Vitajte. Mám pre Vás zlú správu. Ste obkľúčení mojím článkom. Samozrejme, iba do tej doby, než stlačíte ten pôvabný krížik vpravo hore. 

Keďže ste tak doteraz neurobili, slová môjho článku si môžu slastne vychutnávať niekoľko minút naničsúcej slávy. Využívajú Vašu naivitu a upútavajú na seba pozornosť napriek tomu, že zo seba zatiaľ nevyvrhli žiaden hodnotný obsah. Trápne. Asi by sa to malo zahrnúť do zákazov v Kódexe novinárskej etiky. Viete, čo to je? V niektorých krajinách, napríklad vo Fínsku, vraj vedia žurnalisti komplex týchto základných morálnych pravidiel vymenovať naspamäť. Či ich to privádza ku spokojnosti so svojím životom už síce neviem, isté však je, že na Slovensku si novinári kódex pamätajú len matne (ak vôbec) a obavy, že niektorí z nich nevedia, čo a prečo to ten Slovenský syndikát novinárov vlastne zverejnil, majú tiež svoje opodstatnenie.
Informácia, že v priemernom slovenskom novinárovi absentuje etický rozmer, nie je nič prekvapujúce. Dôležitá je skôr otázka, či sa daný problém dá riešiť a ak áno, akým spôsobom. Na konferencii v Smoleniciach navrhla profesorka Anna Remišová za prioritu akcent na primárnu morálnu edukáciu študentov vysokých škôl ašpirujúcich na post žurnalistu. O úspešnosti tejto alternatívy sa zatiaľ dá iba polemizovať, keďže reálne tento prístup nefunguje. Prax v konkrétnom periodiku sa vždy líši od toho, čo sa študent naučí na vysokej škole. Ak sa ale jeho správanie už na začiatku nebude zhodovať so základnými etickými normami, ktoré by s novinárskou činnosťou mali korešpondovať, nemôžeme očakávať v budúcnosti zázraky. Preto by mali pedagógovia už teraz pristupovať k budúcim nositeľom informácií obozretne. Napríklad tým, že budú správnym príkladom. Alebo tým, že porušenie základných pravidiel nebudú prehliadať.
Na UCM je každým rokom podmienečne vylúčených niekoľko študentov z dôvodu kopírovania písomných prác. Seminárnych, bakalárskych, diplomových. Podmienečné vylúčenie pre nich znamená akt asociujúci zdvihnutie prstu. Bububu, pozor na nás, ešte raz a pôjdete preč…ak sa nad Vami náhodou znovu nezľutujeme. Alebo inými slovami, síce na Vás teraz niektorí hľadíme krivo, ale žiadnu ujmu nepocítite. Dovoľte mi citovať časť už spomínaného Kódexu novinárskej etiky: “Novinár neuverejní pod vlastným menom alebo skratkou žiadne cudzie dielo. Nepreberá z publikácie bez odkazu na prameň.” Ak som optimista a predpokladám, že každý študent masmediálnej komunikácie kódex čítal, čo myslíte, koľko percent mu aj rozumie? A koľko dodržiava? A koľko ho bude dodržiavať aj ak sa takéto excesy budú prehliadať naďalej?