Na vedeckej konferencii FMK na Smolenickom zámku sa v tejto sekcii venovali odborníci napríklad témam mediálnej výchovy, zobrazovania ženy v spravodajských reláciách, kauze Trenčianskej univerzity v médiách, ale aj tlačovej rade SR a jazykovému zákonu.

Negatívny vplyv mediálnej výchovy na mladistvých
Doktorka Eva Sisková sa na masmediálnej konferencii v Smoleniciach venovala problematike mediálnej výchovy a jej vplyvu na súčasnú mladú generáciu. Mediálna výchova je v tomto období objektom mediálneho výskumu. Analyzujú a tvoria sa v rámci nej mediálne obsahy, ktoré sú následne interpretované a vyhodnotené. Táto prednáška a diskusia sa zamerala na postavenie mediálnej výchovy v spoločnosti a negatívny vplyv médií na hodnoty mladej generácie. Sféra médií predstavuje komerčné životné prostredie, ktorého hlavným cieľom je dosiahnuť zisk. Dosah médií má vplyv na fungovanie myšlienok ľudí a ich život. Podľa prednášajúcej majú médiá v súčasnosti negatívny vplyv, ktorý sa môže odraziť v dehonestovaní osobností, individuality a v znižovaní človeka. Na prednáške sa rozoberala téza, že mediálna výchova by mala slúžiť ako prevencia voči sociálnemu vylúčeniu a následnej diskriminácii. Aj z tohto dôvodu by sa mal vytvoriť priestor na výučbu mediálnej výchovy už na základných a stredných školách. Žiaci by sa zorientovali v mediálnom prostredí, vedeli by pracovať s modelmi správania, učili by sa správne analyzovať a hlavne by vedeli vyjadriť svoj vlastný názor k problematike.

Jazykový zákon a jeho dve sporné kauzy
Analytik a člen Rady pre vysielanie a retransmisiu Pavol Dinka na vedeckej konferencii prezentoval pohľad na etiku a korupciu v žurnalistike. Prednáška sa zamerala na tlačový zákon, ktorý je aktuálnou, ale i citlivou témou všetkých analytikov, žurnalistov a redaktorov pracujúcich vo sfére médií. Náš tlačový zákon patrí medzi miernejšie spomedzi všetkých krajín v Európe. Prísnejší tlačový zákon majú napríklad v Nemecku, kde za nesplnenie personálnych kritérií hrozia vydavateľom vysoké pokuty, ale i väzenie. Najväčším problematickým článkom nášho tlačového zákona je právo na odpoveď, voči ktorej kriticky vystupovalo aj združenie vydavateľov. Opozícia podala výhradu voči súčasnej podobe tlačového zákona a momentálne je táto sťažnosť v rukách Ústavného súdu SR.
Mediálnou témou číslo jedna v rámci jazykového zákona sa stali aj dve kauzy, a to Hríbova relácia Lampa, v ktorej sa redaktor spýtal zahraničného hosťa tri vety po anglicky, pričom neboli nepreložené. Druhou kauzou je použitie anglického názvu The End (Koniec) v závere programov v TV Joj. Ako podotkol na prednáške Dinka, médiá z toho urobili „bombu“. V závere príspevku zhrnul, že jazykový zákon v takomto prípade porušený nebol, pretože preklad sa týka celku, a pokiaľ je zrozumiteľná celá relácia, televízne stanice by nemali byť sankcionované.

Problematika Tlačovej rady na Slovensku
Sloboda prejavu tlače je veľmi aktuálna otázka i v dnešnej dobe. Na vedeckej konferencii FMK v Smoleniciach mala Anna Remišová prednášku na túto tému a so svojím príspevkom O optimálnom personálnom zložení tlačových rád ako orgánoch etickej samoregulácie v žurnalistike predložila závažne napomenutia v rámci Tlačovej rady na Slovensku.
Tlačová rada vznikla na Slovensku v roku 2002 a slúži ako samoregulačný orgán, ktorý chráni nezávislosť médií a zároveň vykonáva kontrolu nad porušením etického štandardu v rámci médií na Slovensku. Okrem finančných pokút udeľuje i takzvané mäkké sankcie v podobe napomenutí a pokarhaní, ktoré prebrala od Tlačovej rady v Nemecku. Problém, ktorý bol na prednáške nastolený, sa týkal novinárskej obce, ktorá neakceptuje prácu a sankcie Tlačovej rady. V rade nie sú totiž zástupcovia novinárov, ale najmä odborníci z oblasti psychológie, sociológie, histórie a dokonca tu pôsobí aj etik a súdny znalec. V dôsledku neakceptácie a možno i ignorácie Tlačovej rady ako nezávislého a regulačného orgánu médií samotnými žurnalistami a redaktormi sa niektorí pracovníci Tlačovej rady rozhodli, že svoje pôsobenie dobrovoľne ukončia.
Remišová vyslovila názor, že v Tlačovej rade by mali aj z týchto dôvodov pracovať právnici, novinári, vydavatelia a zástupcovia inej verejnosti, ktorí by boli novinárskou obcou dostatočne akceptovaní. Reprezentovali by prácu celej tlačovej rady a boli by kladným prínosom do jej regulačnej činnosti.

Zobrazovanie žien v spravodajských reláciách
Študentka FMK UCM, Kristína Strapcová vystúpila na vedeckej konferencii v Smoleniciach s témou zobrazovanie žien v spravodajských reláciách. Súčasťou jej práce bol aj výskum, ktorý sa konal od novembra 2009 do februára 2010 a zameral sa na zobrazenie žien vo verejnoprávnych médiách, a to v STV a SRo. Tento výskum potvrdil, že ženy – redaktorky, hoci sú silnejšie priebojníčky stereotypov, dostali v mediálnej sfére menší priestor ako muži a v príspevkoch im bol v porovnaní s mužmi venovaný menší čas.
Ženy sú v spravodajských reláciách veľmi výnimočné a toto slabé zastúpenie žien na systematických miestach silne ovplyvňuje ich vzory pre kariérny život. Aj tento výskum dokázal, že hoci žijeme v 21. storočí, spravodajstvo je predovšetkým doménou mužov.

Autor: Lucia Kučerková