Práca v teréne mi pomohla nemyslieť na osobné ťažkosti, vraví programová riaditeľka OZ Vagus, Petra Červená.

Kráčam okolo dvoch mladých žien. Trápi ich otázka materstva. Pre kariéru sa rozhodli radšej pár rokov počkať. Na čele sa im mračí otázka. Je možné si budovať kariéru a zároveň byť dobrou matkou?

Je piatok ráno a park je hlučnejší než zvyčajne. Zamestnanci mesta začali s údržbou zelene, strihajú kríky a kosia trávnik. Petra Červená čaká na kraji ulice. Jej ružový kabát vidím už z diaľky. Prižmúrené oči skrývajú náznak úsmevu, ale cez respirátor ho nevidno. Petra si ho nasadila aj vonku, zobudila sa dnes s nádchou a bolesťou hrdla. Aj keď mala antigénový test negatívny, nechcela nič riskovať.

Vo Vaguse robí už od jeho vzniku. Pôvodne začala ešte počas vysokej školy na pozícii sociálnej pracovníčky v teréne a neskôr pracovala v dennom centre Domec. Od roku 2019 pôsobí ako programová riaditeľka, aktuálne však pracuje prevažne z domu. Zajtra ju čaká porada s výkonnou riaditeľkou Alexandrou Károvou. Pondelkové porady sú kľúčové.

Výkonná riaditeľka OZ Alexandra Kárová (vľavo) a programová riaditeľka Petra Červená (vpravo). Zdroj: archív Petry Červenej

„Je pre nás dôležité byť v kontakte a prebrať spoločne zásadné rozhodnutia alebo možnosti riešenia situácií, s ktorými vo Vaguse prichádzame do styku,“ objasňuje.

Stretávajú sa každý pondelok a spolu si zadelia úlohy na nasledujúci týždeň, aj keď sa ich práca značne líši. Kým Alexandra má na starosti marketing a ekonomickú stránku združenia, Petra je viac orientovaná na sociálnu prácu. Spoločne tak riadia Domec (nízkoprahové denné centrum pre ľudí bez domova – pozn.red.), terénnu sociálnu prácu Streetwork a integračný program Medzimiesto.

Zavolali nás na pomoc pánovi, ktorý mal zranené obe nohy

„Je to hlavne o koordinovaní ľudí. Ak vznikne situácia, v ktorej je náročné spraviť správne rozhodnutie, som tá, s ktorou môžu takúto situáciu konzultovať. Spolu sa snažíme sa nájsť správne riešenie,“ vraví a popritom kontroluje mobil. Čaká na správu od manžela, že sa malý Artur zobudil.

Petra Červená Vagus
Pre ľudí bez domova je niekedy ťažké opustiť miesto, kde majú len pár svojich vecí – boja sa, že o ne prídu. Zdroj: archív Petra Červenej.

Petrin pracovný deň sa zvyčajne začína o deviatej ráno, čo je presne v čase nášho stretnutia. Hoci už je oficiálne na rodičovskej dovolenke, snaží sa odrobiť aspoň 10 hodín týždenne. Veľa sa toho od pôrodu nezmenilo. Rozdiel je najmä vo výške platu a práce z domu. Prácu priamo v teréne nie je možné vykonávať malým dieťaťom.

Pre ľudí je niekedy ťažké opustiť miesto, kde majú len pár svojich vecí – boja sa, že o ne prídu.

Veľmi dobre si pamätám na svoj posledný terén,“ vraví a zahľadí sa do diaľky. „Bol december a strašná zima. Zavolali nás na pomoc pánovi, ktorý mal zranené obe nohy. Vzhľadom na jeho stav a nízke nočné teploty, sme mu ponúkali možnosť odvozu do nocľahárne, ktorú však odmietol. Pre ľudí je niekedy ťažké opustiť miesto, kde majú len pár svojich vecí – boja sa, že o ne prídu. Pán sedel na studenom múre. Keďže odmietol ísť so sociálnymi pracovníkmi, ponúkli mu aspoň čisté a teplé oblečenie, ošetrenie rán a spacák, aby znížili riziká spojené so životom na ulici.

Časť jej aktuálnej agendy tvorí aj zodpovednosť za výstupy. Ide napríklad o dáta, ktoré Vagus prezentuje. Sústredenie sa na text a detaily si však vyžaduje veľa pozornosti. Pri malom Arturovi je to ťažšie, a preto sa snaží takéto úlohy riešiť, keď Artur spí. „Má veľmi dobrý spánok. Zaspí okolo jedenástej a v noci sa budí len párkrát,“ vraví so smiechom.

S manželom sme šetrili na súkromnú kliniku

Petra si materstvo veľmi užíva. Váži si každý moment s Arturom, ale zároveň dodáva, že si uvedomuje, že takto to každá matka nemá. U mňa to umocnilo to, že som už o jedno dieťa prišla. Preto sme sa rozhodli poskytnúť mne aj dieťaťu tú najlepšiu možnú zdravotnú starostlivosť a šetrili sme si na súkromnú kliniku,“ vysvetľuje.

Petra Červená Vagus
Petra Červená na prechádzke s malým Arthurom v parku. Zdroj: Bernadetta Čaranová

V nemocnici nemala žiadnu negatívnu skúsenosť. Spomína, ako jej lekárka počas pôrodu pomáhala zvládať kontrakcie. Znie vďačne. „Poviem úprimne – bolelo to. Aj mi prebleslo hlavou, či nechcem radšej cisársky, hoci viem, že ten je rovnako náročný. Ale v tej chvíli tak človek nerozmýšľa.“

Tvrdí, že pôrod v 21. storočí je oveľa bezpečnejší ako bol v minulosti. Mnoho žien to zvládlo v oveľa horších podmienkach. „V momente ako som držala dieťa v náručí, na bolesť som zabudla,“ vraví.

Ako prvorodička mala obavy najmä z toho, ako správne dieťa držať a manipulovať s ním. Pre istotu si k tomu načítala odbornú literatúru. Priznala sa, že občas zablúdila aj na diskusné fóra.

„Niektoré veci nenájdete nikde inde, len na Modrom koníkovi,“ povie pobavene. Dodáva však, že príspevky číta kriticky. V súčasnosti je podľa nej veľmi užitočný aj Instagram, cez ktorý mnoho odborníčok sprostredkuje informácie o detskom spánku, príkrmoch či pediatrii.

Práca v teréne mi pomohla myslieť na niečo iné

Pri našej prechádzke si všimne postaršieho pána v dlhom kabáte. Zvažuje, či to nie je jeden z ľudí bez domova, ktorého pozná. Ťahá za sebou tašku na kolieskach. Namáhavo chodí, ako keby ho boleli kolená. Pravdepodobne bol v neďalekých potravinách. Tým, že Petra nemá okuliare, nevidí tak ostro a stáva sa, že pozdraví až na poslednú chvíľu. Na moju otázku, či jej chýba práca v teréne, jednoznačne odpovedať nevie.

Petra Červená Vagus
Program DOMEC sídli na Mýtnej ulici 33. Ľudia bez domova si tu môžu zabezpečiť svoje základné životné potreby. Zdroj: archív Petry Červenej.

Chýba jej kontakt s ľuďmi bez domova, ale na prvom mieste je pre ňu teraz Artur.
„Keď som prišla o prvé dieťa, ešte v ten týždeň som išla naspäť do terénu. Pomohlo mi to myslieť na niečo iné,“ vraví. Teraz sa snaží venovať čo najviac času dieťaťu, ale zároveň dodáva: „Necítim, že by som sa musela kvôli tomu, že mám dieťa obmedzovať, no zároveň sa môžem venovať aj práci, ktorá ma baví.“

Niektorí naši sociálni pracovníci vyčlenili časť zo svojho pracovného času na pomoc utečencom.

Z počiatku však mala obavy. Zamýšľala sa nad tým, či dokáže k dieťaťu prispôsobiť prácu a či bude podávať dostačujúci výkon. Bola ochotná rozprávať sa o svojej náhrade, prípadne o zmene pozície. S Alexandrou sa však rozhodli, že to spolu vyskúšajú aj počas materskej. „Sme zohratá dvojica,“ povie so smiechom. „Robilo sa nám spolu dobre. Obe sme tam v podstate od začiatku Vagusu.“ Namiesto náhrady sa rozhodli nájsť si ešte asistentku.

Keď jej začne zvoniť telefón, zodvihne ho s úsmevom. Volá jej manžel. So starostlivosťou o Artura sa delí predovšetkým s ním a občas chodí kočíkovať aj stará mama. O desať minút neskôr kráča oproti nám a tlačí pred sebou kočík s malým Arturom. Na držadlách sú pripevnené rukavice, aby rodičom pri kočíkovaní nebola zima.

Petra Červená Vagus
Tím OZ Vagus podáva pomocnú ruku tisíckam ľudí bez domova od roku 2011. Zdroj: archív Petry Červenej.

„Bolo už aj také obdobie, že manžel musel riešiť olympiádu (Michal Červený je športový redaktor v Denníku N – pozn. red.) a mama mala covid. Vtedy to bolo náročné a pre Vagus sa mi dalo robiť veľmi málo. Niektoré matky však nemajú takú možnosť ako ja, že im s dieťaťom niekto pomôže. Po skončení materskej im ako rodičovský príspevok príde len 380€ a sú nútené nastúpiť do práce ,“ spomína Petra a ďalej rozpráva o svojej práci. Občas zvýši hlas, aby som ju cez hluk kosačky dobre počula. Malého Arthura to zdá sa, neruší. S veľkými očami pozoruje dianie navôkol. Jeho mama ho tlačí pred sebou v stálom tempe.

Pomoc Ukrajine

Na začiatku marca, pár dní po vypuknutí vojny, ohlásili Vagus a DePaul spoločnú materiálnu zbierku. Pomoc v podobe diek, spacích vakov či karimatiek bola určená pre ukrajinské mimovládne organizácie. Vagus taktiež vyčlenil fundraiserku, ktorá chodí pomáhať dvakrát do týždňa na Hlavnú stanicu v Bratislave. „Niektorí naši sociálni pracovníci vyčlenili časť zo svojho pracovného času na pomoc utečencom. Vždy, keď sa dá, pomôžu,“ popisuje a podá Arthurovi do rúk ružovú knižku so žirafami. Nechytí ju do rúk, len sa ďalej pozerá na svet z tepla kočíka.

Park začína ožívať. Na prechádzke vidieť viac mamičiek ako pred hodinou. Chodníky sú úzke, dva kočíky sa vedľa seba takmer nezmestia. Petra ide naspäť domov pracovať a ja idem tiež, ale radšej po tráve – prenechám miesto kočíku.

VAGUS

Občianske združenie Vagus vzniklo v roku 2011. Od začiatku svojho fungovania pomáha v hlavnom meste tisíckam ľudí bez domova získať a udržať si prácu, bývanie a zbaviť sa dlhov. Združenie poskytuje odborné poradenstvo, terénnu sociálnu prácu Streetwork, denné nízkoprahové centrum Domec a integračný program Medzimiesto. Vagus organizuje rôzne aktivity pre verejnosť ako je napríklad aj Noc Vonku. Ide o kampaň s cieľom zvýšiť povedomie o tom, ako ľudia bez domova prežívajú noc počas zimných mesiacov. Združenie aktuálne riadi výkonná riaditeľka Alexandra Kárová a programová riaditeľka Petra Červená.

 

Zdroje: vagus.sk, topky.sk, dennikn.sk

Zdroje foto: Bernadetta Čaranová