Spoločnosť a najmä veriaci považujú LGBTQ+ minoritu a kresťanstvo za nezlučiteľné. Blažej Fabian študuje na FMK a okrem toho, že je gej, je aj kresťan. Cez svoj príbeh nám ukázal, že sa tieto dva svety vôbec nevylučujú.
Kedy si začal vnímať, že si súčasťou LGBTQ+ komunity?
Prvé náznaky prišli v treťom ročníku na základnej škole. Vtedy som si začal uvedomovať, že si viac rozumiem s dievčatami. Nemal som veľa chlapčenských kamarátov. V šiestom ročníku som si na sebe všímal, že sa viac pozerám na chlapcov. Začal som uvažovať nad tým, aké by bolo objať ho a dať mu bozk na líce. Bol som síce ešte dieťa, no už vtedy ma to utvrdilo v tom, že sa mi páčia chlapci.
Po vražde na Zámockej ulici si uverejnil status, kde si písal aj o svojom coming oute. Bolo to prvýkrát, čo si sa verejne zdôveril o svojej orientácii?
Môj coming out bol postupný. Ako prvému som to povedal spolužiakovi na strednej škole. Potom nasledovali ďalší priatelia z úzkeho okruhu, o ktorých som vedel, že to vezmú v pohode. Nakoniec sa to dozvedela najbližšia rodina. Verejný coming out bol až po vražde, ktorá bola pre mňa impulzom.
Inšpiroval ma aj moderátor relácie V politike, Rastislav Iliev, ktorý sa v živom vysielaní prihlásil k LGBTQ+ komunite. Je čas, aby o nás ľudia vedeli. Nie sme len nejaký abstraktný pojem. Sme ľudia, ktorí žijú na Slovensku, tvoria si hodnoty a chcú tu žiť ďalej. Nie sme príšery, ktoré chcú, znásilňovať deti.
Veľa kresťanov vníma LGBTQ+ menšinu ako promiskuitnú
K udalosti na Zámockej sa vyjadrila aj herečka Zdena Studenková s výzvou na coming outy. Myslíš si, že by ľudia z LGBTQ+ minority mali dať o sebe vedieť?
Coming out je náročný proces. Najskôr by mal prebehnúť vnútorne, ako stotožnenie sa so sebou. To platí o homosexualite. Je to však ťažšie pre bisexuálov alebo transrodové osoby.
Tlačiť na niekoho, aby svoju sexualitu dal verejne najavo, nie je správna cesta. Každý si tým musí prejsť osobne a podeliť sa o to verejne, až keď je vnútorne pripravený a vyrovnaný sám so sebou. Majorita na Slovensku by mala vedieť, že LGBTQ+ ľudia nie sú len na západe, ale žijeme aj tu. Určite by to pomohlo.
Netajíš sa svojou sexualitou a ani tým, že si kresťan. Vyrastal si na východnom Slovensku, o ktorom môžeme povedať, že ľudia sú tam konzervatívnejší. Ako si to vnímal ty?
Moje detstvo bolo veľmi dobré. Rodičom nezazlievam nič, čo počas mojej výchovy spravili alebo akým smerom ma viedli. Moju orientáciu prijali a podporujú ma. Vyrástol som v kresťanskej rodine na dedine. Čo sa týka cirkvi, bol som jej súčasťou. Dlhé roky som miništroval a zúčastňoval sa farských táborov, neskôr aj ako animátor.
Nikdy som nedával do súvislosti moju vieru a sexualitu. Pre mňa je Boh láska. Existujú isté vyjadrenia rôznych cirkevných hodnostárov, ktoré nie sú vždy najšťastnejšie. No ja im neprikladám veľkú váhu. To, že som gej, neovplyvnilo moje dospievanie v kresťanskej komunite.
Ľudia, ktorí tvoria toto spoločenstvo, nie sú zlí. Majú v sebe toleranciu a dobro. Verím, že Boh neodsudzuje. Veľa kresťanov však vníma LGBTQ+ menšinu ako promiskuitnú. Podľa nich nie sú schopní dlhodobých vzťahov, sú prelietaví a myslia len na sex. My ale nie sme devianti. Veľa z nás sa snaží presadiť registrované partnerstvá. Chceme mať dlhodobý vzťah a spoločnú rodinu, hoc aj bezdetnú.
Prečo si myslíš, že je kresťanstvo na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami také konzervatívne?
Môže to byť kombinácia toho, že pred rokom 1989 sa veriaci museli schovávať a svoju vieru nemohli dať najavo. Možno si myslia, že kresťanstvu ublížili reformné snahy. Boja sa, že ich to znova vráti do čias, kedy sa museli na omšiach stretávať tajne.
Taktiež si myslím, že tomu prispievajú aj vyjadrenia populistických politikov. Podsúvajú LGBTQ+ komunitu ako zlo, ktoré prichádza zo západu. Konzervatívnosť ľudí na Slovensku sa odráža aj v kresťanstve. Cirkev je spoločenstvo ľudí, preto je hlavným problémom práve myslenie ľudí.
Čo by pomohlo cirkvi, aby sa pohla dopredu?
Nepopulárna v rámci kruhu veriacich je odluka cirkvi od štátu. Myslím si, že by ju mali financovať len ľudia, ktorí sa k nej hlásia. Nie každý z nás verí v Boha, čo je úplne v poriadku. Skladať by sme sa mali len na to, v čo veríme. Predstavte si, že by sme všetci museli prispievať na dúhové pochody. To by bolo veľké rodeo na uliciach. Hraničilo by to s občianskou vojnou.
Vkladám veľkú nádej do mladých kňazov, ktorí vyrastajú vo väčšej tolerancii. Na Slovensku je ich však málo a väčšina farárov je zo staršej generácie, ktorá vo všeobecnosti patrí ku konzervatívnemu spektru spoločnosti. Noví pastori by mohli priniesť postupnú zmenu myslenia cez kázne či rozhovory s veriacimi.
Nenávisť k LGBTQ+ ľuďom sa niekedy šíri aj z kostolných lavíc
Ako si vnímal vyjadrenie Konferencie biskupov na tragédiu na Zámockej ulici? Očakával si väčšiu podporu?
Bláznivý mladík zničil dva mladé ľudské životy. Vyjadrenie cirkvi bolo veľmi slabé. Nečakal som priamu podporu LGBTQ+ ľudí. To je nereálne. Odsúdili nenávistné útoky, ale nikde neboli spomenuté obete menšiny. Mohli aspoň pomenovať názov komunity, aby si veriaci uvedomili tú nevraživosť, ktorú my ako minorita znášame. Nenávisť k LGBTQ+ ľuďom sa niekedy šíri aj z kostolných lavíc, čo je nebezpečné.
Veľa ľudí si myslí, že LGBTQ+ komunita a kresťanstvo nejdú dokopy. Ty si ale dobrým príkladom toho, že to ide. Ako by si niekomu vysvetlil, prečo sa orientácia a viera navzájom nevylučujú?
Homosexualita bola v antických civilizáciách úplne bežná. Nespomína sa priamo v Desatore ani v evanjeliách. Až Pavol v liste Rimanom o nej hovorí ako o potupnej vášni a hanebnosti. V Biblii je o homosexualite taktiež viacero rozporov. Keďže kniha je náročná na interpretáciu a má viac ako dvetisíc rokov, treba ju vnímať v istom historickom dobovom kontexte.
Existujú aj názory o nepresnom preklade. Opis ako muž si líha s chlapcom môže pokojne znamenať aj pedofíliu, kde sa poukazuje na vekový rozdiel a sexuálne vzťahy medzi neplnoletými osobami a dospelými. Biblia spomína aj vzťah Dávida a Jonathana, ktorí mali k sebe veľmi blízko. Nevieme presne povedať či boli kamaráti alebo mali medzi sebou romantický pomer.
Mal si počas dospievania výčitky ohľadom svojej orientácie ako kresťan?
Áno, hlavne zo začiatku môjho procesu vnútorného coming outu. Vtedy som si nahováral, že som bisexuál a dokážem si vybudovať vzťah aj s dievčaťom. Do istej miery to bolo aj kvôli mojej viere. To však nevydržalo dlho a prestal som si klamať. Manželský vzťah so ženou nechcem, lebo by ma nenapĺňal. Nikdy som však pre to neprestal chodiť do kostola.
Nie sme zlo, ktoré sa chystá zničiť tradičnú rodinu.
Premýšľal si niekedy nad odchodom zo Slovenska?
O odchode som rozmýšľal v minulosti. V poslednej dobe je mojím cieľom ostať tu a spraviť z tejto krajiny lepšie miesto. Pre všetkých ľudí, hlavne pre LGBTQ+ menšinu. Odísť zo Slovenska mi pripadá zbabelé. Kto iný než my, mladá generácia, má šancu zmeniť Slovensko? Ak chceme zmenu v spoločnosti, niekto tu musí ostať. A ja sa o ňu chcem pokúsiť.
Uvažoval si už aj nad konkrétnymi krokmi?
Možno preto študujem médiá. Chcem do nich prinášať túto tému cez otvorené diskusie bez predsudkov. Dôležité je zobrazovať realitu v pôvodných slovenských seriáloch v podobe homosexuálnych postáv. Treba ju ukazovať, aby sme neboli braní ako veľký strašiak. Nie sme zlo, ktoré sa chystá zničiť tradičnú rodinu.
Čo môžeme my ako spoločnosť urobiť, aby sa LGBTQ+ ľudia cítila rovnoprávne?
Určite sprísnenie trestov nepriateľských útokov na LGBTQ+ komunitu. Mrzí ma, keď čítam nenávistné komentáre pod príspevkami súvisiacimi s vraždou na Zámockej ulici. Rovnako je aj neprijateľné, keď sa niekto vyjadruje bez rešpektu o akejkoľvek inej minorite, o Maďaroch, Rómoch, Židoch, černochoch a podobne.
Nedávno bola vydaná výzva, pod ktorú sa podpísalo veľké množstvo rôznych ľudsko-právnych a LGBTQ+ organizácií. Táto petícia by mohla zlepšiť život na Slovensku pomocou registrovaných partnerstiev, adopciou detí ľuďmi rovnakého pohlavia či odsudzovaním nevraživých výrokov. Na školách sa tiež o tejto téme vôbec nerozpráva. Do osnov občianskej náuky by mohli zahrnúť informácie o minoritnej problematike. Ak by sa podnikli tieto kroky, určite by nám to pomohlo.
