S očkovaním MMR vakcínou prišiel v roku 1998 gastroenterológ Andrew Wakefield. Vakcína sa používala v boji proti osýpkam, príušniciam a ružienke. Podľa Wakefieldovho tvrdenia však toto očkovanie spôsobovalo autizmus alebo črevné problémy.

Symptómy autizmu sa môžu u detí prejaviť až vo veku troch rokov 

Pojem autizmus vysvetľuje Dominika Neprašová na portáli o vzdelávaní a sebarozvoji nasledovne: „Autizmus je komplexná neurobiologická a vývinová porucha, ktorá zahŕňa poruchu v oblasti sociálnej, behaviorálnej i komunikačnej. Typické sú slabé komunikačné zručnosti, nedostatok empatie alebo rigidné opakujúce sa správanie a činnosti. Autizmus má viacero symptómov, ktorý sa pre ich rozsah radí medzi tzv. Poruchy autistického spektra. Poruchy autistického spektra zahŕňajú široké spektrum úrovní poškodenia a symptómov.“

Autizmus je komplexná neurobiologická a vývinová porucha, ktorá zahŕňa poruchu v oblasti sociálnej, behaviorálnej i komunikačnej.

Symptómy autizmu sa u niektorých detí prejavujú od narodenia, no v iných prípadoch sa môžu vyskytnúť okolo osemnásteho až tridsiateho šiesteho mesiaca života. Autizmus však u každého človeka vyzerá inak a môže byť sprevádzaný miernymi či výraznejšími príznakmi.

Spoločným znakom autistického spektra sú nedostatky v sociálnych zručnostiach, komunikácii a správaní. Dieťa má problémy v interakcii s ostatnými a približne 40 % detí vôbec nehovorí. 25 % až 30 % sa naučí rozprávať, no časom prestane. V prípade, že niektoré autistické deti začnú hovoriť, tak k tomu dôjde neskôr v živote. Pre deti, trpiace autizmom sú typické nezvyčajné správanie i záujmy.

Súčasťou autistického spektra je aj Aspergerov syndróm

Psychologička Mgr. Jana Pešková sa v rozhovore pre Atteliér vyjadrila, že: „Podstatou tohto syndrómu je porucha sociálnych a komunikačných zručností, čiže človek nevie, resp. nerozumie sociálnym situáciám – nevie priradiť emóciu k tomu, ako tá emócia vyzerá na človeku, nechápe, aký má význam a ako by mal v takej situácii reagovať.“

Ľudia s Aspergerovým syndrómom majú určité problémy v komunikácii s inými. Môže ísť o nesprávne priradenie, prípadne nepochopenie danej emócie, určitá neohrabanosť alebo výstrednosť. Intelekt je však neporušený. Syndróm predstavuje vývojovú poruchu, takže jeho príznaky sa často časom zmiernia.

„Takže ľudia s Aspergerovým syndrómom sa normálne naučia v rôznych situáciách postupne odčítať, čo dané emócie v sociálnom kontakte znamenajú a ako sa majú v tej-ktorej situácii zachovať. Čiže sa to jednak zlepšuje časom a, samozrejme, sú nejaké prístupy, ktoré im môžu pomôcť, napríklad aj podporné rozhovory,“ uvádza Pešková.

Viacero štúdií vyvrátilo tvrdenie, že by očkovanie spôsobovalo autizmus

Prvá štúdia bola vykonaná ešte v roku 1998 vo Veľkej Británii. Zistilo sa, že gastroenterológ Andrew Wakefield, ktorý prišiel s očkovaním MMR vakcínou, podvádzal. Prípad vyšetrovala britská lekárska rada a pre početné zasadnutia išlo o najdlhšie pojednávanú odbornú otázku v histórii britskej lekárskej rady. Doktorovi Wakefieldovi bolo následne zakázané vykonávať lekársku prax vo Veľkej Británii.

Vedecky podložené štúdie nepreukázali kauzálny vzťah medzi očkovaním a autizmom.

O kurióznom prípade píše aj Tomáš Prokopčák: „Wakefield nerobil výskum s kontrolnou skupinou, ale sledoval len dvanásť údajne náhodne vybraných pacientov. Prešetrovanie však ukázalo, že dvanásť detí nebolo vyberaných náhodne, ale cielene. Najmenej v ôsmich prípadoch z dvanástich rodičia žalovali farmafirmy či úrady a obviňovali ich zo spôsobenia problémov.“

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky uvádza, že vo Veľkej Británii sa vyhodnotilo 498 detí s autizmom, narodených v rokoch 1979 až 1992. Napriek potvrdenému nárastu prípadov neboli pozorované žiadne zmeny v počte diagnóz autizmu po roku 1987, kedy sa začala využívať MMR vakcína.

Ďalšie vyvrátenie mýtu prichádza z Fínska a Dánska. Odborníci čerpali údaje o vakcinačnom statuse a súvislostiach so vznikom autizmu z národných registrov. Sledovanou vzorkou bolo viac ako pol milióna detí, narodených v rokoch 1982 až 1998. Ani u nich nebolo potvrdené riziko vzniku autizmu po očkovaní.

K hoaxu sa vyjadril aj autor na YouTube kanáli s názvom BeWise. Vo videu popisuje autizmus, ale aj to, že ho očkovanie nespôsobuje. O vakcinácii a jeho histórii zas nájdeme video na YouTube kanáli Dejepis Inak.

Prednostka Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a zakladateľka Akademického centra výskumu autizmu na Slovensku prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD uvádza, že: „Vedecky podložené štúdie nepreukázali kauzálny vzťah medzi očkovaním a autizmom. Oddialenie očkovania alebo rozhodnutie neočkovať dieťa nezmenší riziko autizmu, len zvýši riziko ochorení, ktorým možno očkovaním predchádzať. Riziko vzniku závažných a niekedy aj smrteľných ochorení sa zďaleka nevyrovná zriedkavým komplikáciám, ktoré môžu očkovanie sprevádzať.“

Zdroje: tvnoviny.sk, sprievodcaockovanim.sk, tech.sme.sk, uvzsr.sk, ockovaniechrani.sk, eduworld.sk, attelier.sk

V článku o RPG hrách (angl. role-playing game) sme predstavili hry na hrdinov ako také. Spomenuli sme tiež textové RPG hry i projekt Revelio.cz. Bližšie vám predstavíme projekty na motívy Harryho Pottera, ale aj hru, kde sa žiaci učia ovládať jeden zo živlov alebo ovládajú inú špeciálnu schopnosť.

Hry na motívy Harryho Pottera

Slávna séria Harry Potter rozpráva príbeh o mladom čarodejníkovi, ktorý musí spolu s kamarátmi poraziť Temného pána Lorda Voldemorta. Kúzelnícky svet sa stal základom pre viacero hier na hrdinov. Tie môžu mať podobu doskových hier, videohier alebo textových RPG.

Hry na motívy Harryho Pottera často disponujú herným serverom s chatmi, na ktorých hry prebiehajú počas školského roku v hrade a v jeho okolí, no cez prázdniny v Londýne. Servery majú aj sociálne siete, či už Facebook, Discord alebo Instagram, slúžiace na komunikáciu medzi hráčmi.

Možnost hrát za postavu v Bradavicích je pro mě právě splnění nemožného snu. Kdo by nechtěl být kouzelníkem, že?

Hráči môžu reagovať na nadradeného Rozprávača podľa jeho obsahu. Ide napríklad o popis zmeny prostredia, presun do inej krajiny v rámci vyučovacej hodiny alebo nejakú „náhodu“ či „nehodu“. Dôležitou súčasťou sú tiež NPC postavy (neherné charaktery) a RPG upozornenia. NPC postavy sa v hre bežne nevyskytujú. Patria sem napríklad rodinní príslušní postáv alebo rôzne magické tvory.

RPG upozornenia predstavujú upozornenia na rôzne problémy od zlej gramatiky, krátkeho príspevku až po technické chyby v podobe nesprávne napísaného alebo chýbajúceho emote (to, čo robí postava). Určitou výhodou týchto hier teda je, že hráči sa v nich môžu zlepšiť v gramatike i v štylistike.

Revelio.cz

Jeden z viacerých projektov na motívy série Harry Potter nesie názov Revelio.cz. Hra prebieha počas školského roku v Rokforte a cez letné prázdniny v Londýne i na ďalších lokalitách v Británii. Vyskúšať si môžete vyučovacie predmety, ako Lektvary, Obranu proti čiernej mágii, Transfiguráciu, Astronómiu či Drakológiu. Mimo vyučovania plnia hráči rôzne úlohy a môžu tiež navštevovať školské priestory, napríklad Cvičebňu kúziel alebo Ošetrovňu, a preskúmavať okolie Rokfortu.

Úvodná stránka hry Revelio.cz pred prihlásením sa. Je na nej niekoľko úvodných informácií a odkazov. Zdroj: Revelio.cz

Úvodná stránka hry Revelio.cz po prihlásení sa. Nájdete na nej všetko, čo môže robiť bežný hráč a odkiaľ možno získať informácie. Zdroj: Revelio.cz

Na úvodnej stránke hry Revelio.cz po prihlásení sa je k dispozícii chat, kde môžu hráči komunikovať. Zdroj: Revelio.cz

Ukážka chatu, kde môžu hráči hrať mimo herného vyučovania. Zdroj: Revelio.cz

Ukážka profilu jedného z hráčov s úvodnými informáciami a vzhľadom, ktorý je zvyčajne vytvorený podľa reálnej osoby. Zdroj: Revelio.cz

Bližšie informácie o postave, ktoré si iní hráči môžu prezrieť. Zdroj: Revelio.cz

Ukážka chatu na Discord serveri hry Revelio.cz, kde môžu hráči kedykoľvek komunikovať. Zdroj: Discord server Revelio.cz

Po vytvorení postavy je potrebné úspešné absolvovanie RPG skúšky, v rámci ktorej musia hráči preukázať, že ovládajú RPG pravidlá. Ide o správne písanie príspevkov, pričom sa môže zohľadňovať aj jazyková úroveň. Ak skúšku zvládnu, tak budú počas najbližšieho presunu do školy zaradení do jednej zo štyroch fakúlt. V prípade neúspešnej RPG skúšky ju daný hráč opakuje.

„Na hraní textových RPG mě baví převážně ty možnosti, které si omezujeme jen vlastní kreativitou. Pokud máme nápad a jdeme si za tím, není snad nic nemožného. Občas se to nemusí povést, ale co. Také si tím můžeme splnit nějaké sny z realného světa, na které jsme do té doby ani neměli odvahu,” vyjadril sa jeden z hráčov.

Iná hráčka uviedla: „Už od dětství jsem padla do světa Harryho Pottera a nějak se mě nechce pustit. Možnost hrát za postavu v Bradavicích je pro mě právě splnění nemožného snu. Kdo by nechtěl být kouzelníkem, že? Také k tomu hodně pomáhá přátelská atmosféra, která tu panuje.“

Na textových RPG hrách mě baví, asi nejvíce to, že jsou za prvé hodně různorodé a za druhé vůbec nebrání tvojí fantazii, ba naopak ji podporují.

„Na textových RPG hrách mě baví, asi nejvíce to, že jsou za prvé hodně různorodé a za druhé vůbec nebrání tvojí fantazii, ba naopak ji podporují. Na Revelio jsem narazila na Instagramu a protože mám ráda svět J. K. Rowlingové, tak jsem si řekla, že to zkusím,“ tvrdí ďalšia hráčka projektu.

Na hlavnej stránke Revelio.cz nájdete odkazy na sociálne siete Instagram, Facebook a Discord. Rovnako si tam môžete prezrieť aj galériu fotografií s ľuďmi, ktorých tento projekt zaujal, ako aj snímky z predchádzajúcich akcií.

Ihogwarts.cz

Projekt pod názvom Ihogwarts.cz je založený na rovnakom systéme hrania ako Revelio.cz. Registrácia postavy, RPG skúška a hranie v chatoch buď v škole a v jej okolí počas školského roku, alebo cez letné prázdniny v Londýne či na iných miestach v Británii.

Tento projekt sa však odlišuje dĺžkou príspevkov. Zatiaľ čo na Reveliu.cz je to 450 znakov, na Ihogwarts.cz musia mať minimálne 3 riadky. Ihogwarts.cz okrem toho obsahuje Herňu, kde si môžete zahrať aj nové singleplayer a multiplayer hry. Hráči i možní záujemcovia môžu navzájom komunikovať cez Facebook, Discord, Instagram a YouTube.

Úvodná stránka hry Ihogwarts.cz na motívy série Harry Potter pred prihlásením sa. Obsahuje informácie pre každého, kto danú stránku navštívi. Zdroj: ihogwarts.cz

Úvodná stránka hry Ihogwarts.cz po prihlásení sa. Sú na nej informácie pre prihlásených hráčov. Zdroj: ihogwarts.cz

Na každom poschodí hradu pomáha mapa preklikávať sa medzi chatmi. Zdroj: ihogwarts.cz

Ukážka chatu (Knižnice), kde majú hráči možnosť hrať počas voľna mimo herných vyučovacích hodín. Zdroj: ihogwarts.cz

Profil jedného z hráčov, poskytujúci základné informácie o postave. Oproti projektu Revelio.cz je na tomto projekte celá postava kreslená. Je však možné pridať aj reálny vzhľad namiesto otázniku. Zdroj: ihogwarts.cz

Bližšie informácie k postave hráča. Zdroj: ihogwarts.cz

Ukážka chatu na Discord serveri hry Ihogwarts.cz. Zdroj: Discord server Ihogwarts.cz

„Baví mě na nich to, že můžu hrát hru, která mě baví a zároveň si zlepšuji pravopis a gramatiku. Zaprvé, je s tématikou Harryho Pottera, což je moje druhá nejoblíbenější knižní série. A zadruhé, je to tady nejhezčí a nejpříjemnější z projektů na tuto tématiku. Má to svoje pravidla, díky nimž to působí skvěle,“ vyjadrila sa jedna z hráčok.

Bradavice.eu

Tretí projekt na motívy série Harry Potter sa nazýva Bradavice.eu. Na dodržiavanie RPG pravidiel však nekladie až taký dôraz, ako vyššie spomenuté hry. Príspevky síce obsahujú informácie o tom, čo postavy hovoria a robia, ale sú kratšie, väčšinou v rozsahu jedného až dvoch riadkov. Občas sa používajú dokonca aj emotikony.

Ďalším rozdielom grafické spracovanie metlobalu. To znamená, že hráč môže klikať na pozície, na ktoré sa chce presunúť. V iných projektoch je to viac založené na popisoch. Hráči môžu komunikovať nielen na serveri, ale aj na sociálnych sieťach.

Aj táto hra má svoju úvodnú stránku s informáciami pre stálych i budúcich hráčov. Zdroj: bradavice.eu

Pri prihlasovaní sa je potrebné ešte raz kliknúť, aby hráči vstúpili do projektu. Zdroj: bradavice.eu

Úvodná stránka po prihlásení sa do hry s informáciami pre hráčov. Zdroj: bradavice.eu

Ukážka chatu, kde hráči môžu byť aktívni mimo herného vyučovania. Oproti iným projektom môžeme vidieť kratšie príspevky. Zdroj: bradavice.eu

Ukážka miestnosti Bystrohlavu, kde hráči môžu komunikovať. Zdroj: bradavice.eu

Hry na iný motív

Nie všetky textové hry na hrdinov musia byť nevyhnutne založené na motívoch Harryho Pottera. Existuje množstvo ďalších projektov, v ktorých môžete napríklad navštevovať školu, zameranú na boj alebo sa v nej naučiť ovládať jeden zo živlov. Hry však prebiehajú na serveroch na Discorde.

Vzhľadom na umiestnenie serverov je potrebné spomenúť, že Discord je komunikačná platforma pre komunity. Ide o alternatívu k službám typu Skype a TeamSpeak. Funguje cez prehliadače a dá sa stiahnuť z oficiálnej stránky Discordu ako aplikácia do počítačov a zariadení s operačnými systémami Android a iOS.

Stínohra

V Stínohre študenti postupne absolvujú akadémiu, v ktorej sa učia ovládať jeden zo štyroch živlov. Okrem toho si môžete vyskúšať aj predmety, ako napríklad História, Alchýmia, Runy či Živelní tvorovia. Herné lokality sú počas školského roku na Akadémii a cez prázdniny v Česku či v iných krajinách. Keďže hra prebieha na Discorde, je potrebné byť na danej platforme registrovaný a mať pozvánku na server.

Jedna z hráčok vysvetlila: „Miluju psaní, jak nějakých pohádek, příběhů, básniček, tak právě tohoto. Skládám vlastně svůj příběh, což je super. Odreagovat se od často ošklivé reality a být chvilku s jinými lidmi, ač ne v rl, ale v trpg se hodí. Stínohra je hrozně zajímavý projekt, není to už trochu ohraný Harry Potter, ale je to něco, vlastně podobného, i když jiného.“

Ukážka chatu Discord hry Stínohra - chat, kde prebieha voľná diskusia. Zdroj: Stínohra

Ukážka chatu, kde prebiehajú Testovacie hry a sú tam informácie, ktoré si je potrebné prečítať. Zdroj: Stínohra

Chat, kde môže prebiehať voľná hra mimo herného vyučovania. Zdroj: Stínohra

Chat, kde prebieha hodina Histórie. Počas hry je potrebné dodržiavať rozsah príspevkov minimálne 3 riadky. Zdroj: Stínohra

Poslední dech

Svet, pozostávajúci z trochu skupín osôb nesie názov Poslední dech. Hernou lokalitou je ostrov Argan, pričom hra prebieha na Discord serveri, na ktorý je potrebné mať pozvánku.

Prvá skupina, Magnosi, disponuje špeciálnymi schopnosťami. Každá z postáv má jedinečnú špeciálnu schopnosť, či už ide o lietanie, telekinéziu, komunikáciu so zvieratami alebo ovládanie živlov. Druhou skupinou sú Ochrancovia, ktorých úlohou je hľadať Magnosov a odviesť ich do väzenia, kde je  možné robiť na nich pokusy. Ochrancovia tiež chránia bežných ľudí pred Magnosmi. Tretia skupina pozostáva z bežných ľudí bez nejakých zvláštnych schopností.

Jedna z hráčok spomenula: „Tak v první řadě mě baví hlavně jejich nespoutanost a nekonečné možnosti. Nikdy nevím, jak hra skončí, co se přihodí, jelikož nevím, co se honí v hlavách ostatních. Dále si užívám hraní za postavy, které mají či umí něco, co bych v realitě třeba taky chtěla, ale bohužel to nejde, tak si to tady aspoň vynahradím. A asi jako poslední bych zmínila, že mě pak baví mimo herní drby o postavách.”

Keďže aj hra Poslední dech sa hrá na Discorde, má viacero chatov. Na ukážke je voľná diskusia. Zdroj: Poslední dech

Postava Magnosa - človeka s určitou špeciálnou schopnosťou. Môže byť využitá reálna osoba, ako vzhľad postavy. Zdroj: Poslední dech

Postava Ochrancu - človeka, ktorý vyhľadáva Magnosov. Ako vzhľad môže byť použitý aj kreslený obrázok. Zdroj: Poslední dech

Postava Človeka bez nejakých špeciálnych schopností. Zdroj: Poslední dech

Ukážka z hry v jednom z chatov. Keďže sa využíva bot, treba mať vytvorenú postavu a pri každom príspevku je potrebné uviesť buď meno, alebo priezvisko postavy a dať zaň výkričník. Potom sa píše herný príspevok. Zdroj: Poslední dech

Ukážka príspevkov. Vidieť všetky odoslané. Zdroj: Poslední dech

„Začínala jsem a vlastně do teď hrála na hrách, kde se psali opravdu dlouhé posty (500 slov a více), což je fajn, člověk si hezky počte, ale hry jsou pomalé a trochu i náročné, proto se mi to zalíbilo na Posledním dechu, kde se hraje krátce a svižně, hry nejsou nijak náročné. Pak samozřejmě mě zaujala myšlenka, že jedna skupina nahání druhou, takové hry miluju. A poslední věc, která mě tu drží je, že tu není toxic komunita, kterou poslední dobou potkávám všude,“ tvrdí ďalšia.

Ostrov přežití

Hra Ostrov přežití sa odohráva v budúcnosti po vojne v roku 2037. V USA bola vyvinutá zbraň, ktorá sa vymkla spod kontroly. Mladí ľudia vo veku 12 až 18 rokov získali až príliš veľkú moc a delia sa na Psychotikov, Meničov a Živlotvorcov. Psychotici môžu ovládať telekinéziu, liečenie, levitáciu a komunikáciu so zvieratami. Meniči sa dokážu zmeniť na orla, leva, hada alebo koňa a Živlotvorcovia sú zas schopní ovládať oheň, vodu, vzduch alebo zem.

Na tomhle serveru mě hlavně baví duely a budování vztahů s ostatními.

Mladistvým ale moc v dospelosti zostáva. Prezidentovi Davidsonovi preto napadlo, že z nich vycvičí vojakov. Z idey sa stal rozkaz, a tak mládež previezli na ostrov, kde bola vybudovaná akadémia výcviku.

„Rp mě vždycky bavilo, hlavně když můžes psát za svou postavu a tím vyvíjet příběh. Na tomhle serveru mě hlavně baví duely a budování vztahů s ostatními. Už zmíněné duely a proto že jsou lidi na romhle serveru úžasní. Taky je tu dost roomek a vždycky je co dělat.Taky co je hlavní že tu můžete mít i schopnosti,“ vyjadrila sa jedna z hráčok.

Jedna z hier na Discorde. Na ukážke je vidieť časť voľnej diskusie. Zdroj: Ostrov přežití

Pravidlá hrania na Ostrove přežití. Zdroj: Ostrov přežití

Ukážka z hry na Ostrove přežití. Je vidieť viacero dĺžok príspevkov. Zdroj: Ostrov přežití

Aj na Ostrove přežití sú hlasové chaty, kde sa hráči môžu rozprávať. Zdroj: Ostrov přežití

Zdroje: bradavice.eu, ihogwarts.cz, revelio.cz, Poslední dech, Ostrov přežití, Stínohra, Atteliér, Wikipédia, discord.com

Automatický mlyn NUPOD

Najväčším mlynom v Trnave je Automatický mlyn NUPOD. Projekt objektu pochádza ešte z roku 1936. Objednalo si ho Nákupné ústredie potravinárskych družstiev (skr. NUPOD), pre ktoré Emil Belluš navrhoval budovy v Bratislave. Výstavba sa realizovala ešte pred druhou svetovou vojnou v roku 1938. Ako uvádza stránka ciernediery.sk, objekt pozostáva z protikladne tvarovaných základných objemov. Nachádza sa tam osem valcových zásobníkov a mlyn s dlhými radmi okien. Nadstavba, ktorá premosťuje tieto objekty, je spojená s vodojemom a násypníkom tvoriacim najvyšší bod stavby.

Do zásobníka – odborne sila – sa zmestí 200 vagónov obilia. Dopravu medziproduktov vyriešili spádom, hotové výrobky dopravovali točité sklzy, takzvané šneky. Hlavným protipožiarnym opatrením bola nádrž na streche spojená s hasiacim zariadením. V súčasnosti mlyn NUPOD slúži pôvodnému účelu ako jediný z nižšie menovaných.

Gažov kamenný mlyn

História Gažovho mlyna siaha až do 15. storočia. V roku 1874 ho kúpil mlynár Rudolf Gažo, ktorý ho zveľadil. Po znárodnení komunistami sa zachovala len jeho časť. V súčasnosti sa v jednej z budov nachádza bufet. Z histórie mlyna vieme, že sa Gažo venoval okrem mlynárstva aj včelárstvu.

V rámci modernizácie architektonickej stavby bola pridaná vodná turbína. Nachádzala sa pod dvojpodlažnou západnou stenou starého mlyna. V súčasnosti ju vidno v betónovej komore na vodnom kanáli spolu so zvyškom hrdzavého súkolia.

V roku 1543 sa pre tureckú hrozbu začali na tomto mlyne opevňovacie práce. Zabezpečený bol dokonca delami. Dnes je v lokalite Kamenný mlyn rekreačná oblasť s náučným chodníkom a rybníkmi v jeho okolí.

Vnútorný mlyn

Ďalší mlyn stál až do roku 1999 na ulici Horné Bašty. Išlo o vodný mlyn poháňaný riečkou Trnávka, ktorá pretekala opevneným centrom mesta. Pre Trnavčanov mlel múku s prestavbami od 15. do 19. storočia. Noviny z radnice spomínajú rôzne pomenovania mlyna: „V písomných prameňoch sa tento mlyn vyskytuje pod pomenovaním Mlyn Wnitrny, Mola interna, Mlin Conitrny, Mola intra munia, Belső malom, Itben levő malom, Városi malom a Innere Műhle.“

Pravdepodobne najstaršou písomnou zmienkou o mlyne na tomto mieste je zápis v mestskej knihe farských účtov v roku 1495, v ktorej sa spomína mlyn oproti domu mäsiara Michala na druhej strane potoka. Trnávka obtekala mlyn zo západnej strany.

Prvá polovica 19. storočia však ukončila tradíciu mlynárstva. V roku 1827 sa mlynár Anton Rőder sťažoval mestskému magistrátu na nedostatok vody v Trnávke. Dôvodom bolo, že iný mlynár, konkrétne z Pažitného mlynu, reguloval tok rieky, ktorý Rőderovi poškodzoval mlynské kolesá. Tak sa do koryta Trnávky nedostával dostatočný objem vody na roztočenie mlynských kolies.

Neskôr objekt nikto nevyužíval na mletie múky. Následné rozkradnutie celej strešnej krytiny spustilo okamžitú degradáciu budovy. Prepadla sa veľká časť stropov a mnohé múry boli staticky narušené. Nový majiteľ zamýšľal začiatkom 90. rokov prebudovať objekt na polyfunkčný dom s predajnými priestormi na prízemí, skladovými priestormi v podzemí a s bytmi na poschodí i v podkroví. V obchodných priestoroch sídli dnes železiarstvo.

Parný mlyn

Na Zelenom kríčku pri autobusových zastávkach sa nachádza Parný mlyn so zeleným zásobníkom – silom. Má storočnú históriu. Išlo o prvý trnavský parný mlyn, z ktorého vyvážali múku a krmivá aj do Nemecka a severských štátov. Mlynica bola prerobená v 90. rokoch 20. storočia na byty a kancelárie. Silo nie je využívané. Nachádza sa pri ňom schátraný funkcionalistický sklad. V priestoroch mlynu – v modrej budove – sa nachádzajú byty a lekáreň Farmácia.

Riečka Trnávka

Mlyny často stáli na riečke Trnávka. Ide o pravostranný prítok Dolného Dudváhu s dĺžkou 42 km. Pramení v Malých Karpatoch pod Vápenkovou skalou v nadmorskej výške okolo 430 metrov nad morom. Do nej priteká potok Parná prameniaci taktiež v Malých Karpatoch na úpätí Vápennej v nadmorskej výške okolo 560 metrov nad morom.

Presný tvar malej rieky sa nedá určiť, keďže často podliehala reguláciám. Noviny z radnice píšu, že Trnávka pravidelne zaplavovala údolie, čo dokazuje aj najnovší archeologický nález tzv. haťovej cesty na mieste dnešnej Hviezdoslavovej ulice. Po dostavbe hradieb okolo mesta naplnila Trnávka priekopy vodou, a tak vytvorila obrannú bariéru. Regulácia jej toku mohla neskôr eliminovať záplavy v centre mesta. Za severnými hradbami bol kedysi trnavský rybník. V súčasnosti sa na jeho mieste nachádza športový areál Slávie a športová hala.

Je náročné povedať, či je pre mňa výhodnejšie a jednoduchšie písať do tlačenej verzie Atteliéru alebo do jeho internetovej podoby. Jednoducho som si musel zvyknúť po printe aj na online.

Predtým som nemohol napísať príliš dlhý článok, pretože išiel do tlače a mal som striktne stanovený rozsah. Webová žurnalistika to znesie, pretože tu nie sú strany s limitom znakov. Môžem sa tak venovať aj témam, pri ktorých potrebujem viac priestoru.

Keď sa pripravujem na tvorbu článku, naštudujem si dostupné materiály na internete. Často rozoberám historické témy, preto do článku oslovím aj nejakého odborníka. Hneď, ako dostanem informácie, spracujem ich do reportáže, prípadne rozhovoru. Od tohto momentu sa práca redaktora mení.

Po napísaní a upravení textu v publikačnom systéme pridám obrázky a zdroje. Webová žurnalistika umožňuje vkladať odkazy na iné články, či už na interných, alebo externých stánkach. Čitateľ sa tak jednoducho preklikne na ďalší obsah, ktorý mu odporučí redaktor. Môže ísť tiež o zdrojové informácie, z ktorých čerpal pri písaní. Zalamovanie textu a umiestnenie fotografií tu nerobí grafik, ale priamo autor textu. Tiež nastavím SEO, ktoré printová žurnalistika nepozná. Bola to pre mňa absolútna novinka! Hotový článok uložím, aby ho ďalší kolegovia upravili a publikovali.

Priniesol mi nový systém nejaké výhody?

Rozhodne áno. Naučil som sa písať pre web. Laik by si mohol myslieť, že v tom predsa rozdiel nie je, verte však, že je. Každá skúsenosť sa zíde. Obzvlášť v súčasnosti, kedy je ešte náročnejšie zamestnať sa v redakcii tlačených novín alebo časopisov. Internetové portály sú už nad nimi. Počas pandémie ľudia častejšie vyhľadávajú aktuálne informácie práve online.

Rozdiel je aj v čítanosti. Bežne má Atteliér náklad 250 kusov, pričom sa distribuuje len na univerzitnej pôde, a tým sa obmedzuje okruh potenciálnych čitateľov. Naopak, na onlinový portál sa dostane každý s prístupom na internet a môže si prelistovať aj PDF-ká tlačených čísel. Výsledkom je, že návštevnosť webu, a teda aj čítanosť, sa nám omnoho zvyšuje. Publikačný systém nám osobitne poskytuje presné čísla jednotlivých článkov.

Webová žurnalistika má naviac

Pri našich podmienkach je v tlači nemysliteľné vydávať kontinuálny obsah. Pri našom časopise trpí najmä spravodajstvo, ktoré má byť akuálne a rýchle. To pokulháva dnes už aj pri denníkoch. Stávalo sa, že kým sa celé číslo zalomilo, prišlo z tlačiarne a dostalo sa do stojanov, ubehol aj celý mesiac. Tým strácalo spravodajstvo pre čitateľov zmysel.

Internetová verzia časopisu Atteliér má aj tú výhodu, že čitatelia sa môžu priamo vyjadriť k článku v komentároch. Vďaka tomu sa autor dozvie, či sa jeho článok niekomu páči a čo si o téme myslí. Ako autor tak môžem reagovať na zaujímavé podnety. Poteší nás vždy zdieľanie našich textov na sociálnych sieťach.

A vy ste už našimi fanúšikmi na Facebooku či Instagrame?

Automatický mlyn NUPOD a vodojem sú najvýznamnejšími dielami modernej architektúry, ktoré Emil Belluš v Trnave navrhol. Na jeho počesť sa od roku 1990 udeľuje Cena Emila Belluša za celoživotné dielo v oblasti architektúry.

Narodil sa 19. septembra 1899 v Slovenskej Ľupči. Zomrel 14. decembra 1979 ako osemdesiatročný v Bratislave. Jeho otcom bol stolársky majster Daniel Belluš. Architektov umelecký úspech vychádzal z rodinného zázemia, rodičia sa totiž zaujímali o kultúru. Jeho celoživotná práca znamená významný prínos pre európsku funkcionalistickú architektúru.

Aj generálny prokurátor sídli v Bellušovej budove

V Banskej Bystrici chodil na maďarskú základnú školu a gymnázium. Za mlada sa venoval veslovaniu na skife. Titul inžiniera v oblasti architektúry získal v Prahe po úspešnom absolvovaní štúdia na Českom vysokom učení technickom v roku 1923. Počas štúdia sa aktívne zapájal do činnosti spolku Detvan.

Zaujímavosťou je, že pri príležitosti Dňa poštovej známky v decembri 2016 vydali známku s vyobrazením busty Emila Belluša a poštovej budovy v Piešťanoch, ktorú navrhol. Známka vyšla v náklade 1,5 milióna kusov – autorom jej výtvarného návrhu je Jozef Česla z Kežmarku.

Jeho prvou stavbou, ktorú vytvoril ako absolvent, je polyfunkčný Národný dom v Banskej Bystrici. Od roku 1925 mal vlastný ateliér v Bratislave. Emil Belluš  bol členom Spolku slovenských umelcov a pravidelne sa zúčastňoval všetkých jeho výstav v Bratislave, Hodoníne a Krakove.

Rok 1928 patrí medzi dôležité v živote významného architekta – stal sa členom kuratória novozaloženej Školy umeleckých remesiel spolu s Dušanom Jurkovičom a Fridrichom Weinwurmom. Okrem toho spolupracoval s Jánom Jamnickým v Slovenskom národnom divadle na pozícii scénografa.

Mal niekoľko vysokoškolských titulov a sám prispel k rozvoju štúdia architektúry na Slovensku. Pomohol založiť Slovenskú vysokú školu technickú, dnešnú Slovenskú technickú univerzitu, kde 31 rokov pôsobil ako profesor. Z toho bol rok dekanom odboru inžinierskeho staviteľstva.

Emil Belluš navrhol budovy vo viacerých slovenských mestách. Medzi jeho najvýznamnejšie architektonické diela v Bratislave patria družstevné domy na námestí SNP, budova Národnej banky na Štúrovej ulici – dnes Generálna prokuratúra, Nová radnica na Primaciálnom námestí, dnešná budova Fakulty architektúry STU či hotel Devín.

V Piešťanoch je to zas Kolonádový most a budova Hlavnej pošty, ktorá pôvodne slúžila ako Poštový a telegrafný úrad. Úspešný architekt navrhol ikonické stavby aj v Trnave, a to automatický mlyn NUPOD a vodojem.

Do 50-metrovej výšky dal milión litrov vody

Portál ciernediery.sk uvádza: „Projekt vodojemu pochádza z roku 1941, do prevádzky ho odovzdali o 13 rokov neskôr. Stavba je architektonicky hodnotná vďaka valcovej nádrži na vrchu a jedinečnému tvaru šiestich železobetónových nosných pilierov.”

Výrazné sú teda aj tie časti, ktoré majú v prípade iných stavieb s podobným účelom hlavne konštrukčnú funkciu. Plná hmota nádrže a odľahčená zostava nosnej časti sú v peknom kontraste.

Vo valci, ktorý sa nachádza uprostred stĺpov, je technické schodisko a vodovodné potrubia. V plášti valca sú

menšie obdĺžnikové okná. Podobný motív sa nachádza aj v hornej časti nádrže, kde okná osvetľujú okružnú chodbu. Architektonicky zaujímavou je osvetľovacia a vetracia lucerna na streche nádrže. Do tejto časti vodojemu sa dá dostať technickým rebríkom.

Nádrž má objem 1200 metrov kubických, kde sa zmestí viac ako milión litrov vody s výškou hladiny 8 metrov. Zásobujú ju tri studne s výtlačnými motormi. Na okolitom pozemku sa nachádza aj dlhšie nevyužívaný vodný rezervoár, taktiež pôvodné dielo Emila Belluša.

Trnava je zásobovaná celkovo z troch zdrojov podzemných vôd – z Dobrej Vody, Dechtíc a priamo z Trnavy. Najstaršími z trojice sú studne na Bučianskej ulici, ktoré sa využívajú už od roku 1937. Pozemok, na ktorom sa nachádza vodojem, má tvar trojuholníka. Dlhší čas bol pomerne zanedbaný, za oplotením rástla burina a ležali odpadky. Dnes už upravený areál je ochranným pásmom vodného zdroja.

Vodárenská veža s vodojemom, čerpacou stanicou, bazénom a areálom sa nachádza vo východnej časti mesta. Vďaka výške 50 metrov je jednou z dominánt Trnavy. Do areálu, ktorý je oplotený po celom obvode, sa dá vstúpiť z Bučianskej cesty. O osvetlenie sa stará osem reflektorov – štyri pod stavbou a štyri vo vnútri vodojemu.

Belluša vychvaľovali uznávaní odborníci

Projekt mlyna pochádza z roku 1936. Objednalo si ho to isté družstevné ústredie, pre ktoré Belluš navrhol spomínané družstevné domy v Bratislave. Jeho skratka NUPOD znamená Nákupné ústredie potravinárskych družstiev.

O mlyne často publikovali odborníci a významní architekti, ako napríklad Karel Teige či Charalambos Sfaellos. Hodnotili ho veľmi pozitívne. Od mnohých získal obdiv kvôli jeho výtvarnej kompozícii, pričom sám Belluš

zdôrazňoval hlavne funkčnosť mlynu. Zaujímavé sú dve šikmo zrezané plochy budovy. V jednej sa nachádza šikmý lievik na nasýpanie obilnín. Druhá prekrýva schodisko.

Objekt pozostáva z dômyselne rozdelených a tvarovaných základných častí. Sklad obilia tvorí osem valcovitých síl. Ďalšou časťou je šesťpodlažný hranol s dlhými radmi okien, kde sú hlavné prevádzky mlyna. Medzera medzi nimi je vyplnená menšími dopravníkmi a vodojemom na stĺpoch.

Práca v mlyne mala presný postup. Zo železničnej vlečky sa obilie vykladalo, čistilo a upravovalo. Prepravilo sa nahor a nasypalo do síl. Z nich potom išlo na rôzne podlažia, kde sa mlelo a spracovávalo. Šikmým dopravníkom sa presunulo do skladu múky. Keďže je nižší a stojí samostatne, často unikne pozornosti pri sledovaní hlavnej budovy mlyna.

Do sila sa zmestí 200 vagónov obilia. Dopravu medziproduktov vyriešili spádom, hotové výrobky dopravovali točité sklzy, takzvané šneky. Hlavným protipožiarnym opatrením bola nádrž na streche spojená s hasiacim zariadením. Zásobovanie vodou zabezpečovala podzemná nádrž s objemom 300 metrov kubických. Belluš venoval pozornosť aj bezpečnostným prvkom. Budova mlyna je oddelená od sila. Čistiarne sú zas od mlyna izolované ohňovzdorným schodiskom s výťahom.

1/4

Kolonádový most v Piešťanoch je jednou z najznámejších slovenských stavieb Emila Belluša. Zdroj: zpiestan.sk

Emil Belluš projektoval aj budovu štvorhviezičkového hotela Devín v Bratislave. Zdroj: hoteldevin.sk

Automatický mlyn NUPOD je jednou z ikonických budov Trnavy. Zdroj: Daniel Bíro

Vodojem nie je prístupný verejnosti. Skupinová prehliadka sa uskutočnila v roku 2010 po 50 rokoch od spustenia vodojemu. Zdroj: Daniel Bíro

Trnava má svoje tajomné podzemie. Ukrýva krypty aj kostnicu. Užite si ich prehliadku v časoch koronakrízy aspoň v podobe fotoreportáže.

Krypty ako súčasť podzemia

Zaujímavá krypta sa nachádza pod Kostolom sv. Jakuba (Františkánsky kostol). Je veľmi dlhá – má viac ako 93 metrov. Sú tam dve chodby, ktoré sa na konci spájajú. V rámci úložných priestorov je k dispozícii 92 kazematov, hradných alebo pevnostných podzemných miestností, a 36 pohrebných miestností.

Na portáli trnava.dnes24.sk sa ku kryptám spomína: „Nedá sa obísť napríklad ani akýsi oltárik, okolo ktorého sa aj dnes zapaľujú sviečky. Práve v týchto miestach ležali telá nebožtíkov, ktorých neskôr nechali zamurovať.“

V tejto krypte je pochovaná aj grófka Zuzana Forgáčová – dcéra trenčianskeho župana Imricha Forgáča a Kataríny Zrínskej. K Zuzaninmu životu sa v krypte píše: „Ako pätnásťročnú ju v roku 1597 vydali za Františka Révaya. Ich spoločný život však nebol šťastný, najmä kvôli Františkovmu hrubému správaniu.“

Po deviatich rokoch bezdetného manželstva začal Zuzane dvoriť rodinný priateľ Peter Bakič, ktorý ju v roku 1607, po žiarlivostných scénach manžela, uniesol na Plavecký hrad. František Révai sa pokúsil manželku dostať späť násilím, a keď to nepomohlo, Bakiča zažaloval.

Do niektorých sa dá však bežne dostať v rámci návštevy niektorých podnikov.

Krypta pochádza zo 17. storočia, pričom v súčasnosti je identifikovaných len približne sto pochovaných, v rozmedzí rokov 1794 až 1866. Jeden náhrobok je datovaný do roku 1719.

Najčastejšie tam pochovávali členov rádu františkánov, hoci niekoľko miest obsadili aj príslušníci viacerých meštianskych rodín. Zaujímavosťou je aj fakt, že pred niekoľkými rokmi tu uložili telesné pozostatky ľudí, ktorí boli pôvodne pochovaní pod františkánskym Kostolom sv. Kataríny Alexandrijskej (Katarínka) pri Dechticiach v okrese Trnava.

Čo ukrývajú trnavské kostoly?

Trnavské podzemie ukrýva aj ďalšiu kryptu pod Katedrálou sv. Jána Krstiteľa (Univerzitný kostol). Vchod sa nachádza uprostred svätyne. V roku 1700 bola do dlažby vložená kamenná doska, ktorá mala pripomínať zásluhy rodiny Esterházyovcov, no v roku 2006 pri otvorení hrobky praskla. Odvtedy je provizórne nahradená drevenou doskou.

V krypte je uložených množstvo telesných pozostatkov kňazov, ale stali sa aj miestom odpočinku rodiny palatína Esterházyho, ako aj všetkých kňazov – jezuitov, ktorí pôsobili v katedrále. V krypte je pochovaný jezuitský kňaz, misionár a mučeník Ján Simonides.

V 20. storočí však bola krypta zničená, hrobky v 60-tych rokoch zdevastovali. Páchateľov našli a usvedčili, no v krypte ostali nenávratne zničené vzácne sarkofágy rodiny Esterházyovcov a časť ostatkov bolo znesvätených.

Názov krypta pochádza z latinského slova a znamená skrytá.

Na stránke pohrebnictvo.sk sa spomína ku kryptám: „Krypty sa nachádzajú takmer pod všetkými trnavskými kostolmi. Hrobky sú napríklad v Bazilike sv. Mikuláša, v Kostole sv. Anny, rovnako tak u františkánov v Kostole sv. Jakuba. V minulosti sa dokonca tradovalo, že trnavské krypty sú pod zemou prepojené. O tom, či to tak naozaj je, sa presvedčíme niekedy v budúcnosti.“

Ku kryptám sa vyjadrila aj historička Emília Valachovičová: „Názov krypta pochádza z latinského slova a znamená skrytá. V ranokresťanskom období sa museli prví kresťania skrývať so svojou vierou v podzemí v katakombách.“ Tam sa spoločne modlili, slúžili bohoslužby a pochovávali svojich blízkych. V ranom stredoveku mal každý kostol pod svätyňou kryptu, kde boli uložené ostatky svätých alebo aspoň relikvie svätca, ktorému bol chrám zasvätený.

Pietne miesta sú verejnosti prístupné

Neskôr sa krypty rozšírili aj do zvyšných častí kostola a miesto odpočinku v nich našli nielen svätci, ale aj panovníci, významné cirkevné osobnosti, rehoľníci a neskôr i členovia náboženskej obce. Krypta je podzemný priestor pod chrámom alebo v jeho tesnej blízkosti, určený na pochovávanie veriacich. Trnava je mesto, kde si viacero rádov založilo vlastný kostol a k nemu prislúchali aj krypty.

Klarisky, františkáni, uršulínky i jezuiti mali krypty pod kostolmi. Okrem nich máme ešte kryptu, do dnešných čias neprebádanú, pod kostolom sv. Mikuláša, kde boli pochovaní arcibiskupi pôsobiaci v Trnave od 16. do 19. storočia.

V kryptách pochovávali členov rádov, ktoré v meste pôsobili a cirkevných hodnostárov. Emília Valachovičová ozrejmuje históriu jednej z nich: „V krypte pod františkánskym kostolom sv. Jakuba boli pochovaní Trnavčania po veľkej epidémii a vtedy bolo zahrabané aj nižšie podlažie krypty a začalo sa užívať vyššie poschodie, ktoré je dnes aj verejnosti prístupné.“

Mesto Trnava takmer každoročne organizuje v nedeľu pred Sviatkom všetkých svätých prehliadky krýpt. Tento rok sa neuskutočnia z dôvodu opatrení proti šíreniu koronavírusu.

K prehliadkam Emília Valachovičová dodáva: „Súčasťou prehliadky býva výklad sprievodcu alebo inej osoby. Je to už niekoľko rokov, kedy sme s prehliadkami začali a od začiatku mali veľký úspech.“ Ľudí láka najmä možnosť nahliadnuť do bežne skrytých priestorov. Nie je bežné vybaviť si vstupy do všetkých krýpt.

Kryptu pod františkánskym kostolom môže navštíviť široká verejnosť bez predchádzajúcej objednávky, a to každý rok, týždeň po Sviatku všetkých svätých po večernej svätej omši.

Karner slúžil ako úložisko na kostrové pozostatky

Karnery vznikali ako súčasť farských kostolov. Ako prvý, hoci nepriamy dôkaz trnavského karneru, nájdeme v skorých písomných zmienkach o farskom kostole, ktoré pochádzajú z rokov 1211 a 1212. Išlo o dvojpodlažnú stavbu kruhového pôdorysu s kaplnkou a kostnicou.

Jej vnútorný priemer bol 6,5 m a vonkajší priemer 8,5 m. Podzemné podlažie vymurované z kameňa je z väčšej časti zachované. Dosahovalo výšku zhruba 6,5 m a zaklenuté bolo klenbou dosadajúcou na stredový pilier.

Nadzemné podlažie tvorila kaplnka. Tá mala na východ orientovanú apsidu (svätyňa s oltárom). Predpokladá sa, že bola murovaná z pálených tehál s prímesou obilných pliev.

Vznik tohto typu architektúry súvisí so zapĺňaním cintorínov. Kvôli ďalšiemu využívaniu boli ľudské pozostatky vybrané a uložené v jednom symbolickom hrobe – podzemné podlažie karnera. Trnavský karner je pietnym úložiskom tisícok kostrových pozostatkov obyvateľov románskej Trnavy.

Počas hĺbenia základov svätyne kostola v 14. storočí náhodou narazili na podzemné murivo. Smer základovej ryhy musel byť z toho dôvodu improvizovane skorigovaný. Dôvody zániku však nie sú známe.

Sprievodca Slavomír Dzvoník približuje význam kostníc: „Karner je románska stavba kruhového charakteru s apsidou. Priemer je približne 8-9 m, závisí od hrúbky múru. Karner bol umiestnený na cintoríne v blízkosti románskeho kostola, ktorý už neexistuje.“

Pôvodný karner mal nadzemnú nezachovanú časť, ktorá slúžila ako pohrebná kaplnka a podzemnú časť – kostnicu, ktorú môžeme vidieť. Zachovaná časť je najstarším murovaným objektom, ktorý sa zatiaľ v Trnave našiel.

„Nevieme presnejšie datovať obdobie vzniku tohto objektu, každopádne najneskôr v 14. storočí objekt ako taký zanikol,“ dodáva Slavomír Dzvoník. Nadzemná časť sa používala ako pohrebná kaplnka, slúžila na zádušné omše. Podzemná časť slúžila na uloženie kostí z cintorína, ktorý sa nachádzal v oblasti dnešného kostola sv. Mikuláša.

Nevie sa, koľko kostrových pozostatkov je v kostnici, každopádne aktuálna výška vrstvy kostí je viac ako tri metre. Výška kostí bola väčšia, avšak stáročiami rozkladu sa vrstva stenčila.

Je Trnava pod zemou prepojená?

„O tajných chodbách neviem. Asi preto, že sú tajné. Isté je, že pod starou Trnavou, respektíve pod domami sú nádherné pivnice a pod kostolmi krypty, ktoré, bohužiaľ, nie sú bežne prístupné. Do niektorých sa dá však bežne dostať v rámci návštevy niektorých podnikov,“ približuje Slavomír Dzvoník. Podľa neho je pod historickým centrom Trnavy ešte veľa schovaného.

Emília Valachovičová vysvetľuje: „Otázky o mýtoch súvisiacich s podzemím dostávam často. Podporil ich prvoaprílový žart Trnavských novín pred niekoľkými rokmi, kedy vyšli s článkom o pláne mesta vybudovať podzemný cyklochodník vedúci od Západoslovenského múzea do Bieleho Kostola.“

V stredoveku boli všetky domy v meste podpivničené. Pivnice slúžili na uskladňovanie úrody, tovaru pre majiteľov domov a často boli medzi sebou poprepájané kvôli požičiavaniu úrody či prenájmu.

V tomto vzájomnom prepájaní pivníc niekto videl skrytú tajnú chodbu. Je viacero dôvodov, prečo to však nemôže byť pravda. Základným sú peniaze. Trnavčania by nechceli, aby pivnice slúžili aj ako chodba a ktokoľvek by sa mohol dostať k ich zásobám.

Technická vyspelosť v stredoveku navyše nebola na takej vysokej úrovni, aby ľudia dokázali vybudovať technicky a organizačne náročné chodby. V tejto dobe sa viac spoliehali na budovanie obranného systému na povrchu.

Študenti museli pred vstupom do budovy absolvovať povinné meranie teploty a natrénovali si aj nosenie rúšok počas prednášok. „Organizácia podujatia bola veľmi náročná, keďže máme špeciálne opatrenia. Nebolo to tak ako po minulé roky, prváci sa museli rozdeliť do troch budov a v každej z nich sme ich ešte zatriedili tak, že naraz prebiehala prezentácia na ôsmich miestach. Všetko s cieľom dodržať nariadenia,“ opísala priebeh eventu v náročných podmienkach odborná asistentka Slávka Gracová.

„Opatrenia sú v poriadku. Nesedeli sme natlačení na sebe, takže to bolo fajn. S rúškami nič nespravíme. Budeme ich musieť nosiť, aj keď nie sú veľmi pohodlné,“ vyjadrila sa jedna zo študentiek.

Študenti sa podľa krúžkov rozdelili na skupiny po prezentácii a súťaži a so staršími spolužiakmi sa rozprávali o tom, čo ich zaujíma a čomu nerozumejú. Zdroj: Daniel Bíro

Dekanka FMK Ľudmila Čábyová prišla osobne pozdraviť prvákov. Zdroj: Daniel Bíro

Časť študentov bola vďaka opatreniam umiestnená v menšej prezentačnej miestnosti Auly na Bučianskej ulici. Zdroj: Daniel Bíro

Študenti sledujúci prezentáciu doktorky Gracovej. Dozvedeli sa potrebné úvodné informácie o živote na našej fakulte. Zdroj: Daniel Bíro

Študenti sa FMK Welcome Day dozvedeli, koho ako oslovovať, kde sa môžu najesť či ako sa orientovať v akademickom informačnom systéme AiS2. Prvákom predstavili fakultné médiá (rádio Aetter, časopis Atteliér, FMK TV) a folklórny súbor Trnafčan. Študentov prišla pozdraviť aj dekanka FMK Ľudmila Čábyová, popriala im šťastie a úspechy v štúdiu.

Študentov sme sa pýtali, v čom im najviac pomohol FMK Welcome Day, aké majú pocity pred nástupom na štúdium a na čo sa na FMK najviac tešia. „Najviac mi pomohli rady s orientáciou a mapka, čo som dostala. Bála som sa, že tu budem stratená, ale všetko nám dobre vysvetlili. Mohla som sa opýtať všetko, čo som chcela. Zatiaľ sa mi to páči,” hovorí jedna z prváčok.

K otázkam prvákov sa vyjadrila aj jedna zo starších študentiek pomáhajúca s organizáciou: „Najviac ich zaujímalo asi to, ako sa dostať na Skladovú, ako sa efektívne presúvať alebo či budú vyučujúci tolerovať meškanie a podobné záležitosti.“

Ako prvú sme si zvolili pešiu prehliadku v historickom centre. Prehliadky so sprievodcom sú zadarmo a zamerané na dva typy pamiatok – na svetské a sakrálne.

Svetské pamiatky

Východzie miesto prehliadky bolo pred Mestskou vežou, kde nás privítala sprievodkyňa v dobovom, stredovekom kostýme. Naše prvé kroky viedli do radnice. Ešte predtým sme sa zastavili pri trojrozmernom modeli mesta, ktorý sa nachádza pred budovou. Sprievodkyňa priblížila účastníkom prehliadky historické počiatky Trnavy.

V radničnej budove sme boli na obhliadke väzenia, v ktorom sa zachovali pôvodné kresby väzňov. Podľa slov sprievodkyne sa tu väzni nezdržiavali dlhšie ako týždeň. Pôvodné väzenie malo štyri miestnosti a väzňov pravidelne pribúdalo.

S väzením a trestami súvisí aj povolanie kata. Ten bol aj v Trnave, ktorá v roku 1238 získala štatút slobodného kráľovského mesta. Zaujímavosťou je, že šľachtu nebolo možné v stredoveku popraviť.

Prehliadka pokračovala vstupom do vínnej pivnice. V čase stredoveku mala najväčší rozmach, nakoľko jednou z výhod Trnavy bola križovatka obchodných ciest.

Z radnice sme sa presunuli k bašte na Františkánskej ulici, ktorú spravuje Trnavský šermiarsky cech. Vypočuli sme si krátku históriu opevnenia. Postavených bolo 40 bášt a veží. Pôvodne boli spojené valom a násypmi, ktoré boli postupne nahradenými kamennými múrmi. Prečítajte si tiež náš článok o trnavských hradbách.

Múry mali hrúbku dva metre. Na niektorých miestach boli približne o pol metra užšie. Postavené tak boli z dôvodu nedostatku financií.

V rámci prehliadky sme navštívili aj budovu Divadla Jána Palárika. Sprievodkyňa nám porozprávala o jej výstavbe v roku 1831. Počas obdobia od vzniku Trnavskej univerzity tam mali časť predstavení aj študenti. Tie mali povinné, pričom si mohli vybrať z piatich. Scenáre si písali sami, prípade ich mali od pedagógov.

Sakrálne pamiatky

Prehliadky so sprievodcom sú počas letných prázdnin delené na svetské pamiatky (dni prehliadok: pondelok, streda, piatok) a sakrálne pamiatky (dni prehliadok: utorok, štvrtok). Tentokrát sme sa vybrali cestou tých sakrálnych. Hlavnými bodmi prehliadky boli Katedrála sv. Jána Krstiteľa (Univerzitný Kostol) a Bazilika sv. Mikuláša (Hrubý kostol).

Prehliadky sa začínajú pri Mestskej veži na Trojičnom námestí a inak tomu nebolo ani teraz. Opäť sme sa vybrali k modelu historického centra Trnavy. Sprievodkyňa hovorila o histórii mesta, ale aj o kupeckých osadách.

Cestou k Bazilike sv. Mikuláša sme mali dve menšie zastávky. Najskôr pri Súsoší Najsvätejšej Trojice na Trojičnom námestí. Tou ďalšou bol Dom hudby, v ktorom istý čas pôsobil hudobník Mikuláš Schneider-Trnavský.

Naše ďalšie kroky viedli k neďalekej Bazilike sv. Mikuláša. Sprievodkyňa nám priniesla výklad o histórii kostola. Hovorila tiež o obraze Panny Márie Trnavskej, ktorý ronil slzy napríklad počas Tureckých nájazdov v roku 1663.

Po presune ku Katedrále sv. Jána Krstiteľa sme sa vo vnútri chrámu taktiež dozvedeli niečo málo o jeho histórii. Dôležitým faktom je, že jeho výstavbu podľa slov sprievodkyne zaplatili Mikuláš Estherházy a jeho syn. Dôkazom toho je aj nápis nad dverami

Vo vnútri kostola sa nachádza dvadsať metrový oltár. Ako sa vyjadrila sprievodkyňa v rámci prehliadky, ide o jeden z najväčších v Európe. Zaujímavý je tým, že sochy sú na spodnej časti v nadživotnej veľkosti, pričom tie vrchné sú pomerné malé.

Spred katedrály sme sa vybrali k Mestskej veži, kde bolo aj východzie miesto prehliadky. Sprievodkyňa poďakovala za pozornosť a rozlúčila sa s účastníkmi.

Prehliadka je veľmi sympatická. Sprievodkyňa je veľmi erudovaná, príjemná.

Na záver sme si odchytili účastníkov a opýtali sme sa ich, ako sa im prehliadka páčila. Väčšina ľudí mala strohé odpovede, ale za to pozitívne. Jedna z účastníčok sa vyjadrila nielen k prehliadke, ale aj na adresu sprievodkyne. „Prehliadka je veľmi sympatická. Sprievodkyňa je veľmi erudovaná, príjemná. Dokonca na dodatočné otázky vedela bez problémov odpovedať, takže zlatá, príjemná, aj erudovaná,“ odpovedala s úsmevom.

Cykloprehliadky

V letných mesiacoch si Trnavu môžete prezrieť aj z dvojkolesového tátoša a vypočuť si odborný výklad architekta alebo sprievodcu. Každú sobotu sa totiž v meste uskutočňujú cykloprehliadky. Aj tieto začínajú pred Mestskou vežou. Lístok je potrebné si rezervovať – priamo v Turistickom informačnom centre alebo online. V rámci prehliadok ide o viacero tém – Príbehy hradieb, Mesto na prahu moderny 2.0, Ako melie moderna, Mesto za prahom moderny, Bitka pri Trnave a Cesty repy a cukru.

Z redakcie sme sa zúčastnili cykloprehliadky s témou Bitka pri Trnave. Išlo o jeden z vojenských stretov počas protihabsburského stavovského povstania. Odohrala sa 26. decembra 1704.

Počas prehliadky sprievodca spomínal, že išlo o posledné povstanie. Počet vojakov na strane povstalcov (kurucké vojská) bol 22 000. Na strane cisárskej armády bojovalo 20 000 vojakov.

Velitelia bitky boli kurucký vodca František II. Rákoci a habsburský generál Sigbert Heister. Podľa slov sprievodcu sa bitka odohrala medzi potokmi Trnávka a Parná. V súčasnosti sa medzi týmito potokmi nachádza sídlisko Prednádražie, lesopark, rekreačná oblasť Kamenný mlyn a niekoľko ďalších ulíc a obytných zón.

Zatiaľ čo kurucká armáda mala len 6 diel a zväčša ju tvoril bežný ľud, cisársku armádu tvorili, dnes by sme povedali, profesionálni vojaci s dostatočným výcvikom. Cisárska armáda mala 24 diel.

Sprievodca spomínal, že v deň bitky si išiel František II. Rákoci obzrieť Trnavu, nakoľko terén nepoznal. Do bitky sa zapojil až po jej začatí.

Počasie pred spomínanou bitkou nebolo práve najlepšie. Bola hmla a začalo snežiť. Hmla sa rozostúpila až počas boja, kedy bolo prekvapením, kam všade sa tiahne kurucké vojsko.

Zo začiatku bolo povstalcov sotva niekoľko stoviek až tisíc, kým sa odohrala Bitka pri Trnave. V tej dobe boli ozbrojení tým, čo mali doma, ako napríklad sekery. Vybavenie sa získavalo a strácalo podľa toho, ktorá strana vyhrala počas bitiek.

Bitka pri Trnave: Hoci to zo začiatku vyzeralo, že vyhrajú kuruci, skončila výhrou Cisárskych vojsk.

Opýtali sme  sprievodcu na cykloprehliadky, ktoré Trnava ponúka: „Koncept cykloprehliadok beží už niekoľko rokov pod názvom „Trnava očami architekta” a teda s Miroslavom Beňákom, ktorého môžeme považovať za hlavného realizátora projektu. Každý účastník musí mať bicykel, či už vlastný, alebo vieme požičať. Tému si určuje sprievodca. Hodnotím to pozitívne. Ľudia odchádzajú spokojní, aspoň dúfam (smiech). Počet účastníkov je optimálny pre hladký priebeh cykloprehliadok. Sú určené pre všetkých, ktorí sa chcú dozvedieť niečo o Trnave a vedia bicyklovať.“

Zdroje: regiontrnava.sk

Fakultná nemocnica Trnava sa z jedenástich fakultných a univerzitných nemocníc ocitla na poslednom mieste v rámci hodnotenia mimovládnou neziskovou organizáciou INEKO. Tá v prípade nemocníc hodnotí vybrané ukazovatele kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, skúsenosti, náročnosť diagnóz, spokojnosť pacientov, hospodárenie a transparentnosť za obdobie uplynulých štyroch rokov. Na druhej strane má trnavská nemocnica aj úspechy a pokroky – online objednávanie v rámci niekoľkých oddelení, nový CT prístroj, unikátnu operáciu a zisk tretej zlatej medaily ESO Angels.

Nespokojní pacienti a oddelené budovy

Kde teda možno hľadať mínusy? Na stránke sa uvádza napríklad následovne porovnanie: „Okrem pacientov relatívne rýchlo preberajúceho urgentu má nemocnica ostatné ukazovatele priemerné alebo podpriemerné. Po UNB (Univerzitná nemocnica Bratislava) má druhých najmenej spokojných pacientov, ktorí podávajú sťažnosti na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v najväčšej miere. Fakultná nemocnica Trnava lieči pacientov v priemere s menej náročnými diagnózami, keďže jej Case Mix Index (pozn red. aritmetický priemer relatívnych váh všetkých hospitalizačných prípadov za určité časové obdobie, ktorý vyjadruje priemernú ekonomickú (nákladovú) náročnosť prípadu v sledovanom období) je po FN Trenčín druhý najnižší.”

INEKO ďalej dodáva: „Napriek tomu je väčšinou podpriemerná v kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti meranej rôznymi indikátormi kvality. Najvypuklejšie je to pri úmrtnosti po operačných výkonoch a na lôžkovom oddelení po preklade z jednotky intenzívnej starostlivosti (JIS).”

Podľa riaditeľa nemocnice MUDr. Daniela Žitňana je ďalším problémom vzdialenosť medzi chirurgiou, neurológiou a gynekológiou nachádzajúcou sa v zadnej časti areálu od napríklad röntgenu v novom pavilóne. Podľa jeho slov ide o vzdialenosť približne jedného kilometra po vonkajších priestoroch. Prevoz sanitkou tak býva dosť náročný. Pacienta treba posadiť na vozík, previesť k sanitke, naložiť do nej, vyložiť, vykonať potrebné vyšetrenie a ísť späť.

Úspechy a veľké plány

Trnavská nemocnica má na svojom konte aj niekoľko úspechov a aktivít, ktoré si zaslúžia pozornosť. Prvou z nich je online objednávanie v rámci troch kliník nemocnice – rádiologickej, onkologickej a klinika anestéziológie a intenzívnej medicíny. Systém zjednodušuje prácu personálu, pričom pacientom prináša prehľad o voľných termínoch na vyšetrenie. Objednávanie funguje na stránke objednatvysetrenie.sk.

Druhým pozitívom je inštalácia nového CT prístroja. Starý bol odinštalovaný kvôli častej poruchovosti a v súčasnosti má nemocnica dva takéto prístroje. Na financovanie nového prístroja poskytlo prostriedky Ministerstvo zdravotníctva. Ako informuje spravodajský portál webnoviny.sk, prístroj má prevádzkovať rádiologická klinika, ktorá patrí medzi popredné pracoviská v oblasti diagnostickej a intervenčnej rádiológie na Slovensku.

Tretím úspechom je unikátna operácia, ktorou lekári pomohli pacientovi s inkontinenciou, t.j. únikom moču. Bol mu implantovaný špeciálny typ pásky ATOMS (Adjustable Transobturator Male System), ktorú možno korigovať podľa potreby pacienta.

V pláne je niekoľko stavebných rekonštrukcií, napríklad strechy na onkologickej klinike, gynekologicko-pôrodníckej klinike, v pavilóne internej kliniky a v budove technicko-ekonomického odboru. Tiež sa plánuje obnova vybavenia – prístrojová technika, vybudovanie nového angiologického pracoviska, pracoviska magnetickej rezonancie a zakúpenie nového CT prístroja.

Veľkým úspechom je aj zisk tretej zlatej medaile ocenenia ESO Angels (European Stroke Organisation), ktorú získalo Komplexné cerebrovaskulárne pracovisko FN Trnava. Pracovisko poskytuje starostlivosť pre pacientov s cievnou mozgovou príhodou a disponuje aj neurologickým oddelením či rádiologickou klinikou.

Objednávanie prostredníctvom aplikácie

V súčasnosti je stav pandémie koronavírusu COVID-19 v období, kedy už nastupujú uvoľnenia opatrení. Nemocnica bude však naďalej testovať pacientov-samoplatiteľov aj pacientov s podozrením na COVID-19.

K samoplatiteľom sa na stránke nemocnice píše: „Pacienti, ktorí majú príznaky ochorenia COVID-19 alebo majú cestovateľskú anamnézu, sa objednávajú prostredníctvom mobilnej aplikácie Moje ezdravie. Pacient, ktorý sa chce objednať na testovanie, musí mať v telefóne stiahnutú aplikáciu, kde vypíše žiadosť o testovanie a odošle ju na spracovanie. Pacientovi je následne vygenerovaný špeciálny kód, s ktorým sa preukáže na odbernom mieste.”

Chatbot FN Trnava je určený pre širokú verejnosť, avšak najmä pre našich pacientov.

Okrem kódu dostane upozornenie na presný čas a miesto testovania. Pacienta, ktorý si nemôže nainštalovať aplikáciu, musí objednať všeobecný lekár. Aplikácia je dostupná pre operačné systémy Android a iOS. Samoplatcovia sa na test objednávajú pomocou online formuláru. Cena za jeden test je 70 €. Platba prebieha na mieste odberu výhradne bankovou kartou, navyše bezkontaktne.

Novinka v podobe chatbotu

Nemocnica v Trnave prišla s inovovaným spôsobom, ako komunikovať s verejnosťou v čase pandémie.  Spustila novinku – chatbota, ktorý posiela automatické odpovede s overenými informáciami o koronavíruse. S dopĺňaním informácií pomáhajú aj dobrovoľníci. Správy o aktuálnych opatreniach v Trnave pridáva zas samospráva.

Matej Martovič, PR manažéra nemocnice, sa vyjadril o jeho spravovaní: „Chatbot FN Trnava je určený pre širokú verejnosť, avšak najmä pre našich pacientov. Pacienti sa nás najmä pýtali na testovanie, ako sa môžu testovať a ako rýchlo budú mať výsledky. Na otázky odpovedám ja.”

FN Trnava je prvá nemocnica na Slovensku, ktorá spustila tento livestream.

Slovenský unikát v zdravotníctve

Trnavské nemocnica spustila v čase pandémie ďalšiu novinku – livestreamy, v ktorých prinášajú rozhovory s lekármi. „Livestream s lekármi je bežnou praxou v moderných klinikách v USA. Moja inšpirácia išla od Cleveland Clinic. FN Trnava je však prvá nemocnica na Slovensku, ktorá spustila tento livestream. Livestream dopadol nad očakávania. Online bolo približne 300 ľudí a video si následne pozrelo ešte 7 900 ľudí. V pláne bolo rozbehnutie iného formátu. Do istej miery podobného, avšak tento vznikol aj práve z aktuálnej situácie. Celá tvorba prebehla bez problémov. Lekári sú ochotní podieľať sa na tomto formáte a už dnes máme ďalšie témy, ktoré čoskoro spustíme. Sú to všetky témy, ktoré odborne FN Trnava zastrešuje. Chcem však podotknúť, že aj pacienti nám môžu navrhnúť tému. Sme otvorení novým nápadom.” komentoval M. Martovič, ktorý zaviedol livestreamy do trnavskej nemocnice.

Nemocnici držíme palce, aby mala veľa spokojných pacientov, ale aj zamestnancov. Dúfame, že v inováciách bude pokračovať a že bude mať mnoho ďalších úspechov. Snáď sa jej v ďalšom hodnotení podarí umiestniť na lepšom mieste.

Zdroje: ineko.sk, noviny.sk, trnava-live.sk, trnava.dnes24.sk, dobrenoviny.sk, udzs-sk.sk, fntt.sk

Podujatie sa konalo posledný májový víkend, po ktorom sa niektorí žiaci dobrovoľne na svoj sviatok,  Medzinárodný deň detí, vrátili do školských lavíc. Vybrali sme sa zachytiť atmosféru objektívom, aby sme vám priblížili, ako vyzerá festival jedla s hygienickými opatreniami.

Myslím si, že ľudia privítajú zmenu po tých troch mesiacoch, počas ktorých sme všetci boli doma.

Podľa zistených informácií priamo na mieste festivalu ide o prvú takúto verejnú udalosť na Slovensku, ktorá sa konala od vyhlásenia pandémie. Bola limitovaná počtom návštevníkov, v priestore vymedzenom nízkym kovovým oplotením mohlo byť naraz len 100 ľudí. Ostatní museli počkať v rade pred vstupom. Samozrejme, v dvojmetrových odstupoch. To platilo aj medzi stánkami a stolmi vo vnútri.

Podujatie trvalo tri dni, od piatku 29. mája až do nedele 31. mája, medzi Domom kultúry a Obchodným domom Jednota na ulici Zelený rínok, kúsok od Trojičného námestia. My sme ho navštívili v sobotu. Predaj sa začínal každý deň o dvanástej hodine. Návštevníci FOOD FEST-u mali povinnosť nosenia rúšok. Výnimka logicky platila na konzumáciu jedla a nápojov.

Bolo z čoho vyberať

Na trnavskom festivale bolo 11 stánkov s jedlom, v ponuke boli slané aj sladké pokrmy. Na výber boli napríklad burgery od domácej reštaurácie Hollywood burger, ale aj ázijské jedlá, langoše, podpecníky či tradičný Skalický trdelník. Na celom festivale bol len jeden bar, v ktorom predávali alkoholické i nealkoholické nápoje.

Ako vnímala FOOD FEST organizátorka

Ľudia sa nebáli prísť. Moderátor podujatia oznámil, že v piatok sa na FOOD FEST-e vystriedalo okolo 1 500 ľudí. Mnohí z vás si možno pamätajú predchádzajúce ročníky. Pohyb ľudí nebol nijako obmedzený a festival sa konal na širšom priestranstve. Pre porovnanie si pozrite fotografie z roku 2018.

K podujatiu sa vyjadrila organizátorka Petronela Belková: „Zatiaľ je to fajn, vzhľadom na to, že tu máme zvýšené hygienické opatrenia. Situáciu zvládame. Táto akcia je celkovo úplne iná ako tie predošlé. Myslím si, že ľudia privítajú zmenu po tých troch mesiacoch, počas ktorých sme všetci boli doma. Našou veľkou zmenou zas je, že festival jedla je ohradený, ale napriek tomu som s jeho priebehom spokojná.”

„Nie sme otvorení, ako bolo zvykom. Je tu dezinfekčná brána, kde dezinfikujeme ruky, kontrolujeme nosenie rúšok, meriame teplotu. Každý mal zatiaľ v norme. Na akcii môže byť maximálne stovka ľudí. Všetci dodržujú hygienické opatrenia, takže všetko je v poriadku,” dodáva.

Čo hovoria na festival jedla ostatní

Nesmelo chýbať ani oslovenie niekoho z predávajúcich. Pýtali sme sa v stánku Hollywood burgera: „Sme veľmi radi, že po troch mesiacoch sa uskutočnila takáto akcia. Dúfajme, že všetky letné podujatia by mohli prebehnúť za takýchto opatrení a snáď sa budeme vídať častejšie. Ľudia si na to pomaličky zvykajú. Dodržiavanie odstupov im nerobí problém.”

Kapacitné obmedzenie nie je podľa jeho slov pre FOOD FEST veľkým problémom: „Počet stánkov a návštevníkov je regulovaný. Predáme toho menej, ale aspoň sa ľudia na seba netlačia a môžu si v pokoji vybrať, na čo majú chuť. Organizátori obmieňajú prevádzky, je ich síce menej, ale každý je niečím iný.”

Získali sme aj vyjadrenie návštevníka festivalu, ktorý vyzdvihol ponuku produktov: „Vyšlo pekné počasíčko, takže super. Dá sa tu okoštovať hocičo. Je tu dosť jedál, či sladké, alebo slané, či teplé, alebo studené, takže super. Na podujatie som prišiel podporiť kamarátov, ktorí tu predávajú.”

Organizátorom sa dobre podarilo popasovať s obmedzeniami. Počasie však bolo nad ich sily. Hoci v piatok a v sobotu slnečné počasie pritiahlo na festival mnohých, v nedeľu pršalo jedna radosť.

Okrem RPG (angl. role-playing game, hra na hrdinov), ktorú možno hrať na počítačoch, mobilných telefónoch, tabletoch alebo ako klasickú stolovú hru, existuje tiež LARP (angl. live action role playing, hranie rolí naživo). Na príkladoch vám ukážeme, čomu sa môžete venovať nielen doma, počas karantény, ale aj po jej skončení, v prírode.

Klasické RPG hry nikdy nesklamú

Fungujú podobným systémom ako tradičné spoločenské stolové hry. Využívajú sa papiere, ceruzky, perá a hracie kocky. Existujú dokonca verzie, ktoré sa dajú hrať bez kociek, poprípade len cez chat alebo internetové stránky.

Jednou z najznámejších klasických RPG hier je Dungeons & Dragons, skrátene DnD či D&D. Prvýkrát bola vydaná v roku 1974 firmou Tactical Studies Rules, (TSR) na návrh Garyho Gygaxa a Dave-a Arnesona. Od 1997 však vychádza pod spoločnosťou Wizards of the Coast.

Hráči si vytvárajú fiktívne postavy, prostredníctvom ktorých zažívajú imaginárne dobrodružstvá. Bojujú s príšerami, riešia záhady, problémy a získavajú rôzne poklady aj vedomosti. Plnením úloh nadobúdajú body skúseností, vďaka čomu sa stávajú mocnejšími, čiže sa im vylepšujú schopnosti. D&D sa od ostatných hier líši tým, že každému hráčovi sa prideľuje samostatná figúrka a nie celé légie alebo armády.

Nie ste fanúšikom stolových hier? Skúste chat alebo internetové stránky

V rámci chatových/internetových foriem existujú rozličné hry s vlastnými motívmi. Obľúbené sú napríklad motívy knižnej a filmovej ságy Harry Potter od J. K. Rowling. V Českej a Slovenskej republike disponujú takýmto obsahom stránky revelio.cz, bradavice.eu, ihogwarts.cz, či hogwarts.cz. Avšak, potrebné je zaregistrovať sa.

Na takýchto stránkach prebieha herné vyučovanie, ale aj voľná hra, kedy postavy nemusia navštevovať školu. Hráč si môže založiť buď študentskú, alebo profesorskú postavu. S tým potom súvisia aj určité aktivity, ktoré musí vykonávať.

Z pohľadu študenta je to chodenie na vyučovanie, trénovanie kúzel, robenie domácich úloh, testov a podobne. Profesori zas musia vyučovať, zadávať domáce úlohy, testy a opravovať ich. Mimo vyučovanie žijú postavy bežný život. Trénujú kúzla, zabávajú sa a hľadajú si kamarátov či možné lásky.

Hráči si vytvárajú fiktívne postavy, prostredníctvom ktorých zažívajú imaginárne dobrodružstvá.

Určitú úlohu má aj tzv. Rozprávač, ktorý ovplyvňuje dej a určuje situácie, prípadne zmeny v miestnostiach (chatoch) a podobne. Pokiaľ si to okolnosti vyžadujú, môže sa využívať aj tzv. RPG upozornenie, a to zvyčajne vtedy, keď robí hráč rôzne chyby. Napríklad ak má príspevok zlú gramatiku, nedostatočnú dĺžku, alebo je nesprávne napísaný po technickej stránke (chybný popis činnosti postavy).

Počítačové hry v skutočnom svete – to je LARP

Výraz je akronymom (skratkou) prvých písmen anglických slov “live action role playing”, čo možno preložiť ako hranie rolí naživo. Hráči si vytvoria postavu, kostým, príbeh a hrajú ho v reálnom svete. Pri voľbe témy sa predstavivosti medze nekladú. Môže ísť o rôzne historické obdobia, detektívku, či let vesmírom. Stačí si len jednu vybrať alebo sa k niekomu pridať. Medzi LARP patrí napríklad Kráľovstvo vína.

Ako sa uvádza na ich stránke: „LARPy zo sveta Kráľovstva vína patria medzi najväčšie a najkomplexnejšie fantasy LARPy na Slovensku. Stretnete tu množstvo rozličných ľudí, elfov, trpaslíkov, hobitov, golemov, škriatkov, víl a ďalších bytostí, o ktorých nebudete ani tušiť, čo sú zač. Stretnete ľudí veselých aj vážnych, sympatických aj odpudivých, vtipných aj tragických. Vstúpite do bohom zabudnutej dediny Vlčie Skaly, v ktorej sa skutočne môže udiať hocičo.“

Možno teda skonštatovať, že LARP je niečo ako improvizovaný film alebo divadlo, ktoré si vy ako hráči môžete užiť bez prítomnosti divákov. Hrá sa pre vlastnú zábavu a možnosť vžiť sa do vysnívanej roly v skutočnom svete. V súčasnej situácii však hranie rolí naživo ostáva odložené na dobu neurčitú.

Medzi ďalšie vychytávky festivalu patrila aj možnosť zahrať si hry zo súčasnosti, sledovať niekoľko herných turnajov a dražba s Andrejom Bičanom. Festival sa uskutočnil cez víkend 29. Februára a 1. Marca 2020 v Aule Jozefa Matúša.

Program

Program bol rozdelený do niekoľkých častí – Pódium 2077, Cyber-bar, Herná zóna, Retro herňa a VR sektor. Uskutočnilo sa aj finále UniCupu, čo je univerzitná e-športová liga doplnená o panelovú diskusiu o digitálnej atletike a elektronickom športe so zástupcami tradičných športových tímov vstupujúcich do e-športového diania. V tematickom Cyber-bare bolo možné hrať RPG, doskové a kartové hry. Na pódiu 2077 sa fotil  Cosplay Kalendáru, odohralo sa tam Finále Tekken a Just Dance Competition.

Pre tých, ktorým viac vyhovovalo zažiť aj niečo menej tradičné a v o niečo väčšej tme, bol k dispozícii Cyber-bar. V ponuke boli rôzne nápoje, pričom aj táto sekcia mala svoj program. Vďaka intímnejšej atmosfére prítmia si každý, kto chcel, mohol užiť hry a program, ale aj diskusie a nemusel nikam ďaleko chodiť.

Herná zóna bola určená skôr pre aktívnejších hráčov, ktorí mali viac v pláne hrať a užiť si zábavu PC hier – či už tých starších alebo novších. Aj vďaka tomuto si každý našiel to, čo ho baví a zaujíma a užil si hranie aj sledovanie rôznych súťaží, napríklad vo Fortnite.

Páčila sa mi kaviareň a retrozóna.

V rámci VR sektoru si účastníci naplno užívali možnosti virtuálnej reality. Predsa len išlo o virtuálnu realitu, na ktorej hráči mohli hrať rôzne hry, napríklad dostať sa z jaskyne. Od začiatku do konca boli k dispozícii staff, ktorý účastníkov navigoval, ako sa vo VR pohybovať.

K dispozícii boli aj tanečné a pohybové súťaže, ktorých sa zúčastnili nielen hráči, ale aj cosplayeri. Počas panelovej diskusie boli prítomní Anton Cvik (ŠRVŠ), Adam Servatka (UniCup), Lukáš Vobecký (LanCraft), Michal Kabát (FMK UCM), Miroslav Paholek (AS Trenčín), Blanarik Peter (Spartak esport).

Tohtoročnou zaujímavosťou bolo aj fotenie Cosplay kalendára na rok 2021. Prišlo niekoľko cosplayerov, ktorí sa nechali fotiť pred zeleným pozadím.

Medzi cenami v dražbe sa vyskytli spoločenské hry typu Monopoly a Človeče, nehnevaj sa, myši k počítačom, obal na iPhone X, poukazy (či už na vytvorenie web stránky alebo do laser arén), energetické tyčinky, knihy (najčastejšie príručky k hrám). Dražilo sa coinmi, ktoré sa dali získať plnením súťaží a úloh.

Nakoľko prišla na UniCON aj dekanka FMK Ľudmila Čábyová prezradila nám, ako hodnotí piaty ročník: “Som milo prekvapená, že koľko veľa ľudí je tu. Ešte v podstate je dosť málo hodín. Predpokladám, že ten počet bude naozaj stúpať a myslím si, že je to naozaj veľmi dobrý spôsob, ako vieme odkomunikovať našu fakultu aj študijný program Teória digitálnych hier, ktorý na našej fakulte možno študovať.

Zúčastnila som sa ako pasívna diváčka, pretože veľmi hry nehrám, takže čo sa hier týka porovnať s predošlými ročníkmi to neviem. Viem zhodnotiť možno tak organizačné zabezpečenie, ktoré sa mi zdá tento rok ešte prepracovanejšie ako po minulé roky. Podujatia sa zúčastnil naozaj veľmi veľký počet študentov a organizátorov v role pomocníkov. Z tohto pohľadu to hodnotím ako stúpajúci trend.

 Organizačné zabezpečenie sa mi zdá tento rok ešte prepracovanejšie ako po minulé roky.

Najviac ma zaujali tí cosplayeri, lebo sa na nich dá pozerať. Sú tu zastúpené aj rôzne druhy hier, aj staršie, ku ktorým sa už neviete dostať. Z pohľadu dekanky som rada, že sme schopní vytvoriť dvojdňový festival a vieme osloviť naozaj širokú cieľovú skupinu od menších detí, ich rodičov až po tínedžerov a ľudí v zrelom veku.”

Jedna z účastníčok akcie UniCon spomenula: “Tento rok som tu ako vystavovateľka, ale minulé roky som festival dokonca organizovala, kým som ešte bola študentom tejto školy. Musím povedať, že sa upgradol priestor a je super, že to už nie je V Jame, kde to bolo extrémne chaotické a tu v Aule je to viac čitateľné. Tento ročník je najmä pre tých, ktorí majú radi cosplay a ľuďom, ktorí sa tomu chcú venovať z akejkoľvek strany, profesionálne alebo ich to len baví.”

“Podujatie je podľa mňa dobre spravené, ale treba doriešiť niekoľko nedostatkov, napríklad to, že na stránke nebolo dobre spomenuté, kde sa dajú kúpiť lístky v predpredaji alebo keď som napríklad prišiel na miesto, kde by sa mali dať kúpiť, tak som tam nič nenašiel. Minulé roky som sa ale nezúčastnil. Páčila sa mi retrozóna, lebo to je vec, ktorú dnes už len tak niekde nenájdeme.”

“Najlepšia je podľa mňa je to retrozóna a tiež aj prednášky, ktoré nie sú úplne typické pre takéto festivaly, a to  je zaujímavé. Zatiaľ sme boli na prednáške, čo robiť a čo nerobiť počas cosplayu a roleplayu,” spomínal ďalší účastník, ktorý navštívil UniCon.”

Odpovedal nám aj jeden z účastníkov fotenia cosplay kalendáru: “Festival je malý, ale určite má potenciál na to, aby sa rozrástol do niečoho väčšieho. Na to, že je to piaty ročník si myslím, že čoraz viac budí záujem u ľudí.

Páčila sa mi kaviareň a páči sa mi retrozóna. Mám hrozne rád arkádovky, takže to je úplne super, že je ich tu veľké zastúpenie a aj prednáška, na ktorej som zatiaľ bol vyzerala zaujímavá.

Čo mi tu chýbalo? Viac typov prednášok a programu, kde si môže človek sadnúť a počúvať a niečo sa dozvedieť. Lokalita je celkom zaujímavá.”

Zdroje: Plagát Programu, allevents.in, trnavskyhlas.sk