Rok 2020 bol v mnohých ohľadoch asi najhorším rokom, aký si pamätáme. Počas nekončiacich lockdownov nám nezostalo nič iné, len sa ponoriť do sveta filmov, seriálov, videí alebo počúvať podcasty. Vybrali sme pre vás 10 zvukových počinov, ktoré vznikli minulý rok na Slovensku i v zahraničí.

Vražedné psyché

Podcast rozoberá príbehy sériových vrahov a ponúka aj nahliadnutie do ich mysle. Vypočujte si, čo všetko sa skrýva za ich ohavnými činmi. Richard Mažonas, ktorý študuje na právnickej fakulte a po ukončení štúdia sa plánuje venovať trestnému právu, vás pútavým rozprávaním zavedie priamo do deja. Objasní tiež všetky aspekty zločinov a narušené myslenie vrahov. Spolu s jeho starým otcom, dlhoročným súdnym znalcom v oblasti psychiatrie MUDr. Svetozárom Drobom, nám odhalia tie najtemnejšie zákutia zločinov.

https://www.instagram.com/p/CG9a5zzJeTu/

Všetko, čo ste chceli vedieť o zvieratách

Patríte medzi milovníkov zvierat a chceli by ste vedieť čo najviac „pikantérií“ z ich života? Započúvajte sa do podcastu, vďaka ktorému sa napríklad dozviete, či sa oslovujú menami, aký je ich vzťah k alkoholu a drogám, či je penis naozaj len výsadou samcov. Ďalej môžete zistiť, aký je ich postoj k homosexualite a potratom, ale aj to, či používajú toaletný papier a dentálnu niť.

Bez receptu

Projekt dvoch farmaceutoch a zároveň kamarátoch, ktorí debatujú na rôzne medicínsko-farmaceutické témy. Takto by sa dal opísať jednou vetou podcast Bez receptu. Mladí muži sa snažia prispieť čo najmodernejšími a najpreskúmanejšími informáciami. Držia sa toho, čo odporúča svetová medicína, sledujú najvýznamnejšie klinické výskumy, a to všetko preto, aby sme sa vedeli lepšie orientovať v lekárni, ale aj na internete. Už názov podcastu napovedá tomu, že sa venujú problematike voľnopredajných liekov a výživovým doplnkom.

https://www.instagram.com/p/CBdfeJpnnt3/

Čo chutí zdraviu?

Podcast, v ktorom vás lekári a odborníci na výživu presvedčia, že nielen láska, ale aj zdravie ide cez žalúdok. Chcete zistiť, aký je rozdiel medzi obezitou a nadváhou? Či je zdravšie byť chudý a fyzicky neaktívny, alebo aktívny s nadváhou? Toto a mnoho iných zaujímavých faktov z oblasti zdravia, sa môžete dozvedieť v podcaste od Slovenského olympijského a športového výboru. Neobcháza však ani tému stresu, fast foodov či dokonca cukrovky. Poznáte Čo chutí zdraviu?

Cieľovka

Podcast Cieľovka je venovaný všetkým, ktorých zaujíma marketing. Tvorí ho reklamná agentúra JANDL. Jej zamestnanci sa rozprávajú s pozvanými ľuďmi z praxe, vďaka ktorým sa dozviete veľa informácií z marketingu televízie, obchodného reťazca, banky či cestovnej kancelárie. Jedným z najpočúvanejších dielov je s marketingovým riaditeľom Heineken Slovensko Ronaldom Luptákom či priamo s kampaňovými postavami COOP Jednoty – bačom a honelníkom.

https://www.instagram.com/p/CApVlpKn42k/

Roast different

Československý podcast o káve, kávovom priemysle, podnikaní a zaujímavých ľuďoch, ktorí sa snažia o zviditeľnenie výberovej kávy. To je Roast different. Káva už dávno nie je len surovina a nápoj, ktorý si spájame s ideálnym ránom. Za ostatné roky sa okolo nej vybudovala komunita ľudí a práve s nimi sa bude rozprávať Mário Adamčík, majiteľ a zakladateľ kaviarne black., ktorá sa z Trnavy presťahovala do Bratislavy. Podcast je o príbehoch hostí, nápadoch, podnikateľských skúsenostiach a aj o témach, ktoré niekedy možno nie sú príjemné, ale je dobré hovoriť o nich nahlas.

https://www.instagram.com/p/CFUmK7_BKyd/

Tráva a čiary

Vo futbalovom podcaste Tráva a čiary znejú osobné pohľady na súčasné dianie na ihrisku a tribúnach. Nečakajte žiadne exaktné taktické vedy, ale skôr „krčmové taľafatky” a výkriky spoza bránky. A ktovie, možno sa dozviete niečo aj o vašom klube, ktorý nikdy nič nevyhral. Tieto a veľa iných futbalových postrehov vám prinášajú dvaja futbaloví milovníci Zixo a Gari. Nimi čiastočne uzatvárame náš výber. Nasledujúce tipy sú na zahraničné podcasty.

Jak to bylo doopravdy

„Odhalujeme mýty, polopravdy, dezinformace či lži z naší historie,“ píše Český rozhlas o svojom podcaste. Táto veta nemohla byť výstižnejšia. Ak sa chcete dozvedieť, či bol prezident Masaryk potomkom Habsburgovcov, aké vznikali konšpiračné teórie okolo roku 1989 alebo či boli po 2. svetovej vojne potrestaní všetci zločinci, tento podcast je presne pre vás. Započúvajte sa do originálne spracovaných tém z minulosti.

Staying In With Emily and Kumail

Obľúbený pár celebrít Emily V. Gordon a Kumail Nanjiani sú tí praví, ktorí vám dajú tipy na to, ako prežiť obdobie pandémie. Emily má totiž chronické ochorenie, ktoré ju núti byť príležitostne v karanténe aj počas nepandemického obdobia. Pred tým, ako začala písať scenáre, sa stala terapeutkou. Ona a Nanjiani ponúkajú rady, ako prežiť karanténu, a to psychicky, fyzicky i emocionálne. Obaja sršia pozitívnou energiou, takže ak jej máte nedostatok a upadáte na duchu pre izoláciu, ste na správnom mieste.

https://www.instagram.com/p/B-nPWI-l9vK/

Newcomers

Na začiatku 2020 nikto nemohol predvídať, že sa ocitneme v roku, ktorý bude plný sledovania filmov či seriálov z pohodlia domova alebo objavovania nových podcastov. Hoci mnohým neprial, ukázalo sa, že to bol ideálny čas na to, aby vznikol podcast Newcomers. Moderujú ho osobnosti z komediálneho priemyslu Nicole Byer a Lauren Lapkus. Dámy sa vo svojich podcastoch ujali bizarnej úlohy, a to sledovať každý jeden diel Hviezdnych vojen. Každý týždeň sa k nim pridá oddaný fanúšik filmovej série, ktorý im pomáha porozumieť tomu, čo v danej časti práve videli.

https://www.instagram.com/p/CEGtlvchudK/

Zaujal vás náš výber a dáte niektorým podcastom šancu? Veríme, že áno. Nezabúdajte, že podcasty tvoríme aj v Atteliéri. Rovnako ako v našich článkoch, aj v nich sa venuje rôznym témam, ku ktorých si pozývame spolurečníkov. Niektorých z nich určite poznáte aj vy.

Vianoce sú asi najkrajším obdobím roka. Vôňa medovníkov, kapustnice alebo punču nás každý rok vtiahne do vianočnej nálady. Aj keď je myšlienka čarovných sviatkov na celom svete rovnaká, jednotlivé krajiny sa predsa len od seba v mnohom líšia. Rôzne tradície, hlavné jedlo, ale aj vianočné pečivo je v každej krajine úplne odlišné. A práve na vianočné sladkosti sme sa zamerali v tomto článku.

Francúzsko – Bûche de Noël

Francúzske vianočné pečivo sa nazýva Bûche de Noël, čo môžeme preložiť ako vianočný zvitok alebo roládu. Ide o dezert z jemného čokoládového cesta, ktorý je plnený bielou čokoládou, mascarpone a karamelizovaným kokosom. Vo svete je Bûche de Noël známy aj ako Yule Log, čo v preklade znamená vianočné poleno v kozube, ktoré sa zapálilo počas sviatku zimného slnovratu a horelo celú noc. Preto aj tento francúzsky vianočný dezert pripomína svojím tvarom aj povrchovou textúrou drevené polienko.

https://www.instagram.com/p/BrSlK_qBy_s/?igshid=1xrea2uji2hu0&fbclid=IwAR1frbJNF7T7rW2-qzIwANsbKEHRliq25R2nhxUXzVV5Ff4MQKWtvxFDFiQ

Španielsko – Turron

V Katalánsku sa s obľubou traduje, že cukrár, ktorý sa volal Pablo Turrons, vynašiel v Barcelone začiatkom 19. storočia, počas vojny o španielsku korunu, mandľový nugát. Na jeho výrobu použil zásoby mandlí a medu, ktoré ešte zostali v obliehanom meste.

Pravdepodobnejšie však je, že pochúťku si so sebou priniesli do Španielska arabskí dobyvatelia. V obci Jijona, pri meste Alicante, ju vyrábali Maurovia a Židia dávno pred Pablom Turronsom, a to pod názvom chalva. Aj keď je koláč známy po celom Španielsku, podáva sa predovšetkým na Vianoce. Strediskom jeho výroby naďalej zostáva dedinka Jijona. Medzi základné suroviny, ktoré budete potrebovať na prípravu, sú i naďalej mandle a med.

Švédsko – karamelky Knäck a Kola

Žiadne švédske Vianoce sa nezaobídu bez karameliek Knäck a Kola. Spolu s ischokladom, ľadovou čokoládou, sú najtypickejšími vianočnými pochúťkami všetkých Švédov. Ich textúra sa líši v závislosti od toho, akú vysokú teplotu zmes dosiahne skôr, ako ju odstavíte z ohňa. Knäck a Kola sa od seba líšia iba pridanými surovinami. Do Knäcku sa pridávajú mandle a plní sa do malých košíčkov, zatiaľ čo Kola pripomína klasické karamelky a balí sa do papierikov.

Nemecko – Dresdner Stollen

Nemecká vianočná štóla vznikla v Drážďanoch už v 15. storočí. Ubehlo pol tisícročia a označenie Dresdner Stollen sa stalo ochrannou známkou, ktorú môžu používať iba pekári a cukrári v Drážďanoch a v okolí. V saskom meste sa v čase adventu koná i Slávnosť Drážďanskej štóly. Pečie sa od novembra, pretože tradičná kysnutá vianočná štóla ponúka jedinečnú zmes chutí po dvoj až trojtýždňovom odležaní v chlade. Tvar štóly má pripomínať Ježiška – novorodeniatko v zavinovačke. Pochúťka by sa nemala krájať skôr ako po štedrovečernej bohoslužbe, pretože má chrániť dom od chorôb a nešťastia.

https://www.instagram.com/p/B5hfXKxIZNx/

Rusko – Pryanik

Ruský perník alebo medový chlieb sa vyrába od 9. storočia pôvodne z ražnej múky, medu a bobuľového džúsu. Do zmesi sa časom pridali ďalšie prírodné zložky, ale až po tom, ako sa v 12. a 13. storočí začal obchod so Stredným východom a Indiou. Perníky boli zvyčajne zdobené klinčekmi, zázvorom a citrusovými plodmi. Ruský Pryanik sa dá urobiť dvoma spôsobmi. Buď ako čajové pečivo alebo v podobe bochníka (Tula Pryanik), na ktorý sa odtlačí drevený lis na vytvorenie dekorácie.

Rakúsko – Linzer Kekse

Pôvodom tohto vianočného pečiva je rakúske mesto Linz. Nachádza sa v severnej časti krajiny a je to tretie najväčšie mesto Rakúska. Mesto bolo založené Rimanmi a počas niekoľkých rokov ho mnohí považovali za dôležitý obchodný bod. Inšpiráciou pre linecké sušienky je slávna Linzer Torte, ktorú vytvorili po prvýkrát v 17. storočí. Zaujímavosťou je, že ide o najstarší recept. Linzer Torte, rovnako ako sušienky, je z mandľového cesta so zaváraninami v strede. Tieto orechovo-maslové sušienky sú veľmi populárne v celom Rakúsku a Nemecku.

Poľsko – Chrusciki 

Chrusciki alebo anjelské krídla sú klasické poľské sušienky, ktoré sa pripravujú najmä na Veľkú noc a na Vianoce. Sú krehké a jemné, no najlepšie sú, keď sa podávajú s práškovým cukrom.

Pečivo sa nachádza na vianočnom stole počas celej štedrovečernej večere. Chrusciki sú z nekysnutého cesta a ochutené sú mandľovým extraktom. Cesto sa krája na prúžky, vypráža sa a následne sa popráši práškovým cukrom.

https://www.instagram.com/p/B_ILaIMBIiB/

Taliansko – Struffoli 

Talianske medové guľky, Struffoli, sú veľmi malé chrumkavé kúsky zmiešané s medom a zdobené farebným posypom. Ide o vianočný dezert z Neapolu, ale podobné pečivo sa podáva aj na Sicílii s názvom Pignolata. Tieto malé guľky sú vyprážané, preto sú chrumkavé, no zároveň mäkké vo vnútri. Struffoli sú prevažne z medu a ďalších sladkých surovín, z ktorých sa tvarujú kôpky alebo guľky.

https://www.instagram.com/p/CHYr3SmAASn/

India – Achu Murukku (Rose Cookies)

Rose Cookies sú tradičnou sladkou pochúťkou, ktorá sa pripravuje počas Vianoc. Známe sú aj v Portugalsku, kde sa nazývajú Rose De Coque. Aj napriek tomu, že sa považujú za indickú sladkosť, sú tradičným pokrmom švédskeho a nórskeho regiónu. Okrem Indie sa vyrábajú aj v Turecku, Malajzii, Mexiku a na Srílanke.

https://www.instagram.com/p/CHenkFzlOlR/?utm_source=ig_web_button_share_sheet

Aj keď sú tieto dezerty z rôznych kútov sveta, viaceré z nich sa objavujú na našich vianočných stoloch. U mnohých z nás by sa Vianoce nezaobišli bez sladkej vône rozličných druhov sladkostí, no Vianoce sú predovšetkým o tom, že strávime nezabudnuteľné chvíle v kruhu najbližších.

Momentálna situácia vo svete nás prinútila vzdať sa denne zabehnutého života a držať si sociálny dištanc. Študenti ostali doma a vyučovanie sa muselo presunúť na internet. Platformy ako Meet, Zoom, Teams, pomáhajú učiteľom ostať v kontakte so študentmi. Možno sa pýtate, ako to zvládajú a prežívajú študenti v iných štátoch. Čo majú rovnaké a čo zas iné? Ešte v apríli sme sa opýtali hŕstky študentov, ktorí študujú v rôznych krajinách na to, ako túto situáciu vnímajú oni.

1. Aké opatrenia sú prijaté na zabránenie stretávania väčšieho počtu ľudí?

2.Ako prebieha vyučovanie?

3.Ako ľudia dodržiavajú karanténu, nosenie rúšok, zvýšenú hygienu či odstupy v obchodoch?

Škóti udržujú sociálny dištanc, nosenie rúšok im už robí problém

1. V Británii je teraz zavreté takmer všetko okrem supermarketov, lekární a drogérií. Niektoré reštaurácie sú robia donášku jedla. Tiež je zakázané tráviť čas vonku. Dovolené je ísť len do práce alebo na nákup, no môžeme ísť behať alebo na prechádzku. Spolu môžu byť maximálne traja ľudia a tí musia byť z jednej domácnosti. Všade sú policajti, helikoptéry a špeciálne termosenzory, ktoré sledujú ľudí. Keď zaznamenajú, že sa človek zdržiava na jednom mieste príliš dlho, prídu tam policajti a dajú mu pokutu.

2. Semestre sú tu inak ako na Slovensku, napríklad druhý sa začal 13. januára a skončil sa 27. marca, takže mne sa škola už skončila. Posledné dva týždne bola výučba zrušená, takže nám pedagógovia poslali poznámky alebo nahrali prednášky. My sme mali iba poslať vypracované úlohy, ktoré nám zadali a to bolo všetko. Takmer všetkým zrušili skúšky. Všetci budeme mať na vysvedčení napísané „pass“ a nebudeme mať žiadnu známku.

Alžbeta Ráczová za tento semester nedostane hodnotenie Zdroj: archív AR

3. Povedala by som, že ľudia karanténu dodržiavajú. Väčšina nechodí von bezdôvodne, dodržujeme hygienu, ale rúška sa veľmi nenosia. Ja nosím lyžiarsku šatku, ale veľa ľudí nemá vôbec nič. Keďže som ostala na internáte, tu rúška nenosíme, pretože sme všetci prakticky v jednej domácnosti a sme stále v kontakte.

Čechov vyháňa von pekné počasie, študenti sa učia online

1. Doposiaľ sme mali otvorené iba najdôležitejšie obchody ako sú lekárne, potraviny a drogérie, no teraz sa už aj iné otvárajú obchody, napríklad Obi. Nariadením vlády sme mali zakázané stretávať sa s viac ako dvoma ľuďmi na ulici. Zatvorené sú najmä všetky reštaurácie, krčmy a školy. Politici na nás neustále apelujú, aby sme dodržiavali karanténu a nosili rúška.

2. Študujem na Českej zemědělskej univerzite v Prahe, kde bola zavedená online výučba. Prednášky máme časovo podľa rozvrhu za pomoci platformy Teams a z jedného predmetu nám profesor nahral audio prednášky. Jedna profesorka sa nám ešte vôbec neozvala. Podľa môjho názoru je v tom chaos.

3. Pokiaľ ide o opatrenia, máme mať povinne zakrytú tvár, keď ideme von. V obchodoch je dostupná dezinfekcia a jednorázové rukavice. Pred vstupom by sa mali dodržiavať odstupy. Spočiatku brali všetci karanténu dosť vážne, no teraz, keď vonku začína byť pekné počasie a vláda povolila športovanie dvojiciam z rovnakej domácnosti, sa situácia postupne uvoľňuje.

Sociálny dištanc sa v Nemecku dodržiava dôsledne

1. Von na verejnosť je dovolené len s ľuďmi z rovnakej domácnosti a navštevovať príbuzných by sa nemalo vôbec, ak to nie je nutné a potrebné. Na nákup by mal chodiť iba jeden človek z domácnosti.

2. Školy máme taktiež zatvorené, ale vyučovanie prebieha podľa rozvrhu cez platformu, kde učitelia môžu zahájiť videohovor a zdieľať ich prednášky. Iní svoje prednášky nahrajú a pošlú nám ich. Pri teoretických predmetoch preferujú učitelia skôr písomné úlohy, ktoré nahrádzajú vyučovanie. Škola by mala byť zatvorená celý semester, a preto aj skúšky budú riešené inak, no zatiaľ nevieme ako. Stredné a základné školy by mali byť už koncom júna otvorené.

Škola by mala byť zatvorená do konca semestra, hovorí študentka Anna Klementová Zdroj: archív AK

3. Karanténa sa tu dodržiava dôsledne. Nosenie rúšok zatiaľ nie je prikázané zákonom ale aj tak minimálne polovica ľudí ich nosí a niektorí aj rukavice. Častejšia hygiena a umývanie rúk je podľa mňa samozrejmosťou. Okrem iného majú v obchodoch nainštalované plexisklá na ochranu zamestnancov.

Na holandských školách budú skúšať online

1. Aj keď som z Holandska nedávno odišla, viem že prijalo celkom striktné obmedzenia ohľadom pohybu ľudí. Ak polícia stretne viac ako 2 ľudí ktorí nedodržujú vzdialenosť 1.5 metra od iných môžu byť pokutovaní. Väčšina podnikov ako sú reštaurácie, kaviarne, atď. sú zatvorené. Školy a univerzity patria pod podujatia, ktorých sa zúčastní viac ako 100 ľudí, preto sú zatvorené do 1. júna. Či sa budeme musieť vrátiť na univerzitu, alebo sa to predĺži až do ďalšieho semestra zatiaľ nevieme. Holandských coffee-shopy sú otvorené, ľudia si objednajú množstvo a prídu si tovar vyzdvihnúť osobne.

Mnoho ľudí, ktorí bývajú sami, si nájdu tzv. quarantine friend, s ktorým trávia čas a vedia že obidve strany sa stretávajú len medzi sebou.

2. Moja univerzita má momentálne diaľkové vyučovanie, väčšina prednášok je online cez rôzne platformy,ako je Blackboard Collaborative, Teams alebo Zoom. Týždenne máme 3 prednášky a 4 workshopy. Všetko je online, skúškové obdobie bude tiež. Jednu zo skúšok budem mať cez skupinový hovor s profesorom, ostatné individuálne. Myslím si, že mnoho profesorov sa snaží čo najlepšie využívať možnosť digitálneho vzdelávania, ale treba brať do úvahy to, že nie každý je zvyknutý pracovať takýmto spôsobom. Niekedy to je pokus – omyl. Univerzita zvláda konvertovať výučbu do online podoby, avšak to neznamená, že každý sa bude môcť na ňu z domu sústrediť, ako napríklad ja.

3. Tesne predtým, ako som odišla, vydala holandská vláda prvé opatrenia proti COVID-19 a spustilo sa masívne nakupovanie. Celé regály boli prázdne a postupne začali dochádzať sanitárne pomôcky. Odporúča sa teraz chodiť do obchodov len s fyzickým odstupom a na kratší čas. Väčšina známych sa snaží zotrvávať doma čo najviac, pretože sú tam tisícky pozitívnych prípadov. Mnoho ľudí, ktorí bývajú sami, si nájdu tzv. quarantine friend, s ktorým trávia čas a vedia že obidve strany sa stretávajú len medzi sebou. Tak majú istotu, že nechytia nákazu. Často sa takto stretávajú študenti z viacerých krajín. Nosenie rúšok je už viac-menej bežné, avšak stále sa odporúča zdržať sa ich nákupu v prospech zdravotníkov.

Fíni rúška nenosia, nechávajú ich pre zdravotnícky personál

1. Momentálne som vo Fínsku, presnejšie na Alandách (pozn  red. autonómne ostrovy v Baltskom mori spadajúc pod správu Fínska), riadime sa podľa ich opatrení. Sú tu zatvorené podniky ako sú reštaurácie, kaviarne a pod., no keďže sa tu všeobecne veľmi podporujú lokálne podniky, mnoho z nich ponúka možnosť “pick-up”. Zakázané sú stretnutia s viac ako 10 ľuďmi. Táto situácia je zvláštna z toho hľadiska, že človek tu až tak nepociťuje vážnosť situácie. Väčšina obchodov je stále otvorených. Ľudia často chodia von na prechádzky a stretávajú sa so známymi. Momentálne je tu potvrdených len 8 prípadov na celom ostrove, ktorý má 30 000 obyvateľov.

2. Fínske školy sú tiež zatvorené a majú online vyučovanie. Do školy chodia jedine mladšie ročníky od 1-3 triedy a žiaci s určitými pohľadávkami, ak potrebujú asistenciu pri učení. Myslím, že je to celkom podobne ako slovenské základné a stredné školy.

Sociálny dištanc nebadať, je to tu uvoľnené a situácia nie je taká prísna, ako v iných štátoch.

3. Každý, kto príde na ostrov, musí byť dva týždne v domácej karanténe. Keďže lodná doprava medzi Švédskom alebo Fínskom už neprepravuje ľudí, mnoho ľudí sa už nevracia. Vo všetkých obchodoch sú pri vchode dezinfekčné gély a pri pokladniach priesvitné plexisklá. V polovici marca, keď sme prišli bol väčší ošiaľ v obchodoch, ale teraz je to už omnoho pokojnejšie. Rúška nenosia, keďže sa odporúča radšej ich nechávať zdravotníkom. Sociálny dištanc nebadať, je to tu uvoľnené a situácia nie je taká prísna, ako v iných štátoch.

Dánsko otvorilo škôlky a školy po piaty ročník

1. Situácia vo svete sa vyvíja v každom štáte inak. Dánsko pristúpilo ku riešeniu tohto problému veľmi racionálne. Najskôr začali obmedzovať počty ľudí na jednom mieste, boli zrušené všetky udalosti nad 1 000 osôb. Postupne sa to číslo znižovali až na dnešných 10. Od 20. apríla sú otvorené kaderníctva, autoškoly a kozmetické salóny. Keďže ľudia začali vykupovať obchody, majitelia reťazcov sa rozhodli pristúpiť ku dvojitým cenám. Prvý produkt mal pôvodnú cenu, druhý stonásobnú. Toto opatrenie bolo veľmi účinné. Odstup v obchodoch vyriešili obchody pomocou nálepiek na podlahe s nápisom: Chráň seba aj druhých! Dodržuj odstup 2 metre!

2. Vyučovanie prebieha online, prednášky máme riešené cez Skype for Business alebo cez Teams. Keďže študujem web development, prednášky nie sú najlepší spôsob, ako sa naučiť programovať. K tomuto problému naši učitelia pristupujú veľmi kreatívne vo forme originálnych YouTube videí. Tie si máme pozrieť pred prednáškou a časti, s ktorými sme mali najväčší problém, nám podrobne vysvetlia. Od 15. apríla sú otvorené škôlky a školy od prvého po piaty ročník.

3. Opatrenia nie sú veľmi prísne. Rúška nie sú povinné, ani tu s nimi nikoho nestretnete. Ľudia sa snažia dodržovať odstup na verejnosti, osobnú hygienu a sociálny dištanc.

Anglicko situáciu najskôr nebralo vážne

1. Spočiatku sa nič extra neriešilo, ľudia chodili do práce, obchodov, reštaurácii a barov. Ako zahraničná študentka som stále sledovala situáciu na Slovensku a porovnávala to so správaním Britov. V polovici marca premiér vyhlásil, že situáciu nepovažuje za vážnu a nebude prijímať žiadne opatrenia. V tom čase ministerka zdravotníctva bola pozitívna na Covid-19, v mojom meste Coventry boli evidované tri prípady nákazy a v celej Veľkej Británii vyše 590. Odporúčalo sa len časté a poctivé umývanie rúk a dezinfekcia. Všetko bolo otvorené. Keď počty nakazených rapídne narástli na trojnásobok, začalo sa konať. Od 20. marca sa rušili podujatia, stretnutia a akcie s väčším počtom ľudí, zatvorili sa bary, reštaurácie, posilňovne atď.

Pri hodnotení predmetu sa prihliada na individuálnu prácu počas semestra, tu patria eseje, portfólio, plagáty, laboratórne protokoly a prezentácie.

2. Študujem na Coventry University odbor BSc. Food Science. Na škole je okolo 34 000 študentov, z čoho je veľmi veľa zahraničných. Od 20. marca nám presunuli výučbu spolu so skúškami na online verziu. V Anglicku je systém úplne iný ako na Slovensku, ústne skúšky nie sú. Pri hodnotení predmetu sa prihliada na individuálnu prácu počas semestra, tu patria eseje, portfólio, plagáty, laboratórne protokoly a prezentácie. Druhou časťou hodnotenia sú skúšky – počas jedného týždňa píšeme testy. Termíny na zadania nám predĺžili o 2 týždne a skúšky budú online v pôvodných termínoch. Semester nám končí na konci apríla. Pár prednášok sme mali na platforme Teams a profesori sú nám v prípade akýchkoľvek otázok plne k dispozícii.

3. Slovo karanténa či sociálny dištanc bolo dovtedy neznáme, každému bolo spočiatku na smiech. Neskôr už mali ľudia strach. Rodičia mi hovorili, že na Slovensku ľudia nakupovali hlavne trvanlivé potraviny, ako múku, cestoviny a dezinfekciu. V Anglicku si ľudia robili enormné zásoby. Supermarkety boli prázdne, nebolo pečivo, mliečne výrobky, mrazený sortiment, ani trvanlivé potraviny. V potravinách Aldi vydali nariadenie, že človek nemôže nakúpiť tri a viac kusov z niektorých produktov. Dbá sa viac o hygienu, dokonca v posilňovniach boli k dispozícii dezinfekcie. Karanténa povinná nie je a človek, ktorý má príznaky má ostať v domácej izolácii a zavolať na špeciálnu linku. Rúška sa nedajú nikde kúpiť, jedine objednať cez Amazon, ktorý ich doručí o 15 dní. Ľudia z Ázie ich nosia, pre nich to nie je nič výnimočné.

Európska únia viackrát vyzvala na jednotný boj proti koronavírusu. Krajiny starého kontinentu však prijímajú nariadenia podľa vlastného uváženie. Prečítajte si tiež príbeh športovkyne, ku ktorej pristupoval zdravotný personál v špeciálnych oblekoch. Hoci mala bohatú cestovateľskú anamnézu, išlo len o chrípku,