V dobe, keď ide Rada slovenskej televízie vyberať z 26 kandidátov nového riaditeľa, navrhol poslanec Dušan Jarjabek zmeny v zákone o Slovenskej televízii, ktoré parlament nakoniec aj schválil. Ide predovšetkým o dve najvýraznejšie zmeny.

Podľa doteraz platného zákona o Slovenskej televízii bola na to, aby bolo možné zvoliť riaditeľa Slovenskej televízie, potrebná najmenej tvojtretinová väčšina všetkých členov rady, t. j. aspoň desať z terajších pätnástich členov.
Podľa Jarjabkovej novely sa v prípade, že sa tvojtretinová väčšina rady na riaditeľovi nezhodne, bude konať ďalšie kolo voľby, na ktorom by sa zúčastnili už len tí kandidáti, ktorí získali najmenej tri hlasy. V prípade, že ani v tomto kole nikto nezíska dvojtretinovú väčšinu hlasov, a najmenej jeden kandidát získa aspoň šesť hlasov, bude sa konať ďalšie hlasovanie na tom istom zasadnutí rady. V tomto prípade však už na zvolenie generálneho riaditeľa nie je potrebná dvojtretinová, ale len nadpolovičná väčšina, teda osem členov rady. Podľa Jarjabkových vlastných slov majú prispieť k tomu, aby bol riaditeľ zvolený v čo najkratšom termíne. „Novela má zabrániť patovej situácii, aká nastala pri voľbe riaditeľa v SRo, keď ho rada nebola schopná zvoliť,“ tvrdí. Mediálny analytik Andrej Školkay rovnako poukazuje na to, že „skúsenosť ukázala, že nájsť zhodu dvojtretinovej väčšiny bez zákulisných dohôd samotných kandidátov je veľmi komplikované.“ Ak však vezmeme do úvahy pôsobenie Dušana Jarjabka v Rade STV v časoch, keď bol riaditeľom kontroverzný Igor Kubiš, je rovnako možné, je Jarjabkovým cieľom nie je zefektívniť voľbu riaditeľa, ale najmä znížiť počet členov natoľko, aby rada zvolila riaditeľa, ktorý vyhovuje vládnej moci. Túto teóriu podporuje aj fakt, že parlament nedávno zvolil chýbajúcich členov rady, pričom väčšina z nich sú nominanti vládnych strán.
Druhá významná zmena oproti doteraz platnému zákonu rozširuje kompetencie rady tak, aby v období medzi odchodom jedného riaditeľa a zvolením nového, spravoval STV štatutárny zástupca zvolený radou, pričom rozsah jeho riadiacich kompetencií určuje rada. Podľa doteraz platného zákona vymenovával zástupcu odchádzajúci riaditeľ. Jarjabek v dôvodovej správe k tejto legislatívnej úprave tvrdí, že jej zmyslom je zabezpečiť kontinuitu riadenia verejnoprávnej televízie. Na druhej strane v tom však možno vidieť pokus posilniť kompetencie rady, a teda nepriamo aj samotnej vlády.
Medzi zmeny patrí aj to, že novela upresňuje, že riaditeľom STV sa nemôže stať člen rady STV ani člen dozornej komisie STV. Podľa novely musí kandidát na riaditeľa predložiť rade projekt riadenia STV, výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace, štrukturovaný životopis, doklad o ukončení vysokoškolského vzdelania druhého stupňa a čestné vyhlásenie, že spĺňa zákonnom stanovené podmienky.
Problémom novely je to, že obchádza zásadné problémy STV, napríklad neupresňuje, kto sa môže stať členom rady. Zákon totiž nerieši, či je človek, ktorý sa má stať členom rady, mediálnym odborníkom, alebo nie, v čom vidí problém aj mediálny analytik Andrej Školkay.