Po tom, čo uhríkovci odišli z ĽSNS a prisvojili si cudziu stranu, grandiózne nám ju všetkým predstavili ako Republiku. (Originalite sa medze nekladú.) Zabudli však na jednu maličkosť – jednu republiku už máme.
Áno, presne tú, v ktorej je zakázané hajlovať, čítať Mein Kampf alebo hádzať kamene na rodiny s deťmi.
Pellegriniho trik s názvom „Nová strana, nový ja“ sa im zrejme zapáčil. A zrejme videli, že funguje. Tri týždne po vzniku tohto teátra sa im volebné preferencie vyšplhali na 4,7 %. A tu nastáva problém. Ľudia si nevolia extrémizmus, pretože sú extrémisti. Volia si ho, pretože sú zúfalí z Matovičových statusov, tlačoviek a predovšetkým – jeho galaktického ega.
Albert Einstein raz povedal, že svet je nebezpečné miesto. Nie však pre zlo, ktoré je v ľuďoch, ale pre ľudí, ktorí o ňom nič nevedia.
Lenže v tomto prípade ani nemožno o uhríkovcoch hovoriť ako o voľbe menšieho zla. Zdá sa, že pre neschopnosť našich lídrov ľudia akosi pozabudli na to, prečo sa s fašistami nerozprávame. A evidentne na to zabudla aj TA3. Rozhodla sa totiž do jednej zo svojich relácií prizvať aj Milana Mazureka, aby rozprával na tému rómskej problematiky. Toho istého Mazureka, ktorého súd uznal za vinného z úmyselného prečinu hanobenia národa, rasy či presvedčenia.
Had v obleku je stále had
„Milan Mazurek sa usmieval. Usmieval sa, keď sme prechádzali budovami, kde väzni v neľudských podmienkach bývali, aj vtedy, keď nám ukázali múr, pri ktorom mnohých zabili. Najmä sa však usmieval pri pohľade na kremačné pece, v ktorých nacisti spaľovali mŕtvoly.”
O Mazurekovej návšteve Osvienčinu toto napísal pre denník SME jeho bývalý spolužiak Jakub Benko. Čo viac k tomu dodať? Nová strana, nový ja.
Samozrejme, nie je to len Mazurek, ktorý je v tej či onakej r/Republike problematický. Za zmienku stojí napríklad aj Ondrej Ďurica, bývalý frontman neonacistickej skupiny Biely odpor. Človek, ktorý hajloval na koncertoch a skandoval neonacistické pozdravy. Dnes sa bez štipky hanby pozrie do kamery a vraví, že odsudzuje vojnový konflikt na Ukrajine. Opäť sa nám potvrdzuje, že to skutočné zlo nie je hlúpe – je sofistikované.
A zrejme skúsené v sile kalkulu. Možno preto je ich predseda, analytik s titulom PhD. Milan Uhrík, zo všetkých uhríkovcov hádam ten najmenej problematický. Prirodzene aj on mal/má svoje vrtochy. Napríklad v roku 2015 bol spoluorganizátorom protestu proti utečencom v Gabčíkove, pretože: „Votrelci nám neprinesú ani pokoj, ani blahobyt.“
Poslanec je tiež známy pre svoje výroky na adresu mimovládnych organizácií. „Ľudskoprávne mimovládky – darmožráci platení zo zahraničia za to, aby prevrátili našu spoločnosť hlavou dolu,“ napísal na Facebooku.
Prečo práve Uhrík?
Mnohí sa možno zamýšľate nad tým, prečo je lídrom novej strany on a nie Mazurek. Dôvod je jednoduchý. Uhrík vie, kedy byť ticho a nerobí strane takú nehoráznu hanbu, akú by robil Milan 2.0. (čítaj: nerobí nič). Najmä na pôde Európskeho parlamentu. Neviem, či by voliči boli spokojní s jeho výsledkami za rok 2020; konkrétne nula návrhmi uznesení a piatimi príspevkami do plenárnych rozpráv.
Program, ktorý Republika zverejnila na svojej stránke, je rovnako zbytočný ako príspevky ich lídra v rozprave. A teda, len aby niečo bolo. Môžete tu nájsť nasledovné sľuby: vybudovanie modernej verejnej správy, ochrana životného prostredia, rozširovanie prvkov priamej demokracie – a ďalšie obligátne slovné spojenia. Riešenia? Žiadne.
Na záver len toľko, že Republika nezastáva hodnoty republiky, menšie zlo je stále zlo a fašista – nuž čo, zostáva fašistom.
