Laurent Binet je francúzsky profesor, prekladateľ a spisovateľ. Vyštudoval literatúru na Parížskej univerzite a dnes sa zaoberá modernou politickou scénou vo Francúzsku. K Slovenskej republike má naozaj blízko. Dalo by sa povedať, že Slovensko a Česko sú jeho srdcovou záležitosťou. Niekoľko rokov vyučoval na vojenskej akadémii v Košiciach a následne sa presťahoval do Prahy. Srdce Prahy mu bije v hrudi, hovorí. To ešte nevedel, že príbehy na dobrú noc ho podnietia k dlhoročnému výskumu, až posadnutiu, ktoré vyústilo až do oceňovaného metarománu HHhH – Himmlerov mozog Heydrich.

Atentát na najnebezpečnejšieho muža Tretej ríše, Reinharda Heydricha, je skutočný. Na základe historických dokumentov, denníkov, svedectiev a zápiskov atentátnikov  Binet opisuje situáciu, akoby existoval priamo v tej dobe.

Heydrichov príbeh v knihe sa začína, keď je ešte súčasťou námorníctva a spoznáva sa s jeho budúcou manželkou Linou. Keď ho nemecké námorníctvo postaví pred súd kvôli škandálu z minulosti, práve Lina ho zavedie k národnosocialistickej strane, kde ho zoznámi so správnymi ľuďmi. Reinhard má veľký potenciál a svojou inteligenciou presvedčí samotného Himmlera, šéfa SS, o jeho budúcom prínose k riešeniu ich otázky. Heydrich je meno, ktoré sa vrylo hlboko do pamäti Čechov a Slovákov, keď  mu dal Hitler do správy získané územie Čiech a Moravy. Bol šéfom gestapa a ako prvý prišiel s myšlienkou holokaustu. Sám Hitler ho nazýval „mužom so železným srdcom.”

„Atentát na najnebezpečnejšieho muža Tretej ríše, Reinharda Heydricha, je skutočný.“

Autor zachytáva scény zo zákulisia politickej situácie v Nemecku, v Československu a vo Veľkej Británii. Opisuje Hitlerovu pracovňu, približuje čitateľom autonómiu Slovenska a taktiež noc, kedy bol prezident Hácha prinútený podpísať zverenie Čiech a Moravy „pod ochranu ríše.“ Po obsadení územia nemeckými vojskami, veľká časť československých vojakov ilegálne ušla do Poľska, medzi nimi aj Jozef Gabčík a Jan Kubiš, ktorí vykonali operáciu Antropoid, atentát na Reinharda Heydricha. Popisuje svoje návštevy galérií, krypty pod Kostolom sv. Cyrila a Metoda, kde naši hrdinovia strávili posledné hodiny svojich životov. Z jeho písania sa dá spoznať, že sa vžíva do postavy Jozefa Gabčíka, sympatizuje s ním, chce mu pomôcť pri plnení misie.

Príbeh je rozdelený do troch dejových línií. Jednu si Binet ponechal pre seba. Pre jeho myšlienky a úvahy, do ktorých sa rád zamotáva. Stráca sa na potulkách po milovanej Prahe. Jeho priateľka Natacha, ktorá je tiež súčasť tejto dejovej línie, svoju polovičku často usmerňuje, do akej miery si smie vymýšľať. Binet sa chce čo najviac priblížiť k pravde, preto ho napríklad  štve, keď sa nevie dopátrať, či bol Heydrichov mercedes čierny alebo tmavozelený.

Druhá dejová línia je Heydrichovcoch, Himmlerovi, Hitlerovi a  ich hrôzostrašnej politike a násilných metódach vyhladzovania. Autor sa nesnaží Heydricha psychoanalyzovať. Jeho povahové vlastnosti reprodukuje pomocou replík, ktoré mu pripisuje.

Prvá zmienka o československých hrdinoch je „náhľad do budúcnosti“.  „Jozef Gabčík leží na úzkej železnej posteli a počúva, ako vonku škrípe električka, ktorá stúpa ku Karlovmu námestiu. Hneď vedľa je Resslova uliva: klesá k nábrežiu a ešte netuší, aká tragédia sa na nej onedlho odohrá. Cez zavreté okenice na byte, v ktorom parašutista v týchto dňoch býva a ukrýva sa, prenikajú pásiky svetla. Na chodbe pred dverami zavŕzgajú parkety. Gabčík je v strehu, ako vždy, ale pokojný. Upiera oči na strop a v duchu v nich kreslí mapy rôznych častí Európy.“

„Binet sa chce čo najviac priblížiť k pravde, preto ho napríklad  štve, keď sa nevie dopátrať, či bol Heydrichov mercedes čierny alebo tmavozelený.”

Ján aj Jozef pôsobia z Binetovho rozprávania odhodlaní zachrániť svoju rodnú zem za každú cenu. Keď ich plukovník Moravec upozorní, že s najväčšou pravdepodobnosťou nevyviaznu z misie živí, odpovedajú vďakou, že práve oni môžu obetovať život pri záchrane Československa.

Autor obe tieto postavy obdivuje, chce im pomôcť, zvrátiť ich osud a vzdať hold všetkým odbojárom. Aj týchto ľudí menovite spomína. Nechce, aby tí, ktorí sa podieľali na „jednom z najväčších prejavov odporu v dejinách ľudstva“, zostali zabudnutí.

Autor: Klaudia Horvátová