Keď telo uletí na výstavu
|
Autor: Lucia Kučerková / Viera Ráczová
|
kultúra bolo |
Zahodiť ostych modela aj fotografa pri tvorení aktov môže začiatočníkom zvýšiť tep ako dávka dvojitého presa. No keď sa k tomu ešte pridruží aj výstava čerstvo vzniknutých aktov, je to ako skok pri bungee jumpingu.
V júni vystavili študenti masmediálnej komunikácie fotografie nahého tela na oči verejnosti. Slávnostné otvorenie v trnavskej synagóge neprilákalo len spolužiakov či pedagógov, ale dotiahlo i významné osobnosti ako hovorcu ministra kultúry Jozefa Bednára. Akademický a odborný dohľad nad celým podujatím držali Tibor Huszár a Roman Pavlovič, ktorí na univerzite vedú fotografické praktikum.
Výstavu aktov Telo uletelo by sme mohli pokojne nazvať čerešničkou na torte ich celoročných úsilí. „Vzniklo to tak, že niekto zo študentov priniesol na hodinu fotky nahého tela. Tak sme si s Tiborom povedali, nech si to vyskúšajú aj ostatní. Navyše sme to brali s humorom, naša univerzita je predsa „svätých Cyrila a Metoda“, máme zázemie niekde hore, takže o to väčšia zábava to mohla byť. V prvom rade to bolo zadanie pre študentov. Fotografie, ktoré doniesli, nás mnohokrát obarili. Fotilo sa po detských izbách a obývačkách, a napriek tomu boli výsledky prekvapivé,“ usmieva sa Roman Pavlovič. Slovná hračka Telo uletelo vznikla ešte za vysokoškolských čias pedagóga Pavloviča a ujala sa natoľko, že výstavu pomenovala.
Druháci a tretiaci dostali pri spracovaní voľnú ruku. Za objekty svojej tvorivosti si najčastejšie volili kamarátov – neprofesionálov, preto to mali spočiatku sťažené. „Fotila som mladšiu sestru. Najprv mala s nahotou problém, ale keďže má umenie rada, uvedomila si, že to má význam,“ opisuje podmienky Edina Erdélyiová, ktorá štylizovala akt do známeho obrazu Dáma s hranostajom.
Kým na aktoch zvyknú dominovať ženy, mladým fotografkám sa podarilo dostať do hľadáčika objektívu mužov. „U mňa to bol blízky kamarát, ktorý mi veril, preto sa nechal fotiť bez problémov. Vôbec sa nehanbil. Využila som možnosti, ktoré mi ako objekt ponúkol,“ vysvetľuje Táňa Paučinová. Lukáš Kobela o svojej skúsenosti hovorí: „Jedna známa navrhla, že by som ju niekedy mohol nafotiť. Keď nám zadali túto tému, obrátil som sa hneď na ňu. V ten deň, ako malo dôjsť na lámanie chleba sa chvíľku hanbila, ale zvládli sme to.“ Jeho fotografia, na ktorej zachytáva nahotu a intimitu mladej ženy sa stala vizuálom na pozvánke na vernisáž. Fotografi sa sústredili na pôvab ľudského tela. „Každý je úplne iný,“ tvrdí Katka Ácelová. „Nahý človek nemôže nič zakryť, je taký, ako ho stvoril Boh. Inšpirovalo ma ľudské telo, mužské a ženské v spojení, prepletené jedno do druhého,“ dodáva Lucia Kusendová. Fotografi si pochvaľovali aj modelov, ktorí pochopili zmysel práce a nemali náročné požiadavky.
Pre študentov to bola prvá výstava, ale niektorí už skúsenosť s aktmi mali. K fotografovaniu pristupovali rôzne. „Nefotila som doslova nahé telo, skôr siluety, tiene. Rovnako aj seba som fotila ako tieň,“ približuje svoju tvorbu Táňa. Edina si zvolila ako netradičný prvok živé zviera. „Mala som to skomplikované tým, že súčasťou bola fretka. To že sa hýbe, je ťažšie zvládnuteľné, museli sme pri tom využívať aj maškrty.“ Rovnako jednoduché nebolo nájsť vhodné prostredie. „Človek sa nevyzlečie len tak. K dispozícii sme mali byt, v ktorom som chcel fotiť večer, vymyslieť si vlastné osvetlenie, ale vyšlo to tak, že sme museli fotiť ráno. So svetelnými podmienkami sa teda improvizovalo,“ priznáva Lukáš.
Úspech podujatia neostal ohraničený len múrmi synagógy. Svedčí o tom aj pozornosť médií, ktorú na seba študenti pritiahli. Príspevky z regionálnych i celoštátnych periodík a televízií vytvorili slušnú štartovaciu čiaru pre začínajúcich fotografov. Stačí, aby sa pevne chytili šance a nepustili ju.
Výber fotiek z výstavy si môžete pozrieť v sekcii galéria
| Pridané: 26. 10. 2009 | ![]() |




