Poslankyne Romana Tabák a Jana Bittó Cigániková sa pobili v bratislavskom podniku. Skončilo to trestným oznámením a hanbou pre všetky ženy.

V prípade spomínaných dvoch poslankýň ani z ďaleka nejde o ich prvé rodeo. Konflikt mali ešte v máji, keď sa hlasovalo o vydaní Roberta Fica na väzobné stíhanie. Tabák sa vtedy zdržala a hnutie OĽaNO ju následne vylúčilo z poslaneckého klubu. Cigániková na svojom blogu napísala, že sa za Tabák hanbí. Tá reagovala svojsky – parlamentnú kolegyňu nazvala „tepšou“. Aktuálne rodeo číslo dva však prekročilo všetky medze vtipu.

Nie je to tak dávno, čo sa na Slovensku riešila téma detského násilia a šikany. Všetci poslanci boli vtedy zhrození a rázne to odsúdili. Zopár ľudí dokonca protestovalo pred domom agresorky v Miloslavove. A dnes? Naše zvolené zástupkyne nám ukazujú, že násilie je cesta riešenia konfliktov.

A zrejme je to aj dobrý nástroj na sebapropagáciu – členka klubu SaS o tom sama napísala status, v ktorom nazvala poslankyňu Sme rodina „fyzicky nadrozmernou ženou“. (Len pripomínam, že Tabák je bývalá tenistka a fyzicky nadrozmerná určite nie je.) To, že ju označila aj za hlúpu hádam ani spomínať nemusím.

V parlamente v súčasnosti sedí 32 poslankýň (a 118 poslancov). A tie, ktoré tam máme, robia nasledovné: predkladajú zákaz interrupcií, urážajú jedna druhú alebo (možno v tom lepšom prípade) sú radšej ticho. Pamätá si ešte niekto líderku kandidátky OĽaNO?

Spoločná fotografia Jany Bittó Cigánikovej (vpravo) a Romany Tabák (druhá vľavo). Zdroj: facebook.com/janabittociganikova

Ale dobre, zabudnime na pohlavie a čítajme veci v širšom kontexte. Lekári hrozia hromadnými výpoveďami. Hrozí nám kolaps zdravotníctva a zamestnanci nemocníc aktuálne čítajú články o tom, ako sa predsedníčka zdravotníckeho výboru pobila s inou poslankyňou v podniku. Žijeme v sitcome? Možno to nebola jej chyba. Možno ju Tabák naozaj napadla a Cigániková sa o to ničím nepričinila. Na druhej strane – bolo nutné to ťahať na sociálne siete (a súdy) a otravovať tým už beztak traumatizovanú spoločnosť? Nie nebolo.

Naši zvolení zástupcovia sa stále nenaučili, že osobný konflikt nie je politika. Pomôžem si slovami Mikuláša Dzurindu, ktorý pre denník SME povedal, že politika je rehoľa a politici majú vydržať a trpieť. Pochybujem, že utrpením myslel úder tenisovej pravačky. Slovensko sa takmer každý deň zobúdza do nového konfliktu. A svojou vlastnou vinou. My sme im dali moc.

Keď sme stáli pri volebných urnách, kto by si bol pomyslel, že o pár mesiacov dostaneme VIP vstup do cirkusovej manéže. Vtip však po dvoch rokoch vyprchal a nám je všetkým trápne sa na to fiasko vôbec dívať. Zrejme sa ani dlho dívať nebudeme. Napokon, aj v cirkuse sa musí kúriť a svietiť.

Pri pohľade na ex-koaličnú krízu si možno poviete, že ak by pri moci boli ženy, bolo by menej konfliktov. Ste si tým istí? Pretože zatiaľ to vyzerá nasledovne – muži sa bijú do pŕs (a majú silácke reči) a ženy sa bijú do tváre (a končia na pohotovosti). A nás pri obrazovkách trasie od obáv. A zimy.