„I have a dream that one day on the red hills of Georgia the
sons of former slaves and the sons of former slave owners will
be able to sit down together at the table of brotherhood„

Neviem či sa to Lutherovi Kingovi post mortem na horách Georgie podarilo, no mne zatiaľ celkom nie. Máme k sebe stále ďalej ako k pomyselnému Lutherovmu stolu bratstva. Ale… Aké veľké je stredné veľké vajce? A prečo sa ani pri tých najlepších úmysloch nie vždy všetko na fakulte upečie ako treba? A koľko ľudí pečie taký koláč, aby sa podaril? Aká dobrá je dobrá fakulta? Takto nejako by sa dal začať článok, ktorý som ako prodekan fakulty cítil potrebu napísať.
Naša fakulta pomaly, ale isto starne. Dnes už naši, ani najstarší študenti, ba ani novší učitelia nevedia, že kedysi na študijnom oddelení bol jeden mechanický písací stroj a v krabici od banánov pár indexov, nejestvovalo nijaké štúdio, sedelo sa v kine bez mikrovlnného kúrenia so starými hliníkovými oknami, ktoré sa triasli už pri vánku. Nevedeli, že nevychádzal časopis, že nejestvoval bufet, žiadna webovská stránka, knižnica mala asi 120 knižných jednotiek a o vede sa tu prvé tri roky ani netušilo! Internet v knižnici nebol, lebo nebola knižnica, neboli počítače a internetové spojenie so serverom školy v inej budove. Nie, nie sme dnes ideálni, ale toľko práce, koľko sa na tejto škole urobilo za ostatné obdobie, je pre mňa osobne takmer útok z posledného miesta na pole position, aj keď nie všetko vyšlo. Mea culpa! Aj. Ozaj, odovzdávate zo seba všetko, keď ste v práci, kolegovia? Verím, že áno a že ste tu často…
Vráťme sa však k posledným dvom akademickým rokom, za ktoré nesiem spoluzodpovednosť a viem o takmer každom šuchnutí. Mimochodom, redakcia ateliéru sa z pivnice nehodnej stretávania ľudí stala priestorom, ktorí si vymaľovali študenti (farby sme im kúpili) a dnes je to tvorivý a veľmi príjemný priestor, kde by som sám rád učil. Tak tam aspoň niekedy chodím v stredu ráno dýchať to milé a vážne pracovné napätie. A vôbec, videli ste ten prerod časopisu z grantov, ktoré si obchodili po bankách a sponzoroch sami študenti? Niečo im prispela škola, ale kde je vôľa, tam je aj cesta!
Redizajnoval sa študijný program, zvýšil počet voliteľných predmetov. Ustanovili sa definitívne kritéria pre záverečné práce a ich administrácia, rozbehlo sa rigorózne konanie, v čase, kedy nastal nástup populačne nižších ročníkov sme zaznamenali takmer 3000 prihlášok na fakultu, čo bol absolútny rekord! Tak aké veľké je to stredne veľké vajce? Z môjho pohľadu bolo zaujímavé aj leto. Tajomníčka, ja, rektor, kvestorka a dekanka Filozofickej fakulty sme sa tu stretávali takmer sami. Vymaľovali sa všetky prízemné triedy, pribudli nové lavičky aj nástenky.
Zrekonštruovalo sa osvetlenie chodieb na prvom a druhom – možno si ešte pamätáte sliepňajúce gule zo stropu. A čo napríklad počítačová učebňa? Zo 6-miestnej sa stala kompletne nová, s 25 pracovnými stanicami s LCD displejmi. V knižnici pribudla nová pracovná sila, doplnili sa počítače aj ich pripojenie na internet. Vyhrali sme grant na zakúpenie kopírky a kvalitného počítača so skenerom. Katedra profesora Rónaia zasa ďalší na dobudovanie štúdia. Zamestnali sme technika a údržbára in-one, ktorý postráži, že všetko bude funkčné. Zrealizovala sa rozsiahla inventarizácia. Podpísaná je zmluva s CWS na správu asi tretiny toaliet na Skladovej ulici. V najbližšom čase sa teda poľudštíme.
Na dekanáte došlo tiež k zmenám. Nielen, že sa vymenil nábytok bez koruny investície, ale posilnili sme sa hlavne personálne. Dekan získal novú osobnú asistentku, sekretárkou sa stala veľmi šikovná pani Podmaková, ktorú nám závidia aj na rektoráte.
Taktiež úsek vedy prešiel kompletnou zmenou, nápady sa už „nedestilujú“, ale reálne tvoria v projektoch KEGA a VEGA, čo sú pre ministerstvo takmer jediné reálne dôkazy vedeckej činnosti. Po absolútnych suchotách za vlády exprodekana máme dnes schválené 4 KEGA projekty, 2 VEGA, jeden z Európskeho sociálneho fondu v hodnote takmer 5,6 milióna, na druhom participujeme, čiže sme sa stali najlepšou z fakúlt univerzity s mimorozpočtovou dotáciou približne 6 miliónov korún.
Masmediálci s výborným ohlasom rozbehli sériu medzinárodných konferencií v Smoleniciach, pre marketing je to už tradičné úspešné predvedenie svojich výsledkov a konfrontácia so zahraničnými aj domácimi kolegami. Momentálne sú v tlači až na dvoch miestach výstupy ako Média na prahu tretieho milénia, Stručný výkladový slovník masmediálnej a marketingovej komunikácie, zborníky zo Smoleníc, výstup z kolokvia o etike, ale aj niekoľko rukopisov kolegov, ktoré, žiaľ, kvôli poruche stroja trocha pridlho stáli. Veľmi slušná je aj ostatná publikácia Content managment Petra Murára už v predaji.
V oblasti finančnej sa nezaprie najmä silné ekonomické myslenie a stratégia dekana, ktorú pevne stráži pani tajomníčka. Spolu so srdnatým bojovníkom na všetkých senátoch a správnej rade, docentom Magálom, dokázali obhájiť naše požiadavky a ako jediná fakulta sme neskončili v deficite, ba pedagógovia dostali podľa zásluh aj odmeny, čo veru na univerzite nebýva zvykom.
Ešte snáď spomeniem stálu akvizičnú činnosť v knižnici a technické dovybavenie počítačovou technikou – počítač s internetom v každej kancelárii. Sú hotové projekty na rekonštrukciu väčších tried a ich multimedializáciu.
Pritvrdilo sa na okruhoch na štátne skúšky, to isté platí o rigoróznom konaní a veríme, že tak kvalitný spis, aký sme dali posúdiť (dokonca so zahraničnou garantkou) bude schválený a my otvoríme aj tretí vysokoškolský stupeň marketingovej komunikácie (PhD).Zaujímavým úlovkom je aj posila v podobe profesorky Turzonovovej. Na rok sa pripravuje humanizácia prostredia pred UCM, výmena okien, plášťa, do dvoch rokov bude časť univerzity v novej budove. Doma pomaly zlepšujeme web. Takže aké veľké je to stredne veľké vajce a aká fakulta je tá dobrá?
Táto škola žije a vy žijete s ňou. Nezabúdajte prosím, že svet a teda aj naša alma mater je ako granátové jabĺčko. Každé pekné a milé zrnko ho robí v celku krásnym. Každý zhnitý kúsok ho degraduje a prenáša svoje tenzie, predsudky a nálady aj na nás, ktorí máme svoju prácu veľmi radi a sľubujem aspoň za seba a pár ľudí vo vedení, ktorých poznám a viem akí sú, že budeme pracovať až do konca s dychom. Ozaj, ako vyzerá vaše zrnko na našom jablku?
Prajem pekné sviatky a pokoj všetkým, aby sme sa na seba v januári tešili.

PhDr. Marián Matyáš
poverený výkonom funkcie prodekana FMK
pre výchovno-vzdelávaciu činnosť