Pri varení, počas spánku, alebo jednoducho cestou v autobuse sa chtiac- ale skôr nechtiac dozviete, kto má dnes vo svojom priezvisku superlatív a kto vírus H1N1. Téma médií ako takých je v dnešnej dobe aktuálnou a tak cenzúra v podobe atribútov glosy púšťa tému médií ďalej. Médiá sú všade, ale prečo sa nikto nezaoberá otázkou ako sa im vyhnúť? Naučili sme sa vyhýbať ľuďom, autám, slnečnému žiareniu, dokonca aj prírode. Aký ochranný faktor máme teda použiť aby sme zabránili prenikaniu médií na našu pokožku a hlboko pod ňu? Jednoducho, ísť ich študovať. Hovorí sa pod lampou je najväčšia tma.. V tomto prípade už žiarovka dávno opustila svoje pôsobisko. Jediné médium, ktoré na vás neustále pôsobí je mikrofón. Ten sa, ale u nás používa skôr ako fakľa na oheň, keďže svetlo médií u nás absentuje, a je potrebné ho niečím umelo vyvolať. Snaha prispievať do školského časopisu stroskotá na zákaze vytvárať nepútavé články bez použitia slova star. Multimédiá, ktoré na vás údajne číhajú z každej strany sú len zásterkou pre doplnkové predmety a kamier tu máme viac priemyselných ako tých skutočných, filmárskych. Produkty tejto školy majú byť predsa tými, ktorí budú médiá šíriť a rozvíjať. Nakoniec sa však táto schovávačka na štúdium médií stáva akousi tragikomédiou na konci, ktorej je televízia vypnutá, rádio sa stíši a novinami sa kúri v peci. Recept na vyhnutie sa médiám je hotový a to aj vďaka nám študentom FMK.

Negatívny vplyv mediálnej výchovy na mladistvých
Doktorka Eva Sisková sa na masmediálnej konferencii v Smoleniciach venovala problematike mediálnej výchovy a jej vplyvu na súčasnú mladú generáciu. Mediálna výchova je v tomto období objektom mediálneho výskumu. Analyzujú a tvoria sa v rámci nej mediálne obsahy, ktoré sú následne interpretované a vyhodnotené. Táto prednáška a diskusia sa zamerala na postavenie mediálnej výchovy v spoločnosti a negatívny vplyv médií na hodnoty mladej generácie. Sféra médií predstavuje komerčné životné prostredie, ktorého hlavným cieľom je dosiahnuť zisk. Dosah médií má vplyv na fungovanie myšlienok ľudí a ich život. Podľa prednášajúcej majú médiá v súčasnosti negatívny vplyv, ktorý sa môže odraziť v dehonestovaní osobností, individuality a v znižovaní človeka. Na prednáške sa rozoberala téza, že mediálna výchova by mala slúžiť ako prevencia voči sociálnemu vylúčeniu a následnej diskriminácii. Aj z tohto dôvodu by sa mal vytvoriť priestor na výučbu mediálnej výchovy už na základných a stredných školách. Žiaci by sa zorientovali v mediálnom prostredí, vedeli by pracovať s modelmi správania, učili by sa správne analyzovať a hlavne by vedeli vyjadriť svoj vlastný názor k problematike.

Jazykový zákon a jeho dve sporné kauzy
Analytik a člen Rady pre vysielanie a retransmisiu Pavol Dinka na vedeckej konferencii prezentoval pohľad na etiku a korupciu v žurnalistike. Prednáška sa zamerala na tlačový zákon, ktorý je aktuálnou, ale i citlivou témou všetkých analytikov, žurnalistov a redaktorov pracujúcich vo sfére médií. Náš tlačový zákon patrí medzi miernejšie spomedzi všetkých krajín v Európe. Prísnejší tlačový zákon majú napríklad v Nemecku, kde za nesplnenie personálnych kritérií hrozia vydavateľom vysoké pokuty, ale i väzenie. Najväčším problematickým článkom nášho tlačového zákona je právo na odpoveď, voči ktorej kriticky vystupovalo aj združenie vydavateľov. Opozícia podala výhradu voči súčasnej podobe tlačového zákona a momentálne je táto sťažnosť v rukách Ústavného súdu SR.
Mediálnou témou číslo jedna v rámci jazykového zákona sa stali aj dve kauzy, a to Hríbova relácia Lampa, v ktorej sa redaktor spýtal zahraničného hosťa tri vety po anglicky, pričom neboli nepreložené. Druhou kauzou je použitie anglického názvu The End (Koniec) v závere programov v TV Joj. Ako podotkol na prednáške Dinka, médiá z toho urobili „bombu“. V závere príspevku zhrnul, že jazykový zákon v takomto prípade porušený nebol, pretože preklad sa týka celku, a pokiaľ je zrozumiteľná celá relácia, televízne stanice by nemali byť sankcionované.

Problematika Tlačovej rady na Slovensku
Sloboda prejavu tlače je veľmi aktuálna otázka i v dnešnej dobe. Na vedeckej konferencii FMK v Smoleniciach mala Anna Remišová prednášku na túto tému a so svojím príspevkom O optimálnom personálnom zložení tlačových rád ako orgánoch etickej samoregulácie v žurnalistike predložila závažne napomenutia v rámci Tlačovej rady na Slovensku.
Tlačová rada vznikla na Slovensku v roku 2002 a slúži ako samoregulačný orgán, ktorý chráni nezávislosť médií a zároveň vykonáva kontrolu nad porušením etického štandardu v rámci médií na Slovensku. Okrem finančných pokút udeľuje i takzvané mäkké sankcie v podobe napomenutí a pokarhaní, ktoré prebrala od Tlačovej rady v Nemecku. Problém, ktorý bol na prednáške nastolený, sa týkal novinárskej obce, ktorá neakceptuje prácu a sankcie Tlačovej rady. V rade nie sú totiž zástupcovia novinárov, ale najmä odborníci z oblasti psychológie, sociológie, histórie a dokonca tu pôsobí aj etik a súdny znalec. V dôsledku neakceptácie a možno i ignorácie Tlačovej rady ako nezávislého a regulačného orgánu médií samotnými žurnalistami a redaktormi sa niektorí pracovníci Tlačovej rady rozhodli, že svoje pôsobenie dobrovoľne ukončia.
Remišová vyslovila názor, že v Tlačovej rade by mali aj z týchto dôvodov pracovať právnici, novinári, vydavatelia a zástupcovia inej verejnosti, ktorí by boli novinárskou obcou dostatočne akceptovaní. Reprezentovali by prácu celej tlačovej rady a boli by kladným prínosom do jej regulačnej činnosti.

Zobrazovanie žien v spravodajských reláciách
Študentka FMK UCM, Kristína Strapcová vystúpila na vedeckej konferencii v Smoleniciach s témou zobrazovanie žien v spravodajských reláciách. Súčasťou jej práce bol aj výskum, ktorý sa konal od novembra 2009 do februára 2010 a zameral sa na zobrazenie žien vo verejnoprávnych médiách, a to v STV a SRo. Tento výskum potvrdil, že ženy – redaktorky, hoci sú silnejšie priebojníčky stereotypov, dostali v mediálnej sfére menší priestor ako muži a v príspevkoch im bol v porovnaní s mužmi venovaný menší čas.
Ženy sú v spravodajských reláciách veľmi výnimočné a toto slabé zastúpenie žien na systematických miestach silne ovplyvňuje ich vzory pre kariérny život. Aj tento výskum dokázal, že hoci žijeme v 21. storočí, spravodajstvo je predovšetkým doménou mužov.

Autor: Lucia Kučerková

Nespokojnosť so súčasnou,  predchádzajúcou a pravdepodobne aj nadchádzajúcou vládou, bola hlavným dôvodom založenia novej politickej strany. Médiá v prvých dňoch informovali o Paliho kapurkovej veselej politickej strane, ktorá má byť určená všetkým ľuďom, ktorí radšej nechajú svoj volebný hlas prepadnúť akoby mali ísť voliť jednu z kandidujúcich strán. Široká verejnosť zobrala novú politickú stranu viac menej pozitívne. Pre niektorých ľudí znamená vydarený žart, pre iných jediné východisko. Postupom času sa však začala naskytať otázka, ktorý človek si môže dovoliť žart za približne 17 000 eur, ktoré zahŕňajú volebnú kauciu v hodnote 16 596 eur plus výdavky na zbieranie podpisov a na kampaň cez internet. Hlavným fiančným zdrojom je jeden zo sympatizantov Paliho kapurkovej strany Igor Brosmann, bývalý šéf jednej z najväčších reklamných agentúr Wiktor Leo Burnett, ktorý v súčasnosti vlastní firmu Brossmann Consulting zaoberajúcou sa tzv. alternatívnym marketingom.

Samotný názov Paliho kapurková však nepredstavuje iba politickú stranu, ale aj registračnú značku alkoholických a nealkoholických nápojov. Protest proti pokrytectvu v politike sa tak rázom mení na skrytú reklamu. Ak by sa však obvinenia o skrytej propagácii ukázali pravdivé nejednalo by sa o prvý prípad v histórií. V Českej republike sa odohral podobný prípad, keď do komunálnych volieb v roku 2002 kandidovala politická strana Helax- Ostrava se baví, ktorej hlavným cieľom bolo spropagovať rádio Helax, ktorého príslušníci boli zároveň  aj zakladatelia strany.

Propagácia alkoholu prostredníctvom politiky taktiež nie je žiadnou novinkou. Príkladom je slovenská Strana priateľov vína, ktorá vznikla 20. októbra roku 2000. Strana, ktorá bola chápaná najmä ako recesia a protest proti skorumpovaným politikom sa nakoniec nezúčastnila ani parlamentných volieb a to z dôvodu nedostatkov financií potrebných na zaplatenie kaucie. Citát Vo víne je skrytá  pravda, ktorý Strana priateľov vína využívala na svoju propagáciu stratil svoj význam v okamihu, keď sa strana spojila s Mariánom Kotlebom a jeho prívržencami. V súčasnosti Strana priateľov vína zmenila svoj názov na Ľudovú stranu Naše Slovensko a snaží sa získať prostredníctvom volieb miesta v parlamente.

Neškodná hra s voličmi, ktorí sa pozerajú na každú nadchádzajúcu vládu s určitou dávkou skepticizmu však spoločnosti predkladá jednu otázku: do akej miery je skrytá reklama a marketing neškodný a kedy sa už prekračujú hranice zákona?

Keď sa jedného dňa zmení víno na Ľudovú stranu Naše Slovensko, ktorej väčšina členov je prívržencami extrémistického pravicového hnutia? Alebo v okamihu, keď sa rozhodne rušňovodič z Humenného, že poslanecké kreslá napokon obsadí a veselo bude propagovať nové alkoholické nápoje a pokračovať v tradícii nesplnených predvolebných sľubov

Hlavnou postavou filmu Arsy versy je Ľuboš Remo, strýko autora filmu, ktorý sa celý život zaoberá filmovaním a fotením netopierov. Žije so svojou 70- ročnou matkou, ktorá sa o neho stará a podporuje jeho vášeň aj navzdory tomu, že jej nerozumie. Práve postava matky pôsobí ako protiklad Ľubošovej detskej a bezprostrednej povahy. Túžba po vnúčatách, po tom, aby sa jej syn oženil, našiel si prácu, stal sa samostatným a tým vyriešil jej najväčšiu starosť čo bude s jej synom, keď sa ona pominie preniká celým filmom. Rozhovory s matkou prerušujú krátke sekcie Ľubošových fotografií s netopiermi a zatláčajú do úzadia akékoľvek problémy a neistotu z budúcnosti. Samotný Ľuboš pôsobí akoby bol z inej planéty. Celá dedina si o ňom myslí, že je blázon, no ako tvrdí hlavný protagonista filmu: „ Všetci ľudia sa naháňajú za peniazmi, kradnú, berú drogy, pijú alkohol a kto bude potom filmovať netopiere? No jedine ja!“

Putovanie po stopách netopierov sprevádzané hudbou z filmu Vesmírna odysea však nepôsobí gýčovo. Práve naopak, dedinské prostredie v kontraste s danou hudbou iba podtrhuje absurdnosť celej našej spoločnosti a jej hodnôt. Zaujímavým prvkom filmu je aj kamera, ktorá sa v okamžiku mení zo statického pozorovateľa na dynamického spoluúčastníka. Súčasťou snímky je aj Ľubošov krátky film o pilotovi, ktorý havaruje a pristane na planéte motýľov. Amatérske zábery Ľuboša v úlohe pilota na planéte motýľov nás postupne privádzajú na spôsob, akým Ľuboš myslí a žije. Všetko sa zdá absurdné a nelogické, až do chvíle, kým kamera nezobrazí fabriku, ktorej pracovníci pôsobia ako mravce pobehujúce sem a tam. Kto je blázon a kto normálny člen spoločnosti, je otázka, ktorá sa nesie celým filmom. Spoločensky závažná téma je však vo filme podaná s humorom a ľahkosťou a to najmä vďaka samotnému aktérovi, ktorý sa na svet díva dolu hlavou, z pohľadu netopiera.  

Záver filmu, v ktorom Ľuboš visiaci na strome hovorí svojej matke: „ Mama ja som najväčší netopier na svete“, a pritom máva umelými krídlami vo vzduchu, je dôkazom schopnosti autora filmu vytvoriť z “banálnych“ udalostí odohrávajúcich sa v mravenisku zaujímavý a dobrodružný príbeh.

Najzaujímavejšou zmenou je však dodatok o umiestňovaní predmetov do zorného uhla vodičov. V ňom nesmú byť okrem schválených spätných zrkadiel umiestnené žiadne iné predmety obmedzujúce výhľad vodiča. To znamená, že sa budeme musieť zbaviť všetkých ružencov, kociek, starých diaľničných nálepiek či voňavých stromčekov, … ale čo najhoršie, aj všetkých navigácií pripevnených na čelnom skle. Dôležité sa tak stane aj rozhodnutie nás – vodičov, či definícia zorného uhla zahŕňa aj spolujazdca na prednom sedadle, a budeme tak povinní schovávať ho pri policajnej kontrole, alebo si zvolíme jednoduchšiu cestu a rovno ho posadíme dozadu.

A tak nám ostáva len dúfať, že čoskoro príde úprava tejto vyhlášky, inak si môžeme pripraviť svoje peňaženky alebo tak , ako za „starých čias“, blúdiť s prstom po otvorenej mape na palubovke, čo prinesie určite „želaný“ efekt bezpečnosti na cestách.

Príprava na Gastrofest sa začala už v septembri minulého roku. Skupiny študentov si vylosovali témy. Najskôr  si pripravili seminárne práce ohľadom otvorenia reštaurácie, potom tieto seminárne práce museli obhájiť, prípadne doplniť alebo nanovo prepracovať. Žiaci, ktorých práce spĺňali všetky stanovené kritériá pristúpili k  praktickej časti – to znamená k príprave, stolovaniu a nakoniec je samotnému otvoreniu reštaurácie.

Študenti museli zvládnuť Gastrofest nielen po manažérskej, ale aj po kulinárskej či kultúrnej stránke. Dôležité bolo získať čo najviac informácií o danej kuchyni, pripraviť dekorácie a celkové aranžovanie. Žiaci však nesmeli zabudnúť ani na rozpočet. Ten bol rovnaký pre každú kuchyňu. Tí, ktorým nechýbal podnikavý duch, oslovili štedrých sponzorov, čo im umožnilo dopriať zákazníkom pestrejší jedálny lístok. Posledným bodom, ktorý zaručoval zviditeľnenie reštaurácie bola reklama. Aj o tú sa postarali samotní študenti, a to v žiarskej televízii, na bilboardoch, ale aj pozvánkami na sociálnej sieti Facebook.

Vedenie školy sa každoročne snaží priniesť na Gastrofest niečo nové. Tento ročník sa niesol v znamení pestrosti chutí a to zo siedmych kuchýň –  karibskej, japonskej, maltskej a tradičnej slovenskej kuchyne. Na svoje si prišli aj milovníci talianskych dezertov v reštaurácii Dolce vita, steakov a grilovanej zeleniny v Steakhouse,  a prírodných pokrmov v reštaurácii Natura. Novinkou sa stal ovocný bar, ktorý prilákal nielen deti, ale aj dospelých. „Chceli sme priniesť na Gastrofest niečo nové, a tak sme zvolili ovocný bar. Čašníci  z našej školy vyrábajú ovocné kokteily, poháre so zmrzlinou, ale aj drinky pre dospelých. Dúfame, že zákazníkom dobre padne osvieženie sa po nejakej špecialite z našich kuchýň.“ Atmosféru reštaurácií dopĺňali študenti obsluhujúci v oblečení v tradičných odevoch jednotlivých krajín. Zákazníci teda mohli okúsiť nielen dobré jedlo, ale aj trochu kultúry. Príjemne potešení mohli byť hlavne zo slovenskej reštaurácie, kde okrem obsluhy oblečenej do typických krojov z Horehronia, hral aj ľudový súbor Hronček.

Pastva pre oči, ale hlavne pre žalúdky kulinárov – Gastrofest – nás čaká aj budúci rok. Nepotrvá dlho a nasledujúci ročník maturantov na ňom začne pilne pracovať, aby prekonal ten predchádzajúci. Úspech toho tohtoročného potvrdzujú nielen spokojní zákazníci, ale aj 100% -ný počet absolvovaných študentov.