Náš bývalý redaktor sa prihlásil do ročného študentského programu v Trnave. Kvôli pandémii koronavírusu ho musel s ostatnými účastníkmi predčasne opustiť. Atteliéru povedal, čo stihol zažiť predtým a ako hodnotí túto skúsenosť. Ako sám hovorí, dostať sa do Kampusu nie je však vôbec jednoduché.

Ako si sa dozvedel o možnosti prihlásiť sa do programu Nádvorie Kampus?

O programe som sa dozvedel, keď sme robili s kamarátmi projekt Túlavé labky. Oslovoval som miestne médiá, aby sme spropagovali náš projekt a natrafil som na článok o Kampuse. Ihneď ma táto ponuka zaujala, pretože som videl nadpis, že ubytovanie je zadarmo. Keď som sa však pozrel bližšie, zistil som, že je to jedinečná príležitosť a ponúkané veci boli fakt super. A nebolo to iba o ubytovaní.

Váhal si nad podaním prihlášky?

Nad podaním prihlášky som neváhal. Vedel som, že si ju tam pošlem a skúsim šťastie. Pri vypĺňaní samotnej prihlášky som dlho uvažoval, ktoré veci zo svojho skromného života ukážem a čím sa môžem pochváliť.

Ako prebiehal výberový proces do programu?

Výberový proces pozostáva z dvoch kôl. V prvom kole som si musel vyplniť naozaj podrobnú prihlášku, na základe ktorej komisia vyberala vhodných uchádzačov. Tí sa potom dostávajú do druhého kola – na ústne pohovory. Tam som sa stretol s vedúcimi celého projektu a pýtali sa ma na rôzne veci nielen z prihlášky, ale aj z môjho života. Potom som už čakal na vyhodnotenie.

Nakoniec si ťa vybrali, vieš prečo?

Prečo si vybrali práve mňa? Asi pre moju šikovnosť, ochotu pomáhať, chuť meniť veci k lepšiemu a asi aj na základe toho, ako som sa im páčil na pohovore. Myslím, že tam som zabodoval, ale to posúdiť neviem. Hovorím, ako to vidím ja.

Do Kampusu nie je jednoduché dostať sa, a tak skôr odporúčam neustále na sebe makať

Čo hovoríš na priestory Nádvoria?

Nádvorie je krásny priestor s peknou a kvalitnou architektúrou, za ktorou stojí aj primátor Bratislavy Matúš Vallo. Prostredie Nádvoria som vnímal ako študent v Trnave už predtým a veľmi sa mi páčilo. Aj krásne prostredie bolo jednou z motivácií, prečo som sa chcel do programu dostať.

A teraz k samotnému bývaniu, mal si izbu sám?

Nie, na izbách sme bývali po dvoch. Mal som príjemného spolubývajúceho a z predošlých rokov, ktoré som strávil na stredoškolskom internáte, som sa nebál ničoho. Bol som pripravený na hocikoho a hocičo.Bývanie v priestoroch Kampusu je fakt perfektné. Každá izba má vlastnú kúpeľňu. Kuchyňa a ostatné priestory Kampusu boli spoločné, a to je tiež výhoda. Práve kuchyňa spojená s obývačkou bola miestnosť, kde sme s ostatnými účastníkmi trávili veľa spoločných chvíľ.

Ako fungovalo spoločné bývanie v Kampuse?

Zo začiatku sme nemali žiadne spoločné pravidlá. Žili sme hocijako, bez pravidiel a každý si robil to, čo mu vyhovovalo. Postupom času, keď nebolo, kde klásť špinavý riad a prach sa víril aj pri miernom pohybe, sme pochopili, že takto to ďalej nepôjde. Museli sme si stanoviť pravidlá, napríklad na umývanie riadu alebo upratovanie spoločných priestorov. Spoločné bývanie bolo bez problémov. Ako tak spomínam, ani raz sme sa nejako extrémne nepohádali. V Kampuse z nás vznikol naozaj dobrý kolektív ľudí.

Aké ste mali medzi sebou vzťahy?

Z môjho pohľadu sme mali skvelé vzťahy. Aj na moje prekvapenie sme si rýchlo na seba zvykli a hneď sme sa spriatelili. Ja som nemal problém s nikým a myslím si, že ani ostatní nemali problém so mnou. Ak bol nejaký problém, vedeli sme si ho vydiskutovať a všetko bolo v poriadku.

Každú nedeľu sme mohli absolvovať spoločný brunch v kaviarni Thalmeiner.

Spomeň si na prvý týždeň v Kampuse? Nemal si strach z niečoho nového a neznámeho?

Iba dve veci som v živote nemal – strach a peniaze. (smiech) Určite som sa nebál mojich nových spolubývajúcich, ani vedúcich programu, skrátka ničoho. Nie je sa čoho báť! Skôr som bol zvedavý a tešil som sa na to všetko, čo má počas roka čaká. Prvý týždeň bol z môjho pohľadu super. Všetci sme sa museli najskôr spoznať a veľmi tomu pomohli aktivity, ktoré nás čakali, či už predstavovanie Nádvoria, spoločná večera alebo aj obyčajné chvíle v Kampuse.

Čo bolo obsahom programu počas pracovného týždeň?

Počas každého týždňa sa program menil a nebol určený program na daný týždeň. Viac-menej bolo všetko otvorené a bolo na nás, ako program Kampusu využívame. Čo bolo povinné každý týždeň, boli večere v reštaurácii Akadémia. Vždy bol na večeri nejaký zaujímavý hosť, ktorý nám mal čo povedať nielen z profesijného, ale aj z osobnostného života. Pracovný týždeň sme inak trávili každý zahltený svojimi povinnosťami a školou. Okrem spomínaných večerí sme mali prvý semester tri workshopy, teambuilding a veľa aktivít, ktoré sa časovo upravovali tak, aby nám všetkým vyhovovali.

Spomínal si večere s hosťami. S kým ste sa na nich stretli?

Napríklad s pánom primátor Bročkom, s ľuďmi z Nádvoria, s majiteľom pánom Trnkom alebo s rôznymi umelcami. Všetci nám mali čo povedať a každý jeden hosť bol perfektný. Ja osobne som si z každej večere niečo odniesol. Každého hosťa som počúval so záujmom a veľmi veľa som sa počas týchto neformálnych večerí dozvedel a naučil. Hlavne do osobnostného života.

Mali ste program aj počas víkendov?

Počas víkendov to bolo taktiež na nás. Každú nedeľu sme mohli absolvovať spoločný brunch v kaviarni Thalmeiner. Okrem toho nebol žiadny povinný program. Určite je dobré, keď človek zostáva v programe aj počas víkendu a spoznáva nielen ľudí na Nádvorí, spolubývajúcich, ale aj samotné mesto, ktoré má rozhodne čo ponúknuť.

Kampus nie je pre tých, ktorí hľadajú ubytovanie zadarmo.

Mrzí ťa, že kvôli koronavírusu ste museli opustiť Kampus?

Áno. Toto ma mrzí asi najviac. Tešil som sa na celý rok v Kampuse a to, že tam teraz nemôžem byť, mi je skutočne ľúto. Taký je život. Vždy nemôžete mať všetko. Program Kampus pokračuje však aj za priestormi Nádvoria. Spoločne si s Kampusákmi volávame, workshopy absolvujeme online a sme radi, že sa vidíme aspoň cez internet. Za ten viac ako polrok som toho zažil skutočne veľa. Spoznal som skvelých ľudí  a program mi dal do života skutočne dobrú lekciu.

Otázka na záver nemôže byť iná. Odporučil by si študentom prihlásiť sa?

Určite áno! Avšak, ako povedal môj spolubývajúci, program Kampus nie je pre tých, ktorí hľadajú ubytovanie zadarmo. Program je hlavne o aktívnosti, chuti meniť svoje okolie, snažiť sa byť lepší človek a v konečnom dôsledku aj o networkingu. Každému študentovi by som program odporučil. Do Kampusu nie je jednoduché dostať sa, a tak skôr odporúčam neustále na sebe makať a pracovať. Len pracovitosťou, skúsenosťami a šikovnosťou môže človek meniť svet okolo seba.

Prerušenie ligových súťaží nebolo celosvetovo jednotné. Na Slovensku sa stihli odohrať prvé štyri jarné kolá a tabuľka sa mala deliť na skupinu hrajúcu o majstrovský titul vo Fortuna lige a skupinu bojujúcu o záchranu v našej najvyššej súťaži. Viaceré kluby chcú pokračovať v zápasoch. V Rusku sa hral futbal o dva týždne dlhšie. V USA sa sezóna síce začala, no po dvoch kolách ju prerušili. Jediná krajina, kde sa hralo aj počas najväčšej pandémie, bolo Bielorusko.

Majstrovstvá Európy majú nový dátum

Kvôli pandémii sa zrušil letný šampionát. Majstrovstvá Európy vo futbale mali byť usporiadané špecifickým modelom. Záverečnú časť organizuje jedna, maximálne dve krajiny. Tento rok to malo byť až dvanásť krajín.  Európska futbalová únia (UEFA) odročila súťaž  na leto 2021. Dopad to má aj na slovenskú reprezentáciu, kvalifikačný duel o postup sa odohrá pravdepodobne na jeseň. Pôvodný zápas play-off mal byť 26. marca 2020.

Čo je s domácim futbalom?

Keďže na Slovensku platí zákaz športových a kultúrnych podujatí, zápasy sa zrušili a tribúny štadiónov ostali prázdne. Stanovisko k pandémii zverejnil Slovenský futbalový zväz (SFZ), ktorý zastrešuje domáce súťaže, už viackrát. Rešpektuje všetky opatrenia prijaté štátnymi orgánmi a bude sa nimi riadiť. SFZ informoval na svojej webovej stránke, ako, prípadne kedy, sa začne futbal opäť na Slovensku hrať. Správu viackrát aktualizoval.

Zväz spustil nový projekt, aby zostal v kontakte s hráčmi či trénermi. Prináša rozhovory s futbalistami po kariére, seriál dostal názov Čo je s vami ?. Pridal tiež sekciu Daj Covidu-u gól, v ktorej publikuje tréningové videá od mladých talentov i slovenských reprezentantov. Po vzore svetových klubov rozbehol na sociálnych sieťach online streamované zápasy hry FIFA 20, veľkým ťahákom bolo derby proti Česku.

Mrzí ma, že po 19 rokoch v Žiline mi prišla výpoveď kuriérom bez toho, aby mi niečo niekto oznámil.

Televízie majú veľký význam

Futbal generuje veľkú časť príjmov z vysielacích práv a reklám. Momentálne sa zápasy nehrajú, a tak sú tímy ukrátené o tieto finančné zdroje. Kluby majú tomu prispôsobený rozpočet a giganti, ako Arsenal alebo Chelsea, zverejnili na sociálnych sieťach vlastné čísla. Celkový dopad v Európe bude obrovský, v hre je strata viac ako 4 miliardy eur. Menšie kluby v Taliansku od začiatku sezóny nedostali ani zálohy. Tie sa vyplácajú paušálne, ale problém s reklamou majú aj televízie, preto platby meškajú.

Veľká rana pre futbal na Slovensku

Prvé problémy z domácich klubov mala MŠK Žilina. Majiteľ Jozef Antošík sa chcel dohodnúť s hráčmi na znížení platov o 70 až 80 percent. Tí boli proti tomu. Za kabínu vystúpil ako prvý brankár Dominik Holec, ktorý patrí medzi odchovancov tohto klubu: „Mrzí ma, že po 19 rokoch v Žiline mi prišla výpoveď kuriérom bez toho, aby mi niečo niekto oznámil.“ Dnes o jeho predčasnom odchode existuje viacero článkov, nielen na športových weboch. O situáciu sa zaujímali aj české médiá. Klub a hráči napokon nenašli spoločnú cestu a začalo sa veľké mediálne doťahovanie. Antošík, ktorý vlastní aj potravinársky závod Preto Ryba Žilina, sa nakoniec rozhodol klub poslať do likvidácie a ukončil pracovné zmluvy 18 hráčom. Medzi nimi sú aj najväčšie hviezdy tímu, ako Miroslav Káčer, spomínaný Dominik Holec, Martin Králik alebo český legionár Filip Kaša.

Spartak Trnava prešiel v zime obmenou kádra. Pribudli viaceré zahraničné mená, ako Orlandič, Monzea či Yao. Momentálne hráči trénujú v malých skupinkách a individuálne pristúpili aj na zníženie platov. Iná situácia je v FK Senica. Klub mal dlhodobo finančné problémy a niekoľko mesiacov nebola jasná jeho budúcnosť. Momentálne doň vstupuje nový investor, ktorého meno zatiaľ nie je známe. Senický futbal tak dostane druhú šancu.

Trénovanie bez kontaktu hráči ešte nezažili 

Veľké zmeny v tréningovom procese museli kluby akceptovať a podľa nariadení začali s tréningovým procesom v skupinkách a bez fyzického kontaktu. Spoločný tréning už začal aj nováčik z Pohronia. „Dnes sa začal skupinový tréning, ktorý si chalani po dlhšej vynútenej pauze naozaj užili. Snáď im bude priať aj počasie, aby mohli tréningový proces poriadne rozbehnúť,“písal FK Pohronie Žiar nad Hronom Dolná Ždaňa na svojom Facebooku. Zaujímavý model tréningu zvolil Ružomberok, začal inak ako ostatné kluby.  Hráči tímu z Liptova dostali správu, že ak chcú, môžu prísť na dobrovoľný tréning – stretli sa všetci.

Slovenská súťaž dáva šancu mladým hráčom

Počas nútenej futbalovej prestávky prebiehali viaceré ankety a futbalový odborníci hodnotili súťaže, či už v Európe, ale tie svetové. Skvelé vysvedčenie dostala naša Fortuna Liga v oblasti práce s mladými hráčmi. Dokonca sa umiestnila na čele rebríčka nasadzovania hráčov do 21 rokov. Je to motivujúca správa pre mladé talenty a pocta pre domáce kluby. Príkladom je DAC Dunajská Streda, ktorá má v akadémii hráčov z Maďarska či exotickej Panamy. Prečítajte si tiež náš starší rozhovor s organizátorom TOP ligy malého futbalu.

Zdroj: futbalsfz.sk, futbal.pravda.sk