Kde to visí?

Nedele patria v našej rodine do akýchsi významných rodinných dní, po výdatnom obede si všetci urobíme kávu a väčšinou sa zhovárame o nejakých problémoch doma v dedine alebo škole. Ani v tento deň tomu inak nebolo, kým otec neprepol na kanál, ktorý vysielal politickú reláciu.  Po chvíli sledovania sme prepli a ktosi z rodičov  začal nenútene prezentovať svoj názor na danú tému. Nato som sa ozval ja a horlivo obhajoval svoje názory. Argumentoval som, mysliac si  pravdu o svojich názoroch, denníkmi a internetom. Na to ma veľmi rýchlo zrušili a vysmiali, s kade v skutočnosti pramenia moje informácie.  Sklamaný a troška aj zahanbený aj sám pred sebou som  začal premýšľať nad skutočnosťou toho všetkého.

Každý deň sa snažím získavať nové a nové informácie. Moja hlava je otvorená novým možnostiam a zaujme ma každá novinka či malé zmeny na všetkom. Po mojom nedeľnom incidente som sa začal zamýšľať nad tým pokiaľ až siaha skutočnosť a pravdivosť všetkých informácií ktoré sa nám, „obyčajnej spoločnosti“ dostávajú. Či v skutočnosti nedostávame len akúsi náplasť na ústa aby sme sa nepýtali viac, alebo nás nezaujímali informácie natoľko že by sme boli ochotní vynaložiť úsilie na ich znovuobjavenie. Alebo sme spokojní s tým čo dostávame, alebo, a to je možno , dovolím si tvrdiť, extrém, nás to ani tak nezaujíma.  Pokúsiť sa však na to všetko pozrieť z pohľadu novinára je pre obyčajného človeka, ktorý nie je novinár a nie je zainteresovaný do celého mediálneho cirkusu asi naozaj zbytočné až nemožné. Lenže štúdium môjho odboru ma núti trošku myslieť aj dopredu a preto sa pokúsim analyzovať situáciu u nás.

Čítanie novín ráno pri káve asi praktikuje milióny ľudí. A myslím, že len málo s nich sa zamýšľa nad kvalitou daného plátku či časopisu.  Kvalita však nie je kvantita a preto naozaj tučné noviny nie sú vždy plné pravdy a potvrdených informácií. Často čitateľov odrádzajú veľkoplošné inzeráty a keď spočítame strany s článkami je ich pomaly menej ako strán s reklamami a inzerátmi. Áno aj redakcie musia na niečom zarábať, veď reklama tvorí dnes neodmysliteľnú časť nášho života. Mnohí sa samozrejme ohradzujú na etický kódex novinára. Informácie sa majú podávať vždy čerstvé a potvrdené s prílohou pravdivosti obohatené o overené a zodpovedné zdroje. Ako je to v skutočnosti u nás na Slovensku?  Koľké z mnoha našich denníkov sú nezainteresované , koľkí z našich najlepších žurnalistov píšu perom pravdy? O tejto téme by sa dalo hodiny diskutovať, aj keď mnohí sú názoru alebo naivnej mienky o pravdivosti toho čo dostávame na vedomie v novinách.

Myslím si, že je naozaj ťažké informovať vždy korektne a pravdivo. Dnes sú bohužiaľ v hre ešte aj peniaze, politika a iné, metódy nie celkom v zákonnom poriadku. Denníky na Slovensku sú orientované všemožne  pritom sú plné ľudí, ktorí tiež majú svoje názory a životné zamerania, okrem toho majú aj svojich „Judášov“ a štipku spravodlivých. Novinkou poslednej doby sú najpravdivejšie tlačové agentúry a internetové portály. Staré a klasické noviny zapadajú prachom zabudnutia, dnes si len málo ľudí privstane a kúpi najčerstvejšie, ešte teplé noviny priamo z tlačiarenských lisov. „Gaučová generácia“ si zapne v pohodlí tepla domu internet alebo televízor a prijíma informácie v „tekutej forme“

Naproti tomu sa nám natláča otázka, či v skutočnosti chceme poznať všetko tak ako má byť a celú pravdu sveta? Aké následky by potom nastali? Ako by sme sa chovali s vedomím hrozieb a nástrah, ktoré na nás číhajú, alebo by bol náš život jednoduchší?  Potom by sme museli byť asi všetci pravdovravní a korektní. Čiže ak sa na to pozrieme čisto hypoteticky a z jednej strany by sa nám dostávala tá najčistejšia informácia a pravda ako je zvykom pri vyrovnaných harmóniách museli by sme ju my pospolitý ľud prijímať pokorne a niesť svoje údely so všetkým čo prinášajú.

Naozaj písať a rozprávať by sa dalo na tieto a im v mnohom podobné témy hodiny dni a možno aj mesiace. A nikdy by sa k tomu nedalo zaujať jednoznačné stanovisko.  Nech je ako je pre niečo sa nám možno nedostáva skutočnosť na vedomie taká aká je ale len v podobe akejsi „náplaste na spríjemnenie dní“. Na hlavy dnešných novinárov číhajú dnes nemalé nástrahy. Písať dnes pravdu nie je  lacná záležitosť a hlavne je skutočne nebezpečná, alebo je všetko ako má byť aj keď to nie je práve najchutnejšie sústo reality.