V rozhovre s Hermanom sme sa rozprávali aj o tom:

• kde robia študenti najčastejšie chyby,
• ako sa mu pracuje so študentmi vysokých škôl,
• ako študenti pristupujú k informáciám,
• ako by si mali študenti hľadať prax v médiách,
• čo všetko študentov v mediálnom prostredí čaká,
• či je o mladých novinárov v médiách záujem.

Vypočujte si aj ďalšie podcasty časopisu Atteliér.

Digital Media Campus (DMC) je medzinárodná škola kvalitnej a kreatívnej žurnalistiky. Študenti sa tu majú možnosť priučiť k praktickým žurnalistickým skúsenostiam, ktoré im poskytnú najskúsenejší lektori z brandže. Jeden zo zakladateľov a koordinátorov Martin Pastierovič nám priblížil dôvod založenia školy žurnalistiky a aj to, kde robia mladí novinári najčastejšie chyby.

Prečo ste založili školu žurnalistiky?

Pri zakladaní Digital Media Campusu sme mali dva dôvody, ktoré rozhodovali o založení školy žurnalistiky. Prvým dôvodom bola iniciatíva poskytnúť mladým študentom či čerstvým absolventom žurnalistky „nadstavbu” na vedomosti, ktoré sa učia v škole. Zároveň im chceme ukázať, ako žurnalistika vyzerá priamo v praxi v redakcii a s ľuďmi, ktorí v redakcii pracujú, vďaka čomu by boli lepšie pripravení do reálneho prostredia, keď sa rozhodnú byť novinármi po skončení školy. Druhým dôvodom bol prehľad o tom, akí šikovní ľudia sú na trhu po skončení vysokých škôl so zameraním na žurnalistiku a zároveň možnosť ponúknuť im pracovné miesto v našej firme či inú formu spolupráce.

Do DMC po prihlásení uchádzačov následne prebieha výberové konanie. Čo posudzujete pri výbere študentov?

Výberové konanie prebieha so mnou, s koordinátorkou Digital Media Campus Dariou Chriašteľovou a so šéfredaktormi redakcií, v ktorých budú naši študenti praxovať. Prijímací proces je dvojkolový. Na začiatku zozbierame prihlášky od uchádzačov a na základe životopisu a sprievodného listu sa rozhodneme, kto z toho, zatiaľ iba „papierového pohľadu”, nám najviac vyhovuje. Týchto záujemcov následne oslovujeme na osobný pohovor, kde si potvrdíme dobrý dojem, ktorý máme z písomného prejavu. Potom už iba prijatých uchádzačov kontaktujeme priamo s redakciou, v ktorej by mali stážovať.

Koľko študentov sa k vám zvyčajne hlási?

Do DMC sa nám študenti zvyčajne prihlasujú v čase od júna do septembra, kedy spúšťame prihlasovanie, keďže na jeseň sa Digital Media Campus začína. Prihlasujú sa k nám aj priebežne počas roka, kedy oficiálne prihlasovanie ešte neprebieha. V čase výberového konania ich samozrejme zaradíme medzi ostatných uchádzačov, ktorí sa k nám hlásia počas oficiálneho prihlasovania do DMC. Takýchto uchádzačov sa nám zvyčajne za rok prihlási päť. Zvyšných študentov, čo sa prihlásia v rámci vyhlásenia výberového konania, býva za rok približne okolo 20 – 30, prijímame však maximálne 10 študentov.

Prihlasujú sa k vám najmä študenti, ktorí sa žurnalistike stále učia a nemajú toho veľa za sebou. Aké s nimi máte skúsenosti?

Skúsenosti s nimi máme iba pozitívne. Vyberáme si šikovných študentov, ktorí sú motivovaní, žurnalistika ich zaujíma a chcú sa orientovať buď ňou alebo inou mediálne orientovanou pozíciou. Pre mňa osobne je to skvelá skúsenosť a som rád, že sa takýto program v rámci firmy spustil.

Mnoho študentov či absolventov vysokých škôl žurnalistiky sa snažií presadiť v mediálnom prostredí. Čo im chýba k dosiahnutiu tohto cieľu?

Môžem vo všeobecnosti povedať, že väčšine mladých ľudí chýba skúsenosť z praxe. Nie je tajomstvom, že školstvo na Slovensku je dosť teoretické, česť výnimkám. Kontakt s praxou im však chýba najviac. Zároveň majú rôzne mylné predstavy o novinárskej práci, aj keď sa nedá povedať, že by vôbec nevedeli, čo ich čaká.

Aké najčastejšie chyby robia mladí novinári?

Ťažko hovoriť o nejakých špecifických či zásadných chybách, keďže toho za sebou veľa nemajú. Zároveň od nich neočakávame, že spadli učení z neba a že budú všetko vedieť. Spomenul by som však dva zásadné problémy, ktoré majú mladí ľudia. Prvým je slovná zásoba a pravopis, ktoré idú dole vodou. Ide pritom o jednu z kľúčových vecí, ktoré v rámci médií človek musí ovládať.

Druhou vecou je, že nemajú vôbec predstavu, a tým pádom aj znížený akýsi prah citlivosti alebo úcty k zdrojom informácii a autorskému právu. Myslím tým, že mladí novinári narábajú s informáciami na internete tak, ako keby im patrili. Znamená to, že keď niekto nájde informáciu, preberie ju bez toho, aby ju buď zazdrojoval, prípadne si vypýtal súhlas od autora použiť ju. To je momentálne jeden z kľúčových problémov, ktoré mladí novinári robia.

Máte nejaké osobné skúsenosti so študentmi, ktorí po ukončení školy išli pracovať do redakcii? Nezľakli sa tejto práce?

Samozrejme. Študenti DMC väčšinou skončia vo vydavateľstve Ringier Axel Springer Media. Niektorí odídu aj ku konkurencii, aj to sa stáva, keďže máme veľa šikovných študentov a nie všetkých môžeme zamestnať. Skúseností so študentmi, ktorí sa nezľakli a išli do praxe, máme skutočne veľa. Nemyslím si ale, že by bol prípad, keď by niekto bol vyslovene prekvapený alebo šokovaný z toho, čo sa v redakciách deje.

Bude to aj tým, že za rok, ktorý v DMC študenti strávia prípravou a stretávaním sa s ľuďmi z praxe, sa s tým prostredím zoznámia a vedia, čo môžu očakávať. Máme aj skúsenosť, kedy sa absolventka DMC po skončení rozhodla, že nechce pokračovať v novinárskej práci ale nastúpila, na pozíciu produktového manažéra. Nebolo to však kvôli tomu, že by sa novinárskej práce zľakla, ale zistila, že písanie nie je úplne pre ňu a chce sa médiám venovať z opačného pohľadu.

Čo najčastejšie odrádza študentov na práci novinára?

V tomto prípade nemôžem hovoriť o mladých ľuďoch. Tí, ak sa na to dajú, tak aj nejaký čas v práci vydržia. Majú odhodlanie, presvedčenie, motiváciu a nepoznám žiadneho mladého novinára, ktorý by po roku či dvoch skončil. Poznám však dlhšie fungujúcich novinárov, povedzme v horizonte desať a viac rokov, ktorí sa rozhodli skončiť s novinárskou prácou. Dôvodom bola veľká miera stresu, určitá dezilúzia či sklamanie, akým spôsobom sa médiá vyvíjajú v zmysle narastajúcej práce s čoraz menej ľuďmi, ktorí by tu prácu robili.

Neodrádza ich aj platové hodnotenie, ktoré je v tejto brandži celkom slabé?

Novinárske platy na Slovensku naozaj nepatria k najvyšším a môže to byť jedna z príčin, prečo si niektorí absolventi žurnalistky vyberú iné povolanie. Našťastie sa stále nájdu takí, u ktorých prevážia pozitívnejšie aspekty práce v redakcii. Pokiaľ však nenastane zmena, v budúcnosti to môže spôsobiť reálne problémy pri nábore mladých novinárov.

Po škole je pre absolventa práca v redakcii niečo celkom nové. Čo sa očakáva v redakciách od terajších novinárov?

Aby ovládali svoj rodný jazyk. Čím horšie ho novinár ovláda, tým viac je nutné opravovať či prepisovať text predtým než je článok publikovaný. Očakáva sa tiež určitá znalosť novinárskeho prostredia a spôsob fungovania redakcie či príslušná oblasť práce, ktorou sa zaoberá. Zároveň sa očakáva veľká miera samostatnosti a schopnosti fungovať bez pomocných systémov či pozícii v rámci redakcie, vedieť pracovať pod stresom a vo veľmi vysokom tempe. Taktiež hra úlohu aj veľká miera záujmu a zapálenia pre prácu, aby sám aktívne prichádzal s nápadmi, chodil do terénu a rozprával sa s ľuďmi. Ide však o úplne bežnú vec na práci novinára.

Aj skúsení novinári robia chyby. Ako mladí vnímajú kritiku?

Z môjho pohľadu vnímajú kritiku športovo a nepamätám si na prípad, minimálne v rámci Digital Media Campus, že by bol niekto na základe kritiky zdrvený alebo urazený. Samozrejme sa snažíme kritiku podávať primeraným spôsobom a hlavne berieme ohľad na to, že ide o mladých končiacich študentov, ktorí toho ešte nemusia veľa vedieť. Takže v tomto prípade kritiku berú dobre. Nemôžem však hovoriť za redakcie, ako to funguje už priamo v praxi, keďže ja s nimi nie som. Môže sa stať, že sa v redakcii kritika dostaví a nebude vždy podaná v rukavičkách, s čím však treba rátať.

V Digital Media Campus sa tiež chodí do zahraničia. Čo tam na študentov čaká?

Zahraničie je momentálne komplikované kvôli koronavírusu, no za ideálnych podmienok čakajú študentov aj zážitky zo zahraničia, keďže DMC je medzinárodný projekt. Máme dve väčšie zahraničné aktivity. Prvá je celofiremná medzinárodná konferencia. Tá sa týka najmä tém v mediálnom prostredí a koná sa vždy v jednej z krajín, kde pôsobíme. Môže byť teda v Nemecku, Poľsku, Švajčiarsku, Maďarsku, Srbsku alebo na Slovensku.

V druhej študentom poskytujeme možnosť navštíviť Európsky parlament, stretnúť sa s europoslancami či so zamestnancami európskeho parlamentu. Zároveň majú možnosť spoznať prostredie parlamentu a diskutovať o európskych témach s europoslancami. Tieto aktivity však zahŕňajú aj prakticky výstup, ktorý treba absolvovať.

O aké praktické výstupy ide?

Zvykne to byť napríklad príprava krátkej prezentácie v angličtine, novinárskeho obsahu či príprava otázok na europoslancov. Častokrát tiež nakrúcame videá z rozhovorov s europoslancami. Samozrejme nie je to pri návštevách v zahraničí, iba o práci. Chceme tiež, aby si to študenti užili aj v rámci voľného času.