Čo ste nevedeli o Trojičnom námestí a Mestskej veži?

Comment

Trojičné námestie – snáď najznámejšie námestie v Trnave. Pri pohľade na Sochu najsvätejšej trojice alebo na divadlo vás môže napadnúť, akú má námestie históriu. A aký tam malo vplyv obdobie socializmu.

Vzhľad Trnavy z obdobia 17. stor. nám umožňujú veduty – vecný, typograficky presný maliarsky alebo grafický záznam. V rámci predstavy, ako vyzeralo námestie kedysi, je dôležité si uvedomiť, že niektoré budovy sa zachovali (napr. Mestská veža), iné zanikli kvôli výstavbe. Jedná sa napríklad o hostinec U čierneho orla, na mieste ktorého dnes stojí Divadlo Jána Palárika. Vedľa hostinca stála budova prachárne, kde sa skladovali pušný prach, delové gule, a podobne. Všetky tieto objekty patrili mestu, keďže ostatné budovy tvorili meštianske domy.

Vďaka severnej strane pri Mestskej veži smerom k pošte si môžeme predstaviť, ako vyzeralo námestie pôvodne. Na mieste, kde sa nachádza Dom kultúry a Pošta, sa pôvodne vyskytovali meštianske domy. Pri pohľade na domy je viditeľná parcelácia, vďaka ktorej si môžeme všimnúť rozlohu poschodových domov. Architektonický štýl v 17.storočí ovplyvnil nastupujúci barok . Dôležitými budovami okrem Mestskej veže, na ktorú je napojená budova Základnej umeleckej školy, boli mestský hostinec a Pracháreň.

Až po súčasnosť

Námestie pôvodne slúžilo ako trhovisko. V súčasnosti sa tam viac uskutočňujú koncerty, než trhy, ktoré sa presunuli do vedľajších ulíc. Socha najsvätejšej trojice, podľa ktorej je pomenované námestie, bola postavená v roku 1695 v barokovom štýle. Odstránená bola medzi rokmi 1947 až 1949 v súvislosti so zmenou režimu a nevyhovujúcim požiadavkám ideológie. Zrekonštruovaná a navrátená bola po roku 1989.

„Malý Berlín ako nezávislé kultúrne centrum funguje už niekoľko rokov, iba nemal definitívny priestor.“

Sieť ulíc v Trnave sa od stredoveku nezmenila. Na námestie sa napája Štefánikova, z ktorej pokračuje Hlavná ulica. Kedysi, kde v súčasnosti stojí Obchodný dom Jednota a Dom kultúry, sa nachádzal Zelený rínok napájajúci sa na námestie. Hornopotočnú ulicu, ktorá pôvodne ústila na námestie vedľa domu číslo 7, zatarasila budova Pošty. Tá v šírke zabrala až dva domy. Ide hlavne o urbanistickú zmenu v rámci prerušenia napojenia Hornopotočnej ulice na námestie.

Ako každé mesto, aj Trnava má svoju legendu o tajnej chodbe. V podzemí sa má nachádzať tunel vedúci až do Bieleho kostola, no nie sú o tom priame dôkazy.

V súčasnosti sa na námestí konajú akcie, ktoré priťahujú či už domácich obyvateľov, alebo turistov. Určite stojí za zmienku navštíviť aj Mestskú vežu, poprípade mestom organizované akcie. Jedná sa napríklad o Tradičný Trnavský jarmok alebo Vianočné trhy.

Malý Berlín našiel svoj priestor

Priamo pri námestí vzniká nový priestor pre kultúru a oddych. Riaditeľom Nádvoria je od 1.12.2017 Dušan Vančo, ktorý okrem iného v súčasnosti rozbehol projekt Trnavského rádia. „Malý Berlín ako nezávislé kultúrne centrum funguje už niekoľko rokov, iba nemal definitívny priestor. To, čo vzniká za vežou na Štefánikovej 3, je Nádvorie, centrum súčasnej kultúry.“ uviedol. Nádvorie sľubuje zaujímavý obsah. Kultúrne centrum Malý Berlín bude ponúkať všetko, na čo boli návštevníci zvyknutí doposiaľ, no tentoraz z prostredia sály vytvorenej špeciálne na tieto účely. Na Nádvorí bude pôsobiť aj kreatívna platforma Kubik nápadov, ktorú zastrešuje n.o. Bronco alebo Trnavské Rádio, ktoré tu má vysielacie štúdio. Vo vnútri objektu sa budú nachádzať dočasné pop-up obchody, gastro prevádzka, co-working, ako aj nadštandardné ubytovanie pre mladých talentovaných študentov. Pán Vančo dodáva: „Zámerom je, aby sa Nádvorie stalo akýmsi hubom pre kreatívu s presahom za hranice regiónu.“

Neprehliadnuteľná dominanta na Trojičnom námestí v Trnave. Pôvodne postavená v renesancii, avšak s barokovou strechou. Pri pohľade z ochodze je len na počasí, kam až dovidíte.

Vznik a štýl

Vznik Mestskej veže sa datuje od obdobia renesancie, kedy vznika pravdepodobne z iniciatívy mestskej rady. Hlavným dôvodom bolo zvýšenie obranyschopnosti mesta v čase tureckého ohrozenia, ale aj zvýšenie ochrany pred ohňom. Trnava mala mohutné opevnenie a z veže by bol dobrý výhľad na mesto, ako aj na okolie. Ďalším dôvodom bol fakt, že Trnava bola bohaté a prosperujúce mesto. V renesancii malo každé mesto nejaký symbol, čím boli veže. To bola motiváciou pre cestujúcich Trnavčanov po Európe, ktorí videli tieto symboly prezentovať prosperitu mesta. Vo veži býval strážnik hlásiaci každé nebezpečenstvo.

„Hlavným dôvodom bolo zvýšenie obranyschopnosti mesta v čase tureckého ohrozenia, ale aj zvýšenie ochrany pred ohňom.“

Čo sa týka štýlu, veža je postavená v renesačnom štýle. Podľa vyjadrenia pána Dzvonika, ktorý robí sprievodcu, „čo vidíme zvonku, je výsledok poslednej rekonštrukcie. Veži bola prinavrátená čo najvernejšia podoba z čias vzniku, okrem strechy, ktorá je baroková. Ide o to, že Trnava prežila niekoľko veľkých požiarov, a nemáme žiadnu evidenciu tvaru pôvodnej renesančnej veže. Čiže to, čo vidíme v súčasnosti, je baroko.”

Čím je veža výnimočná?

Hodinár Karol Nemček a sprievodca Slavomír Dzvonik.

Najväčšou zaujímavosť je veža sama o sebe. Takýchto typických mestských veží je na Slovensku poskromne, možno okolo päť. Tá naša trnavská je najdominantnejšia. Priamo v interiéri sa nachádzajú mechanické hodiny z roku 1729, ktoré o niekoľko rokov budú oslavovať 300 rokov. Ďalšou sú slnečné hodiny viditeľné z námestia. Priamo vo veži sa nachádza aj najväčšia kuriozita, baroková toaleta na poschodí, na ktorom sa nachádza aj hodinový stroj. Ľudia možno o nej ani nevedia, aj keď je prezentovaná. V súčasnosti nie je prístupná ani použiteľná.

„Priamo v interiéri sa nachádzajú mechanické hodiny z roku 1729, ktoré o niekoľko rokov budú oslavovať 300 rokov.“

Keď sa spomína vlastníctvo, tak vždy patrila mestu. Nad vchodom do Turistického informačného centra (vchod z námestia, pozn. red.) je erb mesta, vďaka čomu vieme, že budova bola, a aj v súčasnosti je vlastníctvom mesta. Mesto erbom označovalo svoje budovy.

Priamo na vrchole strechy sa nachádza pozlátená socha Panny Márie, ktorá má tvár z dvoch strán. Znamená to, že vždy ochraňuje mesto a neodvracia sa mu chrbtom.

Ako fungujú hodiny

Hodinár Karol Nemček sa k autorovi hodín z roku 1729 vyjadril: „Postavil a skonštruoval ich Franz Lang a boli tam teda aj kvôli tomu, aby nám v Trnave ukazovali presný čas.“ Zaujímavosťou je, že ich poháňa až päť ciferníkov. Štyri ciferníky ukryté pod strechou ukazujú čas na všetky svetové strany a ten piaty sa nachádza na strane Trojičného námestia, kde sú aj Slnečné hodiny. Prakticky veža ukazuje čas až na šiestich ciferníkoch.

Hodinové gule vo vnútri veže.

 

Hodiny pracujú na mechanickom princípe. Nachádzajú sa tam tri závažia, pričom každé plní iný účel. Stredné závažie, ktoré je ešte pôvodné kamenné z roku 1729, poháňa hodinový stroj. Ľavé závažie je  najmenšie a slúži na odbíjanie malého zvonu, ktorý odbíja každú štvrťhodinu. Z vyjadrenia pána Nemčeka vieme, že „prvú štvrťhodinu odbíja raz, druhú dvakrát a tretiu trikrát. Z celkového hľadiska sa teda dá povedať, že keď odbíja dvanásť hodín, tak veľký zvon odbíja dvanásťkrát a malý štyrikrát” (štvrťhodina, polhodina, trištvrte hodina a celá hodina).

„Dĺžka chodu hodinového stroju je závislá na dĺžke lana, ktoré má trinásť metrov.“

O hodiny sa stará rodina Nemčekovcov. V súčasnosti je to  už štvrtá generácia. Aspoň raz za 24 hodín treba prísť hodiny natiahnuť, skontrolovať a namazať. Hodinový stroj je mechanický. Dĺžka chodu hodinového stroju je závislá na dĺžke lana, ktoré má trinásť metrov. Ak závažie klesne na spodnú hranicu, čiže úplne na doraz, mechanizmus sa zastaví. Nemá ho čo poháňať. Tým pádom môžeme povedať, že sú to veľké kukučkové hodiny.

Údržba hodín je priebežná. Okrem kontrol priamo vo vnútri sa kontrolujú aj z vonku. Opravy sa riešia s mestom a s Pamiatkovým úradom. Ak už sa aj niečo pokazí, dané súčiastky sa nenahrádzajú súčasnými, ale snažia sa ich nahradiť priamo kováčskou prácou.

Hodinový mechanizmus

Aj hodiny takýchto kvalít sa kazia

Nemček sa k otázke ohľadom toho, či boli niekedy pokazené alebo nie, vyjadril: „Samozrejme, hodinky sa samozrejme pokazia. Je to normálne. Hodinový stroj ide neustále non stop neustále 24 hodín denné a o chvíľočku to bude 300 rokov, je to 2029, keď bude oslavovať 300 rokov.“ Generálne opravy sú zaznačené hore a ak sa náhodou niečo niekedy stane, Karol Nemček danú situáciu konzultuje aj s otcom, prípadne s Pamiatkovým úradom. Riešia to individuálne, aj keď sa jedná napríklad o jedno-, dvoj- alebo trojdňové opravy.

„Priamo na vrchole strechy sa nachádza pozlátená socha Panny Márie, ktorá má tvár z dvoch strán – spredu aj zozadu.“

Pri riešení, či niekedy hodiny nešli presne, spomínal pán Nemček: „Hodiny majú odchýlku plus mínus tridsať sekúnd, maximálne do jednej minútky za 24 hodín. Napríklad teraz už niekoľko dní po sebe majú odchýlku desať sekúnd, to znamená idú veľmi presne.“ Kuriózne je, že hodiny sú náchylné na teplotu. Ideálne je, keď je stabilná teplota. V prípade zmeny sa dá prestaviť rýchlosť hodín vďaka kyvadlu. V súčasnosti je teplota stabilizovaná a stroj ide  presne.

 

Autor, foto: Daniel Bíro

Zdroje: Krajský Pamiatkový úrad Trnava, Press Kit

Tereza Šuveríková

Related Posts

Discussion about this post