Ľudské telo ako tovar

Comment

Ako je chápaná erotika v médiách a kde je hranica medzi nahotou, erotikou a pornom?
Hranice tu zaiste nemôžeme určovať v nejakom exaktnom, kategorizačnom zmysle slova. Dá sa to vymedziť len v širších rysoch, ale ten, kto chce chápať, pochopí. Voľne povedané – nahota je akékoľvek zobrazenie ľudského tela v zameraní na jeho krásu, tu myslím umelecké diela ako sochy, obrazy. Zdôrazňujem, že cieľom je ušľachtilá oslava krásy stvorenstva. Súčasnosť však aj nahotu zneužíva hrubým, egoistickým spôsobom na reklamu a docielenie zisku. Erotika je odhaľovanie intímnych prejavov so sexuálnym nábojom, teda niečoho, čo patrí do úplného intímneho súkromia ľudí. Ide hlavne o postoj srdca človeka. Erotická a sexuálna intimita patrí do vzťahu dvoch osôb, mužovi a žene, manželom. Je to niečo len “ich”, čo im patrí a v čom sa jeden druhému v slobode odovzdajú. K odovzdaniu ich lásky a naplneniu nepotrebujú divákov. Lebo erotika patrí výlučne do ich vzťahu. Prežívať dobrý sex je niečo veľmi príjemné, krásne a svojím spôsobom tajomné. No ľudia v dnešnej rýchlej dobe chcú okamžité zážitky a rýchle uspokojenie. Sex bez vzťahu, teda bez zodpovednosti za toho druhého, je “in”. Porno je sex a množstvo jeho deviácií a fantazijných výstrelkov predávaných za peniaze. Z niečoho tak krásneho, ako je milujúci vzťah dvoch dospelých ľudí, muža a ženy, niekto spravil divadlo, za ktoré sa vyberá vstupné. Je to len “hra” na sex a na všetko, čo k tomu patrí. Existujú konkrétne smutné príbehy ľudí, ktorým porno zničilo život.

Branislav SKRIPEK

“Obávam sa, že vďaka tomu, že sme ľudské telo dehonestovali na “tovar”, ktorý sa zobrazuje za peniaze, generácie mladých ľudí budú mať ťažšiu cestu k objavovaniu významu krásy ľudského tela.”

Erotika a zobrazovanie nahoty v médiách tu nie je len v dnešnej dobe. Boli v minulosti používané nejaké regulačné prostriedky na obmedzenie nahoty v médiách alebo sa legislatíva musí upravovať až teraz?
Zrejme aj vy myslíte na hodnotné diela, ktoré vyobrazujú ľudské telo umeleckým spôsobom. Sú to skutočne krásne veci! Považujem ich za oslavu krásy stvorenia a divák sa s nimi stretal v zdravom kontexte života. Dnes je však zneužitá nahota aj erotika a intimita a sú predkladané verejnosti úplne nezmyselne. Bez akéhokoľvek rozdielu či ochrany, a tak sú jej vystavované aj deti a maloletí. Obyvateľstvo je lacnou a hrubou erotickou produkciou priam zaplavené. Lenže toto nemá ani kúsok umeleckej hodnoty, je to len hrubá telesnosť, zameranosť na vášne a citovosť. V minulosti to tak nebolo, hovorím o dobe, odkedy sa začali šíriť noviny a časopisy, ako aj film. Považujem za zlé, že deti a maloletí sa na to musia pozerať. Ako rodič zodpovedný za výchovu detí nedokážem zabrániť tomu, aby moji chlapci boli vystavovaní obsahu, ktorý si neželám. Veľa rodičov zdieľa so mnou podobný názor. Na petíciu s takouto výzvou, ktorú som inicioval s partnermi, sme získali skoro 70.000 podpisov.

“Obyvateľstvo je lacnou a hrubou erotickou produkciou priam zaplavené.”

Ak si teda porovnáte situáciu s minulosťou, myslíte si, že zobrazovanie erotiky v médiách rastie? Do akej miery sa nahota drží v televízií či novinách? Alebo je už väčšina presunutá na internet?
Aby som mohol odpovedať na vašu otázku úplne presne, musel by som zrealizovať výskum. S istotou však môžeme povedať, že po roku 1989 veľmi prudko vzrástol erotický obsah voľne dostupnej tlače. Niektoré časopisy prirodzene zanikli. Ale ako som spomínal, nepovažujem za vhodné, aby boli v denníkoch, obzvlášť v spravodajstve vyobrazované nahé ľudské telá. Ak to ľudia chcú čítať a pozerať, nech si zaplatia erotický časopis. Ale, prosím vás, nepchajme to do denníkov. Nástupom internetu je určite viac možností sledovať erotický obsah, ale nemám k dispozícii presné čísla a ani štatistiku.

Erotika sa v tlači nachádza v dvoch podobách. V denníkoch sa nachádza erotický mediálny obsah na jednej strane, ale sú tu taktiež erotické časopisy s vymedzeným obsahom. Čo navrhujete v prípade erotických časopisov, ktoré sú voľnopredajné a viditeľné aj maloletým?
Prekáža mi takýto obsah na titulných stranách denníkov a vôbec v spravodajskej tlači. Som presvedčený, že takýto obsah patrí do erotických časopisov, teda do špecializovanej tlače. A s presne označeným obsahom. Predsa nie je mysliteľné, aby sa erotické tituly objavovali vo výkladoch stánkov či na pultoch v supermarketoch bez toho, aby rodičia boli na to popredu upozornení. Stačí sa pozrieť do zahraničia. Tam to majú presne ošetrené. Erotický a tzv. explicitný obsah či vulgarizmy sú jasne označené, aby kupujúci vedel, o čo ide. Majú zavedený rodičovský zámok. Erotické časopisy nemôžu byť vystavované tak, aby ich videli deti a porno sa predáva len v špecializovaných predajniach. Kto chce takéto diela, tak si ich musí vypýtať alebo vyhľadať. Ale deti ani bežná verejnosť nie sú vystavované takémuto obsahu.Televízne vysielania sú vo väčšine krajín Európy chránené tzv. časovou oponou a viem, že býva skutočne prísna, aby plnila účel. U nás mi pripadá ako pro forma a nechápem, že máme takýto ľahkovážny a nezodpovedný prístup k tomuto fenoménu. Iné štáty a národy v Európe aj vo svete na toto skutočne dbajú a chápu, že všadeprítomná erotika a porno sú pre verejnosť zlé.

“Z niečoho tak krásneho ako je milujúci vzťah dvoch dospelých ľudí, muža a ženy, niekto spravil divadlo, za ktoré sa vyberá vstupné.”

Vysielanie v televízii je časovo aj obsahovo regulovateľné, taktiež print, ale technicky nie je možné, aby sme v plnej miere regulovali erotické stránky na internete. Navrhujete niečo v tomto prípade?
Ak sa dospelý človek rozhodne, že chce sledovať erotiku, tak potom je to jeho voľba a takýto obsah si vyhľadá. Ale je skutočne zlé, ak k erotike a pornu voľne môžu pristúpiť deti a maloletí, ktorým toto skutočne môže ťažko poškodiť až zničiť život. Závislosť na erotike a porne vedie aj ku kriminálnym činom a samozrejme celkovo k hrubosti svojho životného prejavu. Preto si myslím, že rodičia by mali sledovať stránky, kde chodia ich deti. Rozprávať sa s nimi o tom. A v prípade potreby zablokovať stránky s nevhodným obsahom. Práve v týchto dňoch rokujeme v EP o tom, ako ochrániť deti pred hrozbou sexuálneho zneužitia na internete. Existujú na to konkrétne nástroje, napr. zablokovanie stránok či účtov s pedofíliou. Cez internet sú skutočne ohrozené naše deti a mládež, a preto treba bojovať za ich maximálnu ochranu. Rovnako vidím potrebu mať možnosť zablokovať prístup k internetu v mobilných telefónoch a iných prístrojoch do 18 rokov.

Životný vzťah nie je o lacnom a všadedostupnom sexuálnom vzrušovaní, ani o takmer neustálom zameriavaní pozornosti verejnosti na sexualitu.

“Životný vzťah nie je o lacnom a všadedostupnom sexuálnom vzrušovaní ani o takmer neustálom zameriavaní pozornosti verejnosti na sexualitu.”

Keď sa celkom realisticky pozriete do budúcnosti, ako bude táto téma v budúcnosti zobrazovaná? Stane sa erotika celkom bežnou vecou, nad ktorou sa nebudeme pozastavovať ani v prítomnosti maloletých alebo to bude spoločenské tabu, o ktorom sa bude dať rozprávať len v inotaji?
Obávam sa trošku inej veci. Že vďaka tomu, že sme ľudské telo dehonestovali na “tovar”, ktorý sa zobrazuje za peniaze, generácie mladých ľudí budú mať ťažšiu cestu k objavovaniu významu krásy ľudského tela. K objaveniu intimity a jedinečnosti prežívania sexu so svojou milovanou osobou na celý život. A nielen krásy tela, ale hlavne duše človeka, ktorého budú chcieť milovať. Nevyhnú sa porovnávaniu jeho tela s “dokonalým” vzorom, ktorý sa mu počas detstva a dospievania ponúkal. Pri voľne dostupnej erotike a chorom svete porna, ktoré sú podávané ako skvelé a žiaduce či až potrebné veci, sa rovnako nevyhnú scestnej predstave o sexuálnom prežívaní medzi partnermi, o podstate telesného spojenia. A vidíme to už aj dnes. Mnohé ženy, aj muži, podstupujú rôzne plastické operácie, aby sa viac páčili svojim partnerom. A pritom by stačilo len jedno. Prijať sa takí, akí sme a byť prijatý partnerom bez toho, že by sme museli na svojom tele čokoľvek “dotvárať”. Prežívať vo vzťahoch integritu dvoch ľudí, muža a ženy, ktorí sa dokážu darovať jeden druhému bez výhrad a bez podmienok a vedia sa pre to obetovať a prestáť ťažkosti. Lebo životný vzťah nie je o lacnom a všadedostupnom sexuálnom vzrušovaní ani o takmer neustálom zameriavaní pozornosti verejnosti na sexualitu, ako je tomu dnes. Toto považujem za budovanie šťastných vzťahov. A deti či mladé generácie zostanú ochudobnené, ak sa zamerajú len na výzor a zovňajšok.

Branislav Škripek (44)
Narodil sa v roku 1970 v Piešťanoch. Bol tvorcom a šéfredaktorom časopisu Nahlas, ktorý prinášal zaujímavé a budujúce čítanie pre mladých kresťanov. V roku 2012 sa stal poslancom NRSR za hnutie OĽaNO. Od roku 2014 pôsobí ako poslanec Európskeho parlamentu vo frakcii ECR (Európski konzervatívci a reformisti). Žije v Budmericiach, je ženatý a má tri deti.

Foto: archív BŠ

Marianna Sádecká

Related Posts

Discussion about this post