Prvé študentské rádio s vlastnou frekvenciou na Slovensku? Prečo nie! Rádio Aetter si už čoskoro môžete naladiť aj z pohodlia domova v Trnave. Ako to prebiehalo a aké komplikácie sa museli prekonať? O všetkom nám porozprával vedúci vysielania, magister Miroslav Kapec.

Prečo ste sa rozhodli práve teraz, po ôsmich rokoch, požiadať o vlastnú frekvenciu?

Na získaní frekvencie sme pracovali už dlhšie. Približne pred piatimi rokmi sme vyvinuli prvú iniciatívu. Museli sme skoordinovať frekvenciu či získať peniaze. Než sa nám to všetko podarilo, prešiel veľmi dlhý čas.

Cieľ bol posunúť vysielanie rádia Aetter na vyššiu úroveň, čím sme chceli motivovať aj študentov. Najlepší a najšikovnejší budú vysielať priamo na frekvencii v štúdiu A a tí, ktorí sa ešte stále zaúčajú a trénujú, budú mať k dispozícii štúdio B. Je to podnet ako urobiť niečo navyše.

prvé študentské rádio s vlastnou frekvenciou
Magister Kapec a doktor Brník pri verejnom vypočutí. Zdroj: radia.sk/spravy

Na základe čoho vám schválila komisia žiadosť?

K žiadosti sa odovzdávalo veľa materiálov vrátane programovej štruktúry celého vysielania, časov, v ktorých budú vysielané spravodajské bloky, moderované vysielanie či publicistické relácie. Vďaka dobre vypracovaným podkladom rada videla, že sme veľmi dobre pripravení.

Ďalším faktorom, ktorý mohol zavážiť je, že sme študentské rádio a ako také budeme v súčasnosti na Slovensku unikátom. Počas minulého režimu tu už pravdepodobne boli študentské vysielania, no vtedy neboli vedené oficiálne. To, že sa Rada pre vysielanie a retransmisiu rozhodla pre naše rádio nás veľmi potešilo.

V súčasnosti budeme unikátom na Slovensku.

Kedy sa dočkáme oficiálneho štartu na vlnách FM? Čo všetko vás ešte čaká a ako to bude prebiehať?

Náš plán je začať až na jar. Uvidíme, ako presne nám to bude vychádzať. Chceli by sme ešte deň predtým urobiť skúšobné online vysielanie. Rôzne skúšky už budú prebiehať počas celého januára a februára na našom online streame.

Ďalej sa budeme snažiť vytvoriť ranné tímy, skúšať kombinácie moderátorov, aby sme prišli na to, komu to viac sedí. Týka sa to aj popoludňajších či večerných vysielaní. Pôjde o prípravu moderátorov, ale aj hudobnú dramaturgiu. Keďže sme boli len online rádio, mohli sme hrať takpovediac čokoľvek. Teraz je však dôležité mať všetko ošetrené zákonom. Nemôžu tam byť napríklad nadávky, či už v slovenských, alebo zahraničných skladbách. Teoreticky tam nemali byť už teraz, ale keďže nám žiaden postih nehrozil, nedodržiavalo sa to vždy.

prvé študentské rádio s vlastnou frekvenciou
Aetter budeme môcť počúvať už čoskoro na frekvencii 107,2 FM. Zdroj: facebook.com/aetter.sk

Čo si vyžadovalo získanie frekvencie? Stretli ste sa v procese s nejakými väčšími prekážkami?

Veľkou prekážkou bolo, že univerzita ako taká nemôže dostať frekvenciu. Rada ju môže udeliť len právnickej osobe. Takže vznikla iniciatíva pre vytvorenie s.r.o, ktorá bude pod univerzitou, aby nám rada mohla udeliť licenciu. Výberové konanie je len dvakrát do roka – na jar a na jeseň. Nám sa podarilo frekvenciu skoordinovať tesne pred jarným výberom, ale kvôli papierovým podkladom na založenie s.r.o sme to už nestihli. Museli sme sa presunúť až na jesenné výberové konanie.

Na diskusiu bolo len jedno zasadnutie Správnej rady UCM, a to kvôli letným prázdninám. Na zasadnutí sme dostali určité pripomienky k návrhu s.r.o a bolo nutné ho prepracovať a doniesť až na ďalšie rokovanie, ktoré by sme však už nestihli. Báli sme sa, že prídeme aj o tú vybranú frekvenciu, čo sa napokon ukázalo ako opodstatnená obava, nakoľko sme na jeseň už boli vo výbere aj s ďalším žiadateľom.

Kvôli týmto okolnostiam sme sa rozhodli vytvoriť s.r.o. mimo univerzity, založenú na podpísaní memoranda a všetkých dôležitých dokumentov s UCM. Následne sme memorandum predložili Rade a tá ho schválila.

Financie boli ďalší problém. V tomto prípade nám riešenie poskytla naša študentka, ktorá v rámci svoje diplomovej práce o crowdfundingovej kampani vyzbierala peniaze na tento účel.

prvé študentské rádio s vlastnou frekvenciou
Moderátori už čoskoro budú vysielať pre všetkých práve z týchto priestorov. Zdroj: facebook.com/aetter

Čo presne znamená formát „študentské rádio“?

Je to rádio pre všetkých mladých ľudí tvorené študentmi. Naša cieľová skupina je približne vo veku 18 až 35 rokov. Nechceme pôsobiť celoplošne čomu bude nasvedčovať aj obsah, mierený najmä na študentské témy. Konkrétne by išlo o študentov v Trnave.

Nemáme celkom v úmysle prispôsobovať sa len aktuálnym trendom, naopak, chceli by sme do toho vniesť aj univerzitný charakter. Dúfam, že to nebude znieť ako klišé, ale chceli by sme aj vzdelávať a vychovávať a venovať sa aj vážnejším témam, ktoré študentov zaujímajú. Časom uvidíme, akí budú poslucháči a akú nám budú dávať spätnú väzbu.

Vysielanie na frekvencii funguje tak, že vysielateľ musí prispievať do dvoch orgánov kolektívnej správy práv. My sme sa rozhodli pre SOZU a SLOVGRAM. Pán prodekan sa s nimi stretol a dohodli sa, že budú prizvaní pri úprave sadzobníka. V rámci dohovoru sa rozhodlo, že vočištudentským rádiám budú v poplatkoch ústretovejší, keďže od tohto typu rádia nie je očakávaný veľký zárobok.

Ako sa teraz zmení programová štruktúra rádia? Budete sa snažiť svoj obsah zamerať na širší okruh poslucháčov?

Program sa výrazne zmení vzhľadom na to, že sa musí prispôsobiť trhu analógového vysielania. Posunie sa čas ranného vysielania, a to z deviatej hodiny na ôsmu, keďže vtedy je hlavný čas, kedy študenti, najmä vysokoškoláci, vstávajú na prednášky. Ďalej sme doplnili popoludňajšie vysielanie, ktoré sme doteraz ako online rádio vôbec nemali. Náš primetime bol nastavený odlišne v porovnaní s inými rádiami. Rovnako sme do programu zaradili aj večerné vysielanie, ktoré bude už bez správ. Tematicky ho zameriame viac na slovenskú hudbu, cestovateľské relácie, na rebríček najhranejších hitov a podobne.

Sprísnite výber redaktorov a moderátorov? Aké sú vaše kritériá?

Do rádia berieme viacmenej všetkých uchádzačov (dokonca aj z rôznych odborov), ktorí nemajú vážnejší problém, ktorý je nutné riešiť s logopédom alebo hlasovou pedagogičkou. Je možné prijať aj uchádzača s rečovým nedostatkom, no bude to trvať dlhšie. Pani Bugošová hovorieva, že všetky nedostatky a zlozvyky sa dajú odnaučiť. Samozrejme, aj pre všetkých ostatných máme predmet, ktorý slúži na zlepšenie jazykového prejavu a učíme ich všetkému potrebnému pre následné vysielanie.

V prípade, že študent na sebe nechce pracovať po stránke hlasového prejavu, máme v rádiu aj iné pozície. K možnostiam patrí pripravovanie jinglov, rubrík, strihanie rozhovorov či postprodukčné veci. Dokážeme záujemcov naučiť aj iným veciam, ako len moderovaniu. Pozíciu technika ale nemáme, keďže žiadne komerčné rádio ju nemá. O všetko sa dokážu postarať moderátori a redaktori samostatne.

Tým najväčším rozdielom bude výber moderátorov vysielajúcich v štúdiu A, a teda aj na frekvencii. Budú to tí úplne najlepší. Ostatní budú zatiaľ na sebe pracovať v štúdiu B, kde máme takzvané „vysielanie do steny“. Tieto výstupy nejdú na žiaden stream, ale dajú sa stiahnuť, je možné poslať ich hlasovej pedagogičke a nám, vedeniu. Dostávajú tak ešte priestor na zlepšovanie, aby sa aj oni mohli dostať do oficiálneho vysielania.

Kritériá na prijímanie do rádia sa meniť nebudú, prísnejšie bude prebiehať len výber moderátorov už priamo do vysielania. Momentálne aj moderátori, ktorí už vysielajú, budú hodnotení a podľa toho sa rozhodne, ktorí ešte zostanú v štúdiu B, a ktorí už sú pripravení na štúdio A.

prvé študentské rádio s vlastnou frekvenciou
Moderátori sa dokážu o techniku postarať sami. Zdroj: Kristína Krupová

V prípade, že rádio bude zarábať, akým spôsobom budete riešiť príjmy?

V začiatkoch určite nemáme skutočnú ambíciu zarábať „veľké peniaze“. Naším plánom je vykryť vzniknuté náklady rádia, ako sú nákup vysielača, poplatok SOZE, nákup softvéru a iné výdavky spojené s chodom. Pokiaľ by sa nám podarilo zarobiť aj niečo navyše, chceli by sme peniaze rozdeliť moderátorom, keďže budú pracovať na svojich vstupoch intenzívnejšie a vysielať oveľa častejšie ako doteraz. Ak by nám ale financie chýbali, napríklad na poplatky za autorské práva, vieme sa spoľahnúť na fakultu, ktorá podporuje všetky školské médiá.

V prípade, že rádio bude zarábať peniaze navyše, chceli by sme nimi odmeniť našich moderátorov, ktorí budú vysielať už na frekvencii.

Ako sa zabezpečí chod rádia počas leta?

Ja osobne by som bol za možnosť, aby v lete hrala iba hudba, poprípade by tu bolo len minimum moderátorov a redaktorov. Vo všeobecnosti sme sa vo vedení dohodli tak, že vyberieme študentov, ktorí budú najlepší a zároveň budú mať čas počas leta. Fungovať to bude zatiaľ na ich iniciatíve a báze dobrovoľnosti, do budúcna však ešte uvidíme.

S univerzitou aktuálne riešime možnú dohodu o ubytovaní týchto študentov aj na internátoch. Nevieme zatiaľ presne, ako by to bolo a či by to bolo úplne zadarmo, no pracujeme aj s touto možnosťou. Už teraz vieme, že veľa našich vysielajúcich študentov v Trnave na leto ostáva. Mnohí tu majú brigády a radi by sa podieľali aj na chode rádia Aetter.

Schools Out Summer GIF by ABC Network - Find & Share on GIPHY

Vo verejnom vypočutí ste uviedli, že by ste chceli rozširovať rádio postupne aj do ďalších miest, poprípade spolupracovať s inými študentskými rádiami. Ako by ste si takúto spoluprácu predstavovali?

Prioritne potrebujeme najprv „rozvysielať“ Trnavu, no Andrej Brník má aj víziu o spájaní študentských rádií. Chceli by sme pospájať hlavné študentské mestá, ktoré by sa striedali na danej frekvencii a pokrývali svoju oblasť. Bola by to pre nich šanca na zviditeľnenie a na určitý posun či prezentovanie svojich výstupov, s väčším dosahom na publikum.

Ako budete riešiť otázku marketingu a inzercie v rádiu vzhľadom na to, že sám doktor Brník pred komisiou potvrdil, že nie je dlhodobo možné rádio „ťahať“ bez reklamy?

Výhodou študentského rádia je to, že študenti, ktorí tu pracujú, nie sú ako bežní zamestnanci, čiže nepotrebujeme peniaze na ich vyplatenie.

V prípade, že naše rádio bude úspešné, chceli by sme ponúkať aj určitý reklamný priestor. Už ako online rádio sme boli oslovení viacerými firmami a spoločnosťami. Pýtali sa na možnosť spolupráce, cenu umiestnenia reklamy, ponúkali nám lístky do súťaží a tak ďalej. Vďaka týmto ponukám môžeme povedať, že aj samotné spoločnosti a podniky vidia v študentskom rádiu potenciál.

Keďže sa u nás študuje nie len masmediálna, ale aj marketingová komunikácia, chceli by sme v budúcnosti vytvoriťmarketingovú redakciu. Bol by to tím zložený z aktuálnych členov redakcie, ktorí sú študentmi marketingovej komunikácie a boli vybraní počas našich konkurzov. Oni by sa zameriavali už iba na reklamné produkty.

prvé študentské rádio s vlastnou frekvenciou
Marketingový tím sa bude starať o propagáciu a reklamy. Zdroj: pexels.com

Myslíte si, že sa študentské rádio dokáže popasovať s kvótami na slovenskú hudbu? Zvažujete aj možnosť požiadania o výnimku z kvóty?

Samozrejme, že v súčasnosti počúvajú vo veľkej miere najmä tú zahraničnú, ale rozhodne existujú aj slovenskí interpreti, ktorí sú skutočne populárni aj u nás. Napríklad taká SIMA či Sima Martausová, sú veľmi obľúbené a sami moderátori a redaktori prichádzajú so žiadosťami o zaradenie ich pesničiek. Preto vôbec nevidím problém vo vymedzených percentách slovenskej hudby a zatiaľ nemáme dôvod zvažovať ani žiadosť o výnimku.

V pondelky večer máme naplánovaný blok, ktorý sa bude venovať priamo tejto hudbe. Bude to dvojhodinovka zameraná len na slovenské skladby. Snažíme sa o to, aby naša hudba nebola len typický „mainstream“, dávame priestor aj alternatívnejším interpretom. Je na hudobnom dramaturgovi, aby do playlistov zaradil to, čo mladých zaujíma, keďže nie každý je v súčasnosti fanúšikom Mekyho Žbirku.

V rámci rádia máme taktiež viacero ľudí, ktorí sú speváci alebo sa aktívne zapájajú do takýchto výstupov. Sami teda tvoríme nejaké slovenské skladby. Nedávno sme aj nahrávali novú vianočnú pieseň, ktorú budeme hrať v playliste. Rovnako môžete u nás nájsť piesne od Timky Jazudekovej, ktorá ich zložila a naspievala s ďalšími našimi členmi rádia.

Čaká nás ešte veľa práce a veľa prebdených nocí, ale verím, že sme na všetko už dobre pripravení. Keby sme teraz cúvli, vyčítal by som si to už do konca života. Čiastočne sa naozaj teším, no na druhú stranu mám pred tým veľký rešpekt. Jednoducho je to už taký „real life“, kedy sa prestaneme na rádio len hrať a skutočne sa ním staneme.