Ako sa to zvykne hovoriť? Keď mačky nie sú doma, myši majú hody? V prípade tohtoročného plesu Fakulty masmediálnej komunikácie však platil opak. Myši nehodovali, zostali doma, a zabávali sa len veľké mačky. Ani tento rok sa nám – podaktorým piatakom – nevyplatilo prísť na ples.

A to sme sa vytešovali, že sa ho aspoň v poslednom ročníku konečne zúčastníme a lichotníckym tančekom s niektorým z profesorov si spravíme malinké predštátnicové očko. No študentská duša mieni a vedenie mení. Za bojkot februárového plesania môže najmä neúcta „prípravného výboru“ v zložení jednej osoby (vraj bola chuderka na všetko úplne sama a tak sa nemožno čudovať, že ples nebol tak dostatočne spropagovaný a do programu sa opäť dostali aj zánovné brušné tanečnice) k práci nás – študentov.
Rada by som v mene všetkých piatakov, ktorí navštevujeme v rámci povinne voliteľných predmetov Protokol a médiá, uviedla tento „optický klam“ na pravú mieru.
Klam je to veru optický! Veď príprava plesu vôbec nezostala na pleciach jedného človeka. Celý program – od gra fických návrhov pozvánok a vstupeniek, cez menu až po kvalitných inovatívnych hostí (skupina Trnafčan, Oľga Záblacká a pod.) – totiž do detailov navrhlo najmenej 10 piatakov/čiek v rámci spomínaného predmetu. Aké však bolo naše prekvapenie, keď sme sa dozvedeli, že vedenie zobralo naše návrhy do úvahy a punktum.
Mačky si nakoniec aj tak spravili ples podľa seba. Aj tie pozvánky a vstupenky zmenili dosť pod gra fickú a kreatívnu úroveň, ktorej latku položili svojimi perfektnými návrhmi vysoko moje spolužiačky. A to ani nehovorím o strápnení sa jedného z nás, keď musel telefonicky odvolať účasť Oľgy Záblackej. Tá si termín svojho predpokladaného vystúpenia dokonca poctivo rezervovala len pre našu fakultu.
Radosť z toho, že za našu námahu by sme mohli byť aj odmenení a vstupenky na ples by sme nedajbože mohli kúpiť i so zľavou, vystriedala ignorácia a nechuť vôbec niečo urobiť pre našu fakultu. Ja osobne som už dávno presvedčená o tom, že na masmediálke sa vo väčšine prípadov oplatí doslova čušať ako voš pod chrastou a príliš sa neaktivizovať. Načo aj, keď plebs a jeho názory sa tu skoro vôbec neberú do úvahy. Sľuby sa tu len sľubujú. Potom sa ani netreba čudovať, keď na plese zvyčajne plesajú iba pracovníci vedenia, niektorí profesori a z radov študentov len stále tí istí externisti.