Neobvykle prichádzame na Skladovú v neskorých popoludňajších hodinách. Šesť hodín večer, ale budova nezíva prázdnotou. Schádzajú sa tu ľudia nielen z nášho ročníka, ale tak z každého rožku trošku. Všetci sme prišli pre to isté – stráviť noc pri filmoch.

Suterén je tematicky vyzdobený. Zo stien na nás pozerajú hlavné postavy kultových Hviezdnych vojen. Lebo dnešná noc je venovaná práve tomuto megadielu Georga Lucasa. Sme tu včas, aby sme si chytili dobré miesta v premietacej miestnosti. Zložíme si veci a pustíme sa do debaty s prítomnými fanúšikmi. Organizátori nám pripravili aj občerstvenie a tak sa s menšími výčitkami svedomia vrháme na sladké dobroty. Ponárame sa do atmosféry. Odniekiaľ sa ozýva tá známa hudba, niekto vytiahne masku Darth Vadera. Je načase vytiahnuť fotoaparát a začať dokumentovať túto neobvyklú noc.

Ochvíľu už sedíme na svojich miestach, naťahujeme krky, aby sme čo najlepšie videli a po malom entrée jedného z hlavných organizátorov sa spúšťa prvý (resp. štvrtý) film. Tí, ktorí Hviezde vojny dôverne poznáme sa spokojne usmievame a pozorne sledujeme aj tie najmenšie detaily. A tí, ktorí sú na svojej hviezdno-vojnovej premiére sú trošku nervózni a vypytujú sa na každú maličkosť.

„Počkaj, ochvíľu pochopíš,“ vravím prísediacej, ktorá sa pýta na pointu práve odohrávanej scény.

Prvý film skončil, tlieskame. Ako inak, je to predsa pecka! Dávame si desať minútovú prestávku. Postávame pri občerstvení, rozoberáme najlepšie hlášky a vysvetľujeme nováčikom, o čo vlastne ide. Niektorí stále nechápu, ale sú odhodlaní aj na zvyšných päť filmov. A tak pokračujeme v nočnom maratóne. Postupne prichádza aj únava a tak sa hromadne pijú energetické nápoje. Približne po treťom filme sa vyberieme na vzduch, zabehať si. Hneď sme sviežejší a môžeme pokračovať.

A zrazu si všimneme, že do suterénu už prekúka svitanie. My však máme pred sebou ešte posledný film. Do školy už začínajú prichádzať niektorí zamestnanci, teta upratovačka sa nám čuduje, že nejdeme spať. A my sa len smejeme. Čaká nás ešte Pomsta Sithov. Aj tí, čo prišli večer bez akýchkoľvek informácií o Hviezdnych vojnách sledujú posledný film s veľkým napätím a dúfajú v happy ending. A v podstate aj príde a my tlieskame tak ako sa patrí.

Prešlo vyše štrnásť hodín, máme opuchnuté oči, spánok na krajíčku, ale zato skvelý pocit z vydarenej akcie. A tešíme sa na ďalšiu Insomniu.