O tom, ako celý proces deratizácie v meste Trnava prebieha a ako sa môžu zapojiť aj občania nás informovala referentka verejnoprospešných služieb odboru komunálnych a cintorínskych služieb mestského úradu Lenka Danišovičová.

Potkany sa množia vo veľkom počte

Deratizáciu zabezpečuje dvakrát do roka, na jar a na jeseň, firma Redinex, ktorá zvíťazila vo verejnom obstarávaní. Pracovníci prechádzajú jednotlivé mestské časti s cieľom nájsť aktívne potkanie diery. Keď nejakú nájdu, do hĺbky približne 30 centimetrov vložia návnady. Po týždni sa k dieram vrátia, aby ich skontrolovali. Ďalší postup závisí od toho, či je v nich stále pohyb. Ak áno, opätovne do diery vložia návnady. K vyčisteným dieram sa neskôr vracajú a zasypávajú ich.

Je dobre známe, že vďaka silne vyvinutej reprodukčnej schopnosti potkanov rodia samičky viackrát do roka. V jednom vrhu môže byť sedem až desať mláďat, ktoré veľmi rýchlo dosiahnu pohlavnú dospelosť. Práve preto sa vo veľkých ohniskách ich výskytu deratizácia vykonáva opakovane počas celého roka.

Potkany majú vo svojej kolónii jedincov, ktorí zastávajú funkciu tzv. ochutnávačov. Preto je dôležité, aby jed pôsobil pomaly. Ak by totiž ochutnávač po zjedení návnady zahynul do pár minút, jeho rýchla smrť by varovala ostatné potkany, ktoré by sa tým pádom návnade vyhli.

Zapojiť sa môžu aj občania

Mestskej samospráve a aj sebe občania môžu pomôcť tým, že výskyt potkanov a ich diery nahlasujú celoročne, nie len vtedy keď je vyhlásená celoplošná deratizácia. Nahlásiť konkrétnu lokalitu výskytu môžete na e-mailovú adresu lenka.danisovicova@trnava.sk. Pre lepšiu identifikáciu aktívnych dier je vhodné, ak priložíte aj fotografie miesta výskytu.

Pozor na praskliny v potrubí

Ak sa aktívne diery nachádzajú v blízkosti kanalizačných prípojok, je nutné, aby dal majiteľ domu preveriť ich funkčnosť a zabezpečil ich deratizáciu.  V takýchto prípadoch sa totiž potkany dostanú na povrch cez praskliny v potrubí. Veľmi podstatnú úlohu zohráva aj čistota okolia rodinných a bytových domov. Potkany majú dobre vyvinutý čuch a sú závislé na pravidelnom prísune potravy. Preto sa zdržiavajú v blízkosti ľudských obydlí, pri ktorých môžu nájsť odpadky. Práve kvôli prevencii mesto na všetkých sídliskách postupne inštaluje polopodzemné kontajnery na odpad, do ktorých sa potkany nedostanú, čo znžuje ich zvyčajný výskyt pri kontajnerových stojiskách.

Spoločnosť v akej žijeme nám už dávno dala dosť jasne najavo, že je riadená mužmi. Od nepamäti ženám ukazuje ako sa majú správať, obliekať a prezentovať. Samozrejme, za tých pár rokov sa čo-to pozmenilo, no pointa zostáva viac–menej stále rovnaká. Aby si žena zaslúžila obdiv okolia, musí spĺňať určité kritériá nastavené tak, aby ulahodili mužskému oku. To spôsobuje to, že sa mladé dievčatá porovnávajú medzi sebou, čo môže mať katastrofálne následky ako je depresia. V najkrajnejších prípadoch dokonca aj samovražda.

Sociálne siete Instagram či Twitter v poslednom čase oblieta koláž dvoch fotografií. Táto koláž vyvolala mnoho zmiešaných reakcií a neunikla ani nám. Na fotografii vľavo môžeme vidieť 25-ročnú modelku Kendall Jenner, ktorá sa dostala do pozornosti vďaka účinkovaniu v reality show KUWTK.

Mnoho mladých dievčat ju považuje za vzor dokonalej ženy, nehovoriac o tom, že zastupuje aj prvé miesta v rebríčku krásy vytvorenom mužským pohlavím. Proste a v skratke, pozná ju a obdivuje skoro celý svet.

Alyssa Carson je na druhej strane obyčajné a zároveň neobyčajné devätnásťročné dievča, o ktorom mnoho ľudí ani len netuší. Celý život snívala o tom, že sa raz stane astronautkou. Zúčastnila sa niekoľkých vesmírnych táborov a v roku 2014 sa stala prvým človekom, ktorý absolvoval „NASA Passport Program“ a navštívila všetkých 14 turistických stredísk NASA v 9 štátoch. Dokonca bola uvedená aj ako najmladšia priekopníčka v talkshow Steva Harveyho.

Okrem toho účinkovala aj v dokumente The Mars Generation z roku 2017. Svet potrebuje vidieť viac dievčat ako je mladá Alyssa. Je omnoho vhodnejším idolom a vzorom pre malé dievčatá, ako napríklad spomínaná Kendall, ktorej fotka sa stala virálnou len vďaka tomu, že má na nej oblečenú spodnú bielizeň ukazujúcu jej „dokonalú a ideálnu” ženskú postavu.

Hrušky a jablká

Naozaj chceme, aby sme dávali mladým dievčatám takýto príklad? Aby nenasledovali svoje sny len kvôli tomu, že sa nezhodujú s predstavami „ideálnej“ ženy? A čo je vlastne ten ideál? Týmito otázkami sa zaoberali aj ľudia v komentároch pod fotkou, na ktorej boli vedľa seba spojené Kendall a Alyssa. Áno, samozrejme, že obo mladé slečny sú diametrálne odlišné a nemali by sme miešať hrušky s jablkami… Ale nespadajú náhodou hrušky a jablká do tej istej podskupiny ovocia?

Chápeme, že Kendall a Allysa žijú rozdielne životy, no predsa len majú niečo spoločné. Obe sú to ženy, ktoré nasledujú svoje vlastné sny. Čo ich rozdeľuje je to, že jedna z nich má väčšiu publicitu. Práve to je ten spomínaný problém. To je ten dôvod, prečo sa spôsob života Kendall považuje za ten „správny”. Pretože to je ten, ktorý nám médiá vedome podsúvajú.

Sociálne siete sú plné fotiek, ktoré však neodrážajú realitu. Je to niečo ako hnilé ovocie, ktorým nás kŕmia, až kým nám nie je zle. Toto ovocie chutí trpko a nesie v sebe závisť, ktorú pociťujeme pri pohľade na fotky, ktoré nám médiá ukazujú denno-denne.

Prečo nevyzerám ako ona? Prečo nemám takú postavu ako ona? Prečo nie som taká pekná? Tieto a mnohé iné otázky si mladé dievčatá po celom svete kladú každý deň.

Avšak, mnohí si neuvedomujú, že takto stále niekoho porovnávame (aj seba) a podvedome štveme proti sebe. Nespočetne veľa ľudí hlása, že ženy by predsa mali držať spolu a nie hašteriť sa a porovnávať. No práve tým, že odsudzujú ženy ako je Kendall, tak sebe vína lejú a ostatným vodu kážu.

Mali by sme sa ako ľudia zobudiť a konečne pochopiť, že nie každý z nás má rovnaké hodnoty a preferencie. Nemôžeme ostatným rozkazovať, ako majú žiť vlastný život. No čo môžeme urobiť je to, že nebudeme prezentovať a podsúvať iba jeden spôsob života a nazývať ho ideálnym.

Všetci to dobre poznáme. Dievčatá sa majú hrať s bábikami a nosiť šaty, chlapci sa majú hrať s autíčkami a obliekať si nohavice. Ružová farba je dievčenská a modrá zase chlapčenská. Svet módy niekedy dokáže byť veľmi prísny a nekompromisný, avšak nasledujúcich 7 ľudí sa nebálo prekročiť hranice a dokázať ostatným, že móda dokáže byť foremná a plná fantázie.

1. Amelia Bloomer

V dnešnej dobe sa nikto nepozastaví nad ženou, ktorá nosí nohavice. Je to niečo, čo vidíme na ulici každý deň, i keď nie vždy tomu tak bolo. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia boli pravidlá ženského obliekania veľmi prísne. Ženy museli nosiť výhradne šaty alebo sukne, pod tým spodničky a samozrejme nesmieme zabudnúť ani na tesne utiahnuté korzety, vďaka ktorým často nevedeli poriadne dýchať.

Veci sa začali meniť príchodom Amelie Bloomer, ktorá bola aktivistkou za ženské práva v období 50. rokov 19. storočia. Amelia chcela dosiahnuť to, aby bolo ženské oblečenie menej obmedzujúce pri bežných činnostiach a takisto aby sa aj pohodlne nosilo. Preto sa inšpirovala tureckými šatami a prišla s návrhom širokých voľných nohavíc, ktoré sa nosili pod sukňou siahajúcou po kolená.

Nohavice dostali ikonický názov Bloomer. Okrem toho, že posunuli hranice módy o krok vpred, tak sa začiatkom 50. rokov 19. storočia stali symbolom práv žien. V roku 1848 takisto začali vychádzať jej noviny s názvom The Lily, ktoré boli venované výlučne ženám. Spočiatku sa noviny venovali iba hnutiu striedmosti, no kvôli dopytu sa dvojtýždenník rozšíril aj o ďalšie správy.

2. Coco Chanel

Coco Chanel je jednou z najvplyvnejších módnych ikon 20. rokov. Väčšinu svojho detstva žila v sirotinci katolíckeho kláštora, kde sa vyučila za krajčírku. Po odchode zo sirotinca sa zamestnala u miestneho krajčíra. V 23 rokoch začala navrhovať a šiť klobúky, ktoré mali taký úspech, že už o 4 roky neskôr Coco otvorila svoj prvý obchod v Paríži, kde ich predávala.

Mnohí ju poznáme vďaka parfumu Chanel N°5 alebo jej ikonickým Little Black Dress (LBD). Aj napriek tomu, že jej šaty zožali neskutočný úspech rovnako ako aj jej parfum, Coco až rebelsky odmietala ženský štýl obliekania. Už vtedy uprednostňovala uvoľnenú a pohodlnú módu.

Postavenie žien v spoločnosti silnelo stále viac a viac a Coco priložila ruku k dielu tým, že začala navrhovať ženské oblečenie inšpirované mužskou módou. Do sveta pustila elegantné dámske obleky a kostýmy, blejzre a jednoduché každodenné oblečenie. Známa bola predovšetkým tým, že nosila námornícke prúžky, nohavice a robustné pletené svetre.

„Dala som ženskému telu slobodu: toto telo sa potilo pod parádnym hábitom, čipkami, korzetmi, bielizňou, vypchávkami,“ tvrdila Coco.

3. Prince

Prince, celým menom Prince Rogers Nelson, bol americký spevák, skladateľ, hudobník, hudobný producent, tanečník a herec. Je všeobecne považovaný za jedného z najväčších hudobníkov svojej generácie. Bol a stále je dobre známy pre svoju tvorbu, ktorá zahŕňala niekoľko rôznych žánrov.

Ako umelec bol známy svojím okázalým štýlom a hereckým prejavom. Začal byť považovaný za sexsymbol pre svoju obojpohlavnú sexualitu a hru s pohlavím. Prince je známy aj ako „ten čo nosil opätky“. Nosil ich, pretože boli určené na nosenie, ako to predviedla výstava Standing Tall v roku 2015 v múzeu Bata Shoe Museum v Toronte o mužoch na vysokých podpätkoch.

Mal to byť prejav sily a privilégií vyhradených pre vysoké mužské postavenia a až neskôr využívané prevažne ženami v 17. a 18. storočí. Takisto ako sa odmietal držať jedného žánru v hudbe, tak sa odmietal držať aj jedného štýlu obliekania. Princ však mal svojský spôsob, akým preberal prvky ženskosti – čipky, volániky, flitre, vysoké podpätky. Toto všetko si privlastnil a premenil to na znak mužského sexappealu, ktorý mu závidela nejedna žena.

4. Freddie Mercury

Freddie vyrastal v čase, keď búriť sa proti mainstreamovej móde nebol práve najlepší nápad. On aj jeho priateľka Mary Austin pracovali v obchode s oblečením. To im poskytlo perfektné miesto, odkiaľ mohli sledovať svet módy.

Freddieho si pamätáme ako človeka, ktorý nosil obtiahnuté pestrofarebné kostýmy, ale takisto aj obtiahnuté ženské džínsy, ktoré nosil s bielym tielkom alebo vzorovanými košeľami. Sebavedomie, s ktorým toto oblečenie nosil, dávalo najavo, že to nie je náhodou, ani že nezablúdil do ženského oddelenia pri výbere jeho kúskov do šatníka.

Najväčší šok prišiel, keď svetlo sveta uzrel videoklip k piesni I Want To Break Free od skupiny Queen, ktorej bol Freddie líder. V ňom mal totižto na hlave parochňu, na nohách opätky a na ušiach náušnice. Mal oblečenú čiernu minisukňu, pančušky a takisto aj opätky.

Aby to všetko do seba zapadalo, svoj „look“ doplnil aj vypchávkami pŕs. Avšak, aby bolo stále jasné, že Freddie je chlap, svoje ikonické fúzy si neoholil.  Bol to statement, ktorý dosť skoro naštartoval revolúciu. Mužská móda stratila smer a zmysel. Make-up, farebné blúzky, úzke nohavice, vysoké podpätky…. to všetko bolo možné.

5. Mark Bryan

Mark Bryan je Američan a je robotickým inžinierom. Dokazuje, že je konečne čas zbaviť sa rodových stereotypov, najmä v oblečení. Žije svoj život ako každý iný človek. Chodí do práce, do mesta s priateľmi, trávi čas doma so svojou ženou a deťmi…Takmer vždy však nosí sukňu a podpätky.

„Obliekam sa takto, pretože môžem. Len aby som bol iný. Vždy som obdivoval ženy, ktoré nosili úzke sukne a podpätky. Priťahovala ma sila, ktorú prezentovali. Podľa mňa oblečenie nemá pohlavie. Preferujem „mužský“ vzhľad nad pásom a „bezpohlavný“ vzhľad pod pásom. Je to všetko o oblečení bez pohlavia,“ tvrdí Mark v rozhovore pre portál Bored Panda.

Pre Marka je to „len“ oblečenie. Keď má na nohách opätky, cíti sa vyšší a mocnejší. Takisto tvrdí, že možno práve to sebavedomie nosiť takéto oblečenie mu dodalo istotu a silu zvládať stresové situácie v práci.

Ľudia sa Marka pýtajú aký názor má na to jeho okolie a hlavne rodina, keďže mnohých šokovalo, že Mark je ženatý a má 3 deti. Od svojej rodiny má však plnú podporu a jeho dcéra mu dokonca niekedy pomáha s kombinovaním jeho outfitov.

https://www.youtube.com/watch?v=4Oq_GQyh_GU

6. Harry Styles

Meno všetkým fanúšikom skupiny One Direction veľmi známe. I keď sa skupina už dávnejšie rozpadla, každý člen – Zayn Malik, Louis Tomlinson, Liam Payne, Niall Horan a v neposlednom rade aj Harry Styles – sa vydali svojou vlastnou cestou sólo kariéry.

Ohľadom Harryho sexuálnej orientácie vzniklo niekoľko špekulácií, no on sám tvrdí, že sexualita nie je žiadna nálepka a každý by mal byť tým, kým chce.

Harry sa len nedávno zapísal do histórie ako prvý muž vôbec, ktorý sa nachádza na obálke módneho magazínu Vogue úplne sám, a ešte k tomu v šatách. „Oblečenie je tu na to, aby sme sa s ním hrali a experimentovali,“ tvrdí Harry. „Občas, keď zájdem do obchodov, pristihnem sa, že pri pohľade na ženské oblečenie myslím na to, aké je úžasné,“ pokračuje Harry v rozhovore pre Vogue. Nie každý je však z tohto „experimentu“ nadšený. Po zverejnení spomínaných fotografií sa rozpútali rôzne debaty o poženšťovaní mužov.

Niekoľko ľudí sa vyjadrilo, že takto predsa muž nemôže vyzerať, pretože to nie je mužné. Avšak viacerí sú toho názoru, že už stačilo toxic masculinity a je načase aby aj muži dokázali vyjadriť svoje pocity, hoci aj nosením šiat či sukní.

7. Yungblud

„Bol som na návšteve u mojej susedky Annabelle,“ spomína si anglický spevák YUNGBLUD, vlastným menom Dominic Richard Harrison, na deň, kedy si prvýkrát obliekol šaty. „Mal som okolo 11 rokov a ona mi to obliekla zo srandy. V momente ako to na mňa dala, akosi som v sebe odomkol niečo nové. To ako som to na sebe cítil, miloval som pocit hodvábu na mojom tele. Tak trochu mi to dodalo sebavedomie, ktoré sa začalo ako vtip,“ pokračuje Yungblud pre PAPER.

Lak na nechtoch,  farebné i čierne rúže, výrazný make-up. Ničoho z tohto sa mladý spevák nebojí a nosí to s hrdosťou. Takisto ani o sukne, šaty a crop-topy nie je v jeho šatníku núdza. V dnešnej dobe máme síce omnoho väčšiu slobodu obliekania, no stále sa nájdu na svete miesta, kde je takéto niečo neprípustné.

Jedným z tých miest je aj Rusko, kde Yungblud na svojom vystúpení obdržal vyhrážky smrti, pretože mal na sebe oblečenú sukňu. To mu však nezabránilo obliecť si šaty, ísť sa odfotiť na Červené námestie v Moskve a všetkým dokázať, že toto je proste on a že sa neplánuje zmeniť.

Ecolocco je 2 roky fungujúci e-shop, ktorého sortiment je plný ekologických produktov. Rôzne druhy znovu použiteľných slamiek, bambusové okuliare či zubné kefky. To a omnoho viac nám ponúkajú manželia Andrej a Monika Majláthovci. Ako to celé vzniklo nám opísal Andrej Majláth.

Čím sa Ecolocco líši od ostatných firiem a obchodov predávajúcich podobné produkty?

Kým niečo začneme predávať, sami si to vyskúšame. Nejde nám o to mať čo najväčšiu ponuku. Snažíme sa ju udržať relatívne malú, aby sme sa vedeli postaviť za každý jeden produkt. Samozrejme, nie všetko z toho používame na dennej báze, no tie veci prešli našimi rukami, použili sme ich a niektoré používame aj doma. Keď si myslíme, že sú fajn, tak ich dáme von.

Tento biznis máte spoločne s manželkou. Ako ste sa k tomuto nápadu dostali?

Už dlhšie sme rozmýšľali, že urobíme niečo, za čo sa môžeme potom postaviť. Niečo, čo si môžeme sami vyvíjať. Išlo nám o to mať niečo vlastné. Okrem toho sme chceli, aby to bolo prospešné. Preto prišiel nápad zamerať sa na eko produkty.

Aké boli začiatky? Bolo ťažké preraziť?

Začínali sme len so znovu použiteľnými slamkami. Fungujeme necelé 2 roky, čo je dosť krátko. Zároveň je to ale dosť dlhá doba podľa jednej štatistiky, ktorá uvádza, že vysoké percento e-shopov do jedného roka skončí. My sme takisto počas tých 2 rokov chceli už 100–krát skončiť. Vôbec to nie je ľahké robiť a udržiavať. Ten začiatok pre nás však nebol taký ťažký. Niečo sme si vymysleli a vytvorili k tomu web. Ja weby robiť viem, takže som za to nemusel nikomu platiť.

Takto ma to stálo iba vlastný čas a nejaké prvé produkty, ktoré sme kúpili, no tá počiatočná investícia bola dosť malá. Časom sa to však sťažuje, pretože prídu rôzne problémy. Treba riešiť sklad, zamestnancov, účtovníctvo, dane,… problémy prichádzajú s rastúcim e-shopom. Napríklad tento rok bol veľmi ťažký aj skrz pandémiu, pretože veľa ľudí nakupovalo online. Z toho dôvodu sme rástli neskutočne rýchlo.

Nenapadlo vám niekedy s rastúcim e-shopom prejsť na vyšší level a rozbehnúť sieť kamenných obchodov?

Oslovili nás viaceré kamenné predajne, ktoré už dnes predávajú náš tovar. Na Slovensku teda máme do 10 predajní, ktoré majú niečo od nás. S jedným obchodom máme užšiu spoluprácu – Pokrok v Bory Mall. Kamenný obchod teda z určitej časti už pokrytý máme, ale určite nechceme mať svoje vlastné obchody. Prinieslo by nám to viac problémov ako radosti. Podľa možností to chceme robiť jednoducho. E-shop je viac ekologický, pretože všetko je uložené na jednom mieste.

Ecolocco nie je vaše prvotné zamestnanie. Čomu sa okrem toho venujete a čo ste vyštudovali?

Študoval som žurnalistiku, takže sa nevenujem tomu, čo som vyštudoval, no dokážem z toho odboru využiť veľa vecí. V čase, keď som študoval, som ešte úplne nevedel čo chcem robiť, ale asi som vedel, že nebudem pôsobiť v nejakej redakcii.

Preto som sa zamestnal v jednej firme, kde som robil na marketingu webové stránky, grafiku a sociálne siete. To som robil 8 rokov. Momentálne robím pre viacero firiem, no keď ma to začalo zožierať a prestávalo ma to baviť, tak som si povedal, že treba vymyslieť niečo lepšie, niečo iné. Ecolocco je výsledok.

Takže aj napriek tomu, že to, čo ste vyštudovali a to, čomu sa venujete sú dve odlišné sféry, dokážete využiť aj poznatky zo školy. Aké napríklad?

Napríklad písanie textov, jazykové korektúry a vymýšľanie reklamných sloganov.

Pred rokom sa vám s manželkou narodila dcérka. Ako to teraz zvládate? Máte nejakú výpomoc?

Zvládame to. Času je oveľa menej, ako by sme potrebovali a želali si, ale s Tamarkou nám pomáha rodina. S e-shopom nám pomáha sestra a známi, z ktorých sa postupne stávajú naši prví zamestnanci.

Čo sa týka rozdelenia práce, ja sa momentálne venujem marketingu a vývoju biznisu ako takého. Monika (manželka) sa stará o zákaznícky servis a skladový manažment, čiže objednáva nové produkty na sklad a podobne. Ostatní majú na starosti balenie objednávok a takisto aj gravírovanie zubných kefiek.

Aký produkt je najpredávanejší?

Myslím si, že Včelobal. Predávame ho vo veľkých množstvách a takisto s nimi veľmi úzko spolupracujeme.

Spomínate tu rôzne materiály, z ktorých sú vyrobené vaše slamky. Z akých materiálov sú vyrobené ostatné produkty?

Zo slamiek máme na výber 3 druhy – z nerezovej ocele, z tvrdeného skla a z bambusu. Veľa vecí máme z bambusu, pretože bambus je jednou z najrýchlejšie rastúcich rastlín. Voskové obaly sa skladajú z bio včelieho vosku a textílie, čiže ekologickej bavlny, ktorá má aj svoj certifikát. Takisto máme aj produkty z dreva, to je čisto slovenská výroba.

Nájdeme vo vašich produktoch aj nejaký plast?

Určite sa tam nachádza nejaký plast, avšak úplné minimum. Napríklad naše zubné kefky majú nylónové štetinky. Je to kvalitnejšie a vydrží to dlhšie. Existujú aj slamky, ktoré majú 100% prírodné štetinky, no strašne rýchlo sa opotrebujú a veľa ľuďom to nevyhovuje. Čo sa týka baliaceho odpadu, nepoužívame plast na balenie. Používame papierové lepiace pásky, papierové krabice,…

Získal váš e-shop aj nejaké ocenenia?

V roku 2019 sme sa umiestnili na 3. mieste súťaže ShopRoku od Heureka.sk v kategórii „Cena Heureky“. Tento rok sme sa prihlásili tiež, takže dúfame, že sa nám to miesto podarí zlepšiť.

Pocítili ste vplyv pandémie na vaše tržby aj napriek tomu, že ste internetový obchod?

Tento rok sme mali marec a apríl veľmi slabý. To bolo obdobie prvých lockdownov, kedy nikto nevedel, či náhodou na ďalší deň všetci nepomrieme. No potom prišiel veľký skok a máj sa stal okrem novembra a decembra najúspešnejším mesiacom. Vysvetľujem si to tak, že ľudia začali viac nakupovať online, lebo je to pre nich bezpečné a tým pádom nám to vo finále pomohlo.

Predpokladám, že november spolu s decembrom sú najúspešnejšie mesiace kvôli Vianociam, že? Máte v ponuke aj nejaké vianočné darčeky alebo balíčky?

Áno. Máme v ponuke darčekové balíčky obsahujúce výber populárnych produktov z nášho e-shopu a takisto sú tematicky zladené. Máme balíčky s vecami do kuchyne, do kúpeľne a tak ďalej. Príde to v pekne zabalenej previazanej krabičke, ktorú môžete dať rovno pod stromček, takže si nemusíte robiť starosti s balením.

Hlavným cieľom Worlds of Journalism Study (ďalej len WJS) je pomôcť novinárskym výskumníkom a odborníkom v oblasti médií lepšie pochopiť zmeny, ktoré sa dejú v názoroch novinárov, podmienky a obmedzenia, za ktorých novinári pracujú a spoločenské funkcie žurnalistiky v meniacom sa svete. Štúdia je hostená na Ludwig-Maximilians-Universität (LMU) v Mníchove a je financovaná z viacerých organizácií.

V roku 2019 bola počas pravidelného výročného stretnutia WJS založená asociácia Worlds of Journalism Study Association (WJSA). Jej úlohou je udržiavať interný pracovný tok štúdie a takisto aj styky s partnerskými organizáciami. WJSA je nekomerčná, mimovládna medzinárodná organizácia. Podporuje akademický výskum zameraný na hodnotenie stavu žurnalistiky na celom svete. Predsedom WJSA sú profesori Thomas Hanitzsch a Neil Thurman, obaja pôsobiaci na Katedre médií a komunikácie LMU v Mníchove.

Aj naša fakulta priložila ruku k dielu

Naša fakulta sa do daného výskumu zapojila vďaka pánovi profesorovi Slavomírovi Gálikovi, ktorý za zodpovedného riešiteľa navrhol aj pána docenta Jána Višňovského – vedúceho Katedry masmediálnej komunikácie na UCM v Trnave.

Po tom, ako sa pán profesor Gálik stal prodekanom pre vedu, výskum, kvalitu a zahraničné vzťahy na začiatku roka 2019, usiloval sa získať zahraničné kontakty na šéfredaktorov indexovaných časopisov. Takto sa mu podarilo skontaktovať s fínskou profesorkou University of Jyväskylä Epp Lauk, ktorá je šéfredaktorkou indexovaného časopisu Media and Communication a ktorá bola takisto zapojená do výskumu WJS.

Vo výskume zodpovedala za oblasť strednej a východnej Európy, kde však stále nebolo pokryté Slovensko. Práve preto so žiadosťou o zapojenie oslovila pána profesora Gálika. So súhlasom profesorky Epp Lauk a hlavného riešiteľa výskumu WJS – Thomasa Hanitzscha, sa zároveň stal zodpovedným riešiteľom za Slovensko aj pán docent Ján Višňovský.

V akom štádiu sa výskum momentálne nachádza?

Takzvaná tretia vlna výskumu v súčasnosti zahŕňa výskumných pracovníkov z viac ako 110 krajín. Nová séria rozhovorov s novinármi, ktorá sa má uskutočniť v rokoch 2020 až 2022, sa bude okrem iných tém zameriavať na bezpečnosť novinárov, zhoršenie redaktorskej slobody, vplyvy na výrobu správ a vplyv technológií.

Za pomoci doktorandov sa mohli do výskumu zapojiť aj študenti našej fakulty. Každému zapojenému študentovi bol pridelený slovenský okres, v ktorom má za úlohu vyzistiť počet novinárov v médiách. Zistené údaje následne zapísať do dotazníka.

Daný dotazník sa riešil na konferencií WJS, ktorá sa konala v dňoch 5. – 8. júla 2019 v Madride. Konferencie sa zúčastnil aj pán profesor Gálik spolu s pánom docentom Višňovským. Tým pádom mali možnosť osobne spoznať zodpovedných riešiteľov WJS z celého sveta.

„Výskum trochu skomplikovala pandémia, ale rozhodli sme sa, že na jeseň tohto roka ho už začneme realizovať,“ tvrdí pán profesor Gálik. Úlohou poverených študentov bude do konca tohto roka zistiť počet mediálnych pracovníkov na Slovensku a budúci rok distribuovať dotazník na vybranú vzorku.  Získané údaje za Slovensko sa budú vyhodnocovať a následne publikovať v prestížnom americkom vydavateľstve Columbia Press.

WJS má na svojej webovej stránke mapu sveta s farebným označením stavu žurnalistiky v rámci celého sveta. „Slovensko doteraz predstavovalo bielu plochu (výskumne bolo nepokryté) a dúfame, že po zrealizovanom výskume, budeme môcť určiť stav žurnalistiky aj na Slovensku,“ tvrdí profesor Gálik.