Galileo Galilei
Galileo si posledné roky svojho života odžil v domácom väzení. Cirkev ho rehabilitovala po 600 rokoch.

V dnešnej dobe nad takýmito výrokmi či činmi katolíckej cirkvi len krútime hlavou. Svedčí o tom aj nedávne vyjadrenie pápeža Františka, v ktorom tvrdí, že Boh nie je čarodej s kúzelnou paličkou, čím podporil nielen teóriu evolúcie, ale aj teóriu veľkého tresku. Média túto správu pomerne dosť nafúkli, pričom niektoré plátky napísali aj také titulky, že súčasný pápež konečne zasadil cirkev do tábora evolúcie, alebo že pápež vyškolil kreacionistov. Každý, kto sa trochu zaujíma o katolícku cirkev vie, že výrok ako je tento, nie je ničím novým. Pápež Pius XXII už pred viac ako 50 rokmi vyhlásil, že neexistuje žiadny konflikt medzi teóriou evolúcie a katolíckou vierou. Aj najznámejší pápež Ján Pavol II. verejne vyjadril podporu, keď zdôraznil, že evolúcia je viac ako len hypotéza. Vyjadrenia najnovšieho pápeža na evolúciu sa tak paradoxne veľmi nevyvinuli. Napriek tomu má veda a katolícka cirkev za sebou dlhú a búrlivú históriu plnú rozporuplných činov a nespravodlivých rozhodnutí. K tejto téme sa vyjadril aj trnavský katolícky kňaz Marián Díreš, podľa ktorého je potrebné všetko posudzovať v kontexte doby, v ktorej sa veci udiali. To, čo sa dnes zdá nenormálne, bolo v minulosti súčasťou kultúry, chápania i spravovania spoločnosti.

„Pochybujem, že viera a veda by boli proti sebe. Ak to tak niekedy vyzerá, je to spôsobené mylným pohľadom na vec.“

Šíritelia vzdelanosti a utláčatelia inovácie

Asi najznámejším prípadom krutosti katolíckej cirkvi je príbeh Galiela. Napriek tomu, že bol veriaci si za svoje nové pohľady na svet a jeho pozíciu vo vesmíre zaslúžil doživotné domáce väzenie. Až po takmer 600 rokoch sa cirkev za tento čin formálne ospravedlnila. Marián Díreš si v podobnom duchu myslí, že určité nesprávne rozhodnutia cirkvi voči človeku sa vrátiť už nedajú. „Môžeme sa z nich ale poučiť a vyjadriť ľútosť,“ dodáva. Ani zďaleka však nie je tento príbeh najkrutejší. Giordano Bruno bol vysvätený kňaz dominikánskeho rádu. Okrem lásky k Bohu však prechovával veľký obdiv aj k antickým filozofom. Giordano Bruno veril, že Slnko nie je jediným slnkom vo vesmíre, ale že každá jedna hviezda, ktorú je vidieť na nočnej oblohe, je ďalším slnkom, okolo ktorého obiehajú planéty a to aj také, ako je naša Zem.

Áno, Bruno len veril. Svoje tvrdenie totiž nezakladal na žiadnom vedeckom dôkaze, a predsa bol takmer presný. Odmietal veriť, že Boh vytvoril len tak malý svet, akým je naša slnečná sústava. Katolícka dogma však tvrdila niečo úplne iné a Brunove výroky boli v silnom rozpore s jedinečnosťou človeka, ako božieho stvorenia. Z dominikánskeho rádu bol vyhodený a o pár rokov neskôr upálený na hranici. Nemožno však tvrdiť, že cirkev vzdelanie len potláčala. Paradoxne to bola práve ona, kto v silnej miere rozšíril gramotnosť v Európe a v jej mene bolo založených mnoho zdravotníckych zariadení či nemocníc. Dnes katolícka cirkev verejne akceptuje modernú astronómiu. Treba však poznamenať, že si viera a nové vedecké poznatky neodporujú, ako to napokon povedal aj pápež František a mnohí iní pred ním. Mnohí vedci, vrátane Newtona, ktorý je považovaný za jedného z najzásadnejších vedcov, boli veriaci ľudia.

Veda aj náboženstvo hľadajú odpovede na dôležité otázky.

Evolúcia a Genezis

Tak, ako je vývoj v evolúcii prirodzený, je normálny aj vývoj pohľadu na stvorenie sveta, ako ho popisuje Biblia a prezentuje cirkev. Mnoho ľudí argumentuje tým, že evolúcia je len teória. Veľa z nich si však často zamieňa teóriu za hypotézu. Teória je tvrdenie podporené hromadou vedeckých dôkazov, nie je to výrok vytvorený z ničoho. Podľa Mariána Díreša je možné, aby mohla teória evolúcie a veľkého tresku koexistovať spolu s vierou, že svet vznikol tak, ako je popísaný v knihe Genezis. Pápež František nepovedal, že život vznikol evolúciou, ale že bol vytvorený a až následne sa vyvíjal. Veda sa snaží odpoveď nájsť, zatiaľ čo viera poskytuje jednoduchú odpoveď, ktorá zatvára dvere pred ďalšími otázkami. Ľudia odpradávna využívali náboženstvo či mytológiu k prírodným javom, ktoré nevedeli vysvetliť. Cirkev dnes verejne nijako neodporuje evolúcii a nie je to len zásluhou najnovšieho pápeža.

„Biblia neraz hovorí v obrazoch. Úlohou pápeža je vysvetliť veci, ktoré sa v nej skrývajú“

Vo viac náboženských krajinách Spojených štátov existuje iniciatíva, ktorá sa snaží zakázať vyučovanie evolúcie v škole. Zdá sa vám to nezmyselné? Aj u nás existuje podobný prípad, ktorý je podporovaný dokonca rovnakým argumentom a síce, že rodičia detí môžu byť urazení či pohoršení takýmto vyučovaním. Spomeňte si na otázku z referenda, ktorá sa týkala sexuálnej výchovy. Snaha o nájdenie odpovede k otázke pôvodu života je aj nedávny úspech európskych astronómov, ktorým sa podarilo dostať sondu na kométu. Existujú totiž hypotézy, že práve kométy sú pôvodom vody a teda aj vzniku života na Zemi. Ktovie, možno už dnes medzi nami žije človek, ktorý na túto záhadu jedného dňa príde.  Aj teória veľkého tresku, za ktorou stojí azda najznámejší vedec súčasnosti Stephen Hawking, je pomerne nová a spustila nekonečnú a v mnohých prípadoch nikam nevedúcu diskusiu. Kreacionisti často argumentujú otázkou, čo bolo pred veľkým treskom. Zaujímavý pohľad na túto otázku ponúkol práve Hawking, ktorý tvrdí, že ak niečo pred veľkým treskom bolo, dnes po tom neexistujú žiadne dôkazy ani stopy, a teda je z pohľadu vedy irelevantné sa touto otázkou vôbec zaoberať. A práve v tomto bode sa účel vedy a viery rozchádza, no paradoxne je ich predmet veľmi podobný. Aj preto je ich porovnávanie v mnohých prípadoch nezmyselné. Podobný názor zdieľa aj Marián Díreš. „Pochybujem, že viera a veda by boli proti sebe. Ak to tak niekedy vyzerá, je to spôsobené mylným pohľadom na vec. Viera aj veda sú predmetmi, ktoré hľadajú a prinášajú odpovede na dôležité otázky,“ myslí si katolícky kňaz Díreš. Napriek tomu, že pápežove vyjadrenia evokujú určitú nádej a všeobecnú akceptáciu aj u veriacich ľudí, stále je na mieste otázka, či má vôbec nejaký dosah na ľudí, ktorí evolúciu jednoducho odmietajú. „Viem, že pápež a Biblia si nemôžu protirečiť. Navzájom sa dopĺňajú, pomáhajú si. “ tvrdí Díreš. Napriek tomu viac ako 42% veriacich v USA stále verí, že svet vznikol tak, ako je to popísane v knihe Genezis.

Úlohou pápeža je vysvetliť veci, ktoré sa v Biblii skrývajú.
Pápežove slová a Biblia sa niekedy nesprávne interpretujú.

Búrlivé diskusie neutíchajú ani po tisíckach rokov

Diskusie medzi ateistami a kresťanmi občas prinášajú pozoruhodné tvrdenia prezlečené za argumenty, ktoré ale v prvom rade nikam nevedú a nikdy túto debatu neukončia. Niektorí tvrdia, že Darwinova myšlienka nám pomáha pochopiť Bibliu. Biblia a teória evolúcie by sa však nikdy nemali navzájom zosúladiť. Nestoja totiž na rovnakých princípoch. Nemali by sme preto byť sklamaní z toho, že to nedokážeme, ale z toho, že sa o to vôbec snažíme. Zaobchádzať s Bibliou ako s vedeckou knihou, teda ako s niečím, čím nie je, obchádza jej zmysel, ktorým je v prvom rade Ježišove učenie. Často spomínaný bol aj argument, že evolúcia je len teória. Áno, to je, rovnako ako aj gravitácia. Ako už bolo objasnené, teória je vysvetlenie určitého javu, ktoré je podporené dôkazmi. Nejde o náhodné hádanie. Preto by sa malo so slovom teória zaobchádzať opatrne, čo sa bohužiaľ veľmi často nestáva. Ak niekto verí, že kniha Genezis je veda, mal by tiež veriť, že obloha je v skutočnosti strop.

„Otvorenosť pápeža Františka je určite aj požiadavkou doby. Niekedy sa obávam, či mu ľudia dobre porozumejú.“

Veľmi obľúbené je aj škatuľkovanie – evolúcia podporuje ateizmus. Nejde však o vedecké vyhlásenie, ale filozofický záver. Pokiaľ je niečo, čo nám podobné pápežove vyjadrenia majú sprostredkovať, je to hlavne poukazovanie na to, aké dôležité je, aby veriaci nezatvárali dvere pred vedou. V istom ponímaní je možné podobné vystúpenia považovať aj za určitú rehabilitáciu voči ľudom, ktorým v minulosti cirkev ublížila. Navyše je to vhodné poukázanie na to, že rozdeľovanie ľudí na veriacich a ľudí vediacich je zbytočné a vo väčšine prípadov aj nesprávne. Kňaz Marian Díreš tvrdí, že mnohí vedci boli veriaci ľudia a v mnohých prípadoch to bola práve viera, ktorá ich hnala za poznaním. „Otvorenosť pápeža Františka je určite aj požiadavkou doby. Niekedy sa obávam, či mu ľudia dobre porozumejú. Poznáte to, ja niečo poviem, ale ten druhý si to inak vysvetlí. Okrem toho média zvyknú vytrhávať z kontextu či prekrúcať, nesprávne interpretovať a domýšľať si,“ konštatuje. S týmto tvrdením sa nedá nesúhlasiť, vzhľadom na to, že média posledné pápežove vyjadrenie doslova nafúkli.

Autori: Daniela Fašungová, Timotej Michalko