V blízkej budúcnosti stratí FMK „monopol“ na Mediálnu výchovu. Táto spoločensky aktuálna téma by sa mala po dvojročnom experimentálnom overovaní na 4 základných školách a osemročných gymnáziách začleniť do ich učebných osnov.

Kde sa vzala, tu sa vzala
S myšlienkou implementovať Mediálnu výchovu do štandardnej vzdelanostnej výbavy človeka postmodernej spoločnosti sa začala pohrávať už povojnová Európa. Druhá svetová vojna opäť poukázala na ničivú silu médií využívaných na propagandistické účely. Vďaka nim ovládli predstavitelia nedemokratických (totalitných) štátov kriticky pasívne masy obyvateľstva. Podľa slov Jána Jiráka z Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe sa to v praxi prejavilo zavedením spoločného čítania novín a rozboru spravodajstva do výučby materského jazyka.
V 50. rokoch sa s MV počítalo ako s prostriedkom k rozvoju kritického myslenia. Spoločnosť však postúpila do ďalšej fázy svojho vývoja, kedy je označovaná termínmi postmoderná, postindustriálna, informačná alebo supersymbolická. S novou spoločenskou situáciou sa zmenil aj cieľ MV. Podľa J. Jiráka má MV učiť mediálnej gramotnosti, ktorá prekračuje hranice dané masovými médiami a sústreďuje sa na dôsledky medializácie sociálneho prostredia a informatizáciu spoločnosti.
Slovensko bude onedlho patriť ku krajinám, kde je MV v nejakej podobe súčasťou základného vzdelania. Ide najmä o štáty západnej Európy (Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia), USA, Austráliu a Nový Zéland. O čosi skôr to čaká Českú republiku. Od budúceho školského roku sa tam bude MV vyučovať na všetkých základných školách.

Všetky cesty vedú do EÚ
Od roku 2004 je Slovenská republika členom Európskej únie. Parlamentné zhromaždenie EÚ prijalo v roku 2000 odporúčanie 1466 s názvom Mediálna výchova. Tento dokument sa v 13 bodoch venuje nebezpečenstvu médiami konštruovaného sveta a z toho vyplývajúcej nevyhnutnosti MV.
Zavedenie MV do základného a neskôr do stredného stupňa vzdelania súvisí s kurikulárnou transformáciou výchovnovzdelávacej sústavy, t.j. so zmenou obsahu vzdelávania. Kurikulárna reforma vychádza najmä z európskych dokumentov ako Biela kniha EÚ, Lisabonská stratégia či Maastrichtská dohoda. Na úrovni SR sú to Programové vyhlásenie vlády a Strategické a hlavné úlohy Ministerstva školstva. Najdôležitejším výstupom tohto projektu je vytvorenie Rámcového vzdelávacieho programu (RVP), ako základného pedagogického dokumentu na úrovni štátu, ktorého súčasťou je aj MV. Viac sa o kurikulárnej reforme dočítate na webovej stránke ŠPÚ www.statpedu.sk.
Od minulého roku prebieha experimentálne overovanie MV ako nepovinného a voliteľného predmetu na druhom stupni základných škôl a osemročných gymnázií.

Mediálna výchova na Slovensku
Po dvojročnom overovaní projektu pribudne žiakom 5. až 9. ročníka základných škôl MV ako nový predmet. Existuje niekoľko spôsobov ako tento predmet realizovať: ako samostatný predmet alebo integráciou MV do vybraných predmetov. V Českej republike sa spomína aj forma projektov, či jej kombinácia s integráciou. Spôsob realizácie MV by mal zostať v kompetencii škôl. Pokiaľ sa škola rozhodne zaviesť MV do osnov už existujúcich predmetov, má tieto možnosti: občianska a etická výchova na základných školách, náuka o spoločnosti a etická výchova na stredných školách. MŠ SR dalo návrh vypracovať zoznam tém MV tak, aby bolo možné začleniť MV práve do týchto predmetov. Zastrešujúcimi predmetmi by pokojne mohli byť predmety ako slovenský jazyk, dejepis, estetická výchova a sčasti aj výtvarná či hudobná výchova. Predpokladá sa, že školy si zvolia tento variant zakomponovania MV. Podľa článku uvedeného v časopise .týždeň budú učebné osnovy MV obsahovať témy ako mediálny konzum, etika v médiách, žánre, výrazové prostriedky, účinky médií na osobnosť človeka. V 6. ročníku na základných školách a v 1. ročníku na osemročných gymnáziách bude ťažiskovým médiom film.

Výučba Mediálnej výchovy
Ak by sa uvažovalo o MV ako o samostatnom predmete, treba počítať s určitými problémami. Najskôr bude potrebné spracovať obsah MV tak ako u iných predmetov. MV by sa mala vyučovať 2 dni v týždni, ktoré musia školy vyčleniť z časovej dotácie, potrebné takisto bude lepšie technické vybavenie. Ďalším problémom je kvalifikácia pedagógov. Vysoké školy budú pedagógom poskytovať školenia prostredníctvom kurzov alebo sa na pedagogických fakultách vytvorí samostatný predmet. Je možné, že takéto kurzy bude poskytovať aj naša fakulta.
Reforma vzdelávania je dlhý proces. V budúcnosti preto nie je vylúčené, že v rámci formálneho vzdelávania môže byť MV aj voliteľným predmetom. Minister kultúry Marek Maďarič sa v rozhovore pre Stratégie vyjadril, že by ho potešilo, ak by sa MV stala súčasťou neformálneho vzdelávania (vzdelávacie a osvetové aktivity). V susednom Česku napríklad spustili v roku 2002 výchovno-vzdelávací a osvetový projekt s názvom Media Smart. Ide o britský neziskový projekt určený žiakom základných škôl, ktorý vznikol vďaka iniciatíve 2 zadávateľov reklamy. Podľa týždenníka Stratégie, Media Smart vyvíja a základným školám zadarmo poskytuje vzdelávacie materiály, ktorých cieľom je zvyšovanie mediálnej gramotnosti detí vo veku 6 až 11 rokov. V Británii ho podporuje nielen vláda Tonyho Blaira ale aj samotní zadávatelia reklamy. Každý zadávateľ ho financuje ročne čiastkou 25 až 30 tisíc libier. Média poskytujú na jeho podporu zadarmo čas a priestor. Takýchto osvetových akcií je niekoľko. V 70. rokoch pripravila BBC pod vedením dvoch mediálnych teoretikov reláciu Ako rozumieť televízii. Podobne zamerané relácie odvysielala aj Česká televízia.
Každý typ výučby má iné východisko a sleduje iný cieľ. Koncepcia „learning by doing“ preložená J. Jirákom ako „médiá hrou“ má svoje silné zázemie najmä v USA, kde nastal odklon školstva od učenia sa poznatkov. Kopíruje tak prechod od klasického memorovania k nadobúdaniu poznatkov prostredníctvom praxe. Jednoduchým príkladom tohto typu je vydávanie školského časopisu. „Kritický“ typ výučby je zase o rozbore a poznávaní reálne fungujúcich médií.