Vystavené diela autorov a študentov z Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (FMK UCM) vo mne vyvolávali tiché zastavenie – akoby som sa na chvíľu ocitla v príbehoch klientov zo sociálneho centra v Spišskom Štvrtku.

Podujatie sa konalo 20. mája o 16:00 v Galérii Ľudovíta Hlaváča na Skladovej 3 v Trnave. Návštevníkov hneď pri príchode privítal raut v podobe domácich muffinov, koláča a welcome drinku. Súčasťou otvorenia bol aj slávnostný príhovor docenta Jozefa Sedláka. Výstava AKRONYM predstavila fotografie, ktoré vznikli počas fotografického workshopu, na ktorom sa stretli študenti, doktorandi a pedagógovia.

Prostredníctvom týchto fotografií autori zachytili atmosféru historických priestorov, život rehoľných minoritov aj spoluprácu s klientmi Centra sociálnych služieb v Spišskom Štvrtku. Výstava ukázala kláštor ako miesto osobných príbehov, duchovného rozmeru a stretávania rozdielnych svetov.

Komplex kláštora a priľahlých priestorov sa pre účastníkov workshopu stal nielen vizuálnym objektom, ale aj miestom kontrastu rôznych životných skúseností a perspektív, ktoré sa v tomto priestore prirodzene stretávajú.

Účastníčka workshopu: Fotili sme, kým sme sa kamarátili

Silnou súčasťou projektu boli aj osobné skúsenosti autorov, ktorí si počas workshopu vytvárali vzťahy s klientmi. Jedna z vystavujúcich autoriek, doktorandka Ivana Galat, priznala, že na začiatku mala z celého projektu obavy: „Rozprávali sme sa aj s Petrom Lančaričom (pedagóg na FMK UCM – pozn. red.) o tom, aké to bude. Báli sme sa, či to nebude pre nich nepríjemné, že tam prídeme, budeme ich neosobne fotografovať a potom odídeme. Veľmi rýchlo sa to však otočilo a vytvorili sme si k nim vzťah.“

Podľa nej sa z fotografovania postupne stalo prirodzené spoznávanie ľudí a ich príbehov. „Nekamarátili sme sa len počas fotenia, ale fotili sme, kým sme sa kamarátili,“ dodala.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Galéria Ľudovíta Hlaváča (@galerialudovitahlavaca)

Silné emócie počas workshopu prežívali aj ďalší účastníci. Ďalšia študentka opísala, že prvé dni boli pre ňu veľmi náročné. „Myslela som si, že to zvládnem a nič to so mnou neurobí. Keď som tam však vošla, mala som pocit, že sa rovno otočím. Nevedela som spracovať všetko, čo som za taký krátky čas videla,“ priznala.

Postupne si však účastníci vytvorili s klientmi blízke vzťahy. „Vytvorili sme si veľmi pekné kamarátstva. Doteraz si s jednou klientkou volávam a celý projekt mi otvoril oči v mnohých veciach,“ dodala študentka.

Aj fotograf Peter Lančarič priznal, že projekt bol emocionálne náročný pre všetkých zúčastnených.

Spoločný prvok? Zachytiť človeka citlivo a autenticky

Rozmanitosť pohľadov bolo možné vidieť aj na samotných vystavených fotografiách. Každý z autorov zachytil prostredie Spišského Štvrtku a ľudí v ňom vlastným spôsobom – niektoré fotografie pôsobili intímne a ticho, iné zachytávali silné emócie či momenty každodenného života.

Na výstave sa prelínali zábery historických priestorov gotického kostola a kláštora s portrétmi klientov Centra sociálnych služieb. Práve kontrast sakrálneho priestoru a osobných príbehov ľudí vytváral veľmi silnú atmosféru celej expozície.

Návštevníci si mohli pozrieť práce profesionálnych autorov aj študentov, ktorí do projektu priniesli rozdielne pohľady a skúsenosti. Spoločným prvkom všetkých fotografií však zostala snaha zachytiť človeka citlivo a autenticky.

Fotograf a pedagóg Peter Lančarič zachytáva na svojich fotografiách intímny moment z bežného dňa klientky centra. Kompozícia pôsobí prirodzene a nenútene, akoby zachytávala obyčajný, ale silný moment každodennosti.

Doktorandka Magdaléna Tomalová zas na svojich fotografiách prepája dva rozdielne priestory a emócie. Horný záber zobrazuje staršiu pani ležiacu na posteli, pričom fotografia pôsobí pokojne a osobne. Spodná fotografia zachytáva interiér kostola s postavou kráčajúcou stredom chrámovej lode. Spojenie oboch záberov v diptychu vytvára kontrast medzi osobným priestorom človeka a duchovnou atmosférou kostolného prostredia.

Študentka Katarína Zvolenská na svojich fotografiách zachytila kontrast geometrických tvarov, ktoré pripomínajú kostolné dlaždice a dotyku, čo vytvára zaujímavé napätie medzi priestorom a človekom.

Spodná fotografia vyžaruje výraznú živosť a emotívnosť. Muž s výraznou mimikou a zdvihnutými rukami pôsobí spontánne, hravo a energicky. Autorka zachytila prirodzený moment plný emócie, ktorý pôsobí autenticky a bezprostredne. Spojenie oboch záberov vytvára kontrast medzi detailom, symbolikou a ľudskou expresivitou.

Nejde o prvý workshop

Ateliér komunikácie v médiu fotografie (AKMF) pritom podobné workshopy už v minulosti organizoval. Napríklad v roku 2024 sa účastníci venovali dokumentovaniu rómskej komunity v Podhoranoch na severnom Spiši. V roku 2025 sa zase v rómskych osadách Rudňany a Poráč zamerali na tému Nový dokument – prirodzený svet v neprirodzenom svetle v rámci mobilných fotodielní Sila okamihu.

Aktuálna výstava tak nadviazala na dlhodobú tradíciu prepájania fotografie s reálnymi príbehmi a marginalizovanými komunitami, zameriavajúc sa pri tom na sociálny dokument.

Viac som si uvedomovala samotné starnutie

Fotografie na výstave prepájali prostredie kostola, kláštora a Centra sociálnych služieb do jedného vizuálneho celku. Autori sa nesnažili zachytiť iba samotný priestor, ale predovšetkým atmosféru a emócie, ktoré počas workshopu prežívali.

Niektoré zábery pôsobili ticho a melancholicky, iné boli plné spontánnosti, blízkosti a ľudskej energie. Práve kontrast medzi pokojom sakrálneho priestoru a každodennosťou ľudí žijúcich v centre vytváral silnú vizuálnu aj emocionálnu rovinu celej výstavy.

Každý z autorov pristúpil k téme vlastným spôsobom, čo bolo na výstave veľmi cítiť. V jednotlivých dielach som vnímala osobné prežívanie autorov, ich vzťahy s klientmi aj momenty, ktoré spolu v Spišskom Štvrtku zažili. Pri prechádzaní výstavou som si viac uvedomovala samotné starnutie a prítomnosť starších ľudí v týchto príbehoch. Nepôsobilo to na mňa ťažko, skôr prirodzene, ale zostala vo mne myšlienka, že je to etapa života, ktorá sa dotýka každého z nás a raz sa jej nevyhneme.

Nové programy nahradia doterajšie vzťahy s médiami (VZME, vyučovaný v angličtine pod názvom Media Relations) a aplikované mediálne štúdiá (AMES), ktoré zanikajú.

Pôvodný študijný program Media Relations podľa dekanky fakulty už nedokázal dostatočne reagovať na meniace sa podmienky mediálneho trhu. Fakulta sa preto rozhodla vytvoriť nový program Public Relations, ktorý má študentom ponúknuť komplexnejšie vzdelanie v oblasti strategickej komunikácie, médií a digitálneho marketingu.

Priniesli sme program, ktorý žiadna iná univerzita na Slovensku neponúka.

„Priniesli sme program, ktorý žiadna iná univerzita na Slovensku neponúka. Zároveň je unikátny aj tým, že sa vyučuje v anglickom jazyku,“ uviedla docentka Jana Galera Matúšová. Práve jazyková forma štúdia bola v minulosti predmetom diskusií pri pôvodnom programe VZME.

Zmeny sa dotknú aj programu aplikované mediálne štúdiá, ktorý fakulta nahradí digitálnou komunikáciou a zodpovednosťou. Podľa profesora Norberta Vrabca, garanta programu, bolo cieľom vytvoriť modernejšie štúdium s jasnejšou profiláciou absolventov a väčším dôrazom na digitálnu komunikáciu. „Študenti budú mať počas štúdia jasnejšiu predstavu o možnostiach uplatnenia a zároveň širšie zameranie absolventského profilu,“ povedal.

Program má tiež podporovať kritické myslenie, mediálnu gramotnosť a zodpovedný prístup k online komunikácii. Fakulta chce študentov pripraviť na aktuálne výzvy online prostredia, preto bude výučbu pravidelne dopĺňať o nové trendy, využívanie umelej inteligencie či témy spojené s digitálnymi hrozbami.

Nové predmety aj vyučujúci z praxe

Program Public Relations sa výraznejšie zameria na praktické využitie public relations v rôznych oblastiach. Do študijného plánu pribudnú predmety ako sponzoring, event marketing, interná komunikácia a employer branding či public affairs a verejná mienka. Fakulta zároveň rozšíri ponuku povinne voliteľných predmetov o tvorbu obsahu, kabinet sociálnych sietí alebo predmet AI v PR.

Veľkú časť zmien majú tvoriť nové predmety a väčšie prepojenie štúdia s praxou. Pri tomto študijnom programe bola väčšina predmetov vytvorená nanovo, pri niektorých pôvodných sa upravil ich obsah tak, aby lepšie zodpovedali aktuálnym potrebám praxe. „Pribudli odborné predmety, ktoré pokrývajú všetky nástroje PR,“ uviedla docentka Galera Matúšová.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa FMK UCM v Trnave (@fmk_ucm)

Na výučbe niektorých predmetov sa budú podieľať aj odborníci z praxe, napríklad z prieskumnej agentúry IPSOS, ktorí sa zapoja do výučby predmetu public affairs a verejná mienka. Niektoré predmety, ktoré nesúvisia priamo s PR, boli z programu odstránené alebo nahradené obsahovo vhodnejšími – napríklad tvorba žurnalistických komunikátov bola nahradená predmetom tvorba textových výstupov.

Študenti budú mať jasnejšiu predstavu o možnostiach uplatnenia a zároveň širšie zameranie absolventského profilu.

Študijný program digitálna komunikácia a zodpovednosť predstavuje podľa profesora Vrabca viac než len premenovanie pôvodného odboru. Ide o úplne nový študijný koncept, ktorý má širšie zameranie na digitálnu komunikáciu a reaguje na potreby súčasného mediálneho prostredia, najmä v kontexte rýchleho rozvoja nových technológií.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa FMK UCM v Trnave (@fmk_ucm)

Medzi nové predmety pribudnú napríklad digitálna grafika a vizuálna komunikácia či sociálne siete a ich manažment. Študenti budú mať zároveň možnosť vybrať si voliteľné predmety zamerané na umelú inteligenciu vo vizuálnej komunikácii a grafickom dizajne.

Fakulta zároveň kladie väčší dôraz na prepojenie výučby s praxou. Do vyučovacieho procesu sa majú zapájať aj odborníci z mediálneho a digitálneho prostredia, napríklad z redakcií ako Denník N či TASR, čo má študentom priniesť bližší kontakt s reálnym fungovaním médií a komunikácie v praxi.

Koho sa zmeny dotknú?

Zmeny sa dotknú aj súčasných študentov oboch študijných programov. Študenti programu vzťahy s médiami/Media Relations budú po jeho zániku plynule pokračovať v novom študijnom programe Public Relations, pričom sa zmena dotkne najmä súčasných prvákov a druhákov v akademickom roku 2025/2026.

Rovnako sa transformácia týka aj študentov programu aplikované mediálne štúdiá, ktorí budú pokračovať v novom programe digitálna komunikácia a zodpovednosť. Fakulta uvádza, že cieľom je zabezpečiť plynulý prechod bez narušenia štúdia a zároveň zosúladiť obsah výučby s novými študijnými plánmi.

V najnovšej epizóde nášho Podcasttu sme privítali Kláru Zubkovú. Popri doktorandskom štúdiu vedie univerzitné Cyrilo-metodské divadlo (CMD) a najnovšie sa podieľala aj na inscenácii Polohy k náklonnosti, ktorá mala premiéru 20. apríla. Klára mala pod palcom dramaturgiu.

V rozhovore sa dozviete:

• ako dopadla premiéra najnovšej inscenácie univerzitného divadla a v čom je netradičné jej spracovanie,
• čo je najdôležitejšou časťou práce dramaturgičky,
• kedy a prečo univerzitné divadlo zmenilo svoj názov a logo,
• aké sú najbližšie plány pre CMD.

Ocenený autor a programový riaditeľ festivalu Fest Anča dnes otvorene hovorí o tom, ako sa queer ľuďom žije na Slovensku, čo sa zmenilo po vydaní jeho knihy a na čom aktuálne pracuje.

Rozhovor publikujeme pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti homofóbii, bifóbii a transfóbii (IDAHOT). Tento deň, ktorý si každoročne pripomíname 17. mája, upozorňuje na potrebu rešpektu, rovnosti a ochrany práv LGBTI+ ľudí.

V rozhovore sa dočítate:

• ako sa dnes z osobnej skúsenosti žije queer ľuďom na Slovensku,
• čo sa pre Jakuba zmenilo po vydaní knihy,
• na čom aktuálne pracuje,
• aký je význam drag performance ako hry s rodom.

Ako sa vám dnes, z vašej osobnej skúsenosti, žije ako queer človeku na Slovensku?

Nikdy to nebolo ideálne, no keď svoje súčasné pocity porovnám s tým, ako som sa na Slovensku cítil v minulosti, viem povedať, že sa situácia postupne zhoršuje. Na druhej strane mám pocit, že ma to celé naučilo viac si vážiť priateľstvá a ľudí okolo seba. Vzťahy, ktoré mám, sa prehĺbili a v mnohých prípadoch doslova rozkvitli.

Akým smerom sa mení spoločenská atmosféra pre queer komunitu?

Vyústením celého diania bola podľa mňa nedávna ústavná zmena, ktorá zakotvuje existenciu výlučne dvoch pohlaví – muža a ženy. Mohli by sme sa o tom rozprávať celé hodiny. O systematickom lynčovaní queer ľudí, ktoré prebieha aj na pôde parlamentu, o slovníku, ktorý sa tam používa, o tom, ako bulvarizujú túto tému a ako spoločnosť dehumanizuje queer ľudí.

Myslíte si, že médiá na Slovensku prispievajú skôr k porozumeniu alebo polarizácii queer komunity?

Mám pocit, že mainstreamové médiá často zhoršujú situáciu a prispievajú k stupňovaniu nenávisti. O nás, queer ľuďoch, sa hovorí spôsobom, akoby sme ani neboli plnohodnotnými ľudskými bytosťami. Existujú síce queer orientované časopisy a médiá, ktoré ponúkajú určitý protipól, ich dosah je ale obmedzený. Nie sú natoľko viditeľné, aby dokázali osloviť širšie masy.

Dá sa podľa Vás dnes žiť otvorene ako queer človek aj v menších, konzervatívnejších mestách či dedinách?

Myslím si, že sa to v konečnom dôsledku naozaj dá a že je to najmä o ľuďoch okolo nás.

Ja žijem v Bratislave, ale pochádzam z malej dediny pri Banskej Bystrici. Coming out som tam neurobil musel som odísť do Bratislavy. Do tej dediny sa však vraciam a ľudia o mne vedia. Napísal som o tom aj knihu. Vždy budú ľudia, ktorí na to budú mať vlastný názor, ale pre mňa je dôležité žiť svoju autentickú pravdu.

Avšak viem, že niektoré situácie môžu byť život ohrozujúce, a preto si netrúfam generalizovať. Hovorím len zo svojej vlastnej skúsenosti a v nej to fungovalo práve takto.

Po vydaní vašej knihy Čo všetko som ti nestihol povedať, ktorá je vnímaná aj ako istý verejný coming out, s vami vzniklo viacero rozhovorov. Čo sa pre vás od tohto momentu zmenilo a aký zmysel pre vás malo ísť s touto témou tak otvorene von?

Neviem, či sa v mojom živote zmenilo niečo zásadne prelomové. Som veľmi spirituálne založený človek. Minulý rok bol pre mňa rokom deviatky, zároveň rokom hada, ktorý sa zvlieka z kože. Toto mi presne zapadlo do mojej osobnej cesty aj do obdobia, v ktorom vznikala kniha. Neznamená to však, že by sa veci definitívne uzavreli  skôr naopak, pokračujú ďalej.

Zo začiatku som váhal s napísaním takejto knihy mal som strach ísť s tým von. Potom som si však uvedomil, že keď som bol mladší, nič podobné neexistovalo. V tej dobe by mi pomohlo prečítať si niečo, kde by som cítil, že to, čo prežívam, je v poriadku. Chcel som preto ponúknuť vlastnú skúsenosť s nádejou, že to môže niekomu pomôcť. Myslím si, že nejde len o queer knihu, ale môže osloviť aj širšie publikum. Je to príbeh o hľadaní seba a prijatí zlyhania ako súčasti osobnej premeny.

Na Instagrame ste naznačili, že pracujete na novej knihe, mohli by ste nám to viac priblížiť?

Pracujem na novele, ktorá je o objavovaní našej vnútornej monštruozity. Od detstva ma priťahovali záporné postavy a až neskôr som pochopil, že zlí hrdinovia často reprezentujú práve queer ľudí.

Je to o prijatí vlastného monštra, o boji s ním, ale aj o vzniku nového sveta, ktorý podľa mňa veľmi potrebujeme a ktorý pri písaní hľadám aj pre seba. V týchto neľahkých časoch sa pre mňa samotné písanie stalo akousi svätyňou.

Kedy vyjde?

Ťažko povedať presný termín. Chcel by som rukopis v najbližších mesiacoch dokončiť, no financovanie takýchto kníh dnes nie je jednoduché.

Je pre vás písanie skôr intuitívny proces alebo si držíte štruktúru?

Je to kombinácia oboch. V tomto štádiu sa snažím viac počúvať svoju intuíciu. Ako dieťa som bol v tomto úplne slobodný. Vtedy ešte na mňa nedopadli všetky obmedzenia typu „to nerob“ alebo „tu si moc zženštilý“.

Na druhej strane je tu racio a štruktúra, ktorá nastupuje neskôr. Premýšľam, ktorá časť príbehu znie lepšie, kde ju umiestniť a ako ju štylisticky upraviť, aby mala zmysel. Je to ako anjel a čert v rozprávkach.

Ste známy aj ako drag performer. Ako by ste tento druh umeleckého prejavu opísali niekomu, kto sa s ním nikdy nestretol?

Slovo drag pochádza z toho, že preberá mužské aj ženské stereotypy, hyperbolizuje ich, premieňa a hrá sa s nimi. Existujú termíny ako drag queen a drag king, ale to ja nie som. Skôr sa snažím rod spochybňovať a prevracať ho naruby.

Táto forma performance mi otvorila nové vnímanie sveta v nebinárnom zmysle a vlastne mi všetko pekne vysvetlila a pomohla porozumieť aj samému sebe. Keď som rozprával o detstve, pohyb a tanec mi dávali možnosť znovu objaviť moje detské ja. Vnímam to ako veľmi telesnú skúsenosť, niečo, čo mi písanie nedokáže ponúknuť. Písanie je vnútorné a intímne, zatiaľ čo performance je oslobodzujúca v tom, že je fyzická a verejná.

Vnímate rozdiel medzi vystupovaním v Česku a na Slovensku?

Mám pocit, že na Slovensku vedia byť ľudia dosť hanbliví. Prídu na šou a správajú sa ako v divadle, len sa pozerajú. A práve o tom to nie je. Ide o to, aby ľudia interagovali a stali sa súčasťou predstavenia. V poslednom čase sa to ale začína meniť, ľudia sú smelší a otvorenejší. Myslím, že to súvisí aj s celkovou situáciou na Slovensku. Keď sa takto stretneme a vyjadrujeme všetko, čo v sebe dusíme a čo nás ťaží, tak to vie byť katarzné.

Čo vám ako autorovi a performerovi dáva silu pokračovať v tvorbe aj v čase, keď sa zdá, že spoločnosť skôr cúva? 

Často hovorím, že mi silu dáva moja rodina, kamaráti, partner a moje okolie. Teraz to stále platí, ale čoraz viac cítim aj vnútornú silu. Možno to súvisí aj s tým „prebudením príšery“, o ktorom som hovoril, a so všetkým, čím som si prešiel.

Vlastne som to nepovedal nikdy takto nahlas, no uvedomujem si, že vnútorná sila a pravda ma posúvajú dopredu. Je to o tom, byť sám k sebe rešpektujúci, láskavý a stáť si za tým, kým som.