Latest on Názory

Príjemne dopoludnie v čakárni

Budík o 5:00. Najlepšie pred autobusom, ktorým sa na polikliniku dovalí hŕstka prvých hypochondrov. Človek sa usadí v čakárni, kde o 5:30 príde na rad tak štvrtý v poradí. Ľudia netrpezlivo čakajú na časenky, ktoré sestra mala vyložiť po svojom príchode. Tak sa aj stane a všetci si zoberú svoje čísla.

Ľudská ľahostajnosť?

Ako každý deň, aj dnes som kráčala pomedzi paneláky a čas som zabíjala prezeraním noviniek na facebooku. V periférnom videní som si všimla bezdomovca sediaceho na lavičke. V tom sa ku mne ozval: „Slečna...“ Zmocnil sa ma nepríjemný pocit, čo odo mňa môže chcieť a podvedome som zrýchlila krok. V hlave sa mi už premietali slová: ja som len chudobný študent a nemám peniaze nazvyš.

#prayforparis

V preklade „modliť sa za Paríž“. Vzhľadom k hashtagu, ktorý je použitý ako názov, by sa mala moja fotka na pravej strane odieť do farieb francúzskej trikolóry. Takto by som asi najlepšie vyjadril podporu a moju ľútosť s obeťami v Paríži. Určite to v polovici novembra na facebooku urobili mnohí z vás.

Je suis Plesník?

Nedávno prebehol mediálnym svetom mimoriadne „vydarený výkon“ Jána Plesníka, ktorý komentoval basketbalový zápas na verejnoprávnej RTVS. Vydarené na ňom bolo to, že Plesníkovo komentovanie bolo dosť zreteľne ovplyvňované treťou stranou, pravdepodobne alkoholovou.

Úspech rovná sa závisť

Veľakrát som už počula, že sme národ prajných ľudí. Je to skutočne tak? Veď pozrime sa na svet okolo nás bez ružových okuliarov. Hneď zistíme ten rozdiel. Najprv „prajní ľudia“ s vami oslavujú úspech a tešia sa, no akonáhle odídete, ich radostný postoj sa zmení. Najradšej by vás v tom momente roztrhli v zuboch na kúsky a rozniesli na všetky konce sveta.

Ako som sa (ne)podpísala

Technologická vyspelosť je neodškriepiteľnou devízou tejto doby, no čoraz častejšie sa presviedčam, že neustála modernizácia všetkého nerobí vždy dobrotu.

Ako sa (skutočne) robia noviny

Každému hrdému študentovi FMK sa aspoň raz za päť rokov musí do ruky dostať výtlačok už kultovej knihy popisujúci vznik novín. Nechcem mudrovať o dôležitosti danej „príručky“, ale poukázať na princípy, ktoré by súčasní dychtiví a potenciálni novinári mali ovládať len v prvom rade.

Anonym: Domáca pohoda majú prednosť pred akýmsi ,,modelom“

Ignorujem verejné diskusie o tradičnej a netradičnej rodine. Populistické žvásty niekoho s limitovaným uhlom pohľadu. Vyrastal som v ,,tradičnej,, rodine počas pokojného manželstva mojich rodičov do svojich 11 rokov. Potom sa to stalo - po 12 rokoch manželstva si otec priznal svoju skutočnú orientáciu.

Kto tu schmatol celú ruku?

Zhruba pred necelým rokom sme v Atteliéri riešili tému tradičná rodina. Robila som vtedy rozhovor s viacerými ľuďmi. Jednou z nich bola LGBTI aktivistka Romana Schlesinger (mimochodom, teraz dostala ocenenie Dúhové srdce. Gratulujem.). Rozprávali sme sa o zmene ústavy, ktorá sa rozšírila sa o dve vety: "Manželstvo je jedinečným zväzkom jedného muža a jednej ženy. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru." Okrem nej som prehodila pár slov aj s Marekom Nikolovom, ktorý je (teda aspoň vtedy bol) predsedom OZ Pastor Bonus. Pamätám si, ako mi povedal: „Registrované partnerstvá sú podaný prst a homosexuáli schmatnú celú ruku“. Teraz mi ale nedá nezamyslieť sa, kto vlastne schmatol tú celú ruku.

Kritika naša každodenná

Jednou z typických ľudských vlastností je jednoznačne kritika. Každý z nás sa s ňou už mnohokrát stretol či už v škole, u rodičov, kamarátov alebo nejakých neznámych ľudí, s ktorými ste sa dostali do kontaktu. Avšak mnoho ľudí si neuvedomuje alebo nedbá na to, že kritika má dva druhy: konštruktívnu a zbytočnú.

Premiéra

Je to už viac ako rok, kedy som prvýkrát zbehla do Sutterénu na Skladovej. Vraj tam máme predmet Mediálny ateliér - print, kde sa naučíme, ako sa tvorí tlač. Predstavovala som si všeličo iné, len nie tvorbu reálneho časopisu. Časopisu na naozaj vysokej úrovni.

Non scholae, sed vitae discimus

„Neučíme sa pre školu, ale pre život,“ znie latinské príslovie. Obávam sa, že na múdrosti našich otcov sa akosi zabudlo. Výrokom narážam na povinné prednášky na našej škole, ktoré sú na iných zriedkavé.