Bol pri tom, ako si vo vydavateľskom dome uvedomili, že sa musia stať multimediálnym domom a hľadať cestu kooperácie online a printovej redakcie. Po páde Bleskoviek zo dňa na noc sa mu spolu s tímom ľudí v priebehu niekoľkých hodín podarilo vystavať nový spravodajský portál, ktorý si na relatívne naplnenom internetovom trhu prerazil svoju cestu. Marián Pavel, šéf online médií vydavateľstva Ringier, prednášal o tom, ako sa médiá sťahujú do onlinu a čo to pre ne znamená, 26. novembra v kine OKO.

Marián Pavel pôsobil trinásť rokov v denníku Sme. V máji 2007 prišiel do vydavateľstva Ringier, aby posunul do ďalšej fázy dovtedy úspešný projekt Bleskovky.sk. Podľa jeho slov, redakčný systém spravodajského portálu fungoval na princípe Copy+Paste. Traja weboví editori vkladali pracne články z printového vydania Nového Času do jeho internetovej verzie. Jestvoval systém embarga kľúčových článkov do 15.00 h, čo znamenalo, že články z titulky denníka sa nesmeli objaviť online skôr ako o tretej popoludní, aby tak čitateľ mal dôvod kúpiť si denník. Logickým krokom konkurencie však bolo prebrať a zverejniť informácie skôr, čím Bleskovky sami seba okrádali o témy. Pavel si zaumienil zmeniť aj situáciu, že online a printová redakcia boli de facto od seba nezávislé. Printoví redaktori fungovali ako nadradená skupina bez vplyvu na obsah na internete. “Stav, ktorý som prebral, bol veľmi neuspokojivý,” Pavel.

Ako sa mu podarilo zmeniť prácu a výstupy vydavateľstva za jeden rok? “V máji 2008 (po roku) systém Copy+Paste síce ešte pretrvával, pribudlo však agentúrne spravodajstvo a plnohodnotné služby v redakcii cez víkend. Na webe nám pracovali už piati editori.” Embargo na otváracie články bolo takisto zjemnené – smeli sa na internete objaviť okolo 10.00 h. Redakcia začala s prácou s videom. Nakúpili sa HD kamery, ktorých snímky mohli byť použité i ako fotografie v denníku. Redaktor z webu bol vyslaný do terénu, napísal o nakrútenej udalosti správu a strihač upravil a publikoval jeho video. Cieľom všetkých opatrení bolo jediné – zdynamizovať prácu online redakcie a priniesť to, čo internetový čitateľ naozaj očakáva. “Spoliehali sme sa, že pre neho bude prvoradá autenticita a nie natoľko kvalita fotiek či videa. Vytvorili sme systém redakčnej práce počas dôležitých udalostí či katastrof, aby sme dokázali informovať ako prví.” Pavel položil prítomným študentom základnú otázku, aký je podľa nich rozdiel medzi printovým a online redaktorom a jeho výstupmi. Odpovedí bolo niekoľko, vyberáme tie najpodstatnejšie: online redaktor musí byť všestranný k témam; musí vedieť pohotovo formulovať myšlienky a informovať na webe rýchlo, hoci útržkovito; musí byť všestranný aj pri práci s kamerou, fotoaparátom, v strižni; v neposlednom rade sa v ňom musí spojiť redaktor, editor i marketér, aby bol schopný predať svoju prácu v agresívnom online prostredí.

“Ihneď po tom, ako sa udeje veľká udalosť musí web podať základnú informáciu hoci len flashkou, videom, rozmazanou fotkou. V printe by to bolo neprípustné. K tomu nesmie zabudnúť spomenúť, že na ďalších informáciách sa pracuje.” Podľa Pavela je až v bode, keď je všetko známe, konečne čas, začať správu “česať” a uspôsobovať. Ľudia dostali, to čo očakávali od dynamického online média a potom možno začať správu šperkovať.

Trh v roku 2009 prešiel veľkými otrasmi vplyvom krátenia výdavkov na reklamu, do médií a klesajúcim záujmom o papierové médiá. Vysporiadať sa so situáciou znamená zaujať čitateľa alebo užívateľa niečím novým a pre neho atraktívnym. “Printovým trhom otriasol aj fakt, že kvôli zavedeniu eura bolo veľa novinových stánkov tri týždne zatvorených. Pre vydavateľstvá to znamenalo obrovskú stratu nielen v rámci tohto obdobia. Čitatelia si na pár týždňov odvykli od novín.” Čo všetky indície znamenajú pre prácu printov sa snažil Pavel vydedukovať. Pre budúcnosť je podľa neho kľúčové maximalizovať prácu s dátami, zjednotiť všetky systémy na jednoduché publikovanie, disponovať kvalitným archívom a CMS systémom. Treba pochopiť i základnú premisu, že online a print sú dve úplne odlišné prostredia a nemožno ich kopírovať. “Online v budúcnosti prestane byť závislý na contente printu.”

V prednáške sa prirodzene oscilovalo aj okolo prežitia či zániku tlačených médií. Študenti i prednášajúci hosť sa zhodli na tom, že denníky budúcnosť majú. “Treba sa prestať obávať onlinu. Ak print nebude opakovať správy, z webu všetkým známe, a zameria sa na doplnkové, exkluzívne informácie, poskytne bonus a stane sa vyhľadávaným rozšíreným čítaním.” Marián Pavel vidí cestu v zameraní sa na “čítanie adekvátne papieru”.

Na záver vyslovil pre nás motivujúcu správu: “Slovenský internetový trh je veľmi poddimenzovaný, sme tri roky pozadu za svetom. Navyše je u nás obrovská kríza kvalitných ľudí, ktorí by sa dokázali naučiť rýchlej a kvalitnej redakčnej práci a dosahovali by výsledky.” Ponuka priamo na podnose…

Text: Martina Harvanová