Naše Slovensko za posledné roky výrazne zmenilo tvár. Lesy ubúdajú, zimy sú kratšie a letá čoraz teplejšie. Z  mnohotvárnej krajiny sa stáva miesto s prudkými dažďami a dlhodobými suchami. Tento problém si okrem expertov v poslednom čase začali všímať aj ľudia. Lesné požiare nebývajú len v lete, ale už aj začiatkom roka. Tak isto začínajú byť neznesiteľné aj letné mesiace v mestách. 

Prečo naša krajina zmenila svoj obraz tak radikálne v posledných rokoch a čo to znamená pre nás? Environmentalista a vodný inžinier Michal Kravčík v podcaste vysvetlí, čo znamená zachytávať vodu v krajine, aký má vplyv nie len na prírodu, zdravie človeka, ale aj ekonomiku.

Pandémia zasiahla celý svet a ako prvá obeť v tom filmovom padla Čína. Filmové štúdiá začali výrazne meniť dátumy premiér. Koronavírus v krajine vychádzajúceho slnka, kde pandémia aj vypukla, zastavil celý spoločenský a kultúrny život.

Čína predstavuje pre filmový svet krajinu s najväčším podielom na ziskoch. Krajina má vyše 70 000 kín a minuloročný podiel zisku na trhu pre Hollywood predstavoval 9,2 miliardy dolárov. Pritom je hollywoodskych filmov v tejto krajine odpremiérovaných len niekoľko desiatok. Čína svoje kiná uzatvorila začiatkom marca a v apríli sa k nej pridali aj USA.

Prvým výraznejším filmom, ktorý oznámil posun, sa stal James Bond: Nie je čas zomrieť. Film mal zmenený dátum premiéry už tretíkrát, keďže dátum vydania posúvali nezhody medzi tvorcami a neustále prepisovanie scenára. V poradí dvadsiata piata bondovka s posledným vystúpením Daniela Craiga ako agenta 007 dostala nový dátum – 12. november.

Veľkú zmenu v posúvaní premiér oznámil aj gigant Marvel. Pripravená sólovka Čiernej vdovy sa taktiež presunula na koniec roka 2020. Rovnako sa presúvajú viaceré premiéry od Marvelu, pôvodne naplánované v týchto a nadchádzajúcich mesiacoch.

Marvel u susedov Čechov nakrúcal pripravovaný seriál Falcon and Winter Soldier. Práce na projekte v Prahe boli prerušené a tak isto aj celé nakrúcanie seriálu.

Celková škoda pre Hollywood je zatiaľ odhadovaná na 20 miliárd dolárov, čo predstavuje veľký problém nielen pre menšie projekty, ale tiež pre veľkofilmy. Cena nákladov narastá aj pri marketingu, keďže filmy už mali rozbehnutú propagáciu. Je teda veľmi pravdepodobné, že straty budú len narastať.

Festivaly veria do poslednej chvíle

Jeden z najvýznamnejších filmových festivalov v Cannes pôvodne nechcel počúvať nariadenia a odmietal nadchádzajúci ročník presunúť na nový dátum. Následne prišiel s nápadom vytvorenia digitálneho festivalu, voči ktorému sa však ohradil riaditeľ Thierry Fremaux. Argumentoval, že takáto možnosť transformácie festivalu neprichádza do úvahy. Organizátori nakoniec ustúpili a festival je momentálne odložený na neurčito.

Český minister zdravotníctva Adam Vojtěch vyhlásil, že masové akcie s tisíckami ľudí sa toto leto konať nebudú. Preto treba s vysokou pravdepodobnosťou rátať, že ani jeden z domácich či zahraničných filmových festivalov  sa toto leto neuskutoční. Napriek jeho vyjadreniu organizátori festivalov, zdá sa, stále čakajú na ďalšie oficiálne vyjadrenie vlády.

Najvýznamnejším festivalom v našom okolí je Filmový festival v Karlových Varoch. Päťdesiaty piaty ročník festivalu by sa mal konať od 3. do 11. júla. Do dnešného dňa (18. 4. 2020) organizátori nevydali stanovisko, či sa festival bude rušiť, alebo len presúvať na neskorší dátum. Česká republika má momentálne koronavírusom nakazených vyše 6000 obyvateľov a od začiatku marca zatvorené hranice. Zakázané sú taktiež všetky kultúrne a spoločenské akcie nad 100 ľudí. Organizátori napriek tomu stále zháňajú personál a nabádajú na podávanie prihlášok do súťažných sekcií.

Produkcia seriálov na Slovensku je zastavená

RTVS 4. apríla namiesto galavečera OTO musela zmeniť programovú štruktúru. Televízia tento ročník udeľovania cien OTO odložila na neznámy termín. Programový riaditeľ Marek Ťapák sa vyjadril: „V tejto situácii je dôležité ochrániť zdravie ľudí a vyvinúť maximálne úsilie na zamedzenie šírenia koronavírusu, preto považujeme posunutie vyhlásenia výsledkov za logický krok. O novom termíne vysielania galavečera budeme včas informovať.“

Minulý mesiac mala RTVS taktiež prerušené natáčanie viacerých relácií. Stopnuté boli Tajomstvo mojej kuchyne, Zlaté časy, rodinná zábavná súťaž 5 proti 5, diskusná relácia Večera s Havranom či detský program Smajlíci.  Pandémia sa dotkla aj vysielania výpravnej folklórnej šou Zem spieva, ktorá bola prerušená.

Konkurenčná súkromná televízia JOJ však nakrúcanie všetkých svojich programov nateraz nestopla a napriek nepriaznivej situácii sú v súčasnej ponuke JOJky dokonca dva nové seriály – Nový život a Jenny: „Prijali sme prísne opatrenia, aby sme ochránili zdravie našich zamestnancov a spolupracovníkov. Projekty, ktoré si nevyžadujú vysokú koncentráciu osôb, nakrúcame naďalej. Sú nimi Inkognito bez komparzu, takisto aj relácia Sedem bez komparzu, kuchárska relácia Moja mama varí lepšie ako tvoja v tejto chvíli nakrúca epizódy, v ktorých sa nesúťaží, no naši špecialisti radia divákom, ako zaujímavo navariť zo surovín, ktoré majú v zásobe doma,” vysvetlila Lucia Kulihová, vedúca PR a hovorkyňa JOJ Group.

Podľa vyjadrení Kulihovej sa teda programová štruktúra televízie výraznejšie meniť neplánuje. Pre divákov sa pripravilo špeciálne spravodajstvo: Noviny špeciál. Politická relácia Na Hrane je nakrúcaná taktiež bez komparzu. Väčšie a nákladnejšie projekty televízie sú však taktiež pozastavené.

Aj televízia Markíza stopla natáčanie niektorých vlastných programov, napríklad obľúbeného rodinného seriálu Oteckovia. Tiež sa na neurčito stopli niektoré rozbehnuté projekty. Kvôli prerušenému natáčaniu seriálov sa programová štruktúra vysielania posunie. Podľa aktuálnych nariadení vlády sa zatiaľ nedá predpokladať, kedy by natáčania televíznych programov mohli byť obnovené.

Vďaka pandémii sa môže zmeniť budúcnosť filmov

Pandémia koronavírusu si okrem ľudských obetí vyberá aj tie filmové. Svet sa nachádza v kríze, ktorá prináša izoláciu a minimum možností socializácie. Preto sa súčasným únikom pre ľudí stáva televízia a streamovacie služby. Netflix si vyťaženie pre európsku sieť uvedomil a znížil kvalitu videí. Čo sa týka HBO Go a Otto, tie kvalitu zatiaľ znižovať neplánujú.

Filmové odvetvie zatiaľ netuší, čo ho v nasledujúcich mesiacoch čaká. Kiná sú v súčasnosti zatvorené už niekoľko týždňov a zmena je v najbližších mesiacoch v nedohľadne. Pre mnohé kiná a distribučné siete, ktoré rovnako prichádzajú o desiatky až stovky miliónov, to môže mať dokonca likvidačný charakter. Opatrenia sa navyše môžu predĺžiť a náklady zvyšovať. Pandémia koronavírusu bude mať veľký dopad na všetky projekty a je zrejmé, že budú padať najmä tie nízkorozpočtové. Ak ich nepodržia väčší giganti, bude filmový svet o takéto filmy alebo seriály pravdepodobne chudobnejší.

Netýka sa to len zvýšenia teploty, ale aj extrémnych zmien počasia, ktoré budú čoraz častejšie a horšie. Jozef Pecho, klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), v rozhovore približuje túto problematiku v celosvetovom aj slovenskom spektre.

Minulý rok veľké suchá vytvorili rozsiahle požiare v Los Angeles, Brazílii a taktiež na Sibíri. Posledné týždne sužovali nekonečné požiare celú Austráliu. Lesné požiare sú obvyklé v letných mesiacoch, ale posledné dva roky boli extrémne. Môžeme takéto výkyvy očakávať častejšie a už aj na iných miestach?

Áno, je to dosť pravdepodobné, že s tým ako sa bude otepľovať, budú aj také extrémne situácie ako rozsiahle lesné požiare stále častejšie. Minimálne v niektorých regiónoch sveta, kde ešte lesné ekosystémy nebolo doposiaľ významnejšie zasiahnuté. Práve austrálski klimatológovia ešte na konci 80. rokov minulého storočia upozorňovali na skutočnosť, že v teplejších a priemernej aj suchších podmienkach významne rastie riziko lesných požiarov.

Žiaľ, v priebehu niekoľkých posledných mesiacov a rokov sme boli naozaj svedkami dosť bezprecedentných situácií, kedy boli v dôsledku požiarov zaznamenané obrovské materiálne škody a aj vysoký počet ľudských obetí (napr. Kalifornia, Grécko či dokonca Austrália). Scenáre zmeny klímy neveštia v tomto zmysle nič dobré a jednotlivé regióny a štáty by sa mali pripraviť v rámci vlastných národných stratégií na to, že takéto udalosti sa môžu v budúcnosti objavovať častejšie.

Mestá budú musieť byť nadizajnované tak, aby zvládli nielen dlhé vlny letných horúčav, ale aj akútny nedostatok vody…

Podľa niektorých odborníkov veľké mračná spôsobené dymom v Austrálii dokázali vytvoriť tzv. vlastné počasie. Ako je to možné?

Áno, povedal by som, že toto je dosť typický prejav rozsiahlych celoplošných požiarov, kedy oheň zasiahne väčšie územie. V takýchto prípadoch sa pri zemskom povrchu vytvára „ohňom“ podmienená cirkulácia vzduchu, ktorá môže dokonca viesť aj k výskytu víchrice a niektorých ďalších fenoménov. Táto cirkulácia vo vyšších hladinách troposféry vytvára organizované výstupné pohyby vzduchu a tie môžu viesť až k tvorbe búrkových oblakov (sú to tzv. pyrrocumulonimby).

O čo ide?

Ide o istú obdobu klasickej letnej búrky, len v tomto prípade je oblak budovaný veľkým množstvom dymových častíc a aerosólov (samozrejme aj vodnej pary). Rýchly výstupný pohyb vzduchu je podmienený vysokými teplotami v prízemnej vrstve atmosféry, ktoré sú dosahované za prispenia požiarov. Z takýchto oblakov môže aj spŕchnuť, dážď ale obvykle nebýva veľmi intenzívny. Väčší dôsledok má potom na počasie aj dymový zákal, ktorý sa nad rozsiahle územia postupne rozširuje a môže viesť k výraznému zníženiu intenzity priameho slnečného žiarenia. To bezprostredne vedie najmä počas dňa k výraznému poklesu teploty vzduchu, najmä v oblastiach mimo dosahu priameho pôsobenia ohňa.

Čo okrem skleníkových efektov dopomáha hrozbe otepľovania a extrémnej zmene počasia?

Silnejúci skleníkový efekt zemskej atmosféry, generovaný zvyšujúcimi sa koncentráciami hlavných skleníkových plynov (predovšetkým oxid uhličitý, metán, oxid dusný a v pozitívnej spätnej väzbe aj vodná para), je tou skutočnou a reálnou príčinou prebiehajúcej zmeny klímy a globálneho otepľovania. Je to však len jedna časť celého a veľmi komplexného problému zmeny klímy. Tou ďalšou, nemenej významnou, sú existujúce, zväčša posilňujúce (pozitívne) spätné väzby v klimatickom systéme Zeme. Tie totiž iniciálne otepľovanie, spôsobené skleníkovými plynmi, môžu ďalej urýchľovať – a teda zosilňovať. Jednou z najznámejších pozitívnych spätných väzieb (tzv. feadbacks) je tá zo strany tzv. albeda.

Čo to presne znamená? Skúste to vysvetliť laikovi.

Keď sa napríklad v dôsledku teplejších podmienok v zime a skoro na jar rýchlejšie topí sneh a ľad na zemskom povrchu, biely povrch je rýchlejšie ako v minulosti striedaný tmavším povrchom buď oceánu, alebo pôdy. Čím tmavší je tento povrch a čím nižšie je albedo, tým výraznejšie sa nakoniec zemský povrch od priameho slnečného žiarenia ohrieva. To spôsobuje, že nakoniec je aj vzduch teplejší. Pokiaľ sa tento fenomén deje systematicky každý rok a je možné v ňom vidieť nejaký pozitívny trend, vedie to nakoniec k tomu, že oblasti postihnuté rýchlym úbytkom snehu a ľadu sa otepľujú rýchlejšie než oblasti, kde tento fenomén zatiaľ nie je pozorovaný.

To je, samozrejme, len jeden z príkladov pozitívnej spätnej väzby. V súčasnosti vieme o viac ako 40 takýchto väzbách a jednou z veľmi významných a silných je aj väzba zo strany uhlíkového cyklu a častejších lesných požiarov (čím častejšie horí, tým väčšie sú aj emisie oxidu uhličitého do zemskej atmosféry).

Aj keby sme zalesnili väčšiu časť obývateľného povrchu pevnín, nestačilo by to.

Okrem Austrálie majú dopad na zmenu klímy aj devastačné požiare v Amazónii. Uvedomujú si lídri, aký dopad to na zmenu počasia bude mať v globálnom spektre a možno aj pre Slovensko?

Ak myslíte lídrov na Slovensku, je naozaj ťažké priamo odpovedať na takto položenú otázku – niektorí si uvedomujú, poväčšine však nie. Niektoré politické subjekty, ktoré zatiaľ nie sú v slovenskom parlamente, majú ale celkom silný program, ktorý počíta aj s riešením problému klimatickej krízy (zmeny), a to je podľa mňa už trochu pozitívnejšia správa. Uvidíme, ako sa k celej veci postaví nová vláda.

Pokiaľ ide o globálnu situáciu, existuje celý rad krajín, ktoré v súčasnosti už veľmi intenzívne budujú svoje adaptačné stratégie na to, aby sa dokázali prispôsobiť novým klimatickým pomerom, a stratégie, ako čo najefektívnejšie prejsť napríklad z fosílnych palív a tradičných konvenčných zdrojov tepla a elektrickej energie (uhlia a zemný plyn) na obnoviteľné zdroje, ktoré majú v konečnom výsledku o dosť nižšie celkové emisie skleníkových plynov. Sú však aj také krajiny, ktoré tieto problémy zatiaľ odsúvajú do budúcnosti. To z pohľadu stratégie a tzv. princípu predbežnej opatrnosti nie je najlepšie riešenie.

Klíma sa v priebehu poslednej dekády výrazne zmenila. Je možné, aby proti výraznej zmene počasia dokázala bojovať aj krajina jednotlivo alebo len spoločným úsilím viacerých štátov, poprípade celého sveta?

Pokiaľ ide o to, aby sme zmenu klímy v budúcnosti dokázali zvrátiť, resp. stabilizovať globálnu teplotu na úrovni, ktorá nebude pre našu civilizáciu či pre prírodu nebezpečná z hľadiska negatívnych dopadov, v tomto prípade je skutočne až nevyhnutné, aby sa celý svet – a teda všetky krajiny spoločne – dokázal dohodnúť na jednotnom postupe, ako docieliť výrazné redukcie emisií skleníkových plynov. Toto bez globálnej dohody jednoducho nebude možné. Bolo by krajne neefektívne, ak by sme my na Slovensku robili všetko pre to, aby sme zmenu klímy odvrátili, a niektoré ďalšie krajiny, ako napr. Čína alebo India, nerobili v tomto ohľade takmer nič.

Atmosféra v tomto zmysle nepozná hranice. Tento problém je potrebné riešiť spoločne, inak to nebude mať žiadny pozitívny efekt. Na druhej strane je tiež pravda, že krajina, ktorá si stanoví ambicióznejšie plány a stratégie a bude robiť ďaleko viac ako ostatné bez toho, aby ju to ekonomicky položilo, môže ísť nakoniec veľmi dobrým príkladom, ako sa to dá robiť lepšie a efektívnejšie. Takýchto príkladov je už dnes pomerne dosť, či už v Európe, alebo inde na svete (Švédsko, Fínsko, Veľká Británia, Britská Columbia alebo napr. Bhután).

Pomáhajú svetoví lídri podľa vás efektívne bojovať proti zmene klímy?

Ako ktorí! Niektorí sú v tomto veľmi progresívni, iní tento problém zatiaľ dosť ignorujú, dokonca prispievajú k rozširovaniu nepravdivých a mätúcich informácií v spoločnosti. V tomto zmysle sa zatiaľ nedá povedať, že by politici na globálnej úrovni ťahali za jedno lano.

Slovensko je rôznorodou krajinou, ale taktiež začína mať problémy, že jar nastane aj dvakrát za rok a nemáme už ani žiadnu poriadnu zimu. Prečo?

Globálne otepľovanie a regionálna zmeny klímy má na Slovensku viaceré zaujímavé prejavy. Skutočne platí to, že dochádza k rýchlemu rastu teploty vo všetkých ročných obdobiach. Leto a zima sú asi najlepšími príkladmi a skutočne dochádza aj k tomu, že prechodné sezóny (jar, jeseň) začínajú byť menej nápadné a výrazné. Klimatické podmienky na Slovensku začínajú mať v niektorých rokoch veľmi nápadné rysy stredomorskej (subtropickej) klímy, kde v priebehu roka výrazne dominuje dlhé horúce a veľmi suché leto a relatívne krátka a vlhká zima. Ide o najpodstatnejší prejav toho, že sa klimaticky postupne posúvame do južnejších oblastí Európy. A s tým súvisia aj teplejšie a na sneh málo bohaté zimy.

Zmenu klímy je potrebné riešiť spoločne, inak to nebude mať žiadny pozitívny efekt.

Môže okrem iného situácii dopomáhať aj rozsiahle odlesňovanie?

Áno, regionálne dôsledky odlesňovania môžu spôsobiť, že klimatické podmienky budú aj v dôsledku globálneho otepľovania v niektorých (odlesnených) oblastiach extrémnejšie. Netreba zabúdať totiž na to, že lesy ako také neviažu len veľké množstvo uhlíka (vrátane pôdy). Svojím pôsobením a tým, ako dokážu v krajine efektívne pracovať s vodou, významne ovplyvňujú mikroklimatické podmienky…

V lese sa cítime lepšie ako na parkovisku alebo na suchom poli, pretože je tam nielen chladnejšie, ale je tam aj priaznivá vlhkosť vzduchu, čistejší vzduch. Lesy sú v klimatickom systéme mimoriadne dôležité aj z tohto dôvodu. Netreba však očakávať, že lesy nám pomôžu nejako zásadne riešiť problém vysokých emisií z priemyslu, dopravy a energetiky. Aj lesy majú svoje limity. Aj keby sme zalesnili väčšiu časť obývateľného povrchu pevnín, nestačilo by to.

Filozofia zelených miest postupne prichádza aj na Slovensko. V Trnave sa spustil projekt zelenej lávky a taktiež sa mesto snaží obnoviť a vytvoriť parky. Dá sa takto efektívne bojovať proti otepľovaniu aj napriek tomu, že väčšiu plochu stále tvorí betón?

Samozrejme, je to jedno z možných adaptačných riešení, ako extrémne denné teploty možno v priestore mesta zmierňovať (aj ich následky) prostredníctvom efektívne a rozumne rozmiestnenej vegetácie, ale nielen stromov a ostatných zelených prvkov. Mestá v budúcnosti musia byť doslova nadizajnované tak, aby zvládli nielen dlhé vlny letných horúčav, ale aj akútny nedostatok vody či prudké lejakovité dažde a lokálne povodne. Je to celý komplex problémov, ktoré mestá musia v najbližších rokoch až desaťročiach vyriešiť, aby spríjemnili svojim obyvateľom život v intraviláne. Je dobré a veľmi vítané, že niektoré väčšie slovenské mestá, ako napr. Bratislava, Trnava či Košice, sa na problém zmeny klímy pozerajú aj týmto spôsobom.

Aké ďalšie zmeny môžeme na Slovensku očakávať v priebehu nasledujúceho obdobia?

Vzhľadom na pokračujúce otepľovania sa na základe výstupov klimatických modelov očakáva, že ročný priemer teploty vzduchu by sa mal na Slovensku (a v strednej Európe) v časovom horizonte do roku 2025 zvýšiť o 0,8-0,9 °C. Do roku 2050 o približne 2,0-2,5 °C a do roku 2100 o 3,5-4,0 °C. Očakáva sa významný rast dennej maximálnej a minimálnej teploty vzduchu. V horizonte 2050 predpokladáme významný nárast počtu letných dní, tropických dní, no poklesne počet mrazových a ľadových dní. Najdôležitejší dôsledok z hľadiska teplotného komfortu je vzrast frekvencie, dĺžky a intenzity vĺn horúčav, ktoré môžu nastúpiť už v priebehu mája. Nebudú zriedkavé ani do polovice septembra.

Aké bude teda počasie?

Predpokladá sa aj vyšší počet dní s dusným počasím, vzhľadom na celkový nárast parametrov obsahu vody v atmosfére. Očakáva sa rýchlejší nástup teplého a suchého počasia v jarnom období. Úhrny zrážok sa budú v priemere postupne mierne zvyšovať (v ročnom priemere). Vzhľadom na predpokladanú vyššiu teplotu vzduchu bude rásť aj výpar, čím sa vytvoria podmienky pre dlhšie trvanie sucha, najmä v južných oblastiach Slovenska.

Prívalové a intenzívne dlhotrvajúce zrážky budú pravdepodobne častejšie a intenzívnejšie (o približne 7-14 % na každý 1 °C oteplenia). V dôsledku vyššej teploty a vlhkosti vzduchu sa očakáva častejší výskyt silnejších a intenzívnejších búrok. Zmeny v teplotných a zrážkových pomeroch v zime sa prejavia na zmenách snehových pomerov. Tie sa predpokladajú jednak v znížení počtu dní so snehovou pokrývkou, a tiež v poklese priemernej výšky snehovej pokrývky. V súvislosti s rastom extrémnosti zrážok treba však počítať v zimnom období s častejším výskytom vyšších denných prírastkov nového snehu.

Predtým, ako Joker znepríjemňoval Batmanovi jeho hrdinské skutky, boli tu nepriatelia ako Dr. Death, Profesor Hugo Strange či The Monk. Boli však len planým načrtnutím toho, čo malo nasledovať po nich. Vtedajší komiksoví tvorcovia Bob Kane, Bill Finger a Jerry Robinson vytvorili Jokera sfilmovaním novely Victoria Huga „Muž, ktorý sa smeje” (1928). 

Tvorcovia mu len pridali bielu pokožku, zelené vlasy a fialový oblek, ale jeho charakter, príbeh a meno sa za posledných 80 rokov neustále formovali. Bolo to tak až donedávna, kedy sa nám predstavil Joaquin Pheonix vo filme Joker.

Jeho charakter, výrazný make-up a inteligencia sú črty, ktoré sú neporovnateľné s jeho podobou pred 80 rokmi, avšak robia z neho najobľúbenejšieho darebáka populárnej kultúry. Aby sme lepšie pochopili túto postavu, predstavíme si jeho vývoj v komiksovej a filmovej kultúre.

Komediant z nenávisti (1940)

Batman sa ako charakter neustále vyvíjal už od svojho komiksového debutu v sérii Detective Comics (1939). Jeho príbeh sa rozvíjal od rozprávkového žánru až po ten hororový. Stelesnením takéhoto mixu je aj jeho nepriateľ, Joker. Medzi vtedajších antihrdinov, Moriatyho a Fantóma opery, prichádza Joker ako rafinovaný protivník, ktorý sa nebojí vystúpiť na verejnosti s oznamom, koho sa chystá zabiť či okradnúť. Pre čitateľov komiksov predstavovalo Jokerovo vypočítavé vystupovanie vítanú zmenu a nový antihrdina si hneď našiel prvých fanúšikov.

„Prečo tak vážne?”

Veľkým odlíšením od súčasnej verzie je i to, že v prvej verzii sa Joker maniakálne nesmial, nehral sa s obeťou a nevytváral svoje kruté vtipy. Joker si postupne vytvoril svoju prvú rozpoznateľnú črtu a vďaka zdeformovanej tvári a ikonickému glasgowskému úsmevu sa okamžite stal nezabudnuteľným charakterom.

Korunovaný princ kriminálu (1966)

Krátko po prvom uvedení Jokera v komiksoch sa z bezcharakterného vraha prelievajúceho krv stal prankster s kvetmi a jednoduchý hlupák. Táto upravená verzia postavy pre rodiny sa objavila v seriáli od produkcie ABC – Batman (1966). Dovtedajší Joker bol prevažne chladný, bez vtipu, ale v seriáli získal svoju charizmu.

Herec Cesar Romero si stvárnením tejto roly, ktorú bol schopný obohatiť o staré vtipy a podivné interpretácie, získal priazeň miliónov fanúšikov. Pre svoju oddanosť hlavnej úlohe si oholil i fúzy, aby mohol nosiť biely make-up čo najvernejšie.

https://youtu.be/SK6mDZGNjcg?t=17

Sociopatický zabijak (1986)

Po dvoch rokoch od svojej premiéry bol seriál Batman zrušený. Postava sa vrátila späť k svojim brutálnym koreňom a na konci 80. rokov sa hlavnými predlohami stali komiksy The Killing Joke, Arkham Asylum a A Death in the Family.

V tomto období boli najväčšími komiksovými obľúbencami bezcitní zabijaci ako Punisher alebo Wolverine, a preto veľká zmena v komiksoch prišla od Franka Millera. Ten v Návrate Temného rytiera (1986) predstavuje Batmana ako chladnokrvného hrdinu, ktorý láme kosti a Joker je stvárnený ako vraždiaci maniak. Po rokoch v Arkhamskom ústave prichádza Joker späť na scénu so svojím vyjadrením: „Zabijem každého v tejto miestnosti.”

Frank Miller taktiež pracoval s postavou Batmana nosiaceho plášť, ktorý mal predstavovať možný objekt túžby Jokera. Ten zase nosil feminínny make-up. Dokazoval by to i fakt, že v komiksoch ho Joker rád nazýval „miláčikom, mojou láskou”. Táto skutočnosť je taktiež dodnes veľkou záhadou pre fanúšikov, ktorí sa niekoľko rokov snažia dokázať, či ich vzťah bol skutočne milostný.

Gangster (1989)

Návrat Temného rytiera a Killing Joke boli perfektné komiksové predlohy pre filmového tvorcu Tima Burtona.  Jack Nicholson ako Joker svojím výkonom zatienil aj samotnú hlavnú postavu Batmana, ktorého hral Michael Keaton. Film si zachoval grotesknosť filmov z 30. – 40. rokov 20. storočia. Joker vystupuje ako pravá ruka Gothamskej mafie na čele s Jackom Napierom, ale jeho druhá postava sa mení na Jokera, postrach mesta Gotham.

„Niektorí muži chcú vidieť tento svet len horieť.”

Burtonov film bol v tej dobe čerešnička na torte s gangsterskými filmami ako Nepodplatiteľní (1987), Dick Tracy (1990), Wall Street (1988). Všetky spájal fakt, že diváci milujú zloduchov, ktorí sú inteligentní a oblečení v smokingu s pocitom perfektnej kontroly nad všetkým.

Anarchista (2008)

Tim Burton označil príbeh Killing Joke ako svoj najobľúbenejší a keďže jeho spracovanie malo celosvetový úspech, museli to mať na pamäti aj Christopher Nolan s bratom Jonathanom Nolanom pri písaní scenára k druhej časti Christopherovej trilógie o Batmanovi, ktorý niesol názov Temný rytier.

V Killing Joke je Joker anarchistický filozof preferujúci tvrdenie, že je racionálne byť neracionálny a túto stránku stvárnil Heath Ledger dokonale. Tvorca chaosu, ako sa vo filme rád prezentuje, si práve týmto stvárnením rozšíril fanklub o niekoľko miliónov fanúšikov.

Vo filme sa objavuje scéna, kde pri vypočúvani Joker priblížil svoj svet vetou: „Jediný spôsob, ako prežiť v tomto svete, je žiť bez pravidiel.” Joker sa nezaujímal o jednoduché zločiny ako kradnutie diamantov či vládnutie nad Gothamom. Filmová snímka prináša niečo nové, nepoznané a jeho cieľ nie je nikdy jasný. Hlavnú myšlienku Jokerovho stvárnenia v Temnom rytierovi dokonale uchopil výrok Alfréda: „Niektorí muži chcú len vidieť tento svet horieť,” a taktiež ikonická veta: „Prečo tak vážne?“

Psychopat (2016)

Jednotka samovrahov priniesla okrem Jokera aj jeho dlhoročnú komiksovú partnerku Harley Quinnovú. V celkovom obraze sa nám predstavuje potetovaný chlapík s lesklými zubami šoférujúci fialové Lamborghini, ktorý je evidentne zaťažený na majetnosť. Oproti svojim predchodcom vytvára len povrchný obraz svojej postavy, ktorá vďaka svojmu krátkemu a príliš povrchnému prevedeniu vo filme nedostáva dostatočný priestor. V konečnom dôsledku sa viac pozornosti venuje jeho „výtvoru” – Harley Quinnovej.

Obeť (2019)

Najnovší počin Joker si tiež prepožičal niektoré znaky z komiksu Killing Joke. V porovnaní s Temným rytierom ho režisér filmu Todd Phillips prezentuje ako mamičkinho miláčika odmietnutého a týraného spoločnosťou, a tým sa stáva skôr obeťou ako zloduchom. Zabíja len vtedy, keď mu niekto ubližuje, nie pre zábavu. Zaslúži si kvôli tomu sympatie ľudí?

Tu sa názory divákov rozdeľujú. Na jednej strane jeho vystupovanie vyvoláva masívne krvavé protesty, ale pre iných sa stáva zhmotneným symbolom revolúcie. Postava ako Joker však vždy bude vyvolávať mnoho otázok a protichodných pocitov u každého diváka.

Chaos v chaose

Posledná dekáda priniesla okrem skvelých zápletiek aj nových predstaviteľov Jokera – anarchistu, sociopata i obeť. Najnovší počin Joaquina Pheonixa si vyslúžil 7-minútový standing ovation na festivale v Cannes a ukázal viac z Jokerovho nobjaveného pôvodu. Tvorcovia sa síce nevyjadrili, či je skutočným Jokerom, alebo len jeho predchodcom; je však jasné, že sme získali náhľad do niečoho doteraz nepoznaného. Sami sme sa stali obeťou a ľahko dokázali Arturovi fandiť v jeho rebelovaní.

Naopak, Jared Leto predstavil chladnú postavu, s ktorou sa vďaka krátkemu výskytu vo filme nedokáže takmer nikto stotožniť. Jediným prínosom je výkon Jareda Leta a jeho umenia prevteliť sa do svojej postavy gangstra vládnuceho mestu Gotham.

V neposlednom rade sa predstavuje zosnulý Heath Ledger, ktorému postava Jokera ukradla nakoniec aj život. Jeho výkon ocenený nespočetnými uznaniami potvrdzuje i fakt, že herec predstavujúci Alfréda (Michael Caine) sa pri prvom stretnutí s Ledgerom na pľaci jeho hereckého stvárnenia natoľko zľakol, že zabudol scenár.

Posledné roky nám Jokera predstavili najlepší z najlepších. Samotný výkon jednotlivých postáv sa ťažko zrovnáva kvôli rôznorodosti filmov a príbehov. Postava Jokera jednoducho nie je jednotvárna postava na jedno využitie.

V slovenských kinách mal tohtoročný Joker úspešný otvárací víkend, keď v 79 kinách po celom Slovensku film zarobil viac ako 302 940 €, Do dnešného dňa film zarobil na slovenskom území viac ako milión eur. Film je napokon na 31. mieste v rebríčku ziskov počas otváracieho víkendu v našej krajine. Na prvom mieste tohto rebríčka je zatiaľ posledný film od spoločnosti Marvel – Avengers Endgame.

Kto by mohol byť Jokerom 

Je príliš jednoduché si myslieť, že Jokera vie zahrať každý, pretože okrem charakteru je treba do tejto roly dať omnoho viac.

Richard R. Grant – k hercovmu žraločiemu úsmevu a psychopatickému výrazu stačí doplniť len biely make-up, zelené vlasy a stane sa z neho plnohodnotný Joker. Podstatu postavy ukázal Grant vo videu ako reakciu na svoju prvú nomináciu na Oscara. Psychózu je z tohto videa ľahko pocítiť.

Nicolas Cage – herec si už mal v minulosti zahrať v komiksovom svete, konkrétne Supermana.

Daniel Day-Lewis – trojnásobný víťaz Oscara je okrem talentu aj dokonalou postavou vďaka brade, nosu a účesu. Škoda, že už ukončil svoju filmovú kariéru.

Christian Bale – sám si zahral protipól Jokera – Batmana. Keď sa však zahľadíme na jeho zmenu postavy/charakteru, v každom jeho filme je jasné, že by bol skvelou voľbou. Jeho výkonom vo filme Americké psycho sa inšpiroval aj samotný Jared Leto v stvárnení Jokera v Jednotke samovrahov.

Jim Carrey – Carrey hral Hádankára vo filme Batman navždy, sám už vtedy hral Jokera, ktorý vystupoval pod iným menom. Pre niekoho možno komediálny herec, ale Jim Carrey sa narodil byť Jokerom.

V spolupráci s Terezou Šuveríkovou.