V Trnave stojí 13 kostolov a funguje vyše 10 reholí. Ľudia, ktorí v nich žijú sú obyčajní, no ich povolanie pôsobí záhadne a izolovane. Sestry Saleziánky sa zaväzujú sľubom čistoty, chudoby a poslušnosti, no nie sľubom samoty.

V oratóriu Dcér Márie Pomocnice býva feministka, ktorá nosí rada červené ponožky. Spolu s ďalšími sestrami medzi seba prijímajú desiatky detí a mladých. A na pár hodín aj mňa.

Sestra Monika zažívala krízu vo viere

Svoje rozhodnutie vstúpiť do zasväteného života urobila ešte počas komunizmu. Nebolo to niečo, po čom celý život túžila. Podľa jej slov bola od Boha veľmi ďaleko. „Mala som slovenčinára na základnej škole, ktorý si veľmi inteligentne uťahoval z viery, cirkvi, Pána Boha. Začalo mi byť v kostole dlho, mala som k mnohým veciam nechuť,” opisuje.

Vo svojom živote však stretla kňaza, ktorý jej ukázal nový rozmer. Dlho ani nevedela, že bol kňazom, no páčilo sa jej, čo robil. Venovali sa spolu mládeži. Toto poslanie Saleziánov po vzore svätého don Bosca a svätej Márie Mazzarellovej ju inšpirovalo, aby svoj život zasvätila Bohu. “Iné rehoľné sestry som nepoznala. Pritiahla ma práca.”

Proces od vnútorného rozhodnutia po večné sľuby znamená 10-rokov premýšľania, či to naozaj chcete. Toto obdobie zahŕňa prípravu, štúdium teológie, život v komunite a obdobie po zložení dočasných sľubov.

V začiatkoch človek premýšľa, že sa zrieka manželstva a sexuálneho života.

Tento čas sa podobá na akési „randenie” pred svadbou. Žena má čas vytriezvieť z nadšenia pre prácu, vyskúša si život v spoločenstve a zistí, na čom skutočne stojí jej rozhodnutie. „Nie sme centrum voľného času, je tam aj tá duchovnosť. Nadšenie vyprchá, ale keď je tam to duchovno, viem, pre koho robím,” vysvetlila Monika.

Niekedy musí človek zatnúť zuby

Dievčatá s animátorkou pletú vence z natrhaných kvetov. O kúsok ďalej sa sestra naháňa s ďalšou skupinkou malých detí. Toto však nie jej ich hlavná práca. Každá sestra má popri rehoľnom živote svoje civilné povolanie.

Monika popri živote v reholi najradšej učí na štátnych školách. „Ja osobne sa nezačínam vŕtať v ich živote, nenanucujem vieru. Snažím sa žiť tak, aby sa ľudia pýtali.”

Život v rúchu však prináša aj ťažké momenty. Sestra Monika to nepopiera, práve naopak. Vraj sa v čase menia. „V začiatkoch človek premýšľa, že sa zrieka rodiny, manželstva, sexuálneho života. Inokedy je to poslušnosť, chudoba, ale aj komunitný život. Nevyberáme si z lásky. Stane sa, že si s niekým v komunite nesadnete.”

Dievčatá vedú k feminizmu

V altánku vidím pohodené ružové školské tašky, všade na vôkol dievčatá strážené ženami. Sestra mi vysvetľuje, aký dôraz kladú na to, aby mali deti mužský aj ženský vzor. „Tam, kde chýbajú ženy je cítiť, že neprijímajú svoju ženskosť.” Monika mi prezradí, že aj ona je feministka a odkaz rovnosti sa snažia predať aj dievčatám.

Emka (7) sedí na lavičke celkom sama. Nevyzerá smutne. Prisadnem si a chvíľu spolu hompáľame nohami. Rozpovie mi, že sa veľmi teší na prespávačku, ktorú sestry plánujú na piatok. Okrem hry Stop zem má rada svoju najlepšiu kamarátku, ktorú by do rehole rada zavolala. Ostaneme sedieť v tichu.

Krásu nehľadajú v oblečení, ale v kvetoch

K ženskosti patrí aj krása. Sestry ju však musia schovávať pod závojom a mejkap s dlhými nechtami taktiež neprichádza do úvahy. Monika však tvrdí, že krásu nepotláčajú, nepovažujú ju za niečo povrchné. Práve naopak, snažia sa ňou obklopovať. „Veľmi rada si dám červené ponožky alebo farebný obal na mobil.” Okrem toho sa stará o kvety v záhrade. Aj tie sú pre ňu dávkou krásy.

Život v reholi nie je len o modlitbe a službe druhým. Každé centrum sa snaží udržať určitý rytmus rannej a večernej modlitby, no nie je to väzenie. Napríklad Monika si rada vybehne zaplávať alebo ide na turistiku. K tomu sú vedené aj mladé tínedžerky. Na facebookovom profile napríklad objavím večer s Gilmorkami.

Za psychiku mladých sa nestačí pomodliť

Narastajúce psychické problémy mladých ľudí, akými sú depresie alebo úzkosti, neobišli ani toto spoločenstvo. Na otázku, aký postup volia som očakávala odpoveď: pomodlíme sa za nich a dáme im veľa roboty, aby si zamestnali myseľ.

Sestra Monika však povedala pravý opak: „V prvom rade dávame pozor, aby nikto nebol všade. Mladí si dajú v lete dva, tri tábory, stretká, brigádu. Človek potom ľahko vyhorí.” K formačnému stretnutiu animátorov prizvali aj psychologičku.

U Saleziánok sa cíti bezpečne, za vieru sa nehanbí

Animátorka Nelka (15) v spoločenstve vyrástla od tretieho ročníka. U Saleziánok trávi niekoľko dní do týždňa. Svoj život viery pred ostatnými neskrýva a snaží sa volať aj svojich rovesníkov. Sestry vníma ako starostlivé ženy. „Venujú sa všetkým. Sú aj vtipné, aj milé, vytvárajú príjemnú atmosféru.”

Cigarety ani alkohol ju nikdy nelákali a ovplyvnil ju aj pohľad na sex po svadbe. Nelka sa s kamarátmi stretáva najmä na večerných oratkach. „Je to rovnaké, ako by sme šli spolu von do mesta, len tu sa cítime bezpečnejšie,” tvrdí.

Pred odchodom prekračujem kopu detských topánok a načahujem sa po kabát. Emka mi zakýva a uteká za kamoškami. Sestry ma odprevadia k vysokej bráne. Neodchádzam obrátená, no nesiem v sebe otázku, prečo neprekračujeme bránu cirkvi častejšie. Izoláciu v spoločnosti predsa nevytvárajú závoje, ale predsudky.

Ukrajinská študentka Inas Khelles prišla z Kyjeva na Slovensko, keď mala 17 rokov, študuje Verejnú správu a právo súčasne a v Trnave pozná každú dobrú kaviareň.

Na začiatku ruskej invázie však objavila nový zmysel – pomáhanie svojim vlastným, ktorí si kvôli jazykovej bariére nevedeli vybaviť SIM karty alebo účet v banke. Na škole organizuje besedu pre ukrajinských študentov, hrá sa s deťmi, ktoré nevedia po slovensky a zoznam nekončí.

Rozprávali sme sa o tom:

• aké náročné bolo obdobie po príchode na Slovensko,
• čo pre ňu znamená skutočný mier,
• akí sú Slováci, ktorí neveria, že na Ukrajine je vojna,
• na čo by podľa nej mali byť Slováci hrdí.

Spoločenský ošiaľ sa po prezidentských voľbách utlmil a človek si hovorí: A teraz čo? V roku 2024 nás toho čaká ešte dosť a o mnohých udalostiach ste pravdepodobne ani netušili.

1. Filmový festival v Cannes a 60-metrový koberec

Francúzske mesto Cannes už 77. krát zaplnia tí najväčší majstri filmového priemyslu a okrem súťaže sa predstavia premiéry filmov, ktoré “bežní smrteľníci” v komerčných kinách tak rýchlo neuvidia. Festival sa bude konať od 14. do 25. mája a o ocenenie Zlatej palmy dokopy zabojuje 19 filmov.

Ak nie ste najväčším filmovým fanúšikom, no chcete mať prehľad, týchto pár faktov, vám neublíži:

• predsedkyňou poroty bude Greta Gerwig (režisérka úspešného filmu Barbie),
• medzi nominovanými filmami je aj životopisná dráma, ktorá opisuje kariéru Donalda Trumpa (The Apprentice),
• čestnú Zlatú palmu si prevezme americký filmový režisér George Lucas známy dielami Hviezdne vojny a Indiana Jones,
• červený koberec, ktorý meria 60 metrov, sa na festivale menení trikrát za deň.

2. Eurovoľby a zvučné mená na kandidátkach

Áno, ešte raz nás čaká kampaň, billboardy, silné heslá a cestovanie za urnami. Už 8. júna si budeme voliť 15 zástupcov do Európskeho parlamentu. Okrem výberu strany alebo koalície môžeme zakrúžkovať dve mená, ktoré vďaka nám získajú väčšiu šancu uspieť.

Medzi 324 kandidátmi sa ocitli aj zvučné mená, ako napríklad dvaja bývalí premiéri Ľudovít Ódor a Eduard Heger a objavil sa tam napríklad aj Andrej Danko, Romana Tabak a Tomáš Taraba.

Aj to by mohlo pomôcť účasti, v ktorej je Slovensku v každých eurovoľbách na konci rebríčka krajín. Čísla hovoria jednoznačne: Slovákom sa k euro-urnám nechce.

3. Letné olympijské hry – politika a červené čiapky

Breakdance, šerm, bedminton – aj to sú disciplíny, v ktorých si zmerajú sily športovci od 26. júla do 11. augusta v Paríži. Tieto olympijské hry majú okrem športovej prípravy aj politický charakter. Ruskí a bieloruskí športovci sa súťaže môžu zúčastniť len v individuálnych športoch a pod neutrálnou vlajkou. Podľa denníka The Guardian zrejme na tieto podmienky pristúpi len 40 atlétov.

Francúzi hostia letnú olympiádu po 100 rokoch a robia to vo veľkom štýle. Ako uvádza Slovenský olympijský tím, Francúzsko má ambíciu vybudovať najväčší športový park na svete. Okrem toho sa snažia zorganizovať “najekologickejší olympijský sviatok v histórii.”

Futbal sa výnimočne zakončí ženským finále a maskotom je pár čiapok, ktoré sa nosili počas Francúzskej revolúcie. Ich mottom je “Sami sme rýchlejší, ale spolu sa dostaneme ďalej”. Myšlienka je silná, vizuál posúďte sami.

4. Synoda o synodalite – kam sa Cirkev posunula?

Svätý Otec František v roku 2020 zvolal Synodu o synodalite, v rámci ktorej môže každý človek vyjadriť svoj postoj ohľadom spoločného kráčania v Cirkvi. Zatiaľ čo sa v minulosti diskutovalo o rodine alebo mládeži, téma aktuálnej synody znie: Za synodálnu Cirkev: spoločenstvo, participácia a misia.

Ako aj logo naznačuje, do diskusie sú pozývaní všetci, hoci aj jednotlivci v diecézach na Slovensku. Na generálnom zasadnutí v roku 2023 sa otvorili aj kontroverzné otázky o ľuďoch zneužitých a zranených Cirkvou. Podľa portálu Vatican news si to „vyžaduje riešenie štrukturálnych podmienok, ktoré umožnili takéto zneužívanie, a konkrétne gestá pokánia“. Či spoločná diskusia prinesie konkrétne zmeny sa dozvieme 27. októbra 2024.

5. Prezidentské voľby v USA – súboj dvoch nepopulárnych kandidátov

Kandidát demokratov Joe Biden a Donald Trump nominovaný republikánmi vzájomne bojujú o priazeň voličov už druhýkrát. Na tejto dvojici je zaujímavé napríklad aj to, že obaja si život v Bielom dome už vyskúšali a taktiež ide o najstarších kandidátov vôbec.

Hoci voľby iných krajín sú pre Slovákov viac-menej irelevantné, práve 5. novembra budú všetci v napätí očakávať verdikt. Celosvetové média už skloňujú možné geopolitické následky, ktoré by mohlo víťazstvo Donalda Trumpa priniesť. Napríklad vo februári vyhlásil, že členovia NATO, ktorí si neplnia svoje finančné povinnosti, sa nebudú môcť spoliehať na ochranu Aliancie pred Ruskom.

Nebolo by volieb, aby sa občania nerozdelili na nepriateľské tábory. Zatiaľ čo my sme počúvali o vojnových a mierových kandidátoch, v Spojených štátoch je rozhodujúca otázka zrušeného práva na potrat. Rezonuje aj vek súčasného prezidenta (81) a jeho kompetencie pokračovať naďalej v úrade. Podľa denníka The Wall Street Journal voličov rozdeľuje aj podpora Izraela vo vojne v Pásme Gazy.

6. Katedrála Notre-Dame vstane z popola

Prešlo už päť rokov od veľkého požiaru, ktorý zničil impozantnú stavbu známu aj ako Chrám Matky Božej v Paríži. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vtedy povedal: „Spoločne znovu postavíme Notre-Dame!“ Podľa aktuálnych plánov by sa 7. decembra mala jeho výzva naplniť.

Parížania a turisti sa do katedrály už dostanú, no práce ešte nebudú kompletne dokončené. Obnoviť by sa mali aj bohoslužby. Opravu katedrály spomalila pandémia COVID-19, ale aj čistenie od toxického oloveného prachu, ktorý sa pri požiari uvoľnil.

Až farmári s heslami ako „odmietame diktát Bruselu” a „stop ekonezmyslom” nastavili zrkadlo spoločnosti, ktorej je táto inštitúcia ukradnutá. Podľa posledného prieskumu verejnej mienky len 44 % Slovákov vníma Európsku úniu pozitívne. Prečo si vytrvalo robíme hanbu s najnižšou účasťou v eurovoľbách? Lebo postoj obete bez zodpovednosti je príliš pohodlný.

Hľadať vinníka je pritom úplne zbytočné, keďže samotný vstup je historicky jediný raz, kedy sme sa dokázali na niečom zhodnúť. Kampaň pred referendom v roku 2003 spojila dokonca aj Michala Kováča s Vladimírom Mečiarom, ktorých by človek na jednej strane hocičoho nečakal. Aj oni totiž vedeli, že byť súčasťou väčších štruktúr je pre budúcnosť Slovenska kľúčové.

Za dvadsať rokov sa táto hrdosť pominula. Je to vybavené. Veď samozrejme, že môžeme zadarmo študovať v zahraničí. Jasné, že nám niekto posiela peniaze, aby sme reformovali infraštruktúru a núti nás bojovať s korupciou. Spozornieme, až keď sa začnú vytrácať autá so spaľovacími motormi a keď sa pre traktory nevieme dostať do roboty.

Farmári kričia, že Únia nie je utópia a rozhodnutia „zhora” naozaj treba kontrolovať, kritizovať, pripomienkovať. Toto nie je orwellovský “Veľký brat ťa sleduje” ani „o nás bez nás”. V Bruseli máme svoju vlajku a svojich ľudí. No vie priemerný Slovák vymenovať aspoň troch z nich?

V maturitnom ročníku na občianskej náuke zaznela otázka, kedy Slovensko vstúpilo do Európskej únie. Odrapkali sme dátum a učivo bolo prebraté. Lenže vstúpiť nestačí. Slováci sú dlhodobo na chvoste s čerpaním eurofondov, nevieme načas postaviť nemocnice, náš premiér nevie odsúdiť agresora vo vojne. Zvýšme gramotnosť obyvateľov v modrých témach a možno im to začne prekážať.

Nevedomosť otvára dvere strachu a tým, ktorí strach šíria. Robert Fico vyhlásil, že slovenských vojakov do vojny na Ukrajine nepošle. Stačilo pár hodín a spoza hraníc na nás kričia, ako mu to vôbec napadlo. Už pred rokom ubezpečoval slovenské matky, že ich synovia nebudú potravou pre delá. Tie matky by však mali dobre vedieť, že Európska únia ani NATO nič podobné nemá v pláne.

Aká náhoda, že podľa prieskumu agentúry AKO pred parlamentnými voľbami 16 % Slovákov chcelo vystúpiť z Európskej únie. Trikrát hádajte, aké strany následne volili.

S vencom zlatých hviezd kráčame už 20 rokov a nie je to samozrejmosť. Stačí sa pozrieť na východných susedov, ktorí denne strácajú životy s vidinou, že raz ich niekto ochráni. My už tento komfort máme, tak by sme si na to v júni pri urnách mali spomenúť.

Ak patríte medzi ľudí, ktorí sa len tak s hocičím neuspokoja, majte na pamäti, že každá izba sa dá prerobiť. Nemusí ísť nevyhnutne o nákup nábytku alebo premaľovanie stien, čo často nie je povolené. Prečítajte si sedem tipov, ktoré môžu zepšiť váš zážitok z vysokej školy.

1. Papuče, ktoré vás počkajú

„Som tu len na pár dní, načo sa budem vybaľovať,” povie si veľa študentov, ktorí nechápu, prečo sa na internátnej izbe necítia dobre. Kľúčom nie je preniesť si celý šatník, no zabezpečiť si dôležité predmety, ku ktorým sa budete vracať. Doneste si papuče, župan, domáce oblečenie.

Váš život sa na nejakú časť týždňa premiestnil a tieto predmety vám pomôžu sa na novom mieste mentálne ukotviť. Denník The Guardian opísal experiment, ktorý dokázal, že už ako deti si vytvárame silné puto na hračky, s ktorými zaspávame a naša intuícia ich dokáže rozoznať od ich kópií. Zjednodušene, vytvorte si puto k intrákovým papučiam a pocit domova sa dostaví.

2. Zhmotnite svoj stres na jednom mieste

Izba má byť priestor, v ktorom máte kontrolu nad svojim životom. Alebo aspoň o tom existuje fyzický dôkaz. Stres zo seminárok, vrátení kníh do knižnice, ale aj geniálnych nápadov, ktoré raz plánujete zrealizovať. Riešením je nástenka alebo magnetická tabuľa.

Pre tých, ktorí práve pregúľali očami, na dopad vypisovania svojich povinnosti existujú vedecké dôkazy. E. J. Masicampo, docent psychológie na Wake Forest University vo Winston-Salem pre CNN tvrdí: „Keď je cieľ nedokončený, môže to byť záťažou pre vašu myseľ v podobe úzkosti alebo obáv a podfarbuje to, ako vidíte svet, pretože to akosi ťahá za rukáv vašej vedomej pozornosti.” Cítite úzkosť z povinností? Zaobstarajte si nástenku.

3. Spravte si z izby celý byt

Celé dospievanie ste zvyknutí fungovať vo viacerých miestnostiach. V kúpeľni, v kuchyni, vo svojej izbe. S príchodom na vysokú školu si uvedomíte, že váš osobný priestor sa zúži na štyri steny a aj tie pravdepodobne s niekým zdieľate. Ako predísť prvotnej klaustrofóbii?

Spravte si z izby celý byt. Príklad: počas dňa si z postele vytvorte obývačkový gauč, tým, že periny prekryjete dekou a uložíte na ňu vankúše. Do skrine si vložte zrkadielko a vešiaky na šperky či iné doplnky ako v šatníku. Nejde o to, ako bude rozdelenie izby pôsobiť na ostatných, ale ako si určité časti pomenujete sami.

4. Hlavné svetlo nestačí

Fenomén „Never use the big light”, ktorý sa rozšíril na sociálnej sieti TikTok má svoje opodstatnenie. Pocit domova je úzko spätý so súkromím a s kontrolou. Doprajte si možnosť ovplyvniť množstvo svetla, pri ktorom pracujete, učíte sa, pozeráte film alebo len oddychujete.

Ako inak, má to aj svoj medicínsky význam. Lekárka Mariana Figueiro z Centra pre výskum svetla a zdravia pre The Guardian potvrdila, že množstvo svetla, ktoré vstupuje do našich očí, spúšťa a reguluje vnútorné hodiny tela, ktoré pomáhajú regulovať spánkový režim, hormóny, trávenie a náladu. A okrem toho, svetielka aj stolnú lampu kúpite za pár eur a výsledok vždy pôsobí estetickejšie.

5. Uľahčite si život

Izby na internátoch a zdieľaných bytoch nie sú vždy najlepšie vybavené. Kľúčom, ako predísť celoročnému nadávaniu, je vyriešiť ich na začiatku. Ak máte pri posteli len jednu zásuvku, kúpte si predlžovačku. Ak v skrini nemáte dostatok políc, zaobstarajte si visiace košíky alebo skladacie poličky.

Internet aj viaceré kamenné predajne ponúkajú veľa praktických pomôcok, ktoré nestoja stovky eur. Čím praktickejšie vaša izba bude vybavená, tým radšej sa do nej budete vracať.

6. Mám na niečo chuť, ale…

Nie, jedálniček na vysokej škole nemusí obsahovať len vifonku a párky uvarené v kanvici. Raz za čas si potrebujeme dopriať čokoládu, popcorn alebo dobrý čaj, ktorý spraví deň lepším. Aj chutné jedlo vytvára atmosféru domova, no rozpučený keksík na spodku kufra nie je dostatočným riešením.

Vyhraďte si jednu krabicu alebo košík, v ktorom uskladníte všetko chutné. Ak máte so spolubývajúcim dobrý vzťah, môžete sa o svoj „improvizovaný bufet” deliť a po večeroch si pochutnať spoločne. Jedlo je predsa jedným z najlepších posilňovačov vzťahov, na to nepotrebujeme výskum.

7. Stavte na vzťahy

V konečnom dôsledku, akokoľvek dizajnovo a prakticky bude vaša izba pôsobiť, univerzitný život je o priateľstvách, na ktoré budeme spomínať. Majte preto izbu pripravenú na návštevy. Doneste si viac príborov a kúpte vankúše, aby si mali kam sadnúť.

Ak je to pre vás finančne náročné, vždy sa dá dohodnúť na rozdelení nákladov. Využite potenciál izby na vytváranie pozitívnych asociácií, napríklad hraním spoločenských hier alebo pozeraním spoločného seriálu. Až vtedy sa budete vo svojej izbe na vysokej cítiť tak, ako to sľubujú americké filmy.