Od začiatku roka 2020 sa svet trápi s viacerými krízami. V januári sme boli na pokraji vypuknutia tretej svetovej vojny kvôli vypätej situácii medzi Spojenými štátmi americkými a Iránom. Krátko na to bola Austrália v plameňoch, ľudia tu stratili domovy a požiare si vyžiadali miliardu zvieracích obetí.

Teraz čelíme ďalšej kríze, ktorá sa volá koronavírus SARS-CoV-2. Je to druh vírusu podobný tomu, ktorý spôsobuje nádchu. Rozdiel je v tom, že na ochorenie nazývané COVID-19, zapríčinené práve týmto typom koronavírusu, zomiera niekoľko tisíc ľudí denne. Vedci z celého sveta sa preto snažia jeho postupovanie zastaviť alebo aspoň zmierniť. Je však ešte niečo, čo sa šíri rýchlejšie ako samotný vírus – dezinformácie a hoaxy s ním súvisiace.

Ibuprofén podporuje šírenie vírusu

Asi každý sa už stretol s týmto hoaxom, ktorý koloval po internete. V hlasovej správe žena hovorí, aby si ľudia pri zvýšených teplotách nedávali Brufen, pretože duplikuje ochorenie. Tvrdí, že pri pitve mali všetci zosnulí z Talianska v tele účinnú látku Ibuprofén. Správa sa šírila cez Messenger na Facebooku a aj cez aplikáciu WhatsApp. Autorku dezinformácie už polícia našla a prípad posudzujú ako šírenie poplašnej správy.

Avšak, existuje niekoľko štúdií, ktoré spájajú Ibuprofén a nižšiu schopnosť tela vytvárať si protilátky. Tým teda môže podporiť šírenie vírusu, ale nie je pravdou, že ochorenie duplikuje. Zväčša si pri zvýšenej teplote dávame lieky na jej zníženie a na ustúpenie bolesti. Odborníci však v takej situácii odporúčajú radšej siahnuť po liekoch, ktoré obsahujú Paracetamol. Zároveň upozorňujú, aby si ich ľudia dávali len v prípade zhoršenia zdravotného stavu. Lieky na zníženie horúčky neslúžia ako prevencia.

Koronavírus ako biologická zbraň

Ďalšia nepotvrdená informácia, ktorá obletela svet hovorila, že tento vírus bol umelo vytvorený v laboratóriách. Spojené štáty americké obvinili Čínu z jeho úniku z laboratórií, ruskí a iránski predstavitelia zas obviňujú Američanov. Dokonca sa objavila informácia, že vírus rozvážajú po celom svete čiernymi vlakmi s nápisom Covid-19.

Táto správa bola vyvrátená mnohými odborníkmi. Biologickou zbraňou by bol vírus, ktorý by mal vysokú mortalitu za krátky čas. Smrtnosť spôsobená koronavírusom je zatiaľ okolo 5 %, čo sa nedá pokladať za biologickú zbraň. Zároveň sa už podarilo vyliečiť tisícky pacientov po celom svete.

Rada od japonských lekárov

Tento hoax sa niesol Facebookom z osobného profilu. Status mal obsahovať návod na vyliečenie. Vypiť každých 15 minút niekoľko dúškov vody vraj pomôže spláchnuť vírus do žalúdka, kde ho žalúdočné kyseliny rozpustia. Táto informácia mala byť vynikajúcou radou od japonských lekárov.

Tento hoax bol samozrejme vyvrátený odborníkmi, ktorí hovoria, že akonáhle je vírus v tele, dostáva sa do krvného obehu a žiadne pitie tekutín ho len tak nespláchne do žalúdka. Nepravdivú informáciu už taktiež vyšetruje Polícia Slovenskej republiky.

Nosenie rúšok a respirátorov ohrozuje zdravie človeka

Ide o nepravdivú informáciu, ktorá sa šírila na Facebooku. Hovorí, že nosenie rúšok a respirátorov spôsobuje menej okysličený mozog v dôsledku vydychovania a vdychovania oxidu uhličitého. Podľa tohto hoaxu ho máme vdychovať naspäť do pľúc až 30 %. To má spôsobiť menej okysličený mozog a spomaliť reflexy a otupovať zmysly.

Táto správa bola ihneď vyvrátená, pretože by to znamenalo, že doktori by nemohli nosiť rúška ani respirátory pri liečení pacientov. Ak by táto informácia bola pravdivá, nemohli by sme dýchať z úst do úst pri poskytovaní prvej pomoci. Taktiež sú rúška účinné pri zachytávaní kvapôčok, čo je hlavnou cestou prenosu koronavírusu.

Kolaps zásobovania potravín v obchodoch

Na Facebooku sa šírila prednedávnom aj informácia, ktorá hovorila o kolapse zásobovania. V tejto správe sa písalo o tom, aby si ľudia spravili zásoby trvanlivých potravín na pár mesiacov. Paniku šíril pán, ktorý tvrdil, že Slovensko je závislé od dovozu potravín. Zároveň tvrdil, že v Taliansku a na Sicílii dochádza k rabovaniu obchodov s potravinami.

Táto dezinformácia bola taktiež vyvrátená, predseda vlády ubezpečil verejnosť, že ku kolapsu zásobovania nedôjde. Slovensko je síce do určitej časti závislé od dovozu, no napriek tomu sú obchody stále plné potravín a ľudia sa nemusia báť nedostatku tovaru. Šíriteľa poplašnej správy už prešetruje polícia a bude z toho vyvodzovať dôsledky.

Polícia Slovenskej republiky pravidelne upozorňuje na rôzne hoaxy a dezinformácie na ich facebookovej stránke. Učia ľudí, ako si majú overovať informácie a neveriť každej správe, ktorú niekto zdieľal. Kvôli koronavírusu vznikli a vzniknú ešte mnohé nepravdivé správy, preto musíme byť obozretní a trikrát si preveriť, či je zdieľaný príspevok pravdivý.

Čoraz viac mladých ľudí sa zaujíma o dianie vo svete, ale aj doma. Spoločnosť Ringier Axel Springer sa rozhodla umožniť vybraným študentom nahliadnuť za oponu žurnalistiky s projektom Digital Media Campus (DMC). Jeho ponuka je naozaj široká – od práce v konkrétnych redakciách až po zaujímavé workshopy.

Ako sa študent prihlási do Digital Media Campusu?

Študent má možnosť poslať prihlášku na ich oficiálnej webovej stránke. Prihláška musí obsahovať životopis a motivačný list, na základe ktorých si vyberú užšiu skupinu ľudí. Výberové konanie pokračuje osobným pohovorom s koordinátorkou projektu Dáriou Chriašteľovou. Na tomto stretnutí sa uchádzač dozvie, do akých pozícií potrebujú ľudí v rámci DMC.

Program pre vybraných študentov

Samotný program Digital Media Campusu je rovnaký pre všetkých študentov. Podľa preferencií uchádzajúceho študenta a na základe dostupnosti pozície si môže zvoliť redakciu, v ktorej chce pracovať. „U mňa osobne to bol napríklad technologický portál zive.sk, u mojich kolegýň lifestylový magazín diva.sk. Cieľom bolo vytvoriť projekt, ktorý nebol len jednorazový, ale na ktorom sa dá ďalej stavať a pokračovať v ňom,” priblížil svoje skúsenosti študent Michal, ktorý sa do projektu zapojil.

Prednášky prebiehajú samostatne a nemajú takmer žiadny vplyv na prácu v konkrétnej redakcii. Študenti musia pre absolvovanie programu vytvoriť kreatívny projekt – facebookovú stránku, podcast alebo sériu článkov. Skrátka niečo pre web, do ktorého sú zaradení. „Je to spôsob, ako účastníkov Campusu iniciovať ku vlastnej tvorbe,” dodáva Michal.

Náučné prednášky a zaujímavé výlety

Existujú dva typy prednášok – diskusné s výkladom a diskusné s praktickými úlohami. Diskusie prebiehajú s mnohými známymi osobnosťami, ako sú napríklad Michal Hvorecký, Patrik Herman, Peter Bárdy a ďalší. Ich úlohou je čo najviac priblížiť zákulisie médií, vysvetliť, ako pracovať s video výstupom v pozícii moderátora, priblížiť, ako fungujú médiá v online prostredí, ale aj ako správne písať a editovať články.

Týmito zaujímavými a prínosnými prednáškami sa to však nekončí. Študenti majú príležitosť navštíviť napríklad Štrasburg, centrálu OSN vo Viedni alebo europarlament v Bruseli. Tento rok mali študenti možnosť stretnúť sa s našimi europoslancami a po prednáškach s nimi spravili aj rozhovory, ktoré boli uverejnené na ich facebookovej stránke.

Prečo sa prihlásiť?

Pokiaľ sa študent chce stať novinárom a zaujíma ho žurnalistika, je to perfektná príležitosť získať aspoň praktické skúsenosti. Ak to bude brať vážne, popracuje na svojich zručnostiach a ukáže, že je dobrý, je dosť veľká šanca, že ho v niektorej z redakcií môžu zamestnať.