Nedeľňajší program mám rada. Obedňajšie relácie sú stále v tom istom čase, netreba ich hľadať niekde na teletexte, ale majú si presne vytýčenú hodinku. Vtedy sa schádzame celá rodina pri televízore, vyložíme nohy na stôl, a len tak kukáme a občas strácame nervy.

Ale väčšinou je to o zábave. Aspoň ja sa na tom veľmi dobre bavím a ako pozerám, tak aj ostatní členovia rodiny, keďže často vybuchnú smiechom. Hostia sú vždy ,,zábavní“, sršia humorom aj hnevom, pôsobia sebavedome aj nervózne. A sú vždy urečnení, že čas relácie zaberú nielen celkom, ale úplne.

V nedeľu na obed sa naozaj oplatí nájsť čas priskočiť k telke. Tie diskusie sú naozaj vtipné a zábavné. A samozrejme aj sólovky, lebo aj tie sú teraz in. Pri nich sa však dosť nudím. Často sa smejem len tak z absurdity. Škoda je, že o päť minút dvanásť  zväčša obedujeme. Ale z obývačky do kuchyne nemáme ďaleko, takže tých dvoch kamošov alebo jedného,  rozhovor alebo prejav, sa dá vypočuť celkom dobre. A je zaujímavé, že nikdy volume nepridávame, skôr uberáme. Aj to  nám postačuje  k tomu, aby sme si spravili obraz. Netreba to ani vidieť.

,,Dobrú“ atmošku vie hneď zo začiatku spraviť aj taká moderátorka (príp. moderátor). ,,Milé dámy“, čím osloví dvojicu pánov z vlády a exvlády, nahodí hneď pútavý a zábavný efekt a odľahčí situáciu. (To bolo pre príklad.)  Celá relácia je tak odľahčená a pre pani moderátorku uľahčená, lebo dámy, pardon, páni, sa už pustia do diskusie. Aj sami. Stačí ich len občas usmerniť, teraz vy…teraz môžete vy. Je to naozaj zábavné a také že, vau, ako sa vie relácia aj samá vyvíjať.

Tiež fakt, že sa občas vydarí dvojica stojí za to. Potom celá naša politika pôsobí tak zábavne a smiešne. Tak úplne  reálne.  Fascinujúce je, aká vonkajšia súhra medzi dvoma diskutujúcimi občas je. Rovnaké gestá, rovnaké výrazy, mimika. Občas pohľady z očí do očí, inokedy chuť vraziť druhému do nosa. Dve rozdielne osoby, dva úplne iné postoje a názory, ale  presvedčovaciu taktiku si vybrali z rovnakého gusta.

Často mi pri takýchto diskusiách uniká pointa, vlastne ani nie ona, lebo k nej sa málokedy niekto dostane a myslím, že tam ani nikomu o žiadnu extra myšlienku nejde. Popri tom, ako sa každý bije o slovo, sa bijú aj minúty o čas  a všetko sa to tak rýchlo zbehne, že je takmer koniec.  A záver je najzábavnejší.

Ku koncu vždy všetko vyvrchoľuje. Každý sa snaží získať posledné slovo. Aj moderátori. Každý sa snaží ešte niečo veľké povedať, kým ich vypnú a už im zostane len  bľabotať niekde do vzduchu alebo manželke do uška. Možno až na záver sa človek dozvie veľké veci, teda nie vždy sú veľké, niekedy ma sklamú. Ale naozaj len občas, lebo keď od niečoho neočakávate veľa, tak vás to nikdy nesklame. Iba trošku dosť nahnevá.