Špecifiká a emócie
Existovali predpoklady, že stretnutie proti nabudeným Maďarom nebude prechádzka ružovým sadom. Avšak to, že ešte minútu pred koncom bude stav nerozhodný a naši budú búšiť do koncentrovanej maďarskej obrany s cieľom zachrániť si akú-takú reputáciu, nečakali azda ani maďarskí fanúšikovia s najbujnejšou predstavivosťou. Jedným dychom však treba dodať, že nešlo o klasický zápas silného so slabým. Toto stretnutie totiž v sebe kombinovalo hneď niekoľko špecifík: išlo jednak o prvý zápas, ktorý je na každom vrcholnom podujatí psychicky náročný a viac ako čokoľvek iné je dôležitý výsledok; Maďari boli extrémne vyhecovaní a nabudení, keďže väčšine z nich sa vkročením do elitnej spoločnosti splnil detský sen a v neposlednom rade tím našich južných susedov zomklo tragické úmrtie ich dlhoročného spoluhráča. Obrovská rivalita medzi oboma národmi, znásobená nedávnymi politickými udalosťami, ešte umocnila spomínané faktory. Hralo sa pred búrlivým obecenstvom, v ktorom mali jednoznačne navrch fanúšikovia spoza Dunaja. Všetky tieto faktory svojím spôsobom nahlodávali papierové predpoklady, viedli k určitej opatrnosti pri prognózach a napokon i prispeli ku konečnému rezultátu.

Maďari namiešali pevný betón
Slovenská reprezentácia má síce už bohaté skúsenosti s brániacimi celkami, avšak podobný betón, ako proti Maďarom, snáď ešte nezažili. Na rozdiel od väčšiny tímov uprednostňujúcich defenzívu Maďari neprehusťovali stredné pásmo, ale nechávali našich chlapcov manévrovať priamo vo vlastnom pásme. Tam však koncentrovanou organizovanou obranou v pätici nepúšťali Slovákov do strategických priestorov pred bránkou, ktoré boli beznádejne prehustené, a tak boli naši reprezentanti vytláčaní do rohov a za bránku. Maďari z tejto ulity vyrážali do sporadických útokov, ale tie veru vďaka obdivuhodnej efektivite neraz zaváňali nebezpečnou situáciou. Na druhej strane našim chlapcom nevychádzali presilovky a zbytočný gól inkasovali i v oslabení. Brankár Staňa bol v nesmierne ťažkej situácii, kedy iba ojedinele čelil vážnejším pokusom zo strany súpera; azda práve tomuto faktu môžeme pripísať celkovo nie práve najistejší dojem, ktorý košický rodák zanechal. Tréner Filc sa pomerne skoro rozhodol posadiť náš štvrtý útok (resp. dvoch hráčov zo štvrtého a jedného z tretieho útoku), turnaj je však dlhý a tri útoky ho neodtiahnu, preto aj títo hráči potrebujú hrať, aby si budovali sebavedomie pre ďalšie boje.

Užitočná facka
Zápas však nepriniesol len negatíva. Najväčším pozitívom je azda to, že aj keď líce stále štípe od nečakanej facky, tri body sú v kapse. Sebavedomému tímu môže podobná studená sprcha na úvod turnaja iba pomôcť – chlapci zostanú nohami pevne na zemi a poučia sa z chýb, ktoré urobili. Ďalším príjemným poznatkom je pôsobivá sila kolektívu a neuhasínajúca viera vo víťazstvo. Mužstvo totiž neskladalo zbrane ani za nerozhodného stavu, kedy maďarská paprika štípala čím ďalej tým viac a zdalo sa, že Slováci miestami strácajú pôdu pod nohami. Nezlomná vôľa celého tímu po víťazstve sa napokon pretavila do rozhodujúceho gólu, ktorý nám štrnásť sekúnd pred koncom zoslali samotné nebesá skrz Bartečkovu hokejku.

zverejnené na hokejportal.sk