Ktoré predmety patrili medzi tvoje obľúbené?
Bavil ma film s Grečnerom a hodiny s Magálom, psychológia s Evou Jaššovou, dokonca ma celkom chytilo aj právo.

Pomohla ti škola v tvojej kariére?
V podstate nie. Možno to bolo spôsobené aj tým, že v rádiu som pracovala skôr, ako som začala študovať na FMK. Škola mi však pomohla vybudovať si kontakty a rozširovať obzor vedomostí. Ale hlavne vo mne podporovala nadšenie pre túto prácu. To je veľmi dôležité.

Ako sa teda začala tvoja kariéra?
Všetko, čo sa deje okolo mňa a médií je zlatá niť náhody. Vo štvrtom ročníku na gymnáziu som sa zúčastnila súťaže „Sárova Bystrica“. Prišiel za mnou profesor slovenčiny a hovorí mi: „Evi, aha, poďte, skúsime to.“ Tak som šla, a výhrou bola možnosť zúčastniť sa živého vysielania v rádiu Twist, stredné Slovensko. Vtedy ešte nemal frekvencie a prepájal štúdiá po celom Slovensku. Ešte v ten deň mi ponúkli spoluprácu. Takto sa začala moja kariéra v rádiu…

Čo nasledovalo potom ?
Na „gympli“ mi dali individuálny študijný plán. Každý piatok som totiž musela cestovať kvôli vysielaniu z Oravy do Bystrice. Keď som sa dostala na vysokú školu, už ako prváčka som sa šla na „drzovku“ opýtať do rádia Koliba, či by ma nechceli.

A chceli?
Julo Viršík ma vtedy vzal. Vysielala som od jedenástej v noci do jednej rána. Mala som pocit, že je to čas, keď rádio nikto nepočúva. Našťastie som mala okolo seba ľudí, ktorí ma po celú dobu učili, podporovali aj kritizovali.
Prečo si odišla do Fun Rádia?
Fun Rádio bolo môj sen. Išla som na konkurz práve v tom roku, keď som končila vysokú školu a uspela som. Prišla som na Leškovú, začala vysielať a nevedela som ani kde je sever. Moje vysielania boli, podľa mňa, nepočúvateľné, takže vlna kritiky Fun Rádia zapracovala a ja som vlastne začala trošku od začiatku.

Ako si sa od rádia dostala k práci v televízii?
Prišiel za mnou jeden kolega z rádia a hovorí mi: „Evi, chceli odo mňa kontakt na nejaké pekné, mladé dievča, a tak som im dal číslo na teba, zajtra sa ti ozvú.“ Vo štvrtok bol v TV Luna konkurz a v piatok sme natáčali štyri časti súťaže Uhádni a vyhraj. Takto som začala… raketovo (smiech).

Čo ťa priviedlo do STV?
Agentúra, ktorá robila reláciu Uhádni a vyhraj, začala neskôr robiť aj lotériové hry s Tiposom. Mali pocit, že relácia Bohatí a zdraví je „šitá“ na mňa. Do Zmenárne som sa dostala opäť cez konkurz. Som asi konkurzový človek. (smiech)

Takto to vyzerá veľmi jednoduché… Ako vnímaš popularitu okolo svojej osoby?
Žiadnu nemám. Uveríš mi? Keď ideš v autobuse a niekto sa ti prihovorí, alebo keď si v mäsiarstve z teba niekto „uťahuje“, že vyzeráš inak ako na obraze, nevnímam ako popularitu. Považujem to za milú súčasť práce, ktorú robím. Je to o tom, že ťa ľudia zaregistrujú, aha, to je tá zo Zmenárne, ale nezastavujú ma fronty ľudí na podpis. Žijem si tak nejako normálne. Naposledy, keď som bola s Tomášom Bezdedom pozrieť Adelu na SuperStar, sme kupovali bagetu hodinu a nakoniec sa vrátili bez nej, pretože na každom rohu stáli ľudia, ktorí mali chuť sa s Tomášom odfotiť alebo získať od neho podpis. To je popularita.

Nevnímaš otázky typu, kam chodíš na dovolenku, ako zásah do súkromia?
Nie. Veď je to klasická ľudská zvedavosť. Možno sa chcú niekedy inšpirovať, možno porovnávajú: kam chodí „ona“, kam chodím ja…
Možno ťa tam chcú vyhľadať…
Vidíš, presne. (smiech)

Ako sa vyrovnávaš s kritikou? Raz si sa vyjadrila, že kritika je zvláštna čarodejnica…
Tak to je. Samozrejme, najväčší kritici sú rodinní príslušníci, majú nás predsa najviac v oku. Preto kritika mojej mamy a sestry je pre mňa veľmi smerodajná. Vo Fun Rádiu funguje kritika akosi prirodzene. Na rovinu si povieme, čo sa nepodarilo, čomu sa vyhnúť. Podľa mňa je to najlepší spôsob, ako v práci navzájom vychádzať.
Ale, čo človek, to názor. Niekomu naozaj môže pripadať môj hlas surový. Je to predovšetkým o pocite. Ale rozhodne sa so svojím hlasom netrápim. (smiech) Bez kritiky to však nejde.