O čo vlastne ide?

Aj napriek niekoľkým definíciám nie je syndróm vyhorenia dodnes zapísaný ako porucha psychického zdravia v zozname duševných porúch Medzinárodnej klasifikácie chorôb, podľa ktorej sa riadia lekári. Nenájdeme ho ani v manuáli Americkej psychiatrickej spoločnosti. Medzinárodná klasifikácia chorôb ho uvádza len ako úplné vyčerpanie, ktoré združuje problémy súvisiace s ťažkosťami zvládať život.

Kto z nás nikdy nemal problém zvládnuť nejakú životnú prekážku? Či už bola väčšia alebo menšia, vždy sa našiel spôsob jej riešenia. Syndróm vyhorenia však nemôžeme zjednodušovať a pozerať sa naň ako len na „vyčerpanie z práce”. Treba mu dať väčšiu váhu, je tu a ohrozuje nás všetkých. Bez rozdielu. Študenti. Pracujúci ľudia. Športovci. Slávne osobnosti, dokonca aj nezamestnaní. Týka sa to všetkých, pretože medzi hlavné spúšťače patrí stres, s ktorým sa denne stretávame. „Burnout je veľmi nepríjemný emocionálny jav, ktorý sa nemusí vyskytovať len v pomáhajúcich profesiách ako sú lekári, zdravotné sestry, sociálni pracovníci či učitelia. Na jeho vzniku sa podieľajú najmä subjektívne a objektívne príčiny. Najčastejšie sa jedná o ich vzájomné spolupôspobenie.” dodáva psychologička Dominika Doktorová, pôsobiaca ako odborná asistentka na Katedre psychológie FF UCM.

„Začínajúce ochorenie vyzerá tak nevinne ako jarná únava, melanchólia alebo len vyčerpanie z práce.”

Medzi hlavné objektívne príčiny patrí v prvom rade chronický stres. Naša generácia Y, hlavne začínajúci pracujúci ľudia, nechcú zažiť neúspech a pocit sklamania. Preto na nich stres v práci pôsobí oveľa viac ako na iných. Sú ochotní obetovať svoj voľný čas práci, len aby ich nemusel zamestnávateľ alebo kolegovia kritizovať. Medzi ďalšie spúšťače patrí aj sebavedomie. „Nízke alebo príliš vysoké sebavedomie do značnej miery implifikuje schopnosť jedinca adekvátne zvládať pracovnú záťaž. Ľudia s nízkym sebavedomím si nedokážu stanoviť primerané ciele a ich nenaplnenie vnímajú ako osobné zlyhanie.” Okrem toho sem patrí aj frustračná tolerancia a súťaživosť. Niekedy je dobré nedovoliť sebavedomiu hrať dôležitú úlohu v našej práci. Radšej postupne ukazovať svoje zručnosti a prekvapovať tak nielen seba, ale aj kolegov a šéfa. Nehovorí sa nadarmo, že pomaly ďalej zájdeš.

Asi mám syndróm vyhorenia

Nik z nás si nemôže povedať, že ho má alebo nemá. Môžeme si prečítať niekoľko odborných článkov na Googli, no nikdy nezistíme, či skutočne trpíme psychickým problémom alebo sme len demotivovaní či unavení. Čo však patrí medzi základné syndrómy a ako sa prejavujú? Burnout zasahuje na troch úrovniach – na úrovni psychickej, sociálnej a telesnej. „Do psychickej patrí hlavne emočné vyčerpanie, zhoršenie jednotlivých kognitívnych procesov ako je pamäť či vnímanie. Na telesnej úrovni dochádza k prejavom chronickej únavy, zhoršenie imunitného systému, výrazný úbytok alebo nárast na váhe. V rámci sociálnej úrovne sa znižuje sociabilita.”

Človek, ktorý trpí týmto ochorením, nezažíva nič príjemné, keď pociťuje jeho symptóny. Začínajúce ochorenie vyzerá tak nevinne ako jarná únava, melanchólia alebo len vyčerpanie z práce. Neskôr však začína pociťovať na svojich pleciach takmer všetku váhu sveta, ostal na všetko sám, nič sa mu nedarí a k tomu sa pridajú problémy s váhou či stratou pamäti a koncentrácie. Ignorovanie zhoršujúcich sa syndrómov dokážu človeka priviesť až k samovražde alebo k jej pokusu.

„Ľudia s nízkym sebavedomím si nedokážu stanoviť primerané ciele a ich nenaplnenie vnímajú ako osobné zlyhanie.”

Dá sa mu predísť?

Áno! Tak, ako pred každým iným ochorením, aj pred burnoutom sa dá chrániť. Treba si uvedomiť, že je to psychické ochorenie a nie zranenie. Psychika človeka je oveľa náročnejšia z každého hľadiska. Každý z nás je iný, a to je rozhodujúcim faktorom pri prevencii. „V rámci prevencie je možné nájsť množstvo návodov, ktoré do značnej miery dokážu predchádzať vzniku burnoutu. Prvým a najdôležitejším aspektom prevencie je, aby človek disponoval dostatočnou mierou sebapoznania.” Podstatné je, aby každý z nás poznal svoje silné a slabé stránky, a vedel si vytvoriť určité spôsoby, ako zvládnuť stresové či zaťažkávajúce situácie. Nie je nič horšie, ako presiliť svoje schopnosti či dať si nereálne ciele. Veľmi dôležitými faktormi sú relax, rodina a priatelia a vytvorenie si rovnováhy medzi nimi a prácou. Podľa psychologičky je pre duševné zdravie veľmi prospešné, keď vypneme od práce, rozhodneme sa cestovať a pritom spoznávať nielen nové krajiny, ale aj sami seba a svoje silné a slabé stránky.

Rodina je kľúčovým faktorom pri samotnej liečbe, kde je „dôležité prejaviť záujem o jedincov s burnoutom, podporovať ich v rozvíjaní ich kompetencií a podnecovať ich záujem o rôzne iné aktivity. Taktiež je veľmi dôležité, aby bolo jedincom umožnené vyventilovať svoje rozpoloženie a ponúknuť im pomoc pri zvládaní ich nepríjemného stavu.”

Je Generácia Y viac náchylnejšia k syndrómu vyhorenia?

Podľa zistení výskumov, ale aj slov psychologičky, to tak nie je. Nie sme náchylnejší, dokonca vieme oveľa lepšie zvládať stresové situácie ako naši rovesníci v minulosti. Na druhej strane si však nevieme určiť dôležitosť nami vybraných hodnôt a rozdeliť si efektívne čas medzi prácou, súkromím a voľnočasovými aktivitami. Generácia mladých ľudí je veľmi ctižiadostivá a súťaživá, chceme dokázať, že sme si právom zaslúžili našu pozíciu v práci, a to nielen pred sebou samým, ale hlavne pred ostatnými. Oveľa viac sa pre nás stáva dôležitejším to, ako nás vidí spoločnosť. Práve kvôli tomuto sa dostávame pod tlak, cítime stres, čo môže priamo viesť k syndrómu vyhorenia.

„Oproti staršej generácii vyhľadávame my mladí  pomoc psychológa oveľa viac.”

Oproti staršej generácii vyhľadávame my mladí pomoc psychológa oveľa viac a uvedomujeme si, že pravidelné sedenia s ním nám dokážu pomôcť prekonať problémy, ale aj pomôcť nám posunúť sa ďalej. Ľudia majú často tendenciu vnímať návštevu u psychológa ako niečo negatívne. Buď to berú ako určitú formu zlyhania pri snahe vyrovnať sa so svojím vnútorným svetom, alebo sa hanbia priznať pred okolím návštevu psychológa. Boja sa hlavne toho, ako by vyzerali v očiach známych. „Obavy, najmä u generácie Z, sa pomaly vytrácajú a ľudia dokážu hovoriť o svojich problémoch s odborníkom, dokonca ho sami bez podnetu okolia vyhľadávajú.”

Treba si uvedomiť, že zdravie máme len jedno – či už psychické, alebo fyzické. Podstatou je pochopiť jeho vážnosť. Preto je dôležité určiť si svoje pracovné a osobné priority. Ak cítime, že toho máme veľa, je najlepšie na určitú chvíľu vypnúť a relaxovať. Hovorí sa to ľahko, no ťažšie sa to realizuje. Žijeme v rýchlej dobe, kedy nikto nečaká a chce mať všetko ASAP. Aj preto sa dostávame do jedného veľkého kolotoča plného stresu. Preto, ak nechceme ešte pred tridsiatkou zažiť syndróm vyhorenia, je viac ako prospešné odpojiť sa od sociálnych sietí, zbaliť si pár vecí do batohu a ísť sa prejsť do lesa. Znie to zvláštne, ale pomáha to.

Syndróm vyhorenia a známe osobnosti

Sú bohatí, úspešní, ľudia ich milujú, no pritom im niečo chýba. Pocit uznania to určite nebude, skôr im chýba pocit voľnosti, kedy nemusia konať tak, ako od nich všetci očakávajú. Cítia tlak zo všetkých strán. Médiá majú neustále za chrbtom, fanúšikovia a kritici na nich majú vysoké nároky. Psychické choroby sa nevyhýbajú ani známym a bohatým – niektorí si s nimi vedeli poradiť, ďalších zas priviedli na samotné dno, iní dokonca pod ich tlakom  spáchali samovraždu.   

Medzi osobnosti, ktoré priznali, že trpeli syndrómom vyhorenia, patrí napríklad Eminem. Americký raper dlho vyhlasoval, že je takmer nezničiteľný a jeho texty boli plné toho, ako ho nikdy nikto nezloží k zemi, až prišiel rok 2005 a on nečakane prerušil svoje koncertné turné. Dôvodom bol práve syndróm vyhorenia. Oscarová herečka Jennifer Lawrence ohlásila dvojročné prázdniny od natáčania práve kvôli tomu, že sa začali prejavovať prvé príznaky burnoutu. Zo slovenských osobností sa ozvala Katka Knechtová, ktorá trpela ochorením takmer dva roky. Prvé príznaky sa u nej začali prejavovať v období, kedy bola popularita jej skupiny Peha na vrchole. Speváčka priznáva, že si z toho obdobia pamätá len to, že premrhala veľa času pozeraním filmov, no hudba ju vôbec nebavila, priam jej vadila. Práve psychologická pomoc jej pomohla prekonať ťažké životné obdobie.  

Autor: Kristína Doktorová

Poďme k tvojim začiatkom, pretekárske gény si zdedil po starých rodičoch a otcovi, dávajú ti aj teraz nejaké rady?S otcom často diskutujeme o jazdení a vždy z toho niečo vyplynie, takže áno. Keď je na pretekoch so mnou, zvyčajne sa postaví niekde k trati a pozorne sleduje detaily v jazdení. Potom ich preberieme a keď niečo nájdeme, najbližšie to vyskúšam. Vlastne sa tak stáva ďalším inžinierom v tíme, lenže iba mojím.

Pamätáš si nejakú radu, na ktorú nedáš dopustiť?

Ešte v minikárach, keď som bol malý, otec vždy apeloval na čistú stopu a brzdenie. Vo mne to vytvorilo akoby až nejakú posadnutosť. Keď jazdím, držím sa toho dodnes.

Tvoje začiatky s pretekármi sú spojené s kárami, vraciaš sa k nim aj teraz?

Moju káru mám odloženú, pripomína mi to skvelé detské obdobie, začiatky. Často mi harmonogram koliduje s pretekmi minikár, no tento rok sa mi podarilo prísť navštíviť aspoň jedno podujatie.

Nepremýšľal si, že by si začal pretekať aj u nás v populárnych pretekoch do vrchu?

Premýšľal, určite by to bola opäť zábava, ako v roku 2009. Stačí na to už len nájsť ďalších sponzorov. Dnes sa sústredím najmä na naplnenie mojej priority, ktorou je pretekanie proti tým najlepším z okruhového prostredia.

Tím o mňa prejavil veľký záujem, čomu sme sa extrémne tešili, no opäť sa nepodarilo nájsť dostatok financií a partnerov na odjazdenie sezóny.

V ľadovom hokeji pri vyhľadávaní talentov fungujú skauti, je niečo podobné aj v motoršporte?

Vyslovene skauti nie. Treba byť dobrý a presadiť sa sám. Vytvoriť si vlastnú cestu. Kde-tu, dobrou zhodou okolností však viete natrafiť na ľudí, ktorí s tým dokážu trochu pomôcť. Vo vrcholovom svete motoršportu nie je toľko fabrických miest ako napr. v hokeji. Jazdci si preto vytvárajú vlastný funkčný systém, ktorý posúva vpred aj ich partnerov, sponzorov.

Ako si vnímal, keď si dostal ponuku na testovanie monopostu Renault 3.5 v Jereze?  Testoval si s juniorkou vtedajšieho Lotusu.

GP2 som testoval s MP Manor v Abu Dhabi. Bol to skvelý týždeň, ktorý začal titulom vicemajstra v svetovej sérii. V tých dňoch prišla aj možnosť na toto testovanie, ktoré som si užil a dopadlo veľmi pozitívne. Na pokračovanie v celej sezóne s Lotus junior tímom ma však nepodporilo dostatok partnerov a sponzorov, takže z toho nakoniec nič nebolo.

A čo tvoje testovanie v USA?

Vyskúšať Formulu Indy Lights na okruhu Indianapolis a ešte aj v legendárnom tíme Andretti bol zážitok na celý život. Keď máte vzťah k pretekaniu, slovami sa to nedá opísať. Podarilo sa mi skvelo zajazdiť, rýchlo si zvyknúť na odlišné správanie Formule, aklimatizovať sa v prostredí a zaujať. Tím o mňa prejavil veľký záujem, čomu sme sa extrémne tešili, no opäť sa nepodarilo nájsť dostatok financií a partnerov na odjazdenie sezóny.

V roku 2015 si pretekal za tím ART Junior team, v ktorom súťažili Vettel, Hamilton či Bottas. Ako si sa cítil v tíme, z ktorého pochádzajú obľúbenci F1?

Je to svetovo uznávaný tím, dobre organizovaný a v roku 2015 som mal možnosť odjazdiť všetky preteky v kalendári, ktoré dopadli veľmi úspešne. Množstvo z nich sme vyhrali a nedali súperom šancu. Pre technickú poruchu sme v anglickom Silverstone prišli o veľké množstvo cenných bodov, čo zasiahlo tabuľku. Nakoniec sa nám však aj tak podarilo stať sa vicešampiónmi, takže som sa cítil skvele a spomienky sú tiež úžasné.

Práve počas tohto obdobia si získal na Slovensku najväčšiu popularitu, mám pravdu?

Myslím, že po tejto stránke tomu predchádzal koniec roka 2013, keď sa mi podarilo vyhrať titul šampióna v Európskej Formule 3 Open cup. Vtedy sme významnejšie zaujali prvýkrát, no a neskôr, samozrejme, s ART.

Tento rok si vyskúšal Porsche Carrera Cup za rakúsky tím. Ako hodnotíš pôsobenie v tomto tíme a série?

Sú to pútavé a nabité preteky, ktoré ma bavili. Špeciálne na to auto si treba zvyknúť a ja som odjazdil iba dva preteky, čo je málo oproti ostatným. Nezvolili sme najšťastnejší výber tímu, a preto sme sa rozhodli v tejto sérii radšej nepokračovať.

Išiel by si znovu jazdiť túto sériu aj napriek problémom, alebo by si radšej prešiel niekde inde?

Ako pretekár by som najradšej jazdil na čomkoľvek, takže áno. Ponuku z iného tímu stále mám, pokiaľ by vznikla pozitívna situácia a partneri by sa rozhodli ju využiť, bol by som rád. Dnes sa však viac sústredím na pretekanie so špeciálmi GT3, s ktorými som zatiaľ nepretekal, takže to považujem za nevybavený účet v motoršporte.

Máš radšej trate s históriou ako sú Monza či Spa, alebo skôr technickejšie či moderné, navrhnuté dvorným architektom Hermanom Tillke?

Určite radšej oldschool. Atmosféra, história, prostredie či samotný layout, to nechá málokoho na pochybách. Obľubujem ostrejšie zákruty a rýchle trate. Mám pocit, že na moderných okruhoch vidíme príliš často len pravouhlé zákruty. Keď už, tak Abu Dhabi stojí za to.

Na akom okruhu a prečo sa ti doteraz jazdilo najlepšie?

Odpovedať je asi také jednoduché, ako vybrať najkrajšiu modelku z Victoria´s Secret.  Silverstone, Nurburgring, Barcelona, Spa, na väčšine sa jazdí skvelo.

Obľubujem ostrejšie zákruty a rýchle trate. Mám pocit, že na moderných okruhoch vidíme príliš často len pravouhlé zákruty.

Mohol by si nám v krátkosti popísať tvoju prípravu?

Medzi pretekmi posilňovňa, kondičné, silové a špecializované cvičenia. Beh, bicykel, plaváreň. Nezdá sa to, ale na zvládnutie pretekov treba byť skutočne vo forme. Pokiaľ teda premýšľate o víťazstvách. Samozrejme, aj simulátor, kde udržujem reakcie, sústredenie, atď. Môj nedostatok v príprave bolo vždy veľmi, veľmi málo regenerácie.

Mnohí jazdci okrem kondičných trénerov pre lepšie zvládanie stresu využívajú pomoc psychológov alebo mentálnych koučov, ktorí ich pripravujú na zvládanie tlaku. Využívaš niečo podobné aj ty?

Nie. Slováci majú podľa mňa stresové prostredie natrénované. Vždy som sa spoliehal na svoju hlavu, prípadne rodinu.

Aký bol tvoj najťažší pretek v kariére?

Fyzicky to bol môj prvý pretek s Formulou 2 na Hungaroringu. V polovici som chcel zastať a nechať sa nejak vyložiť, lebo sám by som asi nevládal vystúpiť. V týchto formulách totiž nie je žiaden posilňovač riadenia či bŕzd a verte, prvýkrát to bol krst ohňom. No dojazdil som, dokonca na bodoch. Mentálne to bolo s Formulou 3, keď sme v poslednom víkende v Barcelone bojovali o titul. K tomu som bol ešte aj chorý.

Mal si možnosť pretekať s Kvyatom a Sainzom Jr. Čo hovoríš na ich aktuálnu situáciu v F1?

Zatiaľ čo Sainz má skvelú formu a jazdí tento rok perfektné preteky, Kvyat sa viac trápi. Vyplýva z toho, že jeden smeruje do fabrického Renaultu a druhého už na jedny preteky odstavili. Keď som s nimi pretekal, myslím, že si boli bližší.

Podporu zo strany štátu som nikdy nemal, zatiaľ čo šancí na využitie prípadnej podpory som si vybojoval niekoľko. Určite by sa situácia mala zmeniť.

Ako vnímajú tvoji najbližší, že si tak blízko nebezpečenstva?

Kričia, majú vyrážky, padajú im vlasy… Žartujem, samozrejme. Stále vyzerajú normálne. Musíte sa spýtať ich. Ja akurát viem, že keď sú v TV moje preteky, starká musí radšej variť, lebo má strach sa na ne pozerať. Škoda, že hneď po pretekoch ku nej nemôžem ísť na obed.

Tvojím obľúbeným aktívnym jazdcom je Alonso. Nie je pre teba ako fanúšika ťažké pozerať na jeho mizériu? Lebo ja, napríklad, ťažko znášam, keď vypadne môj obľúbenec.

Je to škoda, no zmeniť to, v prípade Alonsa, sa nám asi nepodarí. Skôr si z toho snažím zobrať príklad, aj napriek problémom a frustrácii jazdí stále špičkovo.

Kto by si podľa teba viac zaslúžil titul, Vettel alebo Hamilton?

Pre zmenu by bolo fajn vidieť tam Sebastiana Vettela. No obaja sa snažia na úplné maximum, takže o zásluhe to nakoniec nebude.

Ak by si si mohol vybrať z aktuálneho zastúpenia tímov a jazdcov v F1, koho by si chcel za tímového kolegu, a prečo?

Asi Daniela Ricciarda. Je to skvelý jazdec a pohoďák. Vettel, Hamilton či Alonso sú prílišné „jednotky“ na to, aby sa vám pri nich darilo.

Mnohí fanúšikovia posielajú svojim idolom darčeky a listy. Dostal si aj ty niečo, čo ťa prekvapilo?

Niekedy áno. Od kamaráta som raz dostal Oscara. (smiech) Naposledy, napríklad, slovenskú knihu Stratiť, no vyhrať, ktorá je o pretekárskom prostredí. Samozrejme, potešia a povzbudia aj správy a podpora na sociálnych sieťach.

Keď sme pri fanúšikoch, aké eventy ešte plánuješ zrealizovať?

Veľmi sa teším, že sme pred pár dňami oznámili štart na finálovom kole International GT Open v Barcelone. Uskutoční sa koncom októbra a budem štartovať s BMW M6 GT3, v českom tíme Šenkýř Motorsport. Ďakujem partnerom, vďaka ktorým štartujeme. Fanúšikovia budú môcť sledovať preteky na stanici Digi Sport, ale určite budeme informovať aj na Facebooku.

Veľmi populárne sú aj tvoje videá zo simulátora, kde predstavuješ fanúšikom trať, na ktorej sa bude jazdiť Veľká cena. Neplánuješ sa niekedy vymeniť s divákom a slovne mu pomáhať prejsť trať? Čo by si povedal, keby si dostal takú ponuku? Vedel by si si to predstaviť napríklad v živom vysielaní?

To je zaujímavá myšlienka. Určite ju treba zrealizovať.

Najviac ma baví, keď môžem divákom priblížiť rôzne situácie z pohľadu pretekára. Sedieť vo formule je úplne iné ako ju sledovať zvonku.

Povedzme si úprimne, motoršport nie je štátom financovaný tak dobre ako ľadový hokej alebo futbal. Necítiš krivdu?

Podporu zo strany štátu som nikdy nemal, zatiaľ čo šancí na využitie prípadnej podpory som si vybojoval niekoľko. Určite by sa situácia mala zmeniť. Motorizmus je každodennou súčasťou každého z nás. Vytvára významnú časť ekonomiky a preto ma mrzí, že na Slovensku šikovné mladé talenty už od motokár doplácajú na financie.

Ak by si si mohol sám postaviť auto, ako by vyzeralo a čo by malo?

Ak by som si mal postaviť auto sám, zrejme by nevyzeralo najlepšie. (smiech) Pred sedemnástimi rokmi som nad tým určite uvažoval častejšie. Dnes by som chcel auto s totálne športovými vlastnosťami, pre aspoň 12 ľudí, s minibarom a vysúvacími posteľami, vírivkou a aby vedelo meniť farby. (smiech)

Už niekoľko rokov moderuješ spolu so Števom Eisele priame prenosy. Vieš si predstaviť, že by si sa tomu venoval po skončení kariéry?

Čokoľvek bude súvisieť s motoršportom, budem robiť rád.

Čo ťa baví na moderovaní najviac? Nevadí ti skoré vstávanie na ranné preteky?

Keď mám povinnosti, skoré vstávanie nie je problém. Najviac ma baví, keď môžem divákom priblížiť rôzne situácie z pohľadu pretekára. Sedieť vo formule je úplne iné ako ju sledovať zvonku. Nie som profík v komentovaní, to je Števo, preto sa snažím predstaviť práve tú druhú časť.

Z mojej osobnej skúsenosti vždy, keď je štart, tak nevnímam realitu a plno sa naň sústredím, ako to je to u teba?

Či už keď štartujem svoje preteky, alebo sledujem iné v TV, sa počas štartu udeje kvantum vecí v extrémne krátkom čase. Tie často rozhodnú o celom vývoji pretekov, takže sa vtedy plne sústredí asi každý.

Čo hovoríš na ženy pretekárky?

Nie sú práve štandard. Zopár ich poznám a sú rovnako šialené ako mužskí pretekári.

Bernie Eccelstone sa jednu dobu snažil dostať do F1 ženy pretekárky nastálo. Myslíš, že v budúcnosti uvidíme ženu jazdiť a vyhrávať VC?

Začal by som postupne. Je fakt a je to prirodzené, že malých dievčat na motokárových pretekoch vidíte podstatne menej ako chlapcov. Takže tá základňa, z ktorej vychádzame, je už od začiatku v nepomere. Máloktorí rodičia dievčaťa si povedia: „Bude jazdiť F1!“ Neskôr je dôležité zotrvať pri pretekaní, aj keď v stále viac chlapčenskom prostredí. Potom príde na rad, povedzme, Formula Renault 3.5, GP3 či Formula 2, ktoré sú, ako som už vravel, extrémne fyzicky náročné a aj v tom môžu mať ženy istú nevýhodu. Vo väčšine športov máme obsadenú mužskú a ženskú kategóriu, no v motoršporte nie. Samozrejme, česť výnimkám pretekárkam, ktoré jazdia vynikajúco. Osobne nerozlišujem pohlavie pri pretekaní, nemám na to dôvod, no keď si vezmeme len týchto pár faktov, zrátame pretekárky F1 na jednej ruke.

Čo by si na záver odkázal chlapcom, ale aj dievčatám, ktorí sa chcú venovať motoršportu?

Majte vášeň, odhodlanie, nevzdávajte sa a tvrdo pracujte. Využívajte rozum a vychutnávajte si každý meter v pretekárskej sedačke!

Profil:

Richard Gonda (23) je rodák z Banskej Bystrice, formulový pretekár a ambasádor značky Renault na Slovensku. Začínal už ako šesťročný na minikárach. Najväčšiu pozornosť získal v roku 2013 ziskom európskeho šampióna F3 Open Cup. V roku 2014 skončil na treťom mieste v šampionáte Formula Acceleration 1. S tímom ART junior racing team v roku 2015 obsadil celkové druhé miesto v šprintových aj vytrvalostných pretekoch. Ako prvý a jediný Slovák sa zúčastnil oficiálneho testovania Formuly Renault 3.5 a GP2 Series s juniorkou Lotusu.

Autor: Kristína Doktorová

Foto: archív Richarda Gondu

Poďme k tvojim začiatkom, pretekárske gény si zdedil po starých rodičoch a otcovi, dávajú ti aj teraz nejaké rady?

S otcom často diskutujeme o jazdení a vždy z toho niečo vyplynie, takže áno. Keď je na pretekoch so mnou, zvyčajne sa postaví niekde k trati a pozorne sleduje detaily v jazdení. Potom ich preberieme a keď niečo nájdeme, najbližšie to vyskúšam. Vlastne sa tak stáva ďalším inžinierom v tíme, lenže iba mojím.

Pamätáš si nejakú radu, na ktorú nedáš dopustiť?

Ešte v minikárach, keď som bol malý, otec vždy apeloval na čistú stopu a brzdenie. Vo mne to vytvorilo akoby až nejakú posadnutosť. Keď jazdím, držím sa toho dodnes.

Tvoje začiatky s pretekármi sú spojené s kárami, vraciaš sa k nim aj teraz?

Moju káru mám odloženú, pripomína mi to skvelé detské obdobie, začiatky. Často mi harmonogram koliduje s pretekmi minikár, no tento rok sa mi podarilo prísť navštíviť aspoň jedno podujatie.

Nepremýšľal si, že by si začal pretekať aj u nás v populárnych pretekoch do vrchu?

Premýšľal, určite by to bola opäť zábava, ako v roku 2009. Stačí na to už len nájsť ďalších sponzorov. Dnes sa sústredím najmä na naplnenie mojej priority, ktorou je pretekanie proti tým najlepším z okruhového prostredia.

„Vyskúšať Formulu Indy Lights na okruhu Indianapolis a ešte aj v legendárnom tíme Andretti bol zážitok na celý život.”

V ľadovom hokeji pri vyhľadávaní talentov fungujú skauti, je niečo podobné aj v motoršporte?

Vyslovene skauti nie. Treba byť dobrý a presadiť sa sám. Vytvoriť si vlastnú cestu. Kde-tu, dobrou zhodou okolností však viete natrafiť na ľudí, ktorí s tým dokážu trochu pomôcť. Vo vrcholovom svete motoršportu nie je toľko fabrických miest ako napr. v hokeji. Jazdci si preto vytvárajú vlastný funkčný systém, ktorý posúva vpred aj ich partnerov, sponzorov.

Ako si vnímal, keď si dostal ponuku na testovanie monopostu Renault 3.5 v Jereze?  Testoval si s juniorkou vtedajšieho Lotusu.

GP2 som testoval s MP Manor v Abu Dhabi. Bol to skvelý týždeň, ktorý začal titulom vicemajstra v svetovej sérii. V tých dňoch prišla aj možnosť na toto testovanie, ktoré som si užil a dopadlo veľmi pozitívne. Na pokračovanie v celej sezóne s Lotus junior tímom ma však nepodporilo dostatok partnerov a sponzorov, takže z toho nakoniec nič nebolo.

A čo tvoje testovanie v USA?

Vyskúšať Formulu Indy Lights na okruhu Indianapolis a ešte aj v legendárnom tíme Andretti bol zážitok na celý život. Keď máte vzťah k pretekaniu, slovami sa to nedá opísať. Podarilo sa mi skvelo zajazdiť, rýchlo si zvyknúť na odlišné správanie Formule, aklimatizovať sa v prostredí a zaujať. Tím o mňa prejavil veľký záujem, čomu sme sa extrémne tešili, no opäť sa nepodarilo nájsť dostatok financií a partnerov na odjazdenie sezóny.

V roku 2015 si pretekal za tím ART Junior team, v ktorom súťažili Vettel, Hamilton či Bottas. Ako si sa cítil v tíme, z ktorého pochádzajú obľúbenci F1?

Je to svetovo uznávaný tím, dobre organizovaný a v roku 2015 som mal možnosť odjazdiť všetky preteky v kalendári, ktoré dopadli veľmi úspešne. Množstvo z nich sme vyhrali a nedali súperom šancu. Pre technickú poruchu sme v anglickom Silverstone prišli o veľké množstvo cenných bodov, čo zasiahlo tabuľku. Nakoniec sa nám však aj tak podarilo stať sa vicešampiónmi, takže som sa cítil skvele a spomienky sú tiež úžasné.

„Vettel, Hamilton či Alonso sú prílišné „jednotky“ na to, aby sa vám pri nich darilo.”

Práve počas tohto obdobia si získal na Slovensku najväčšiu popularitu, mám pravdu?

Myslím, že po tejto stránke tomu predchádzal koniec roka 2013, keď sa mi podarilo vyhrať titul šampióna v Európskej Formule 3 Open cup. Vtedy sme významnejšie zaujali prvýkrát, no a neskôr, samozrejme, s ART.

Tento rok si vyskúšal Porsche Carrera Cup za rakúsky tím. Ako hodnotíš pôsobenie v tomto tíme a série?

Sú to pútavé a nabité preteky, ktoré ma bavili. Špeciálne na to auto si treba zvyknúť a ja som odjazdil iba dva preteky, čo je málo oproti ostatným. Nezvolili sme najšťastnejší výber tímu, a preto sme sa rozhodli v tejto sérii radšej nepokračovať.

Išiel by si znovu jazdiť túto sériu aj napriek problémom, alebo by si radšej prešiel niekde inde?

Ako pretekár by som najradšej jazdil na čomkoľvek, takže áno. Ponuku z iného tímu stále mám, pokiaľ by vznikla pozitívna situácia a partneri by sa rozhodli ju využiť, bol by som rád. Dnes sa však viac sústredím na pretekanie so špeciálmi GT3, s ktorými som zatiaľ nepretekal, takže to považujem za nevybavený účet v motoršporte.

Máš radšej trate s históriou ako sú Monza či Spa, alebo skôr technickejšie či moderné, navrhnuté dvorným architektom Hermanom Tillke?

Určite radšej oldschool. Atmosféra, história, prostredie či samotný layout, to nechá málokoho na pochybách. Obľubujem ostrejšie zákruty a rýchle trate. Mám pocit, že na moderných okruhoch vidíme príliš často len pravouhlé zákruty. Keď už, tak Abu Dhabi stojí za to.

Na akom okruhu a prečo sa ti doteraz jazdilo najlepšie?

Odpovedať je asi také jednoduché, ako vybrať najkrajšiu modelku z Victoria´s Secret.  Silverstone, Nurburgring, Barcelona, Spa, na väčšine sa jazdí skvelo.

Mohol by si nám v krátkosti popísať tvoju prípravu?

Medzi pretekmi posilňovňa, kondičné, silové a špecializované cvičenia. Beh, bicykel, plaváreň. Nezdá sa to, ale na zvládnutie pretekov treba byť skutočne vo forme. Pokiaľ teda premýšľate o víťazstvách. Samozrejme, aj simulátor, kde udržujem reakcie, sústredenie, atď. Môj nedostatok v príprave bolo vždy veľmi, veľmi málo regenerácie.

Mnohí jazdci okrem kondičných trénerov pre lepšie zvládanie stresu využívajú pomoc psychológov alebo mentálnych koučov, ktorí ich pripravujú na zvládanie tlaku. Využívaš niečo podobné aj ty?

Nie. Slováci majú podľa mňa stresové prostredie natrénované. Vždy som sa spoliehal na svoju hlavu, prípadne rodinu.

Aký bol tvoj najťažší pretek v kariére?

Fyzicky to bol môj prvý pretek s Formulou 2 na Hungaroringu. V polovici som chcel zastať a nechať sa nejak vyložiť, lebo sám by som asi nevládal vystúpiť. V týchto formulách totiž nie je žiaden posilňovač riadenia či bŕzd a verte, prvýkrát to bol krst ohňom. No dojazdil som, dokonca na bodoch. Mentálne to bolo s Formulou 3, keď sme v poslednom víkende v Barcelone bojovali o titul. K tomu som bol ešte aj chorý.

Mal si možnosť pretekať s Kvyatom a Sainzom Jr. Čo hovoríš na ich aktuálnu situáciu v F1?

Zatiaľ čo Sainz má skvelú formu a jazdí tento rok perfektné preteky, Kvyat sa viac trápi. Vyplýva z toho, že jeden smeruje do fabrického Renaultu a druhého už na jedny preteky odstavili. Keď som s nimi pretekal, myslím, že si boli bližší.

Ako vnímajú tvoji najbližší, že si tak blízko nebezpečenstva?

Kričia, majú vyrážky, padajú im vlasy… Žartujem, samozrejme. Stále vyzerajú normálne. Musíte sa spýtať ich. Ja akurát viem, že keď sú v TV moje preteky, starká musí radšej variť, lebo má strach sa na ne pozerať. Škoda, že hneď po pretekoch ku nej nemôžem ísť na obed.

Tvojím obľúbeným aktívnym jazdcom je Alonso. Nie je pre teba ako fanúšika ťažké pozerať na jeho mizériu? Lebo ja, napríklad, ťažko znášam, keď vypadne môj obľúbenec.

Je to škoda, no zmeniť to, v prípade Alonsa, sa nám asi nepodarí. Skôr si z toho snažím zobrať príklad, aj napriek problémom a frustrácii jazdí stále špičkovo.

Kto by si podľa teba viac zaslúžil titul, Vettel alebo Hamilton?

Pre zmenu by bolo fajn vidieť tam Sebastiana Vettela. No obaja sa snažia na úplné maximum, takže o zásluhe to nakoniec nebude.

Ak by si si mohol vybrať z aktuálneho zastúpenia tímov a jazdcov v F1, koho by si chcel za tímového kolegu, a prečo?

Asi Daniela Ricciarda. Je to skvelý jazdec a pohoďák. Vettel, Hamilton či Alonso sú prílišné „jednotky“ na to, aby sa vám pri nich darilo.

Mnohí fanúšikovia posielajú svojim idolom darčeky a listy. Dostal si aj ty niečo, čo ťa prekvapilo?

Niekedy áno. Od kamaráta som raz dostal Oscara. (smiech) Naposledy, napríklad, slovenskú knihu Stratiť, no vyhrať, ktorá je o pretekárskom prostredí. Samozrejme, potešia a povzbudia aj správy a podpora na sociálnych sieťach.

Keď sme pri fanúšikoch, aké eventy ešte plánuješ zrealizovať?

Veľmi sa teším, že sme pred pár dňami oznámili štart na finálovom kole International GT Open v Barcelone. Uskutoční sa koncom októbra a budem štartovať s BMW M6 GT3, v českom tíme Šenkýř Motorsport. Ďakujem partnerom, vďaka ktorým štartujeme. Fanúšikovia budú môcť sledovať preteky na stanici Digi Sport, ale určite budeme informovať aj na Facebooku.

Veľmi populárne sú aj tvoje videá zo simulátora, kde predstavuješ fanúšikom trať, na ktorej sa bude jazdiť Veľká cena. Neplánuješ sa niekedy vymeniť s divákom a slovne mu pomáhať prejsť trať? Čo by si povedal, keby si dostal takú ponuku? Vedel by si si to predstaviť napríklad v živom vysielaní?

To je zaujímavá myšlienka. Určite ju treba zrealizovať.

Povedzme si úprimne, motoršport nie je štátom financovaný tak dobre ako ľadový hokej alebo futbal. Necítiš krivdu?

Podporu zo strany štátu som nikdy nemal, zatiaľ čo šancí na využitie prípadnej podpory som si vybojoval niekoľko. Určite by sa situácia mala zmeniť. Motorizmus je každodennou súčasťou každého z nás. Vytvára významnú časť ekonomiky a preto ma mrzí, že na Slovensku šikovné mladé talenty už od motokár doplácajú na financie.

Ak by si si mohol sám postaviť auto, ako by vyzeralo a čo by malo?

Ak by som si mal postaviť auto sám, zrejme by nevyzeralo najlepšie. (smiech) Pred sedemnástimi rokmi som nad tým určite uvažoval častejšie. Dnes by som chcel auto s totálne športovými vlastnosťami, pre aspoň 12 ľudí, s minibarom a vysúvacími posteľami, vírivkou a aby vedelo meniť farby. (smiech)

Už niekoľko rokov moderuješ spolu so Števom Eisele priame prenosy. Vieš si predstaviť, že by si sa tomu venoval po skončení kariéry?

Čokoľvek bude súvisieť s motoršportom, budem robiť rád.

Čo ťa baví na moderovaní najviac? Nevadí ti skoré vstávanie na ranné preteky?

Keď mám povinnosti, skoré vstávanie nie je problém. Najviac ma baví, keď môžem divákom priblížiť rôzne situácie z pohľadu pretekára. Sedieť vo formule je úplne iné ako ju sledovať zvonku. Nie som profík v komentovaní, to je Števo, preto sa snažím predstaviť práve tú druhú časť.

Z mojej osobnej skúsenosti vždy, keď je štart, tak nevnímam realitu a plno sa naň sústredím, ako to je to u teba?

Či už keď štartujem svoje preteky, alebo sledujem iné v TV, sa počas štartu udeje kvantum vecí v extrémne krátkom čase. Tie často rozhodnú o celom vývoji pretekov, takže sa vtedy plne sústredí asi každý.

„Ženské pretekárky sú rovnako šialené ako muži.”

Čo hovoríš na ženy pretekárky?

Nie sú práve štandard. Zopár ich poznám a sú rovnako šialené ako mužskí pretekári.

Bernie Eccelstone sa jednu dobu snažil dostať do F1 ženy pretekárky nastálo. Myslíš, že v budúcnosti uvidíme ženu jazdiť a vyhrávať VC?

Začal by som postupne. Je fakt a je to prirodzené, že malých dievčat na motokárových pretekoch vidíte podstatne menej ako chlapcov. Takže tá základňa, z ktorej vychádzame, je už od začiatku v nepomere. Máloktorí rodičia dievčaťa si povedia: „Bude jazdiť F1!“ Neskôr je dôležité zotrvať pri pretekaní, aj keď v stále viac chlapčenskom prostredí. Potom príde na rad, povedzme, Formula Renault 3.5, GP3 či Formula 2, ktoré sú, ako som už vravel, extrémne fyzicky náročné a aj v tom môžu mať ženy istú nevýhodu. Vo väčšine športov máme obsadenú mužskú a ženskú kategóriu, no v motoršporte nie. Samozrejme, česť výnimkám pretekárkam, ktoré jazdia vynikajúco. Osobne nerozlišujem pohlavie pri pretekaní, nemám na to dôvod, no keď si vezmeme len týchto pár faktov, zrátame pretekárky F1 na jednej ruke.

Čo by si na záver odkázal chlapcom, ale aj dievčatám, ktorí sa chcú venovať motoršportu?

Majte vášeň, odhodlanie, nevzdávajte sa a tvrdo pracujte. Využívajte rozum a vychutnávajte si každý meter v pretekárskej sedačke!

Profil:

Richard Gonda (23) je rodák z Banskej Bystrice, formulový pretekár a ambasádor značky Renault na Slovensku. Začínal už ako šesťročný na minikárach. Najväčšiu pozornosť získal v roku 2013 ziskom európskeho šampióna F3 Open Cup. V roku 2014 skončil na treťom mieste v šampionáte Formula Acceleration 1. S tímom ART junior racing team v roku 2015 obsadil celkové druhé miesto v šprintových aj vytrvalostných pretekoch. Ako prvý a jediný Slovák sa zúčastnil oficiálneho testovania Formuly Renault 3.5 a GP2 Series s juniorkou Lotusu.

Foto: archív Richarda Gondu

Vstávať ráno pred ôsmou a byť v paddocku niekedy aj do desiatej večer. To bol náš časový harmonogram počas študentskej formuly v Taliansku. Stalo sa, že sme prišli aj neskôr a odchádzali skôr, záviselo to od náročnosti daného dňa, alebo ako naši chlapci mechanici v tíme stihli svoju prácu. Počkať, teraz sa asi čudujete, ako som sa tam dostala. Veď UCM ani FMK nemajú žiaden formulový či automobilový tím, čo je škoda. Jednoducho. Počas môjho Erasmus pobytu v Prahe, na Českej zemědelskej univerzite, som napísala chalanom, čo vedú tím, že by som chcela byť členom a pomôcť im s marketingom. Pozitívna odpoveď na seba nedala  dlho čakať. „Budeme len radi, keď prídeš.“ Tak sa začala moja cesta s CULS Racing do Parmy.

Vyrážame. Smer Taliansko!

Nebudem rozoberať prípravy pred samotným odchodom na závody. Začnem rovno dňom odchodu do Talianska. V dielni to nevyzeralo, že by sme mali niekam cestovať. Práve naopak. Ja, spolu s Maťou, druhou a poslednou ženou v tíme, sme sa na seba pozerali a rozmýšľali, či vôbec odídeme. Chalani dokončovali lakovanie, posledné detaily na krídlach a strihali nálepky na auto. Aj napriek tomu, že auto nebolo ešte v dodávke, sme vyrazili do nášho cieľa – Parma, Autodromo di Varanno Riccardo Paletti. V Parme sme strávili päť  náročných dní, spali sme menej než šesť hodín, vypotili tony potu, no na druhej strane si aj poriadne užili. Niekedy sa odložil spánok kvôli tímovej porade v meste. Veď zábava musí byť a hlavne bolo treba osláviť úspech tímu. A ako prebiehal súťažný víkend študentskej formuly? Veľmi zaujímavo. Teplota v paddocku a v jednotlivých garážach neklesala pod 40°C a o teplote v monoposte sa netreba ani zmieňovať. Veľkou výhodou bola klimatizovaná reštaurácia a motorhome Dallar, kde sme si mohli nielen oddýchnuť, ale aj vychutnať vynikajúcu taliansku kávu. Okrem toho sa tam dali perfektne nadviazať kontakty s dôležitými ľuďmi v automobilom priemysle. Človek nikdy nevie, kedy a kde stretne človeka, ktorý mu zmení celý život.

Prípravy môžu začať

Predtým, ako sa monopost vôbec dostane do hlavných nedeľných endurance pretekov, čaká ho riadna práca. Okrem toho, že s Maťou sme mali na starosti marketing a komunikáciu, prostredníctvom fotiek sme ukazovali chalanom v tíme, ako je na tom konkurencia, čo majú a nemajú iné na svojich autách. Tiež sme sa starali ešte aj o to, aby bolo čo jesť a v nutných prípadoch sme pomáhali stavať auto. Najnáročnejší deň pre celý tím bol piatok. Priznám sa, že vtedy sme všetci siahli na dno svojich síl. Keď vás komisári zo statických testov (scrouting) vyhodia dvakrát s tým, že vaša formula nie je podľa pravidiel a máte tri hodiny na úpravu, prejde vás sranda. Vtedy všetky ruky, čo boli voľné, pracovali na úpravách, zháňali sa potrebné chýbajúce časti od iných tímov, behalo na nákupy do najbližšieho železiarstva. Okrem všetkých problémov sa horúčavy držali na najvyšších stupňoch. Nevedeli sme sa dočkať studenej sprchy a oddychu. Keď sme videli, že monopost je doslova rozložený do základného rámu a dokonca ani sedačka neostala na mieste, neverili sme, že sa nám podarí dodržať časový limit. Stáli pri nás všetci svätí. A to doslova. Podarilo sa nám opraviť chyby na monoposte a poslať ho na sobotnú technickú kontrolu. Tŕpli sme každou sekundou. Celý tím sledoval hodnotenie komisárov. Boli sme ochotní sa s nimi aj pohádať, len aby nám udelili nálepku a mohli sme ísť na ďalšie časti testov (motorový, statický a váženie). Našli si jednu maličkosť. Mali sme príliš vysoko zadné krídlo a ak ho neznížime alebo nejakým iným spôsobom neopravíme, budeme ho musieť dať preč a jazdiť bez neho. Chalani už vtedy tušili, že nemáme šancu ho opraviť. Aj keď naše zadné krídlo bolo technicky najdokonalejšie a najkrajšie na celom monoposte, bolo mimo pravidiel. Krása nekrása, išlo preč. A my sme sa už modlili, aby sme prešli cez komisárov. Zaťatými nechtami do dlaní, skoro ako pri štarte VC F1, sme čakali na náš ďalší osud a zotrvanie. Skákali sme dva metre do výšky, keď nám udelili nálepku, ktorá nás oprávňovala zúčastniť sa pretekov. Toto šťastie však nemali všetci. Našli sa tímy, ktoré museli odísť, a to merali do Talianska tisícky kilometrov. Niekoľko tímov z Indie, Egypta, Turecka či Číny prišli zbytočne. Pravidlá boli neúprosné, ak nevyhovujete, končíte. Bez výnimky.

Na záver úspech

Vďaka tomu, že sme museli prerábať auto od základov, sme zmeškali dve disciplíny zo štyroch. V sobotu sa nám podarilo absolvovať autocross, kde sme sa umiestnili osemnásty z celkovo prihlásených päťdesiatjeden tímov. V nedeľu sme sa konečne mohli venovať prípravám na hlavný endurance pretek. Jazdci si študovali a prechádzali trať, my sme si chystali nervy. Dvadsaťdva kôl jazdia dvaja jazdci a musíte byť rýchlejší a lepší ako váš konkurent. A aby som nezabudla, počas toho nesmiete zhodiť ani jeden kužeľ. Ak sa vám to podarí, plus desať sekúnd k vášmu času. Jazdíte bez rozdielu použitého motora (spaľovací a elektromotor) a financií. Tak sa v jednej kategórii stretli oba typy monopostov z rozdielne financovaných tímov.

Náš rozpočet bol so všetkým cca dvadsaťpäťtisíc českých korún, čo s porovnaním s tímom z Grazu, ktorý podporoval ešte aj Red Bull, bolo ani nie jedno percento rozpočtu. Len ich motor vyšiel na niekoľko stotisíc eur. Celkový rozpočet ich tímu bol cez milión. Pekná suma na študentskú formulu. Pri finančných možnostiach sa náš tím mohol cítiť ako Sauber. No financie pri výkone motora, správnom navrhnutí, nastavení a jazdeckých schopnostiach nehrajú dôležitú úlohu. Aspoň toto sa potvrdilo. Náš Sparkle patril medzi najrýchlejšie monoposty na trati a porážal oveľa lepšie tímy z Rakúska, Nemecka či Poľska. Patrili sme k najlepším. Veľký podiel na tom majú aj naši jazdci, ktorí profesionálne jazdia rallycross a motorkáry a patria medzi elitu. Musím povedať, že nielen ja, ale aj celý tím, sme prežívali preteky neskutočne emotívne. Sledovali sme konkurenciu a veľkú obrazovku s výsledkami a časmi iných. Každému padol veľký balvan zo srdca, keď sme sa dozvedeli finálny výsledok. Piate miesto z päťdesiatjeden tímov a celkovo sme na Student Formula v Taliansku skončili devätnásty, aj napriek problémom, keď sme odjazdili len dve disciplíny (autocross a endurace).

Autor: Kristína Doktorová

Foto: autor

Štvrtok, 26. November 2015

           Leonard sa zhlboka nadýchol. Srdce mu bilo ako život. Do konca ostávajú posledné dni. Nedokázal si predstaviť, že takúto drámu o titul zažije niekedy aj on. Presne ako v 1976. Otvoril oči a pozeral sa pred seba. Miesto posledného dvadsiateho dejiska je večer prázdne, osvetlené len množstvom lámp, ktoré mu dodávajú pompéznosť. Pozná každý jeden centimeter, každú jednu časť. Okruh vyzerá ako nevinná detská autodráha od Hot Wheels, no nie je to tak. Už pri najmenšom pomyslení na jazdenie horí nedočkavosťou. Chce všetkým ukázať, že má na to, stať sa majstrom. Nenechá nič na náhodu či osud, všetko bude robiť naplno. Ako keby jazdil poslednýkrát v živote. Ako keby to bol jeho posledný závod a nikdy by už žiaden ďalší nebol. Pevnejšie zovrel prsty. Znovu sa nadýchol. Nech už je po všetkom. V duchu si zaprial nedeľu večer. Koniec nekonečného víkendu, plných sponzorských povinností, stretnutí, rozhovorov, tréningov a toho najdôležitejšieho – preteku. Sklonil hlavu, zhlboka sa nadýchol vzduchu, v ktorom je cítiť vlhkosť. Snaží sa upokojiť. Keby sa to len dalo. Päť bodov. Do boha, len päť bodov je medzi ním a rivalom. Nervozita, nedočkavosť, napätie a adrenalín. Všetko sa to v ňom mieša. Bojí sa, že v nesprávnom momente vybuchne ako sopka. Je to na neho veľa. Má strach, že to nezvládne. Boj o titul je otvorený. Šancu má nielen on, ale aj ten druhý. O všetkom sa rozhodne tu, v púšti Spojených arabských emirátoch. Pomyslel si, keď sa zahľadel na trať pred sebou.

„Spravím tak, ako povie…“ Zo zamyslenia ho vytrhol hlboký hlas prichádzajúceho Michaela Jäggera. Nenápadne spoza ramena ho pozoruje. Jägger ostal zarazene stáť v balkónových dverách, s údivom tiež na neho hľadí. Nečakal, že v túto večernú hodinu tu niekto bude a hlavne nie on – britský elegán. Nestačí, že ho obchádza počas súťažného víkendu na trati, musí ho teraz aj tu.  

„Kto vie, prečo nás naše tímy ubytovali v jednom hoteli? Možno chceli, aby sme sa uzmierili, alebo?“ zvedavo sa ho spýtal, keď prišiel k nemu. Leonard prekrútil očami. Len on tu chýba. Prítomnosť Nemca ho otravovala a zvyšovala mu tlak. Leonard ho ignoruje. Je to jeho obrana, inak by vybuchol a nezdržal sa. Ani jeden z nich nepovedal slovo, hoci obaja majú čo povedať tomu druhému. Dusná atmosféra sa medzi nimi tiahne už od tretieho preteku v sezóne, naplno sa však prejavila až počas prevalenia špionážnej aféry. Obaja kohúti si niekoľkokrát skočili do vlasov. Nechýbalo veľa a pobili by sa priamo pred štartom Veľkej ceny Brazílie. Obaja sa na seba pozreli. Leonarda zarazilo, že večne sebavedomý Jägger je teraz mĺkvy, pokorný, takmer ako nevinný baránok pred zabitím. Keby ho nepoznal osobne, pomyslel by si, aký skromný chlapec to je. Čo sa mu stalo? Žeby si vstúpil do svedomia? Leonard okamžite zavrhol túto možnosť. Jägger sa nikdy nezmení, toto je spôsob jeho psychologickej hry. Pozná veľmi dobre jeho metódy, ktorými vie odstaviť súpera. Ak to nejde na trati, tak to pôjde inak. Mal tú česť s jeho hrou. Nielen on. Leonard sa potmehúdsky usmial. Presne vie, čo bude jeho ďalší krok. Začne hrať hru s ním. Použije presne tie isté zbrane ako Jägger. Podpichne ho.

„Kto by to bol povedal na začiatku sezóny, že sa rozhodne práve tu? Dúfal som, že už v Mexiku budem oslavovať titul. No ty a váš tím. Ukázal všetkým, že nikdy nesmieme podceňovať spiaceho súpera.“ Leonard zarazene počúva, zas spravil prvý krok Jägger. Nemôže uveriť tej zmene správania. Je to proti zdravému rozumu. Stalo sa niečo? Inak by sa takto nechoval. Tento postoj od neho nečakal. Očakával slovné útoky, podpichovanie, urážky a bohvie čo, ale toto? „Koľko rokov už jazdíme?“ Leonard pokrútil hlavou. Asi sníva?

„Takmer osemnásť rokov.“ vykoktal zo seba Leonard.

„Benett, vieš, že takmer pred desiatimi rokmi sme sa stretli prvýkrát?“ Ak s ním hrá nejakú hru, tak mu to ide veľmi dobre. Nechápe, prečo a načo mu to hovorí. Dobre vie, kedy sa s ním stretol prvýkrát. Už vtedy to bol prvotriedny hajzel, a teraz je ešte väčší. Chce sa ho zbaviť, jeho prítomnosť mu vadí. Nemá čo i len najmenšiu chuť sa s ním rozprávať. Ide mu na nervy. Len v tichosti a bez záujmu ho sleduje. Nebude to on, kto odíde ako prvý. Tú radosť mu nespraví.

„Chcem ti niečo dôležité povedať.“ Leonard sa od úžasu začal tlmene smiať. On sa fakt asi nachádza v sne alebo v skrytej kamere. Čo mu už len Jägger môže povedať?

Michael s otvorenými ústami hľadí na reakciu Brita. Nevie, čo ho tak rozosmialo. Čo mu je vtipné? To, čo mu chce povedať, nie je na smiech. V žiadnom prípade. Keby len vedel, koľko úsilia a sily ho stojí skrývanie nervozity a strachu. Naučil sa kontrolovať emócie a skrývať ich za sebavedomím. Je viac nervózny ako si môže ktokoľvek myslieť. Aj jemu ide o všetko. Toto nie je hra na pieskovisku. Tu ide o zapísanie sa do histórie.

„Závidím ti.“ rýchlo zo seba vykoktal. Leonard vypúli oči, ohromene a s údivom hľadí na Jäggera.

„A čo?“ zvedavo sa ho spýtal.

„Tvoje šťastie, to, ako ťa majú radi a tvoju celú tohtoročnú sezónu. Leonard, ty si prestúpil do tímu, ktorý nemal ani najmenšiu šancu na titul, a teraz? Pozri sa, kam ste to dotiahli. Zo súperov ste si spravili trhací kalendár.“ Leonard sa znovu zasmial. Berie to od neho ako kompliment. Dobre sa to počúva. Dostávať uznania od Jäggera sa nestáva často, nestáva sa to vôbec. Pre Jäggera je dobrý len jeden človek – on sám.

„Ak by ste nám neukradli technické dokumenty, tak titul máme oveľa skôr.“ teraz to bol Benett, kto podpichol súpera.

„To máš pravdu.“ ticho dodal. Leonard sa oprel o zábradlie. Táto hra ho začína baviť. Vymenili si úlohy. Užíva si to.

„Čo iné mi ešte závidíš?“ zvedavosť v Leonardovi rástla. Chce vedieť viac. Ak si teraz Nemec vylieva srdce, tak z toho chce vyťažiť, čo sa len dá. Benettova otázka dostala Jäggera riadne do úzkych, priam ho zahnala do kúta. Nečakal, ani sa nechcel dostať do tejto situácie. Odpovedi sa chce vyhnúť oblúkom, najväčším, akým sa len bude dať. Obšmieta sa ako nepripravený žiak pred tabuľou. Leonard je priam nedočkavý, chce vedieť odpoveď, a to okamžite. Nevydrží už viac čakať.

„Christina.“ v tichosti a s výdychom odvetil, zavrel oči a zvesil hlavu dole. Bojí sa jeho reakcie. Leonard sa pri jej mene vyšponoval. Vystrel sa ako keby do neho vošli všetky ihly sveta. JU! Zas ju sem zaťahuje! V Benettovi ho vrie. Ako si to dovoľuje?! Nahnevane k nemu pristúpi bližšie.

„Zopakuj to!“ prísne prikázal. Jägger sa s malou dušičkou a strachom pozrel na rivala.

„Christina.“ Ak by pri ňom nestál a nevedel, čo bude nasledovať, tak by prepočul odpoveď.

„Po tom všetkom, čo si jej spravil? Michael, ty si ju celý ten čas len ponižoval, ubližoval a vyrýval si do nej, ako sa len dalo. Teraz mi povieš, že mi ju závidíš.“

Hľadia si do očí. Z Leonarda priam srší zúrivosť. Ak by mohol, tak mu asi ublíži. „Prosím ťa, prestaň hrať psychologické hry.“

„Ja nič nehrám!“ skočil mu do reči. Snažil sa brániť slovným útokom.

„Neklam mi!“

Dusno medzi nimi sa zväčšuje. Rozťahuje sa ako plastická hmota snažiaca sa oboch dostať do seba. Leonard ako tak drží emócie pod kontrolou, chýba mu málo, aby neprizabil Jäggera. Ak v tom bude pokračovať, tak za seba negarantuje. Pohár je už naplnený po okraj a pomaly kvapká.

„Prosím, ver mi. Christina je tá….“

„Takmer si ju zabil!“ zúrivo skríkol Leonard. Jägger zostal ako obarený. Ako by mohol? „Zomierala mi v náruči a to vďaka tebe! Držal som ju v náručí, nemohol som nič spraviť! Len sa modliť a prosiť Boha, aby prežila. Bol som bezradný. Len som ju držal za ruku a dúfal.“ Leonard zo seba dostáva všetko, čo má na srdci. Slová mu vychádzajú automaticky. Ako keby si ich už predtým nahral. Jägger krúti hlavou. Nikdy by jej nedokázal ublížiť. Nikdy. Aj ona pre neho niečo znamená. Viac, ako si dokáže pripustiť.

„Ja….“

„Drž už konečne hubu! Nezažil si to a ani ti to neprajem. Boli to tie najhoršie momenty v mojom živote. Keď nevieš, či ju ešte raz niekedy objímeš a pohladíš. Nebyť teba a tvojho neustáleho ponižovania, nič z toho sa nestane.“

„Leonard, prosím,…“ snaží sa zo seba vykoktať zmysluplnú vetu. Hocičo, čo by teraz povedal, vyprovokuje Benetta ešte viac. Leonard stojí ako socha nad skľúčeným Michaelom. Mixujú sa v ňom všetky možné aj nemožné emócie.

„Michael, zmizni mi z očí, ak nechceš, aby som ti ublížil.“ pokojným hlasom prehovoril Leonard. Jägger sa smutne pozrel na neho. Aj napriek kamennej tvári mu z očí srší zúrivosť. Je ako besný útočný pes čakajúci na svoju obeť.

Chce sa mu ospravedlniť, očividne na to nie je dobrý čas. Každá jedna reakcia, slovo, mimika by boli ako rozbuška čakajúca na odpálenie a spôsobenie katastrofy. Jägger so sklonenou hlavou ustupuje z boja. Už aj tak spôsobil viac škody ako úžitku. Nemá chuť ani energiu na ďalšie hádky.

Leonard sleduje odchádzajúceho Jäggera. Ako mohol? Stále nevie pochopiť, čo počul. Jägger a jeho psychologické hry. Dobre si to naplánoval. Snaží sa ho vyhodiť z koncentrácie. Z časti sa mu to podarilo. No nespraví mu tú radosť, nepocíti chuť víťazstva.

Michael za sebou zavrel dvere. Nedokázal by si odpustiť, ak by zomrela. Preboha, čo všetko som zapríčinil? Chytil si hlavu do rúk.

„Prepáč mi, Christina. Prepáč mi.“

Autor: Kristína Doktorová

Na prípravu potrebujeme:

200g rastlinného tuku

75g tortových oplátok

370g ovocných želé cukríkov

75g banánových želé cukríkov

100g lieskových orechov

100g vlašských orechov

50g hrozienok

200g kryštálového cukru

3 vajcia

3PL kakaa

strúhaný kokos

Študentská pečať je nepečený zákusok, ktorý sa pripravuje na pare. Do hrnca so širším dnom si preto napustíme vodu a necháme ju zovrieť. Medzitým si to väčšej misky pripravíme rastlinný tuk (nie palmový), vajcia, cukor a kakao.

Po zovretí vody položíme misku na hrniec. Intenzívne miešame, až pokým sa nám celý tuk neroztopí a hmota nezačne hustnúť.

Do rovnako veľkej misky si prichystáme zvyšné ingrediencie. Želé cukríky si rozkrojíme napoly, orechy si nasekáme na menšie kúsky a oplátky polámeme takisto na menšie kúsky.

Po tom, čo sa nám rastlinný tuk roztopil, kakaovú hmotu vlejeme do misky so zvyšnými ingredenciami a poriadne premiešame.

Hmotu vložíme do vopred pripravenej formy – srnčieho chrbtu, vystlaného alobalom alebo papierom na pečenie a posypaného kokosovou strúhankou.

Študentskú pečať dáme vychladnúť na 3 až 4 hodiny do chladničky alebo studenej miestnosti.

Podávame na jemno nakrájané plátky. Prajeme dobrú chuť!

Auto: Jakub Meluš
foto: autor

Moffat s Gatison nám od júlového Comic-Con-u prinášajú rôzne informácie, ktoré nás nechávajú v riadnom napätí a prinášajú nové nezodpovedané otázky. Kto je Sherriford? Čo má spoločné Thatcher s Mycroftom? A čo vytiahne Smith na Mary?

Všimli ste si však ukryté detaily v promo plagátoch? Nie!? Pretože tvorcovia do nich ukryli viacero nenápadných detailov, ktoré odkazujú nielen na možné spoilery, ale aj na iné televízne seriály. Sherlockovským deduktívnym spôsobom rozanalyzujeme filmové postery, pretože hra sa začína!

Návrat Napoleona zločinu? (1;3)

Bez Moriartyho by nebol Sherlock tým, čím je. Tak isto si nevieme predstaviť Baker street 221B bez husieľ. Všimli ste si názov hudobného podkladu? Miss me? Nepočuli ste to už niekedy? Je to odkaz na posledné sekundy tretej série, ktoré viacerým vyrazili dych a nechápavo sledovali niekoľko minút záverečné titulky. Žeby Sherlock na jeho počesť zložil skladbu?

Pamätáte si na scénu, kedy Jim Moriarty čakal na Holmesa v jeho byte a popíjal čaj? Presne táto čínska čajová šálka s kráľovskou korunou odkazuje na nášho milovaného nepriateľa.

Tretí Holmes? Kto to je? Zahrá si ho Tom Hiddleston? (2)

„Nezabudni, čo sa stalo tomu tretiemu.“ Mycroftove slová si pamätá každý. Odkazujú na tretieho brata Holmesovcov, ktorý je záhadou ako Columbova žena. Sir Arthur Conan Doyle najskôr pomenoval Holmesa Sherrinford, až neskôr ho zmenil na Sherlocka. V ďalších poviedkach ho použil ako meno pre brata.

Okrem toho je tam skrytý odkaz na britského herca cez plávajúcu koženú knižku – Henrich V. od Williama Shakespeara. Herec známy z Marveloviek si zahral kráľa Henricha V. v televíznom spracovaní hry v sérií Hollow Crown od BBC. Benedict Cumberbach si zas zahral Richarda III. v druhom pokračovaní Hollow Crown. Navyše v  Henrichovi V. sa nachádza aj obľúbená Sherlockova pasáž:

„Ste ako chrty na dostihoch,

ktoré čakajú na štart.  Lov/ Hra sa začína.

Vpred! Nech sa vás šťastie drží.

Za kráľa, za vlasť, za sv. Juraja.“

Gatiss (Mycroft) zavesil spoločnú fotku spolu s Amandou Abbington (Mary) a  Tomom Hiddlestonom na Twitter s popisom #blud – čo v slangu znamená brat. Ďalšie tajomstvo, či prekvapenie tvorcov? Niekoľko tisíc fanúšičiek by sa tomu potešilo, no možno je to len dokonalé vodenie za nos.

Záchytné body na poslednú epizódu? (4,6)

Nožík zapichnutý skrz nezodpovedané listy umiestnené na krbe a plávajúca perzská topánka, v špičke ktorej si uchovával tabak do svojej fajky. (Presne tento zvyk využili tvorcovia aj v minuloročnom vianočnom špeciáli). Je to odkaz na jeho zvyky z Doylových poviedok. Oba boli popísané doktorom Watsonom v poviedke Dobrodružstvo Musgraveského rituálu.

Dobrodružstvo Musgravského rituálu, starobylá rodinná hádanka, ktorá vedie ku zakopanému pokladu, patrí medzi Gattisove najobľúbenejšie príbehy o slávnom detektívovi.

Doctor Who a Sherlock? (5)

Autorom knihy je Lavina Smith, známa ako teta Sarah Jane Smith, obľúbenkyňa Doktora, ktorú vychovala po smrti rodičov. Takúto poctu a návnadu na ďalší kultový seriál vzdali scenárista Mark Gatiss a jeho spolupracovník a spoluautor nových sérií Steven Moffat.

Na poslednom zverejnenom plagáte je zas vidieť jednotlivé postavy, ktoré na seba hľadia. Sherlock hladí priamo. John Watson drží v rukách dcéru Rosamund. Z jeho tváre by sa dalo vyčítať, že zo svojej novej funkcie otca nie je najšťastnejší. Jeho žena Mary stojí priamo za ním a namiesto toho, aby milujúco pozerala na dcéru, vražedným pohľadom prebodáva Molly Hooper. Mycroft Holmes pozorným okom sleduje svojho brata. Pani Hudson zaujato sleduje Johna s dcérou, inšpektor Lestrade sa popri tom tvári ako piate koleso na voze. Oproti promo plagátu k tretej sérii je cítiť napätie a vypätú atmosféru medzi jednotlivými postavami.

Od novej dlhoočakávanej série môžeme očakávať oveľa viac vyhrotenejšie konflikty, odhaľovanie temných tajomstiev a zobrazovanie postáv v tých najtemnejších polohách. Už len z mála informácií a fotografií, ktoré nám poskytli tvorcovia, sa máme na čo tešiť.  

Autor: Kristína Doktorová

Zdroj.Foto: James Gil, Paul Jones, Mark Gattis (Twitter), HARTSWOOD FILMS

        Napísať knihu je doslova tá najľahšia časť celého procesu. Inšpiráciu či nápad nájdete kdekoľvek okolo seba. Keď cestujete v autobuse, počúvate rozhovor prísediacich vo vlaku alebo sa len chcete vypísať z udalosti, ktorá sa stala vám alebo v rodine. Mne sa nápad na knihu zrodil pri pozeraní pretekov F1 v televízii, keď komentátori diskutovali o ženských jazdkyniach. To bol prvý „chrobák“ v hlave. Druhý prišiel pri zadaní na seminárnu prácu z autorského literárneho praktika – napísať poviedku. Povedala som si, čo keby som napísala poviedku o F1 z pohľadu ženy, z pohľadu ženskej jazdkyne? Nápad bol a písanie išlo skoro samé. Až tak, že z poviedky sa stala kniha. Predchádzalo tomu však ročné ťukanie do klávesov, vyberanie si z množstva nápadov, vytváranie dejových zvratov a niekedy prekonávanie lenivosti. (Múze tiež bolo jedno, či je ráno, som v škole, práci, alebo zaspávam.)

“Po dopísaní som si nechcela nechať príbeh len pre seba v počítači a sem-tam si ho prečítať.”

        Po dopísaní som si nechcela nechať príbeh len pre seba v počítači a sem-tam si ho prečítať. Chcela som sa s ním podeliť aj s ostatnými. Prečo si nechávať v šuplíku niečo, čo má 245 A4 strán? Začala som teda hľadať na internete, kde môžem publikovať a zároveň dostať aj nejakú spätnú väzbu od čitateľov. Ako väčšina mladých, začínajúcich autorov som skúsila stránku mámtalent.sk. Niekde v kútiku duše som dúfala, že by si ma všimol niekto z vydavateľstva Ikar a chcel by knižne vydať môj nápad. Mamtalent.sk zastrešuje Ikar a populárne, najčítanejšie príbehy raz za čas vydá. Našla som pár kníh, ktoré takto vyšli. Pomáha tak mladým autorom začať spisovateľskú dráhu. Aj napriek tomu, že som príbeh zdieľala na Facebooku a vytvorila som mu aj banner na ich stránke, návštevnosť môjho príbehu bola nízka. Myslela som, že ich kniha zaujme. Nie je to žiaden tuctový príbeh o láske, je to príbeh z prostredia motoršportu! No opak bol pravdou. Čo pre moje ambície bolo viac ako zlé, bolo to katastrofálne. POZOR, navyše mámtalent.sk má podmienku, že ak uverejníte príbeh, rok ho nemôžete ponúknuť nikomu inému! No ak ho stiahnete, môžete s ním narábať, ako chcete. Presne to som aj spravila a začala som vyhľadávať vydavateľstvá. Zo začiatku som nechcela veľké a známe vydavateľstvá ako Slovart, Tatran a podobné, lebo som vedela, že nebudem mať veľkú šancu uspieť. Pretože veľa takých, ako som ja, tam posiela denne svoje práce a žiada ich o vydanie. Radšej som oslovovala menšie a lokálne. Počas môjho hľadania som dokonca publikovala príbeh na Deviantart.com. Irónia je, že som tam mala väčšiu návštevnosť ako na mamtalent.sk! Čo si myslíte, ako som pochodila s vydavateľstvami? Mnohé z nich mi ani neodpovedali na email a tí, čo našli snahu mi odpísať, ich odpoveď bola rovnaká. Prepáčte, slečna, ale nemáme pre vás pozitívnu odpoveď. Koncept vášho príbehu nezapadá do nášho portfólia alebo nie je zaujímavý pre našich čitateľov. Pri týchto slovách som doslova začínala pochybovať o sebe, ale hlavne o príbehu. Veď čo na príbehu odohrávajúcom sa v prostredí F1 nemôže byť zaujímavé? Strategické boje tímov o víťazstvo, dych berúce súboje jazdcov a špionáž. Čo na tom nie je lákavé? Asi to, že tomu nedali šancu a odpísali to hneď na začiatku. Veď sami dobre vieme, aké typy knižiek momentálne ľudia radi čítajú. Na pár dní som doslova zavrhla môj sen o vydaní knižky a nechcela som ani počuť o vydavateľstvách, knihách a aké ľahké je stať sa spisovateľom.

“Je to veľká zodpovednosť nielen voči knihe, ale aj ľudom, ktorí mi pomáhajú. Ale napriek viac ako ročnému snaženiu neľutujem ani jeden krok, ktorý som spravila.”

Stále tu však bola túžba mať vlastnú knihu. Do Stratiť no Vyhrať (názov príbehu) som vložila veľa energie, námahy a v niektorých častiach som sa doslova vypísala z emócií a zlých dní. Bolo by odo mňa sebecké a nezodpovedné nechať si to len pre seba. Povedala som si, že ak nenájdem do konca tohto roku vydavateľa, vydám si ju sama! Je to však finančne veľmi náročné. Znamenalo by to rozbiť prasiatko a ísť do veľkého rizika. Preto som znovu rozhodila „siete“ a začala vyhľadávať nové možnosti – ebooky. Tým, čo sa podarilo vydať ebook, povedali, že je to oveľa jednoduchšie a ľahšie. Pretože vydavatelia, tvorcovia ebooku nemajú také prísne podmienky, ani náklady. Navyše, ich cieľová skupina nie je úzko špecializovaná. Ani tu som však nebola úspešná. Bolo niekoľko stretnutí a rozhovorov, ale vždy som v tom našla nejakú chybičku krásy. Niečo by bránilo mne ako autorovi alebo knihe. Tak som to nechala tak. Ďalšia zakopaná šanca o vydanie.

        Potom som však náhodne objavila stránku pre amatérskych spisovateľov – amaterskepribehy.sk. Zo začiatku som pre nich spravila stratégiu pre Facebook a Instagram a potom som nabrala sily na oslovenie spolupráce. Ja aj Sima (zodpovedná za amaterskepribehy.sk) sme boli nadšené zo spolupráce. Dočkala som sa dokonca aj spätných reakcií, ktoré boli pozitívne! Čo ma veľmi potešilo. Postupne, ako sme zverejňovali príbeh, som rozbiehala facebookovú stránku pre Stratiť no Vyhrať. Zdieľala som tu nielen príbehy, ale aj rozšírené informácie z príbehu, ankety, zaujímavosti a podobne. Keď mi moja „nadriadená“ Sima poslala, že cez leto nebude stránka amatérskych príbehov moc aktívna, lebo sa bude venovať vydaniu knihy, moja zvedavosť mi nedala a hneď som začala zisťovať informácie. Od nej som sa dostala k mojej úžasnej vydavateľke Denise a jej novovznikajúcemu vydavateľstvu Art Floyd.

“Až som sa dostala k mojej úžasnej vydavateľke Denise a jej novovznikajúcemu vydavateľstvu Artfloyd.”

        Keď sme sa dohodli na termíne stretnutia ohľadom vydania knihy, tak som bola nadšená ako malé dieťa pod vianočným stromčekom. Nevedela som sa dočkať, kedy bude ten deň a všetko preberieme. Po našom stretnutí sa celý proces vydania knihy naplno rozbehol. Dohadovali sme, kedy pošle upravené časti, ako a či budeme naďalej publikovať aj na webe, termíny vydania knihy a podobne. Editácia a korektúra textu, tvorba mediálnej a komunikačnej stratégie – z každej tejto činnosti sa veľmi teším. Viem, že termín vydania je blízko a konečne sa splní môj sen – vydať knihu. Priznám sa, že som z toho veľmi nervózna. Je to veľká zodpovednosť nielen voči knihe, ale aj ľudom, ktorí mi pomáhajú. Ale napriek viac ako ročnému snaženiu neľutujem ani jeden krok, ktorý som spravila.

Prológ k príbehu a viac informácií nájdeš:

 https://www.facebook.com/stratitnovyhrat/

Christie Doctor Stratiť no Vyhrať Prológ

Autor. Kristína Doktorová

Fotografia. Dominika Čapkovičová

Koľko ťa stojí štúdium so všetkými poplatkami ročne? Potrebovala si študentskú pôžičku alebo si použila svoju „železnú“ rezervu?

Život v Anglicku je veľmi drahý, nehovoriac o školnom. Každá univerzita v UK stojí 9000 libier (11 378,72 EUR) ročne, treba si kúpiť knihy, ktoré stoja okolo 200 libier (252,86 EUR). Ja som si brala pôžičku, ale mala som našetrených aj dosť peňazí na iné výdavky, keďže moje odsťahovanie z domu znamenalo koniec príjmov od rodičov.

Je veľa prípadov, kedy slovenské vysoké školy nechceli absolventom zahraničných škôl uznať ich tituly. Nebojíš sa, že by sa to mohla stať aj tebe?

Počula som o tom, ale úprimne povedané, zatiaľ som sa nestretla s nikým, komu by sa to stalo. Skôr je problém so slovenskými úradmi, zdravotnými a sociálnymi poisteniami, Úradom práce a podobne.

Mohla by si nám opísať, ako vyzerá jeden semester na tvojej univerzite? Ako prebieha vyučovanie a skúšky?

Anglické univerzity sú oveľa jednoduchšie než slovenské, najmä čo sa týka kritérií na prijatie a absolvovanie skúšok. Vyučovací týždeň má len 12-15 hodín, záleží od modulov. Ja mám napríklad 5 modulov – španielčinu, business, finančné informácie, perspektívy v organizáciách a profesionálne kompetencie. Toto všetko tvorí 11 hodín týždenne, čo nie je veľa. Na druhej strane mám veľa štúdia na doma. Jeden rok na univerzite sa delí na 3 termy, zimný – od septembra do decembra, jarný – od januára do marca a letný – od apríla do mája. Medzi každým termom je jeden mesiac prázdnin, pričom na konci každého termu sú nejaké skúšky alebo eseje. Skúšky sú väčšinou online a môžu sa robiť z domu, ale nie sú také podstatné ako eseje. V prvom ročníku sa napríklad nerobia žiadne testy alebo skúšky, len sa odovzdávajú reporty, prezentácie a podobne. Samozrejme záleží to od vybraného modulu.

Ako je to s praxou? Máš možnosť ju popri škole vo svojom odbore stihnúť?

Každá univerzita poskytuje študentom Erasmus alebo výmenný ročný pobyt, samozrejme aj s praxou v danej oblasti v inej krajine. Zvyčajne sa to rieši cez aplikačné formy do rôznych firiem. Ja som nad tým zatiaľ neuvažovala, pretože je to dostupné len pre 2. a 3. ročník, nie pre prvý.

Chceš pokračovať ďalej v štúdiu alebo pôjdeš skúsiť niečo nové?

Ťažko povedať, čo bude za dva roky, ale samozrejme mám svoje plány do budúcna. O pokračovaní vo vyššom štúdiu zatiaľ neuvažujem, pretože tu v Británii ľudia až tak nepozerajú na titul, skôr na zručnosti a priebojnosť. Ak niekto vidí, že máš talent, dajú ti možnosť aj bez toho, aby si mal nejakú prax. Ja vždy hovorím: „Ak vieš po anglicky a chceš robiť to, čo ťa baví, si za vodou.“ Mladí Angličania sú leniví pracovať, takže zahraniční majú viac možností sa presadiť.

Barbora Fojtíková (22)

Absolventka Hotelovej akadémie Ľudovíta Wintera v Piešťanoch, ktorá už druhý rok študuje v Anglicku. Navštevuje University of Westminster Business School v Londýne, odbor Business Management.

Foto: Barbora Fojtíková

Kapitán Amerika: Občianska vojna (Captain America: Civil War)

Premiéra: 6. Mája 2016

Dej: „Na koho stranu sa postavíš?“ Proti sebe sa postavia dvaja superhrdinovia, Steve Roger/Captain America a Tony Stark/Iron Man. Obaja však majú rozdielne názory na kontrolovanie superhrdinov a ich aktivít. Okrem týchto dvoch uvidíme aj Black Panthera a objaví sa aj Daniel Bruhl (Rivali), ktorý by mal stvárniť zápornú postavu. Komiksoví fanúšikovia vedia, ako tento súboj skončil, no my ostatní si však musíme počkať na premiéru.

Doctor Strange

Premiéra: 4. novembra 2016

Dej: Dej sa točí okolo bývalého neurochirurga, ktorý chráni Zem a jeho obyvateľov pred hrozbami z vesmíru. Marvel rokuje s Benedictom Crumberbatchom, ktorý by mal stvárniť Stranga. Nie je vylúčené, že by sa mal objaviť aj v tretích Avengers.

Strážcovia galaxie 2 (Guardians of the Galaxy 2)

Premiéra: 5. Mája 2017

Dej: Príbeh ani záporný hrdina zatiaľ nie je známy.

Thor: Ragnarok

Premiéra: 28. júl 2017

Dej: Po udalostiach v Temnom svete všetci čakajú odpovede na viacero otázok. Tvorcovia vraj sympatizujú s nórskou mytológiou, kde Ragnarok znamená koniec bohov a všetkého.

Black Panther

Premiéra: 3. november 2017

Dej: Podľa slov Feiga to bude rodinná dráma o izolovanom africkom štáte Wakanda, ktorý musí jej kráľ, vedec a supervojak v jednej osobe T’Challa/Black Panther ochrániť pred vonkajším svetom.

Captain Marvel

Premiéra: 6. júla 2018

Dej: Príbeh o tajnej agentke a pilotke Carol Danvers, ktorá sa infikuje mimozemskými génmi a stane sa dôležitou superhrdinkou.

Inhumans

Premiéra: 2. November  2017

Dej: Zoznámime sa s novým druhom ľudí a hrdinov, ktorí boli vyšľachtení mimozemšťanmi pomocou plynu, ktorý odomkol v ich telách uzavreté gény. Vďaka tomu sa z nich stali superhrdinovia.

Avengers: Infinity War Part I., II.

Premiéra: 5. Mája 2017

Dej: Jediné, čo je isté o týchto Avengers, je záporný hrdina. Tým bude titán Thanos. Nič bližšie sa zatiaľ nevie. Kto vie, či „starý“ Avengers budú na Zemi, či budú vôbec žiť a ak budú žiť, otázne je, či sa znovu spoja. No môže sa stať, že Iron Mana, Hulka, Groota, Black Panthera a Doctora Strange uvidíme v jednom filme.