Veľa mladých ľudí sa začína zaujímať o ekologické témy a ich spôsoby uvedenia v praxi, ktoré sú reálne prospešné. Registrujeme second-handy, zero-waste materiály, čapovateľnú drogériu a najnovšie aj tzv. swap – teda výmenu produktu za produkt. Swap je ekologický a zároveň ekonomický spôsob, ako sa zbaviť nepoužívaného oblečenia a dostať zaň “nové” originálne kúsky. Pritom nezaťažujeme planétu kúpou nového fast-fashion oblečenia.

Sára je veľkou milovníčkou módy, no zároveň jej nie je ľahostajná naša planéta. Preto sa snaží vnímať svet inak, venovať pozornosť menej konzumným veciam: „Celosvetovo táto myšlienka predstavuje akúsi alternatívu bežného nakupovania oblečenia, prípadne iných vecí, ktoré by sa dali na swape vymieňať.“

Swap v Trnave

Sára vo svojom okolí začala viac vnímať tento typ podujatia. Celá myšlienka sa jej zapáčila natoľko, že mesto Trnava má svoj vlastný swap aj vďaka nej. Je to spoločný projekt, ktorý vytvorila so svojimi kolegyňami a existuje už vyše roka. Sára si tiež rada nakupuje v sekáčoch alebo na blšákoch. Vysvetlila, že je to ekonomickejšie a často sa jej podarí nájsť originálne kúsky.

Podľa jej slov bolo prvé spustenie tohto projektu časovo náročné: „Keď sme robili swap úplne prvý raz, venovali sme tomu niekoľko týždňov. Vôbec sme nevedeli, do čoho ideme, a snažili sme sa premyslieť každý detail.“ Okrem samotných eventov sa stále venujú i celej organizácii, pretože si samy zastrešujú sociálne siete a komunikáciu.

Okrem swapu oblečenia sa začali venovať aj výmene rastlín. Namiesto oblečenia si môžu návštevníci vymeniť kvetiny, odrezky z rastlín alebo kvetináče. Sára vysvetľuje, že každý swap má vlastné, ale zato jednoduché pravidlá: „Vždy dopredu avizujeme prostredníctvom nášho facebook eventu alebo facebook stránky miesto, čas a dátum konania a tiež jednotlivé pravidlá. Uvádzame v nich, čo na swap patrí a čo nie,“ opisuje postup.

Je to aspoň malá troška, ktorou môžeme pomôcť prírode.

Hlavným cieľom nie je len posunúť nevyužité oblečenie alebo nadbytok rastlín, ale nájsť im nový domov niekde, kde budú využívané a potrebné.

Radosť z úspechu

Na základe ohlasov okolia vidí, že sa o tento druh výmeny zaujíma viac a viac ľudí. Tvrdí, že najlepšie reakcie sú po evente, keď ľudia dávajú spätnú väzbu. Či už ako komentár, alebo príspevok na sociálnej sieti.

K veľkému úspechu sa pridávajú aj ponuky na organizáciu podobnej udalosti na iných miestach než len v Trnave, kde vznikol: „Náš swap chceme robiť naozaj lokálne a okrem toho vo veľa mestách sa už swap koná pod taktovkou niekoho iného, a preto sa nám zdá zbytočné vytvárať nejakým spôsobom konkurenciu.“

Zvýšený záujem ľudí o takéto podujatie sa dá vidieť každým ďalším úspešne zvládnutým podujatím. Môže to byť spôsobené aj tlakom, ktorý sa v spoločnosti vyvíja v súvislosti s konzumným správaním. V dnešnej dobe je trendy byť „eco“ a „zerowaste”. Práve vďaka pozitívnym reakciám a ich následnému šíreniu medzi známymi sa prídu pozrieť na miestny Trnavský swap stále noví ľudia.

Kvety nad oblečenie

Vyswapované oblečenie a aj rastliny sú súčasťou jej domova. Ako sama tvrdí, rastliny doma vedú: „Oblečenia zo swapov mám pomenej, pretože nakupujem aj v sekáčoch či blšákoch a v poslednej dobe si viac a viac uvedomujem, že nič nové nepotrebujem.“

Dnes má doma niekoľko druhov rastlín, ktoré si vyswapovala alebo sa ich ujala po skončení akcie. Veľa odrezkov zostáva po evente bez domova a je škoda ich vyhodiť. Vezme si ich domov, nechá ich zakoreniť, následne ich presadí a opäť prinesie odrezky na ďalší swap, kde nájdu svoj domov.

Na začiatok sme sa vybraných respondentov opýtali, v čom vidia najvýraznejší rozdiel medzi štúdiom na Slovensku a v zahraničí. 

Študentka Lenka odpovedala priamočiaro: „Vnímam to tak, že zahraničné školy ponúkajú väčšie možnosti študentom, viac sa im venujú do hĺbky a nie iba povrchne, tak ako u nás.” Lenka v Španielsku navštevovala školu Universitat Politècnica de València, no žila v kampuse v meste Alcoy.

„Najvýraznejším rozdielom bolo, že domáci študenti mali školu spoplatnenú. Malo to na nich obrovský vplyv, pretože to niečo stálo a nikto tam nebol len “zo srandy”, ” odpovedal študent Ľudovít, ktorý študoval na univerzite UCLM Castilla la Mancha v španielskom meste Albacete.

„V Portugalsku kladú väčší dôraz na schopnosť práce s textom a vyhľadávanie, než len na suché memorovanie textu,” jasne povedal Sebastián, ktorý študoval na Universidade de Lisboa.

Nasledujúcou otázkou sme chceli zistiť, čím sa odlišuje spôsob výučby na Slovensku a v zahraničí. Množstvo odpovedí malo podobný charakter.

„V Dánsku výučba prebiehala hlavne prakticky. Minimum memorovania informácií, ktoré si študent už ďalší týždeň nepamätá. Väčšina prednášok bola formou praktického vysvetlenia a po nej prebiehala otvorená diskusia medzi študentmi a pedagógom,” povedal Tomáš, ktorý diplomoval v Dánsku na Aarhus Universitet.

Simona, ktorá bola na MCI Management Center of Innsbruck tvrdí: „Na spôsobe výučby ma zaujalo hlavne to, že každý predmet vyučovali ľudia z odborov, ktorých skúsenosti, zážitky, ale aj prešľapy z praxe nesmierne oživili celý predmet.”

„Mal som možnonsť stretnúť sa s reálnym svetom prostredníctvom spolupráce firiem a školy. Jednou z našich úloh bolo ísť do takejto firmy aj pracovať. Toto na Slovensku nehrozí,” odpovedal Ľudovít zo Širokého.

Na záver sme študentom položili otázku, čo ich na zahraničnej škole najviac zaujalo a či by niečo z toho chceli zaviesť aj u nás na Slovensku.

„Na univerzite sa mi páčil systém anonymného hodnotenia predmetov aj vyučujúcich,” odpovedala Simona, ktorá pochádza z Trenčína. „Prikladala sa tomu oveľa väčšia váha, aj samotné predmety sa otvárali hlavne na základe hodnotení študentov.”

„Určite kompletná zmena školského systému a koniec memorovania informácií,” povedal Tomáš z Trnavy. „Viac úloh v tíme, praktických alebo laboratórnych seminárok, otvorená diskusia na každej hodine.”

Lenka, študujúca na Technickej univerzite odpovedala: „Mohli sme si reálne vyskúšať alebo nasilmulovať situácie, o ktorých sme sa učili, alebo sme projekty realizovali v skutočnej problematike, ktorá sa rieši vo svete.”

Opýtaní študenti si uvedomujú, že zmena vo výučbe na slovenských školách je vítaná, ba priam nevyhnutná. Tvrdia, že zahraničné školy im ponúkajú ďaleko viac možností na realizáciu sa v danom odbore ako tie slovenské. Študenti volajú po zmene, no či sa výučba na vysokých školách a univerzitách zmení je zatiaľ otázne.

Trochu z histórie

Historicky prvý turnaj sa odohral na Stanfordskej univerzite v roku 1972. Hlavnou cenou pre víťaza nebola finančná odmena, ale ročné predplatné časopisu Rolling Stone. Neskôr sa prvá obrovská súťaž konala v roku 1980 a zúčastnilo sa na nej viac ako 10 000 ľudí. Už v tom čase bolo cítiť veľkú mediálnu podporu.

80. roky

V roku 1980 sa objavilo niekoľko firiem, ktoré sa špecializovali na monitorovanie najlepšie dosiahnutého skóre vo videohrách. Jedna takáto spoločnosť sa volala Twin Galaxies. Podporovala videohry a publikovala zoznam najvyššieho skóre a pokorených rekordov. Je to niečo podobné Guinnessovej knihe rekordov.

90. roky

Toto obdobie nebolo typické iba módou a hudbou, ale aj nárastom herného priemyslu. Do popredia sa dostal hlavne internet, vďaka ktorému nastala éra online súťažného hrania. Pripojenie na internet bolo veľmi dôležité, keďže pomohlo spopularizovať počítačové hry a spoločnosti, napríklad Nintendo či Blockburster. Neskôr začali rôzne spoločnosti sponzorovať a podporovať svetové e-šport turnaje.

Byť či nebyť športom?

Názov e-šport, pre laikov elektronický šport, v podstate znamená súťažné hranie videohier ako profesionálneho športu. Podľa tejto vety by to mal byť šport, avšak na internete sa pojem šport s pojmom e-šport nezhoduje.

Názov má aj podobné synonymá: „professional gaming”, „progaming” či „cybersport”. Množstvo ľudí si povie: „Ako je možné, že to môžu hrať súťažne?” alebo „V akých hrách sa tam dá vôbec súťažiť?” Je tu množstvo hier, ktoré sa delia na FPS (First-Person-Shooter) alebo RPG (Role-Playing-Game). Do kategórie FPS hier sa radia hry ako Overwatch, Call of Duty a Counter Strike. Pod RPG hry spadá World of Warcraft, Fallout a Borderlands.

Malá zaujímavosť. V Ázii existuje platforma zvaná Bountie, ktorá dáva možnosť hráčom živiť sa hraním svojich obľúbených hier. Ide o platformu plnú hráčov a herných vývojárov. Hrať svoju obľúbenú hru a pritom zarábať? Ó, áno!

Typický e-športový hráč je vo väčšine prípadov študent strednej alebo vysokej školy od 16 rokov. Je to vek, v ktorom človek disponuje dobrými reflexmi, psychickou a fyzickou odolnosťou, ktorú treba na výdrž v zdĺhavých bojoch. Okolo veku 25 rokov sú hráči v tomto odvetví už „na dôchodku”.

Získa e-šport status klasického športu?

E-šport by mal byť, podľa viacerých diskusií na rôznych fórach, považovaný za klasický šport, v ktorom sa vynakladá istá časť úsilia. Ako v klasickom športe, tak aj v e-športe športovci vynaložia úsilie a trénujú niekoľko hodín denne. Vedeli ste, že hráč e-športu dokáže za minútu urobiť 400 pohybov na klávesnici a myši? Je to dvakrát viac ako u bežného používateľa.

Ďalším faktom je, že počas hrania hry dokáže hráčovi tep srdca vyskočiť na 180 úderov za minútu. Zapríčiňuje to najmä stresové vypätie hráčov. Títo hráči dokážu trénovať priemerne 9 až 10 hodín denne. Každý jeden deň, ktorý venujú tréningu, sú vystavení nervozite a istému tlaku. Väčšina srdcových chorôb je spôsobená z dôvodu veľkého napätia, ktoré vychádza z nezdravého stereotypu.

Tieto e-športové turnaje ponúkajú peňažnú odmenu, ktorá prevyšuje sumu niekoľko miliónov. Tým prekonávajú zárobky mnohých iných športových turnajov po celom svete. Podobne ako Tour de France, aj e-športy majú svoje názvy turnajov. Patria sem napríklad League of Legends The Championship alebo BlizzCon. U nás na Slovensku je to napríklad Y-Games. Možno v najbližších olympijských hrách už budeme vidieť aj e-šport. Jeho účasť, najmä vďaka masívnej popularite medzi mladými ľuďmi, je veľmi reálna.

A čo vy? Ste v tíme e-šport a budete im fandiť alebo má hranie počítačových hier zostať domácou záležitosťou?