Ich stereotypná ošúchanosť je nudná a bez štipky originality. Klišé motívy sa pritom nevyužívajú len v literatúre pre mladých, bežné sú vo všetkých druhoch fikcie.

Mnohí čitatelia nariekajú, že sú všetky knihy rovnaké. No sú to práve oni, ktorí po podobných knihách opäť siahajú. Zápletky v týchto dielach sa často stávajú nudnými a otravnými a veľmi rýchlo nadobudnete pocit, akoby ste už každú knihu prečítali. Aj napriek spomenutým negatívam sú však knihy s klišé zápletkami prekvapujúco stále mimoriadne čítané a vyhľadávané.

1. Ľúbostný trojuholník

Veľmi obľúbený a využívaný je motív ľúbostného trojuholníka. Dvaja hrdinovia, zvyčajne absolútne odlišní, sa zaľúbia do hlavnej hrdinky. A, hlavná hrdinka, samozrejme, do oboch. V príbehu dochádza k strastiplnému vyberaniu partnera a nelogickým situáciám, pričom je vám od začiatku zvyčajne jasné, kto bude vyvoleným chrabrým rytierom. Ľúbostný trojuholník sa dá urobiť aj dobre, na to však musí byť predovšetkým uveriteľný. Dosiahnuť sa dá napríklad hlbokým emocionálnym spojením medzi hlavnými postavami.

Slovo klišé je francúzskeho pôvodu a znamená tlačiarenský štočok. Zdroj: unsplash.com

2. Dobré dievča a zlý chlapec

Medzi mladými dievčatami je populárny motív dobrého dievčaťa a zlého chlapca. Postup je jednoduchý. Hlavná hrdinka sa zlého chlapca pokúsi zmeniť. Pri tom sa niekoľkokrát popáli, a keď to vyzerá, že sa už-už vzdá, nie je to tak. Náš vagabund sa zmenil a pochopil o čom láska skutočne je.

Avšak, je tam menší háčik. Ten, kto sa nechce zmeniť, sa nezmení. Nech by sa naše dobré dievča aj na hlavu postavilo. Ďalší háčik je v tom, že v skutočnosti ani nie je naozaj zlý. Kožená bunda, dievčatá omotané okolo prsta, zlé známky, pouličné bitky a tak ďalej. Tak zvyčajne vyzerá profil tohto typu hrdinu. V skutočnom svete nič lichotivé. Pokiaľ hlavná hrdinka postráda sebaúctu, my nemusíme.

Na princípe dobrého dievčaťa a zlého chlapca bola vytvorená veľmi populárna knižná séria After. Zdroj: unsplash.com

3. Tragická výnimočnosť hlavného hrdinu – chýbajúci, alebo tyranský rodič

To, že hlavná postava nemá jedného, prípadne oboch rodičov, z nej ešte nerobí dobrú a výnimočnú postavu. Najmä ak rodič absentuje v každej tretej knihe a autor použil klišé len preto, aby sme postavu ľutovali.

Ďalším tradičným klišé motívom býva rodič-tyran, využívaný ako zámienka pre problémové správanie hrdinu. Ide ruka v ruke s už vyššie spomínaným zlým chlapcom, ktorý odmieta lásku a nemá akýkoľvek rešpekt. Človek, ktorý niečo podobné nezažil, nedokáže tak úplne zachytiť autentickosť skutočnosti. Preto je pri písaní obdobných námetov potrebná opatrnosť.

4. Mary Sue postava

Už ste sa stretli s príliš dokonalou postavou? Ak je k hlavnej hrdinke každý nadmieru dobrý, každý ju miluje a má rád, každý muž, ktorého stretne, sa do nej zamiluje aj bez akejkoľvek chémie, ide o Mary Sue postavu. Najmenej odpustiteľné klišé, pretože pokiaľ chceme vytvoriť autentickú postavu, nemôže byť bezchybná. Každý z nás má svoje dobré a zlé stránky a treba ich zachovať aj vo fikciách. Zároveň netreba z hlavnej hrdinky urobiť totálne neschopnú a hlúpu osobu. Nájsť balans je najoptimálnejšou možnosťou.

Každý človek vníma dokonalosť subjektívne a je nemožné ju dosiahnuť. Zdroj: unsplash.com

5. The Chosen One alebo aj vyvolený

Osud sveta je na pleciach jednej jedinej postavy. Ak zlyhá, je zatratená celá spoločnosť. A predsa, komu inému zveriť osud sveta, keď nie tínedžerovi, ktorý sa len nedávno dozvedel o svojom osude a proroctve? Ak by to takto fungovalo aj v skutočnosti, ďaleko by sme sa s našou civilizácou zrejme nedostali.

Toto klišé súvisí s motívom straty pamäte, kedy hlavná postava postupne spätne získava spomienky z minulosti. Samozrejme, nezničiteľnosť a neporaziteľnosť si náš vyvolený nesie v batôžteku svojej výnimočnosti. Hodnoverný príbeh potrebuje uveriteľné postavy a zápletky. Zvyčajne chýbajú akékoľvek limity a hranice, ktoré v skutočnosti treba vztýčiť.

6. Biela farba = dobro, čierna farba = zlo

Prvé fantasy príbehy priniesli akési nepísané pravidlo delenia farieb. Všetky záporné postavy majú odevy tmavých farieb a kladné presný opak. Takéto delenie je veľmi ľahké, avšak aj celkom problematické. Ak by postavy neboli typizované, vzniklo by množstvo príležitostí pre nečakané zvraty v deji. Temnota sa nemusí vždy spájať len s tmavými farbami.

Prvýkrát sa princíp bieleho dobra a čierneho zla objavil v sérii Pán prsteňov od J. R. R. Tolkiena. Zdroj: unsplash.com

7. Random romanca, ktorá zatieni príbeh

Kniha, ktorá nepatrí do romantického žánru, by nemala byť postavená na romanci hlavných hrdinov. Neznamená to, že romantickú linku nesmie obsahovať, no mala by byť len sekundárnym dejovým zvratom. Taktiež by sa nemala zjaviť z ničoho nič, keď už nevieme, čo s príbehom ďalej. Vtedy pôsobí umelo a do celkového príbehu nijako nezapadá. Záleží hlavne od vybraného žánru, jeho spracovania a našej schopnosti pohrať sa so zápletkou.