Ako vznikol nápad vytvoriť Voices a kto za ním stojí?

Neziskovú organizáciu Voices sme spolu s jej riaditeľom Ivanom Ježíkom založili vo februári 2008. Vznikla primárne ako internetový projekt, ktorým sme nadviazali na videosériu Na jednej lodi (Klikni). V nej sme predstavovali ľudí, ktorí sa snažia pomáhať iným, a to často v rámci alebo v spolupráci s neziskovou organizáciou. Činnosť Voices sme okrem tvorby krátkych filmov na internet rozšírili o vzdelávacie semináre prevažne v oblasti komunikácie a organizáciu multižánrových podujatí Voices Live. Naším poslaním je podporovať aktívnosť, tvorivosť a otvorené myslenie. Tím našej organizácie aktuálne dopĺňajú programoví koordinátori Zuzka Tegzová a Pino Ungvölgyi a skupina externých spolupracovníkov.

Existuje na Slovensku nezisková organizácia, ktorá je podobná Voices s jej podujatiami Voices Live?

Formát Voices Live je originálny a jedinečný. Vymysleli sme si ho sami v snahe rozširovať možnosti nášho pôspbenia a komunikovať výsledky našej práce širšej verejnosti nielen v online prostredí. Prirodzene sa stále častejšie objavujú rozličné multižánrové podujatia a iniciatívy, ktoré sa formou či obsahom môžu podobať našim lajfkám. Každopádne
dvojhodinový moderovaný multižánorvý večer, pozostávajúci zo šiestich tematických blokov predstavujúcich slovenských umelcov a neziskové organizácie, podporený profesionálnym priestorom, zvukom a VJingom nenájdete všade.

Na v poradí 21. večeri sa predstavila neziskovka Mladý pes, ktorá dáva možnosť prezentovať sa kreatívnym ľuďom. Má programová náplň Voices Live obmedzenia vo výbere účinkujúcich alebo funguje na podobne otvorenom princípe?

Programová štruktúra sa formovala postupne a ustálila sa na istom pomerne stabilnom modeli, ktorý za každým napĺňame jedinečným obsahom. Tradične u nás máme dvoch hudobných hostí, pričom jedna skupina vystupuje v dvoch krátkych blokoch a ďalšia v jednom. Tou je zväčša mladá kapela – relatívne nový objav na slovenskej scéne, ktorú predstavujeme aj prostredníctvom krátkeho filmu zo série Hudobné úlety (Klikni). Program každej lajfky zameriavame aj na predstavenie činnosti jednej až dvoch neziskoviek, a to rovnako premietnutím krátkeho filmu našej produkcie najmä zo série Nápad sa ráta
(Klikni) a rozhovorom so zástupcami organizácie. Program sme časom doplnili aj o samostatný literárny blok, v ktorom sa snažíme približovať pôvodnú slovenskú literatúru, rovnako rozhovorom s autorom a krátkou čítačkou z jeho aktuálnej tvorby. Voices Live nezabúda ani na výtvarné umenie, preto sme neraz na rozhovor pozvali výtvarníkov, dizajnérov či fotografov. Samozrejme sa snažíme otvorenosť uplatňovať aj pri výbere hostí, obmedzenia sa nedajú striktne definovať. Zaujímajú nás veci neopozerané, netradičné, nekomerčné, svojské a slobodné zároveň.

Koho alebo čo by ste nikdy neuvideli na Voices Live a prečo?

Podstatu otvorenosti, ktorú vyznávame ťažko naplní slovo nikdy alebo radikálne odmietavý postoj. Blízki sú nám ľudia, ktorí nie sú ľahostajní voči sebe ani voči druhým. Tvoria, pomáhajú, tešia iných, ale málo sa o nich vie, pretože sú pre komerčné a často i verejnoprávne médiá málo atraktívni. Je ich veľa a my ich chceme zviditeľňovať. Nemyslíme si, že by v programe Voices Live mali byť zištní ľudia a plytké komerčné umenie, ktoré kazí vkus más. Ak sa aj na lajfkách vyskytli mediálne známejší hostia (Laco Lučenič, Pyco, Kristína Farkašová, Hirax, Tomáš Hudák…), tak to bolo v pozícii, v akej ich ľudia bežne nepoznajú a v spojení s aktivitami, s akými si ich bežne neasociujú.

Živé večery Voices Live majú v súčasnosti slušnú návštevnosť. Plánuje sa v nejakom smere ďalšie rozšírenie alebo zmena štruktúry podujatia, prípadne ďalšie sťahovanie z Heineken Tower Stage?

Stúpajúca návštevnosť je dôsledkom viacerých okolností a my sme nesmierne radi, že divadlo napĺňame. Vždy keď vyjdem na javisko a vidím pred sebou plné divadlo, uvedomím si, aký je to vzácny moment a vážim si každého, kto si spomedzi rôznych možností vyberie práve našu lajfku. Zlepšovať sa ju v rôznych smeroch snažíme neustále. Po každým vydaní živo diskutujeme a vyhodnocujeme. Neraz sme debatovali aj o priestore, ktorého prenájom je pre nás zásadnou finančnou investíciou napriek tomu, že nám Heineken Tower Stage veľmi vychádza v ústrety. Hoci je divadlo zasadené do business prostredia, veľmi nám vyhovuje a momentálne nevieme o lepšej alternatíve. Páči sa nám komunitnosť, ktorá sa v ňom dá vytvoriť, hostia sedia medzi divákmi, diváci sú blízko javiska a sú vtiahnutí do celého diania, divadlo má skvelú akustiku, ktorá je nielen pre hudobné bloky veľmi dôležitá, projekcia sa odohráva na veľkej premietacej stene… Všetko je však otvorené, isté ale je, že do konca roka 2011 scénu meniť nebudeme.

Šperkári zo Sashe.sk, dezerty Chránenej kaviarne Medzi nami a eko doplnky z Greenoffice.sk sú všetko bonusom živých večerov. Uvažujete ešte o niekom inom?

Tieto tri subjekty rovnako súvia so skvalitňovaním atmosféry celej akcie, podpory dobrých vecí a pocitu komunitnosti. Aj za nimi sú aktívni a tvoriví ľudia, ktorí priestor pre náš život robia lepšími, a to vôbec nemyslím ako klišé. Sme ale otvorení akýmkoľvek novým nápadom, ktoré Voices Live nielen spríjemnia, ale najmä vytvoria novú platformu pre podporu povšimnutiahodných organizácií a ľudí.

Je pre študenta masmediálnej fakulty možnosť aktívne sa spolupodielať na aktivitách Voices?

Aktívnych ľudí ochotných pomáhať nikdy nie je dosť. Všetko je vec dohody. Prednedávnom sme zverejnili informáciu o tom, že hľadáme nových spolupracovníkov a boli sme veľmi milo prekvapení, koľko ponúk sme dostali. Zhodou okolností boli medzi nimi aj uchádzači z tejto fakulty. S niektorými sme už rozbehli prvé možnosti spolupráce, najmä pri nakrúcaní filmov a videopozvánok. Vzhľadom na to, že sme nezisková organizácia a máme limitované finančné zdroje, vítame dobrovoľnícku prácu, napríklad v oblasti komunikácie či organizácie podujatíVoices Live.

Myslíte si, že séria Hudobné úlety dokáže výrazne zviditeľniť začínajúcich hudobníkov?

Myslím si, že môžu pomôcť. Nakoniec sa to aj v niektorých prípadoch ukázalo, keď na základe nášho filmu kapely dostali ponuky koncertovať alebo si rozšírili okruh fanúšikov. My sa snažíme urobiť maximum, za Hudobné úlety si od hudobníkov nič neúčtujeme, financie sa snažíme sami nafundraisovať z iných zdrojov. Výsledky komunikujeme v rámci svojich možností médiám, na sociálnych sieťach, na našej stránke, na lajfkách. Veľa však závisí od samotných hudobníkov, ako ďalej spoluprácu s nami zúročia.

Čelí nezisková organizácia Voices v súčasnosti nejakým problémom, ktoré sa snaží odstrániť?

Nezisková organizácia akosi prirodzene vždy znáša boj o vlastné prežitie. Pre túto prácu je nadšenie, odhodlanie a isté sebaobetovanie nevyhnutnosťou, ale ak chcete byť profesionálny, potrebujete zázemie, možnosti, vôľu pri rozhodovaní, čo bez finančných prostriedkov nejde. Ich hľadanie, kumulovanie a efektívne využívanie je akousi neoddeliteľnou súčasťou keždodenného fungovania. Našou snahou je pomáhať a robiť to profesionálne. Verím a dúfam, že sa nám podarí nájsť a nachádzať nové riešenia akýchkoľvek problémov.

Text: Lukáš Baláž, foto: Katarína Acélová

Čo je výnimočné na PechaKucha prezentácii? Účinkujúci stoja pred neľahkou úlohou predstaviť 20 vizuálnych materiálov, avšak všetko bez zbytočných rečí. Na „obkec“ každého obrázku majú totiž len 20 sekúnd. Práve to má preveriť ich schopnosť zaujať diváka a pritom ho niečomu naučiť, alebo ho s niečím oboznámiť.

Na PechaKucha Night Trnava vol. 1 sa predstavia:
// Erik Šimšík
// Kristína Šimeková
// Mladý pes (Denisa Chylová)
// Áno! – Online magazín
// Martina Štibravá
// Modrofúz (Ján Šifra)
// Kompot.sk (Adam Znášik)
// Oľga Paštéková
// Boris Vitázek
// PEK crew
// hlupane na bráne
// Alica Gurínová
// Martin Kochan
// Štefan Olis

PechaKucha Night Trnava
4. máj 2011 o 19:30
Artklub (bývalé Káčko)
vstupné 1 Euro

Event na facebooku:
Klikni

Fanpage:
Klikni

Oficiálny blog PKN TT:
Klikni

FotoFrejm prebieha od roku 2010 ako súčasť multimediálneho festivalu študentskej tvorby s názvom Frejm. Práce desiatich študentov si záujemcovia mohli pozrieť od 21. marca do 8. apríla v budove Fakulty masmediálnej komunikácie na Skladovej ulici. Druhý ročník fotografickej výstavy prináša práce autorov: Andrea Uvačková, Petra Johanesová, Martin Bystriansky, Martina Štibravá, Katarína Pargáčová, Jakub Merganc, Petra Adamková, Katarína Acélová, Antonios Vlachou a David Beran.

Výstava potrvá do 26. apríla 2011. Verejnosti je prístupná každý utorok a štvrtok v čase od 10.00 do 12.00 h a od 14.00 do 17.00 h. Vstup je voľný.

Ponúkame krátky náhľad na časť výstavy:

Antonios Vlachou / Reborn in a dirty bath, The power of book, 9:13:30, Fallen Angel, Macro²,
Spiritual Sprite
(surreal, emotívna fotografia)
Antonios sa riadi od prvého kontaktu s fotoaparátom heslom “Fotografia je spôsob ako vyjadriť svoje myšlienky a vízie. Všetko je fotogenické.” Už podľa tohto výroku sa dá vyčítať, že sa orientuje predovšetkým na inscenovanú fotografiu a jeho najväčším koníčkom je surrealizmus a emotívna fotografia. Aktívne sa venuje foteniu eventov, produktovej fotografii a designu.
„Moje fotografie balancujú medzi surreálnou fotografiou a emotívnou, každá z nich reflektuje psychologické rozpoloženie mňa alebo osoby ktorú fotím. Tieto fotografie sú pre mňa nielen fotografiami ale aj almanachom spomienok.“

Jakub Merganc / Bez domova, Nástup, Nebo/peklo, Nové mesto, Stopy v snehu, Torzo
(krajina, dokument)
Jakub sa venuje fotografovaniu iba od roku 2009, no po rýchlom zoznámení sa s digitálnou technológiou stihol už vycvakať desaťtisíce snímok. Doma sa cíti najmä v uliciach veľkých miest. Zachytáva ich svetlé i temné stránky, život cez deň, aj v noci. Túla sa opustenými objektmi a hľadá krásu, ktorá je často viditeľná až na druhý pohľad. Baví ho hra s hĺbkou ostrosti, so svetlom, prírodným, či umelým a snaží sa pri tom využiť celú svoju rozrastajúcu sa výbavu. Po zotmení prídu na rad kluby a koncerty, kde sa snaží zachytiť čo najviac z emócií, ktoré sa v nich uvoľňujú. Tejto reportáži urbanizovaného sveta a jeho hudobného života by sa chcel venovať aj naďalej, no pre budúcnosť je otvorený akýmkoľvek experimentom.
„Fotografie zachytávajú odvrátenú stranu Bratislavy. Tvár nášho hlavného mesta, ako ju pozná len málokto, sa dostáva do kontrastu s pozlátkou, ktorú ľudia vidia na prvý pohľad. Väčšina záberov pochádza z mestskej časti Nové mesto. Tieto zabudnuté miesta dnes slúžia bezdomovcom a sú utopené v horách odpadu.“

Katarína Acélová / Moja Pohoda
(reportáž z festivalu Bažant Pohoda 2010)
Fotografovaniu sa venuje od roku 2006 a cez fotografie sa vždy vracia k spomienkam na pekné a zaujímavé chvíle, preto si zo všetkých žánrov najviac obľúbila dokument a reportáž. Rada sa venuje aj koncertnej fotografii. V budúcnosti by chcela pracovať ako fotoreportérka, chodiť po svete s fotoaparátom v ruke a prostredníctvom obrázkov zachovávať súčasnú realitu pre budúce generácie. V tomto roku dosiahla úspech, s fotografiou Pod dohľadom sa dostala do finále súťaže profesionálnych a amatérskych fotografov Foto roka 2010. Tato fotografia je tiež súčasťou vystavovaného fotografického súboru Moja Pohoda (Fotografia s kolotočom).
„Moje fotografie hovoria o atmosfére najväčšieho letného multižánrového festivalu Bažant Pohoda, ktorý sa koná pravidelne na trenčianskom letisku.“

David Beran / Fontána, Slečna v červenom, Spací vagón, Na burze, Na zastávke, Táňa pod mostom
(street photo document)
Fotografii sa venuje od roku 2009. Svojím objektívom zachytáva ľudí, ulicu, mesto… realitu.
“Fotografii sa venujem od roku 2009. Hneď v počiatku som pochopil a opustil digitálne otroctvo, pretože iba papier a film zaručujú originalitu, autenticitu a večnosť. Vo svojej tvorbe sa v prvom rade venujem tvorbe. Vzrušený z experimentu očakávam neočakávané. Avantgarda je analógová budúcnosť… proste raj na Zemi!”

Martin Bystriansky / Aha!, Každý svoje, f4
(diptychy – dokument)
Fotografovaniu sa aktívne venuje od roku 2006. Cez objektív digitálnej zrkadlovky zachytáva najmä ľudí v ich prirodzenom prostredí, primárne ho zaujíma sociálny dokument, ale aj reportážna fotografia. Úspechy zaznamenal na Trnavskom objektíve 2010, kde získal cenu za sériu fotografií z cyklu Kapucíni a čestné uznanie na Trnavskom objektíve 2011 za sériu fotografií z cyklu Autistické deti. Je spoluautorom fotografií v publikácii Medzi kvapkami dažďa, Autizmus – svet pravdy, ktorá získala cenu Najkrajšia kniha Slovenska v oblasti vedecká literatúra.
„Na mojich fotografiách, ktoré sa vystavujú v rámci Frejmu, som sa snažil vtipne skĺbiť dvojice fotografií, ktoré spolu nejakým spôsobom súvisia. Väčšinou sa venujem sociálnym témam, preto som chcel vystaviť niečo, čo je pre mňa netypické.“

Študenti v tomto roku prihlásili dovedna 20 snímok v dvoch kategóriách. Je to síce menej ako v minulých rokoch, ale potešujúci je výrazný nárast kvality. Zároveň je to prvý rok festivalu s pozmeneným formátom súťaže, v ktorom všetky filmy prihlasovali samotní študenti a nie pedagógovia. Z prvého kola súťaže postúpilo 12 filmov, či videí. Vo finále ich bude hodnotiť porota v zložení PhDr. Dagmar Valentovičová, Csc., Mgr. Tomáš Hučko, ArtD. a Mgr. Dušan Blahút.

Najlepšie filmy festivalu čaká v najbližšom roku uvedenie na mnohých festivaloch a prehliadkach na Slovensku i v zahraničí. Už v týchto chvíľach môžeme potvrdiť účasť na aprílovom festivale Zlatý Voči v Prahe a na Art Film Feste v júni.

Viac informácii o festivale:
TU

Fanúšikovská stránka na Facebooku:
TU

Myšlienka vytvoriť nové periodikum vznikla vo vašej hlave. Akú úlohu pri nej zohral váš vzťah k DJ-iingu?
Nápad s časopisom, ako takým, tu už bol ešte v 90tych rokoch, keď elektronická hudba zaznamenala dosť silný boom. Pod vedením súčasného majiteľa Showtechnicu zanikol časopis Discobox, ktorý sa pár rokov držal medzi ľuďmi, avšak po čase prestal byť zaujímavý a ľudia prešli na časopisy, ktoré sa týkali hlavne mainstreamu. Táto myšlienka teda nie je vôbec nová. S nápadom založiť úplne nový a moderný magazín o tanečnej a klubovej hudbe som prišiel už asi pred štyrmi rokmi. Povedal som o ňom len hŕstke ľudí, ktorí síce zdieľali môj názor, no nechceli sa zatiaľ do ničoho púšťať, keďže ide nielen o finančne, ale aj personálne náročnú vec.
A prečo práve časopis o dj – och, hudbe a kluboch? Sám sa pohybujem v tanečnej hudbe už viac ako desať rokov a keďže sa určitým spôsobom zaujímam aj o to, aby mladí ľudia lepšie pochopili, čo robíme a o čo sa snažíme, bral som to ako svoj ďalší prirodzený krok. Išlo len o to, kedy k tomu dôjde. Na Slovensku síce máme weby, ktoré sa venujú tanečnej hudbe, ale nemajú svoj vlastný materiál. Zaujímajú sa iba o uverejňovanie PR správ, čo je, podľa mňa, hlavný dôvod toho, prečo sa ľudia často dostávajú k úplne skresleným informáciám.

Ako sa táto idea vyvíjala a kto vám pomohol s jej realizáciou?
Tento nápad som síce držal dlhú dobu v myšlienkach, ale jeho realizácia sa začala úplne spontánne. So svojou partnerkou z časopisu, Lenkou Opálkovou, sme túto tému rozoberali v rámci jej školského projektu. Postupne sme si zisťovali informácie a dospeli k záveru, že to uskutočniť musíme, nech to stojí, čo to stojí :). Veľa ľudí nás odhováralo, že v dnešnej dobe internetu to nemá veľký význam, avšak, či sme mali pravdu my alebo oni, posúdi až čas.

Vznikol aj názov z vašej iniciatívy? Čo vás (prípadne toho, kto ho vymyslel) inšpirovalo a aké boli jeho ďalšie alternatívy?
Ten vznikal asi najdlhšie. Dokonca sme už mali doriešené všetky veci okolo magazínu, chýbal iba názov. Zmobilizoval som teda známych a povedal im, nech napíšu svoje návrhy. Tak sme sa po dlhých týždňoch premýšľania dopracovali k názvu Wave. Boli tam aj iné návrhy, ako napríklad Vibes alebo Cookie :). Wave nám však znelo najvýstižnejšie. Je to jednoduché slovíčko, ktoré sa dá ľahko zapamätať a navyše aj dobre znie :).

Môžete v skratke popísať čomu sa budete najviac vo vašom dvojmesačníku venovať a na čo sa môžu čitatelia tešiť?
Magazín sa bude samozrejme venovať tanečnej a klubovej scéne, to znamená, že budeme prinášať novinky nielen zo sveta, ale aj od nás. Mnoho ľudí nevie, že na Slovensku máme producentov, ktorí bežne hrávajú v zahraničí. Chceme mať v tomto smere aj trochu edukatívny charakter a prinášať tieto informácie najmä mladým ľudom. Čitatelia môžu očakávať pravidelné rubriky o festivaloch, kde sa vždy budeme snažiť vyspovedať samotného promotéra. Tiež neobídeme kluby, ktoré sú pre nás určitým spôsobom zaujímavé. Veľa priestoru venujeme rozhovorom so zahraničnými djs, v žánroch house, techno, dubstep, drum&bass a iné. Súčasťou magazínu budú taktiež technické novinky a v ďalšom čísle aj rady pre producentov. V neposlednom rade sa chceme venovať aj háklivým témam, akými sú napríklad večné spory medzi komerčnými a klubovými djs.

Prečo ste sa rozhodli práve o dvojmesačnú periodicitu? Nezdá sa Vám nízka z hľadiska toho, že takýto typ periodika na Slovensku ešte nie je?
Je pravda, že dvojmesačná periodicita sa môže zdať nízka, avšak dali sme dokopy úplne nový team ľudí, ktorí sú v prvom rade dj – i, producenti alebo ľudia, ktorí sa hudbe venujú iným spôsobom a nemajú veľké skúsenosti s publicistikou (podobne ako ja). Pre človeka, ktorý je v tomto zbehlý sa to môže zdať ako úplný nezmysel, no ja som hlavne chcel dať dokopy ľudí, ktorí sa danej problematike venujú a vyznajú sa v nej. Informácie z ich strany teda môžu bežní ľudia považovať za objektívne a neskreslené. Pravdou však je, že sa musíme dostať do určitého tempa, aby sme zistili, či môžeme prejsť na mesačnú periodicitu. Vízia je taká, že tento rok to potiahneme ako dvojmesačník a keď sa nám bude zdať, že to zvládneme, prejdeme na mesačnú periodicitu od budúceho roka. Aj keď pôvodnou myšlienkou bolo vytvoriť mesačník, dostali sme viacero rád urobiť to týmto spôsobom, aby sme si zistili, aké sú naše možnosti a schopnosti.

Plánujete v každom čísle (tak ako v prvom) “len” priložené CD alebo prekvapíte aj inými darčekmi či prílohami?

CD chceme dávať do každého čísla pretože je to pre hudobný časopis veľmi dôležitá príloha. Máme však zámer prejsť aj na multimediálne CD. Tieto prílohy budú obsahovať party reporty a rôzne špecializované relácie o tanečnej hudbe. Prekvapenia a darčeky však čakajú pre predplatiteľov, z ktorých vždy niekoľkých vyžrebujeme a pošleme im zaujímavé veci ako CD, platne, tričká, lístky na eventy a podobne.

Akú cieľovú skupinu chcete časopisom osloviť?
Snažíme sa osloviť hlavne mladých ľudí od 14 do 35 rokov. Pre väčšinu z nich je hudba hobby. Záleží len na tom, akým spôsobom je táto hudba podávaná. Máme však ohlasy aj od starších ročníkov, ktorí sú radi, že si môžu po dlhej dobe zalistovať v printovom periodiku s takýmto obsahom :).

Nemyslíte si, že obzvlášť takýto obsahovo špecializovaný časopis, by potreboval väčšiu reklamu ešte pred vydaním prvého čísla? Poznám ľudí, ktorí sa hudbe aktívne venujú a o tomto periodiku zatiaľ nepočuli. Plánujete teda v budúcnosti marketing posilniť?
O časopise Wave síce veľa ľudí nevie, ale na druhej strane o ňom veľa ľudí vie. Je ťažké urobiť silný marketing, keďže je to finančne náročné. Snažíme sa však rozdávať letáky na parties, oslovovať ľudí na internete a podobne. Na festivaloch budeme mať reklamné bannery. Časopisy sa budú predávať priamo na nich, takže v lete tieto nedostatky určite dobehneme. Máme dokonca ohlasy od ľudí, ktorí chcú, aby sme im magazín posielali do Českej republiky alebo Anglicka. Na Slovensku si tiež magazín ľudia objednávali priamo od nás z takých miest, o ktorých sme nikdy nepočuli. Z toho teda vyplýva, že sa k nim nejakým spôsobom tieto informácie dostať museli a veríme, že táto komunita je taká silná, že to bude prirodzene šíriť ďalej.

Na začiatku ste mali problémy s distribúciou. Čo sa vlastne stalo, sú už zažehnané?
Hm :). Je to dosť citlivá téma. Na Slovensku je totiž iba jedna distribučná monopolná spoločnosť. My totiž nevieme ani zistiť, kto konkrétne je za tieto nedostatky zodpovedný. Aj keby sme to zistili, budeme naďalej distribuovať cez nich pretože inú možnosť nemáme.

Vaše periodikum prezentujete ako tanečný a klubový magazín. Viem, že hudba ide s tancom ruka v ruke, ale bude časopis smerovaný len čisto na hudobnú sféru alebo aj na tú, v pravom slova zmysle, tanečnú?
Ak sa na to pozerám z tohto pohľadu, tak ten podnázov môže byť trochu zavádzajúci. Každopádne to nebol úmysel. Slovíčko „tanečnej“ je tam z dôvodu toho, že ako klubovú hudbu by sme mohli nazvať aj určité formy jazzu, metalu atď. Chceli sme tým iba upozorniť, že sa budeme venovať štýlom, ktoré zodpovedajú našej predstave o tanečnej hudbe v rámci klubovej scény.

(pp)

Konferenciu odštartovalo tradičné odovzdávanie ceny Granátové jablko. Tento rok boli odmenené početné aktivity študentiek doktorandského štúdia Veroniky Pizano a Evy Vicenovej. „Vnímam to ako podnetné ocenenie, ktoré v človeku vytvorí dobrý pocit a inšpiruje do budúcnosti. Osobne to pre mňa predstavuje radosť z tvorenia nových vecí, ktoré sú prínosom pre našu školu. Dodáva mi to energiu do ďalších činností s ľuďmi, s ktorými mám možnosť spolupracovať,“ myslí si ocenená doktorandka Eva Vicenová. Za najväčší prínos absolventa bol odmenený Radovan Grežo, aktuálne copywriter v agentúre MUW digital (viac o ňom v rozhovore pre atteliér 5/2010-11). Všeobecne má oceňovanie študentov za ich aktivity pozitívny ohlas. Rovnaký názor má aj Eva Vicenová: „Oceňovanie študentov či absolventov je skvelý nápad, ktorý svedčí o tom, že vedenie si všíma výstupy študentov a aj istá forma feedbacku o tom, že ich práca má zmysel. Je to jeden zo spôsobov, ktorý ukazuje záujem vedenia o rozvoj univerzity.“
Dekanka Dana Petranová predstavila aj nové čísla publikácií FMK Muuza a Communication Today.
Otváracími prednáškami boli príspevky „ťahúňov“ konferencie – Tomáša Trampotu z KU v Prahe, riaditeľa projektu VASA a profesora Appalachian State University Roberta Muffoletta a generálneho riaditeľa televízie Joj Františka Borovského. Najmä posledná prednáška zaznamenala výrazný úspech, keďže Borovský prezentoval skôr praktické informácie. „Celkovo sme veľmi spokojní hlavne s diskusiou, ktorá sa včera rozbehla v hlavnom pléne. Trištvrte hodinová diskusia po iné roky určite nebola bežná,“ zhodnotil dopoludňajší program prvého dňa Martin Solík, ktorý spolu s Juliánou Lalúhovou viedli vedecký výbor konferencie.
Konferencia Megatrendy a médiá bola rozdelená do piatich sekcií. Konkrétne išlo o Nové diskurzy mediálnych štúdií, Médiá a politika, Umenie a médiá, Limity mediálnej internetovej komunikácie (viac tu) a Výzvy a problémy online marketing (viac tu). „Najúspešnejšími boli sekcie Médiá a politika a Médiá a umenie. Médiá a umenie sú veľkým prekvapením a vôbec sme neočakávali, že bude do tejto sekcie prihlásených toľko veľa príspevkov,“ povedal Solík. „Túto konferenciu charakterizuje uprednostnenie kvality pred kvantitou. Garanti sekcií poctivo vytriedili príspevky podľa ich odbornosti, príbuznosti k téme konferencie a k časovému limitu rokovania. Vybrali len tie najlepšie a tým sa vytvoril vhodný priestor pre diskusie,“ objasnila výber jednotlivých príspevkov dekanka Dana Petranová.
Spokojný so sekciou Nové diskurzy mediálnych štúdií bol aj jeden z dvojice garantov sekcie Alexander Plencner. „Mám pocit, že v sekcii sa atmosféra vydarila. Veľmi dobre vyšlo načasovanie príspevkov. Po každom príspevku bol aj čas na diskusiu. Nebolo to len o tom, že niekto odprezentuje svoju tému, no spätná väzba chýba,“ povedal Plencner. Podľa jeho slov ani o zaujímavé príspevky nebola núdza: „Už len fakt, že si niekto píše poznámky počas toho, keď jeho kolega prezentuje, tak je vidieť, že naozaj dochádza k tomu podstatnému – k výmene inšpirácie.“ Všetky sekcie mali osobnosť, ktorej príspevok nad ostatné trocha vytŕčal. Plencner za takúto vedúcu osobnosť sekcie Nové diskurzy mediálnych štúdií označil doktora Jaromíra Voleka. „Keď si už dá niekto námahu, že obrovské množstvo textov preštuduje a urobí mapu to, ktoré termíny sa používajú a aký smer uvažovania o digitálnych médiách je v súčasnosti najpopulárnejší či najzaujímavejší, tak to sú kľúčové inšpirácie. Mne osobne sa najviac páčilo toto,“ zhodnotil Volekov príspevok Plencner. Súhlasí s ním aj dekanka: „Práve v diskusiách mnohokrát odzneli najzaujímavejšie podnety – občas povzbudzujúce, občas provokujúce. O tom má byť veda, o tom má byť konferencia – o vzájomnej výmene názorov, konfrontácii myšlienok a hľadaní vlastného názoru na ne.“
Prezentácia príspevkov v jednotlivých sekciách prebiehala v utorok až do 17:30. Tento rok v rámci spoločenského večera nezabávali externí zabávači, ale o prezentáciu FMK z iného uhla sa postaral školský spevácky súbor vedený Jozefom Illéšom a fakultná skupina. „Naša fakultná skupina dokonca predstavila improvizovanú pieseň o našej alma mater, ktorá si hneď získala priazeň konferenčnej obce,“ prezradila dekanka Petranová.
Streda patrila predovšetkým workshopu Roberta Muffoletta s názvom McLuhan v Európe 2011. (Viac tu) Ako sa vôbec naša škola k americkému profesorovi Muffolettovi dostala odpovedal znova Martin Solík: „S angažovaním profesora Roberta Muffoletta prišiel kolega Burčík, ktorý je jeho osobný priateľ. Muffoletto je riaditeľom projektu VASA, ktorý organizuje tieto workshopy v Európe.“
V čase workshopu však ďalej prebiehali aj rokovania v sekciách. Streda bola úspešnejšia z hľadiska návštevy študentov. Vo všeobecnosti panuje názor, že táto konferencia bola prístupnejšia širšej verejnosti. Jednotlivé príspevky boli zrozumiteľné a tak neboli diskutované iba vo vedeckom pléne, ale dokázali si z nich viac odniesť aj jednotliví študenti.
Zmena, ktorá oproti minulému roku prebehla bola vo vyberaní príspevkov. Vedecká rada konferencie vybrala zo zaslaných 138 príspevkov konečných 115. Ďalšou zmenou bolo aj zrušenie sekcie doktorandov, ktorí tentoraz boli pridelení do sekcií podľa témy zaslaných príspevkov. „Chceli sme zabrániť tomu, aby boli doktorandi sami v uzavretej sekcii, kde im nemá kto oponovať alebo naopak, že keď im má kto oponovať, tak sa ich nemá kto zastať z odborníkov,“ vysvetlil Solík.
S priebehom jarnej konferencie teda panuje všeobecná spokojnosť. Dekanku Danu Petranovú o tom presviedča hlavne pozitívne spätné rekacie od účastníkov. Najviac ju potešil názor kolegov z Poľska, ktorí povedali: „Viete, v čom je táto konferencia iná ako tie, na ktorých sme doteraz boli? Vy, pedagógovia, prednášajúci aj študenti, nám pripadáte ako jedna veľká spokojná rodina.”

(vm)

(ak)

(mo)

(mo)

14. marca (pondelok), Suterén Skladová
11:00 a 14:00 – Kinokabaret
12:00 a 15:00 – Zlatý Voči, víťazné snímky festivalu Karlovej Univerzity
13:00 a 16:00 – Výber filmov zo Strednej umeleckej školy animovanej tvorby Bratislava

15. marec (utorok), Suterén Skladová
11:30 a 16:00 – FAMUfest
13:00 – projekcia kultového filmu The ROOM, diskusia
21:00 – hudobná párty AirFrejm 3, vstupné 2 Eur, v Artklube

16. marca (streda), Hlavná budova UCM, Nám. J. Herdu 2, miestnosť S.03.
13:00 – Marek Piaček, hudobník a skladateľ, tvorca filmovej hudby

17. marca (štvrtok), Suterén Skladová
13:00 – prvé kolo Súťaže nových filmov

Viac na: Web
Event na facebooku: Facebook