Pokračujeme v návode Ako nakrútiť film.
Prvým krokom pri tvorbe filmu je založenie autorského denníka. Ide o obyčajný zošiť, kam si budete zapisovať všetko, čo budete považovať za inšpiratívne.

Môže ísť o netypické miesta, kde by ste chceli nakrútiť časti filmu, ľudí s originálnymi názormi a pohľadom na svet, situácie zo života vás či vašich kamarátov. Rovnako si tam môžete poznačiť inšpiratívne filmové scény, hudobné motívy alebo literárne príbehy. Tieto informácie vám pomôžu vyskladať mozaiku príbehu svojho budúceho diela.

MÁM NÁPAD A ČO ĎALEJ?
Ak máte vytvorený základný rámec príbehu, nastal čas založiť si ďalší zošit nazvaný zber materiálu. Do neho si budete zapisovať všetko, čo sa viaže k téme vášho budúceho filmu. Pohybujte sa v prostredí, v akom by sa mala odohrávať vaša snímka a snažte sa o ňom nazbierať čo najviac informácií. Všímajte si ľudí, o ktorých by mala táto snímka rozprávať, ich spôsob vyjadrovania, reakcie, zvyky. Pomôže vám to pri formovaní logických motivácií postáv a výstavbe príbehu.
Na základe informácií, ktoré ste si poznačili, sa teraz môžete pustiť do písania námetu. V ňom rozpíšete základné motívy budúceho diela. Námet by mal byť jednoznačný, ale nie príliš obsiahly. Musí z neho byť jasné, o čo vo filme ide, aké postavy v ňom vystupujú, aké sú ich motivácie. Po jeho dopísaní je dobré konfrontovať svoje dielko s ďalšími ľuďmi. Vy ako tvorca neviete objektívne posúdiť niektoré veci a nezaujatý pozorovateľ vás môže upozorniť na slabiny vášho námetu a pomôcť vám ho vylepšiť.
Po dokončení námetu sa môžete pustiť do písania literárneho scenára. V ňom sú rozpísané jednotlivé scény spolu s miestom, v ktorom sa odohrávajú a dialógmi jednotlivých postáv. Scenár musí obsahovať všetko, čo bude vo filme. Nepoužívajte metafory a obrazné vyjadrovanie. To, čo napíšete do scenára, sa totiž musí dať zrealizovať. Pri nakrúcaní krátkeho študentského filmu sa medzistupňami ako filmová poviedka a synopsa zaoberať nemusíte.

SCÉNY A ICH VÝZNAM
Scenár sa, tak ako samotný film, delí na jednotlivé scény. Každá scéna kladie nejakú otázku a na nejakú odpovedá. Výnimkou je len prvý a posledný záber, prvý na žiadnu otázku neodpovedá a posledný by žiadnu nemal klásť. Pamätajte na to, že všetky scény musia mať význam, teda musia posúvať dej dopredu.
Nepoužívajte výplňové scény, zbytočne tým spomaľujete dej.
Pri písaní každej scény si odpovedzte na päť otázok: kto sa v nej vyskytuje, kde sa odohráva, kedy sa odohráva, pre ktorú postavu je dôležitá a aký je konflikt tejto scény. Pomôže vám to nestratiť sa v príbehu aj keď nebudete scény písať v chronologickom poradí. Tiež by ste mali vedieť, ako bude príbeh pokračovať. Inak sa vám môže stať, že niektoré veci vám nebudú logicky sedieť. To nie je len problém študentských diel, očividne s tým majú problém aj hollywoodski tvorcovia.

OBRAZY NAMIESTO SLOV
Dôležitou súčasťou scenára sú dialógy. Nefungujúce dialógy vyznievajú veľmi trápne. Ako také niečo vyzerá, si môžete pozrieť napríklad v slovenskom seriáli Medzi nami. Vytvoriť autentické dialógy je pomerne ťažké a vyžaduje si scenáristické skúsenosti. Snažte sa teda čo najviac vecí vyjadriť obrazom a k dialógom sa uchyľujte len vtedy, ak sa to naozaj nedá povedať obrazmi. Film bol pôvodne nemý, a tak má vytvorenú bohatú vizuálnu reč, ktorú môže využívať.
Ak už píšete dialógy, snažte sa, aby repliky jednotlivých postáv neboli príliš dlhé. To platí aj o prípadných voice-overoch. Mnohí študenti (ale zďaleka nielen oni) ich veľmi často bezdôvodne používajú i tam, kde im mohol poslúžiť obraz. Vždy myslite na to, že dialóg či monológ by mal divákovi povedať niečo nové a neopakovať to, čo už vie z obrazu. Ak postavy v dialógovej sekvencii niečo robia alebo sa prechádzajú, vyznieva to prirodzenejšie. Po dopísaní scenára si ho celý nahlas prečítajte, najlepšie v prítomnosti niekoho ďalšieho. Ak sa vám bude zdať, že niektoré veci neznejú vierohodne, vyškrtnite ich.
Postavy vo vašom filme by mali byť pre potenciálneho diváka zaujímavé. Každá z nich by mala byť v niečom jedinečná, mala byť mať svoj vlastný unikátny pohľad na svet. Táto postava by mala svoju originalitu demonštrovať v príbehu. Aby bola vaša postava autentická, snažte sa vymyslieť jej fiktívny životopis. Pomôže vám to formovať jej motivácie v rámci tohto filmu. Túto metódu používa aj Jim Jarmusch a sami môžete posúdiť s akým úspechom.

SCENÁR V PODOBE KOMIKSU
Okrem literárneho scenára (o ktorom sme hovorili doteraz) existuje aj technický. Ten podľa literárneho píše režisér s kameramanom. Delí sa na dve strany. Na ľavú stranu, ktorá sa zaoberá obrazovou kompozíciou diela, sa píše, aká veľkosť záberu sa použije v danej scéne, či z akého uhla bude snímaná. Pravá strana sa zaoberá zvukovou zložkou diela. Ak si i vy napíšete takýto scenár, uľahčí vám to nakrúcanie aj postprodukciu.
V Amerike je zvykom okrem technického scenára využívať aj ďalšiu pomôcku. Storyboard (na obrázku k filmu Stevena Spielberga). Je to vlastne technický scenár rozkreslený po podoby komiksu, ktorý dopĺňajú režisérove poznámky o detailoch znímania jednotlivých záberov. Storyboard môže byť veľmi užitočný i pre vás. Ak si dáte tú námahu a nakreslíte si ho, budete sa pri samotnom nakrúcaní vedieť oveľa lepšie orientovať pri kompozícii jednotlivých záberov.