V súčasnosti pracujete ako spravodajca televízie TA3 a robíte živé vstupy z parlamentu. Vždy ste sa zaujímali o politiku?

Živé vstupy z parlamentu sú okrajovou súčasťou mojej práce. Ako reportér a moderátor sa dlhodobo venujem ekonomickým témam, takže do parlamentu zamierim väčšinou len vtedy, keď sú na programe zákony ekonomického charakteru. Samozrejme, na tejto úrovni býva už ekonomika veľmi úzko spojená s politikou, takže striktne sa to nedá oddeliť. Osobne mi je však stále bližšia ekonomická podstata a dôsledky zákonov, ako politické divadlo okolo toho.

Vo voľnom čase sa venujete turistike a cyklistike. Zostáva vám na to popri práci toľko času, koľko by ste chceli?

Na koníčky mám čas aspoň v takej miere, ako to považujem za nevyhnutné. Samozrejme, keby bolo na mne, pracovný týždeň by mohol byť o deň kratší.

01
Daniel pracuje v Ta3 už od roku 2008.

Neťahalo vás to skôr k športovej žurnalistike?

Ešte počas strednej školy som začínal ako elév v denníku Šport na hokejovom oddelení. Po čase som však zistil, že akokoľvek som mal šport rád, byť v ňom „namočený“ aj pracovne, od rána do večera, je príliš. Hokej už nebol pre mňa takým relaxom ako dovtedy. Preto to už radšej s novinárčinou pri cyklistike nebudem skúšať.

Je tempo v spravodajskej televízii vyššie? Aká je vaša pracovná doba?

Myslím, že už žiadne médium na Slovensku nefunguje štýlom, že má večer len jeden spravodajský výstup. Televízie zaradili spravodajstvo aj do obedňajších a popoludňajších blokov, printové médiá reagujú pohotovejšie na udalosti cez web. Z tohto pohľadu sa rozdiel medzi prácou novinára v spravodajskej a inej komerčnej televízii zmenšil. Avšak predsa, u nás štartuje spravodajský blok v podstate každú polhodinu alebo hodinu, takže pri mnohých, najmä mimoriadnych udalostiach, sú nároky na rýchlosť spracovania vyššie. Pracovná doba je rôzna. Sú dni v lete, kedy nie je čo robiť, a potom prídu voľby alebo povodne, keď sme v práci nonstop.

,,Keď sú voľby alebo povodne, sme v práci nonstop.“

V čom je práca redaktora v spravodajskej televízii namáhavejšia?

V porovnaní s prácou redaktora v inej televízii najmä v schopnosti rýchlo zareagovať a spracovať informáciu. Keď sa stane mimoriadna udalosť, informáciu chceme dať do vysielania do pár minút a následne ju stále „nabaľovať“. V tom je rozdiel. Ak máte na spracovanie niekoľko hodín, redaktorská práca vyzerá úplne inak. Možno častejšie ako inde využívame formáty „LIVE“ – či už živé vstupy z terénu, alebo rozhovory v štúdiu. To je takisto vec, ktorá si vyžaduje iné zručnosti ako klasická príprava reportáže.

Sledujete spätne svoje výstupy v televízii?

Svoje reportáže a relácie po večeroch nepozerám, skôr počúvam, čo o nich hovoria iní.

Kto je vašim najväčším kritikom?

Nikto konkrétny. Občas mi niečo povie rodina, priatelia, kolegovia, známi alebo diváci. Každý podnet si cením.

Myslíte si, že ľudia v médiách potrebujú spätnú väzbu na svoju prácu? Od koho si ju najviac ceníte? Od profesionálov či od bežných občanov?

Spätná väzba je najdôležitejšia, bez nej človek nevie správne posúdiť, kde sa nachádza, čo robí zle, v čom sa môže zlepšiť. Spätnú väzbu si cením od ľudí, ktorí mi imponujú z odbornej stránky, ale takisto aj od „laikov“. Tí majú často dobré postrehy k veciam, ktoré ľudia z odboru prehliadajú.

,,Študent vysokej školy nemá pasívne sedieť a čakať, čo ho naučia.“

FMK ste skončili v roku 2007 . Dokázala vás táto škola plnohodnotne pripraviť na prax v médiách?

Myslím, že áno. Vysoká škola nie je inštitúcia, kde má človek pasívne sedieť a čakať, čo ho naučia. Na FMK som si našiel cestu ku kvalitným odborníkom, literatúre i možnostiam praxe. Škola mi teda dala dobrý teoretický základ a umožnila mi aj niekoľko rokov pracovať v rôznych typoch médií. Takisto som sa cez Erasmus dostal na Danish School of Journalism v Dánsku, čo bola úžasná skúsenosť.

02
“Škola mi dala dobrý teoretický základ.”

Ste doteraz v pracovnom kontakte s niekým z fakulty alebo so svojimi bývalými spolužiakmi?

Pre prácu a cestovanie som štúdium po „bakalárovi“ na rok prerušil a „magistra“ dokončil s iným ročníkom, takže mám dvojnásobné množstvo spolužiakov. S mnohými sa stretávam, pracovne či súkromne.

Myslíte si, že slovenský mediálny trh v súčasnosti dokáže poskytnúť uplatnenie pre toľko absolventov, koľko ich naše školy ročne ,,vyprodukujú“?

Neviem, koľko absolventov príde ročne na trh, ani koľko je celkovo pracovných pozícií, takže nechcem len tak strieľať od boku. Avšak moji spolužiaci, s ktorými som v kontakte, sa na trhu uplatnili.

Pracovali ste v regionálnej televízii TV Pohoda. Myslíte si, že prax v menších médiách je pred nástupom do celoslovenského média nutnosťou? Kedy by podľa vás študenti masmediálnej komunikácie mali začať pracovať?

Podľa mňa to je nevyhnutné. Ak by som mal slovenským vysokým školám, nielen FMK, niečo vytknúť, je to nedostatok kvalitnej praxe. Len keď človek reálne musí urobiť reportáž, fotografiu či film, zistí, o čom to je. Na margo toho, na škole v Dánsku sme mali v pondelok teóriu a od utorka do piatku sme natáčali a strihali reportáže. Výsledok bol nielen ten, že sme sa toho reálne naučili oveľa viac, ale že sme si sami vo voľnom čase začali študovať teóriu a diskutovať o tom, čo a ako robiť. Keďže toto na našich školách stále vo veľkej miere chýba, prax v médiách je podľa mňa nevyhnutná. A pre študentov sú regionálne médiá ideálne. Nie je tam až také veľké tempo či nároky na kvalitu.

“ Snažím sa dosiahnuť rovnováhu medzi prácou a rodinou.“

Keby ste mohli vrátiť čas, opäť by ste si podali prihlášku na FMK?

Keďže neviem po dánsky, asi áno.

Ak by ste prestali pracovať v TA3, kam by ste si poslali životopis?

To by záležalo na tom, prečo by som tu prestal pracovať.

Viete si predstaviť prácu aj v zahraničnom mediálnom prostredí?

V teoretickej rovine áno. Keďže som rodinne založený, prakticky už asi nie.

04
Voľného času má málo. Najviac si ho užíva s rodinou a na bicykli.

O žurnalistoch sa hovorí, že kvôli ich časovo náročnej práci im krachujú vzťahy a rozpadajú sa rodiny. Aj vám občas manželka pripomenie, že by ste sa doma mohli zastaviť aj častejšie?

Z predchádzajúcej odpovede to je asi jasné. Keby mi nefungovali vzťahy s rodinou, nedokázal by som riadne fungovať ani po pracovnej stránke. Snažím sa preto dosiahnuť rovnováhu medzi prácou a rodinou.

 

Daniel Horňák (31) pochádza z Nového Mesta nad Váhom a FMK úspešne ukončil v roku 2007. Už ako stredoškolák začínal v denníku Šport a pracoval aj v novomestskej TV Pohoda. Počas vysokoškolského štúdia absolvoval semester na Danish school of Journalism so zameraním na televíznu žurnalistiku. Do spravodajskej televízie TA3 nastúpil už v roku 2008. V súčasnosti tu pôsobí ako redaktor a moderátor relácie Peňaženka.