O vzostupe neonacizmu počúvame posledných pár rokov. Ibaže pasívne. Koľkokrát sa politici dušovali, že vytvoria brázdu proti extrémizmu? Namiesto toho sa ho Slováci postupne učia akceptovať ako bežnú súčasť spoločnosti.

S fašistami robíme v parlamente dohody, posielame ich do Bruselu a nechávame ich ovplyvňovať verejnú mienku na sociálnych sieťach (pretože aj fašisti majú právo slobody prejavu?).

Dnešní študenti si pamätajú všetkých egyptských bohov a Samovu ríšu, ale keď sa ich spýtate na 14 slov Davida Lanea, len máloktorí vám dajú odpoveď. Generácia Z vie, že majú nacizmus odsúdiť. Ale nevedia prečo. (Schválne, skúste sa ich spýtať, prečo je ĽSNS fašistická strana). V Hitlerovom Nemecku nezomierali len Židia. O život prišli aj Rómovia či homosexuáli.

Keď sa rozpráva o hrôzach jeho režimu, ľudia majú tendenciu si myslieť, že v tom čase boli všetci proti Hitlerovi, ale neodvážili sa mu postaviť. Omyl. Ak by Hitler nebol populárny a nemal toľko podporovateľov, koľko v tom čase mal, nikdy by nič nedosiahol. Jeho prvotná moc prišla od ľudí.

Za časť svojho úspechu Hitler vďačí aj propagande, ktorej vtedy veľmi pomohol vynález šírenia rádiového signálu. A teraz si predstavte, aké máme možnosti na šírenie informácií dnes. Bezmála dosť na to, aby vznikol viac než jeden diktátor.

Vražda na Zámockej a tragická nehoda na Zochovej majú minimálne jednu vec spoločnú. Ukázali nám, čo všetko sme sa ako spoločnosť naučili akceptovať. Alkohol a extrémizmus sú dva jedy, ktoré pijeme denne až pokiaľ sa niekto neotrávi.

Vyhasli mladé životy. A aj tak sa vo Facebookových komentároch nájdu ľudia, ktorí tvrdia, že „toto sme chceli, keď podporujeme Bidena. Je tu Amerika.“ Nie. Je tu konšpiračná vojna, nedostatok zdravého rozumu, no najmä – apatia voči jedom, ktoré sme mali už dávno prestať piť.

Tono Katrenčík je absolventom Fakulty masmediálnej komunikácie. Precestoval 40 krajín, založil firmu DigitalStory a nahráva úspešné podcasty s DJ EKG a Milanom Lieskovským. Srší z neho dobrá energia a má myšlienky s výpovednou hodnotou. Pre Atteliér porozprával o svojich skúsenostiach v reklamnej sfére aj o tom, aké je dôležité byť stále o krok vpred.

Študoval si na FMK marketing a teraz sa mu aktívne venuješ. Ako spomínaš na FMK? Máš niečo, za čo by si sa chcel extrémne škole poďakovať?

Spomínam veľmi dobre. Tej škole som vďačný za to, že je taká kreatívna. Má veľa predmetov z praxe, ktorým sa vieš venovať. Rádio, telka, časopis, photoshop, tvorba videí, a tak ďalej. Získaš kontakty. Škola je pestrá. Chceš grafika, máš grafika. Chceš programátora, máš ho. Škola je slobodná, je voľná. V štvrtom ročníku som odišiel robiť do agentúry na fulltime popri dennom štúdiu a skúšky som dal bez problémov. Posledná vec je, že v Trnave sú najlepšie párty. Spali sme síce po nich na Trojičnom námestí, ale bolo to okej (smiech).

Si dosť výrečný a komunikatívy. Bolo vždy tvojou víziou venovať sa marketingu alebo tomu niečo predchádzalo? 

Práveže nie. Ja som chcel byť kuchár a variť na lodi, presne ako na Titanicu. Páčila sa mi predstava, že by som mohol zarábať aj cestovať naraz. Na strednej škole som sa aj vyučil za kuchára, ale potom ma to prestalo baviť. Tak mi napadlo, že budem robiť moderátora. Našiel som túto školu, videl som, že je tam aj odbor masmediálna komunikácia a uvidel som tam aj marketingovú komunikáciu – tak som si myslel, že to bude podobné, len viac marketingové. Predávať ústami, niečo ako Sajfa. Trochu som sa mýlil. Aboslútne som nevedel, čo je marketing. Potom ma to začalo baviť. Bol som posadnutý tým, aké promo do sveta sa dá urobiť za pár korún.

Ako si začínal? 

V tých časoch som sa začal starať o diskotéky v Oravskej Lesnej, kde chodilo okolo 500 ľudí. Zistil som, že keď dám do reklamy 30 eur, tak príde ďalších 500 ľudí. A vravím si, že keď sa toto dá urobiť s jednou značkou, tak sa to bude dať urobiť so všetkými firmami. Začal som volať firmám, že: „Dobrý deň, tu je Tono Katrenčík. Za 60 eur vám budem robiť marketing, stránku a reklamy.“ Potom som si pýtal 120 €, 180 €, to boli vtedy pekné peniaze.

Teraz berieme za facebookovú stránku 400 €, ale nejako začať musíš. Vtedy som išiel aj do agentúry. Ako študent som si zapýtal plat 1000 € a oni súhlasili. Každému odporúčam, nech skúša a nech ide do agentúry. Je jedno, čo vieš, tam sa to vieš za 2 mesiace všetko naučiť, oni ťa dostanú vyššie a za rok tam dokážeš byť najlepší. 

https://www.instagram.com/p/B4gzZI6HI3j/

A čo po škole?

Mne sa po škole veľmi zmenil život. Tým, ako som stále sedel v škole alebo marketingovej agentúre, niekedy aj 15 hodín denne, som si zničil chrbát. Išiel som na operáciu a pol roka marodoval a nikde nechodil. Operovali ma, rozišiel som sa, prišiel som o prácu. Nevedel som, čo idem robiť. Nakúpil som asi 10 kníh a začal som ich čítať. Bola tam jedna taká dobrá fráza, že: „Ak nemôžeš robiť to, čo by si mal robiť, tak skús využiť ten čas na niečo iné, čo robiť môžeš a dovtedy si to nerobil.“

A vtedy mi to napadlo. Mal som na účte asi 10 000 €, že na auto alebo neviem čo, preto sa aj stále vozím na starej oktávke (smiech). Sadol som si večer k portálu s letenkami a k takému glóbusíku. Úplne slobodný. Za ten večer som nakúpil 22 leteniek, ostalo mi na účte 1000 € a bolo mi jedno, ako budem bývať. Začal som cestovať a za dva roky sa mi podarilo precestovať 40 krajín.

Transsibírska magistrála, Amerika, Austrália, Nový Zéland, Dubaj, Švédsko a tak ďalej. Vtedy som začal robiť aj freelance, marketing na diaľku. Cestoval som, pracoval a zavolali ma na FMK prednášať. Rozpával som vtedy o balanse života a práce, že nemôže prevyšovať ani jedno, ani druhé.

Áno, viem, ja som to vtedy sledovala na instastories, čo pridávali študenti a aj ty. Bolo to také uvoľnené, vtipné, trefné a bolo vidieť, že si niečo zažil,a že si za to vďačný a rád.

Áno, presne. Neznášam, keď je niekto nasilu vážny, nasilu smutný, keď sa človek berie až príliš vážne. Nedávno som čítal takú psychologickú štúdiu, že: „Čím viac sa človek berie vážne a dokonale, tým viac má úzkosti a depresie, pretože sa v dôsledku toho stále bojí urobiť nejakú chybu.“ Napríklad natočí video a nedá ho von alebo rozmýšľa 10 hodín nad instastorkou, lebo sa bojí, čo na to povedia ostatní. Jednoducho treba ukázať nedokonalosť a to ťa spraví ešte viac dokonalým. Je potvrdená taká štúdia, že človek si z prednášok nezapamätá nič. Ale nikdy nezabudne, ako sa tam cítil.

Založil si vlastnú firmu DigitalStory, kde sa venuješ reklame a marketingu. Po krátkom čase sa vďaka tvojmu prístupu, kreativite a poznatkom stala pomerne úspešnou a vyhľadávanou. Ako sa to začalo? Kde sa zrodil tento nápad?

DigitalStory bol viac-menej startupový projekt. Vzniklo to na začiatku pandémie. Už som vedel, že nebudem môcť cestovať, tak si vravím, že poďme to skúsiť uceliť. Urobiť nejaký menší tím a robiť to vo väčšom. Ja som robil vždy akoby sám. Poskladali sme tím 6 ľudí. V DigitalStory uznávame robiť z domu, nemusíš chodiť do kancelárie. Hlavná myšlienka bola, že to chceme robiť úplne inak ako všetci v tom zmysle, že sme chceli ukazovať vnútropodnikovú kultúru. Ako žijeme, ako robíme, čo za tým stojí a nehanbiť sa o tom rozprávať.

V januári 2021 zažije DigitalStory veľkú zmenu. Budeme sa transformovať na virtuálno-digitálnu agentúru, to znamená, že už nebudeme vôbec v office. Ideme znovu všetci do sveta, znovu cestovať, budeme robiť zo zahraničia. Potrebujeme nabrať znova kreatívny flow a ten nabereš len vtedy, keď si na svetových miestach a vidíš svetové reklamy.

Nakúpil som 22 leteniek, ostalo mi na účte 1000 € a bolo mi jedno, ako budem bývať.

Je cestovanie veľký zdroj inšpirácie pre teba a tvoju prácu?

Cestovanie je pre mňa najväčším zdrojom inšpirácie. Cestovanie ťa mení. V mozgu sa nachádzajú neuróny. Tie sa fyzicky menia a prepájajú. Na jednej strane vidím Dubaj a na druhej vidím chudobného človeka, vidím kontrast. A zrazu, keď sa vrátiš na Slovensko, tak si uvedomuješ, že problémy, ktoré sú tu, sú reálne maličké oproti tým svetovým. V Afrike a iných krajinách zistíš, aký je život v podstate jednoduchý. My si ho sami komplikujeme. Stále hovorím, že: „Keď chceš robiť svetové veci, musíš získať svetový prehľad.“  Takže sme hocikde vycestovali a videli sme zaujímavé veci, ktoré dodnes aplikujeme v DigitalSory aj celkovo v marketingu a v živote. Kultúra ľudí je to, čo ťa najviac zmení.

Je mi jasné, že na každej kampani si v DigitalStory dávate maximálne záležať. Máš však nejakú kampaň značky, na ktorej je potrebné obzvlášť tvrdo pracovať, aby to pritiahlo ľudí?

Kampaň pre šperky z drahých kameňov Dionid. Ten tvoríme od základov. Klient prišiel, že chce predávať kamene za státisíce eur a chce, aby DigitalStory urobilo všetko od základov. Vymysleli sme názov. Dio je boh a koncovkou „nid“ sa končia názvy väčšiny drahých kameňov. Vznikli z toho božské kamene. Každý kúsok má meno po nejakom bohu: Helios, Andromeda a podobne.

Máš božský šperk, ktorý nemá na svete nikto iný. Vykresal ho šperkár, ktorý sa tomu venuje 30 rokov a kameň sa vyvíjal 25 miliónov rokov. A ty ten kameň chceš mať, chceš sa ho dotknúť. Je to kampaň určená pre východnú Európu a západnú Ameriku. Napríklad len na tej vianočnej pracovalo v štúdiu 13 profesionálnych ľudí.

https://www.instagram.com/p/CHYkIiYHoqh/

Je ku každej kampani potrebný takýto tím profesionálov, ktorí sú odborníci pre jednu oblasť?

Je to rovnako, ako keď sa točí film. Vieš natočiť film za 2,5-tisíc eur a vieš ho natočiť za milión. Ide o tú kvalitu, ako veľmi do hĺbky chceš ísť. Tím ľudí je potrebný vtedy, keď ideš na detaily. Leskne sa pleť, tak sa objedná vizážista za 100 € a zamaskuje ti tvár tak, aby sa ti neleskla. Keď je dobrý obsah a dobrá myšlienka, tak forma videa sa dá odpustiť. Ale keď je myšlienka shit, tak ani najlepšie technicky spracované video ťa nezachráni. 

Vydali sme na TikToku 6-sekundové video o koronapárty pod mostom, ktoré videlo 40 miliónov ľudí za jeden týždeň. To bolo zle natočené video mobilom, ale s dobrou, peknou myšlienkou. Silná myšlienka videa vyhráva nad jeho profesionálnou formou.

Na kampane v zásade nie je potrebných veľa ľudí, ale keď robíš video pre prémiový produkt, tak to musí byť v korelácii s prémiovým videom. To je, ako keď dávaš frajerke darček. Môžeš jej dať obyčajnú ružu a povedať jej: „Páči sa,“ alebo jej môžeš dať ružu a povedať, že ju miluješ najviac na svete a aj to, čo pre teba symbolizuje ruža voči nej. A úplne inak prijme darček. Všetko je o tom, ako to podáš. 

Takže je to všetko o príbehu, ktorý vytvoríš?

Presne. Preto sa aj voláme DigitalStory. Pretože tie príbehy sú fakt potrebné. Čo si ľudia vybavia, keď počujú názov tvojej značky? Musíš si vytvoriť príbeh, pretože je úplne jedno, čo si o tvojej firme myslíš ty, dôležité je, čo si o nej myslia zákazníci. Keď ľuďom nedáš príbeh svojej firmy, tak si ho urobia sami a ani nevieš, ako ho skomolia.

Existuje niečo, čomu by si reklamnú kampaň nechcel robiť? 

Raz som odmietol jednu pornostránku. Dávali mi 5000 € za web, ale povedal som si, že oni mi vlastne musia posielať obsah a fotky, ktoré tam nahodím. A keby som mal plný disk zaprataný nahotou, tak som si povedal, že asi skôr nie (smiech).

Musíš si vytvoriť príbeh, pretože je úplne jedno, čo si o tvojej firme myslíš ty, dôležité je, čo si o nej myslia zákazníci.

Po novom robíte rozhovory so skúsenými ľuďmi vo vašej kancelárii. Prečo ste sa rozhodli zaradiť tento koncept do bežných aktivít firmy? Máš pocit, že zverejňovanie rozhovorov na Youtube pomáha ostatným firmám v ich podnikaní?

Mali sme jedného klienta zo stavebnej firmy, ktorý prišiel a povedal: „DigitalStory, neviem, čo robíte, ale chcem s vami robiť.“ Ľudia z nás väčšinou círia, že to, čo robíme, máme radi, že máme k tomu vzťah. A veľakrát sa nás aj pýtajú, či sa nebojíme dávať von tieto informácie. Či sa nebojíme, že si to nakoniec budú ľudia všetko robiť sami. Ale to sa nikdy nestane, pretože jedna vec je informácia a druhá vec je znalosť. Podnikatelia nemajú čas sa starať o weby, lebo keď je od nich niekto lepší, tak oni tých 400-500 € dajú.

Odporúčam ľuďom, nech si pozrú DigitalStory na intagrame, lebo je tam veľa vecí a bude tam toho ešte viac. Nedávame tam úplne naše know-how, ale sme zástancami toho, že keď sme sa niečo naučili my, tak radi to aj posunieme zadarmo ďalším. 

Vrátim sa k vašej kancelárii. Tá vyzerá ako office v Google. Naozaj netradičná: fitness zóna, kreatívna aj herná zóna vo vašej DigitalStory. Ako veľmi pôsobí na teba prostredie, v ktorom pracuješ?

Aj doma tráviš najviac času v detskej izbe a voláš tam návštevy. To je cool prostredie. Ľudia už od detstva milujú pohyb, skákačky, šmýkačky, ale v dospelosti sa tomu bránia. Pritom je to normálna forma, pretože ľudia sa radi bavia. Hráš ping-pong, vešiaš sa na hrazdy, cvicíš a hlava úplne inak myslí.

Pohyb zvyšuje intelekt. Okysličená krv sa ti dostáva do tej časti mozgu, ktorá je zodpovedná za rozhodovanie, analyzovanie a myslenie a mozog potom úplne inak funguje po vykonávaní pohybu. Kto chce robiť kreatívne kampane, musí byť v kreatívnom prostredí, a to my v DigitalStory máme.

Je vždy dobré byť o krok popredu a vnímanie trendov brať ako samozrejmosť.

Pri takejto intenzívnej príprave reklám a kampaní je asi potrebné dať hlavu „do kľudu.“ Čo ti pomáha, aby nenastalo kritické obdobie bez nápadov?

To, že nastane nechuť, sa stalo veľakrát, je to normálne. Vždy, keď je ťažké obdobie, tak príde už len lepšie. Potom sa vždy bojím, keď je veľmi dobré obdobie, že kedy príde to horšie (smiech). Cestovanie a pohyb sú pre mňa najlepšie veci. Pohyb, keď sa cítim slobodný, keď môžem využívať svoju myseľ a telo. Mám jedno telo, tak sa oň starám a ešte keď to pomáha, aby mi to lepšie myslelo, tak prečo nie. Pohybom som taký trochu posadnutý. Celkovo adrenalínom.

Mimo firmy DigitalStory nahrávaš spolu s DJ EKG a Milanom Lieskovským úspešné podcasty Vo štvorici na panvici so známymi osobnosťami. Čo ťa k tomu priviedlo?

Lieskovský a EKG prestali hrať, pretože prišla korona, a tak sa rozhodli, že chcú robiť podcasty. Povedali sme si: „Dajme tomu názov Vo štvorici na panvici a oslovme Tescomu, aby nás sponzorovala (smiech).” Lebo Tescoma – panvice, chápeš. Ale robíme to pre zábavu, nezarábame na tom. EKG s Milanom majú kontakty a ja s Rudom sme blázni, tak sa to super dopĺňa. Každý tam má svoju úlohu.

S ktorou pozvanou dvojicou sa zatiaľ nejlepšie spolupracovalo? 

Najlepšie podcasty boli asi s Veronikou Cifrovou Ostrihoňovou a so Zuzkou Kovačič Hanzelovou. Potom hneď Maroš Molnár s manželkou. Veronika so Zuzkou mi dali veľmi zaujímavý pohľad na sociálne siete. Veronika povedala dobrú vec: „Sociálne siete nie sú zlé. Ak sú zlé, tak zrejme sleduješ zlých ľudí, pretože je to zdrojom aj dobrých nápadov.“ 

A Maroš Molnár, tam som si skôr zobral to, ako prišiel oblečený. V teplákoch a teniskách. Išla z neho taká voľnosť, sloboda a na nič sa nehral. Bol ľudský a sám sebou. Niekto by tam hral formu a používal odborné slová, no on narovinu, že: „Nežer a cvič, a ideme!“ Jednoducho bol vtipný.

Čakal si, že to takto vypáli a budete v top počúvanosti na Slovensku?

Ľudia to počúvajú. Od júla máme k dnešnému dňu cca 60 000 vypočutí. Ja ich nepočúvam, lebo som reálne na nich, ale keď prišiel feedback, tak veľa ľudí to bavilo, iných zas nie. Myslím, že to nie je o tom, počúvať každý podcast. Skôr je to o tom, že práve ti tam príde ten človek, ktorého si chceš vypočuť. A ľudia si to pustia, lebo je to téma, ktorá ich zaujíma alebo nie. Nemusia ani počúvať všetko. 

Presuňme sa ešte celkovo k marketingu. Je potrebné neustále sledovať nové trendy v marketingu aj na Slovensku, keď je táto krajina stále malý trh?

Podľa mňa nie dôležité, ale nevyhnutné, pretože svet sa mení najrýchlejšie v histórii ľudstva a všetko sa digitalizuje. Situácia s koronou to ešte urýchlila. Ak nebudeš sledovať vývoj, začneš stagnovať, čím tvoji klienti začnú hľadať lepších. Je to nevyhnutné, aby tvoja firma prežila. Ak nechceš mať problém, trendy v marketingu musíš sledovať, pretože sa za 1 rok posunú takým tempom, že dovidenia. 

DigitalStory tým, že strelila ročne do facebook reklám viac ako 100 000 eur, má takú vec, ktorá nám dáva novinky, ktoré sa chystajú. Dopredu sme vedeli, že prídu instastories, tak sme mali vopred nachystané veci pre klientov do storiek. Keď to sem prišlo, tak to všetci riešili a my v DigitalStory sme už dávno púšťali storky von. Je vždy dobré byť o krok popredu a vnímanie trendov brať ako samozrejmosť. 

https://www.instagram.com/p/CDJwMtDn0XL/

Treba sa stále vzdelávať v tejto oblasti? Navštevuješ nejaké kurzy, semináre?

Vzdelávanie mimo školy je to, čo ťa vystrelí od všetkých. Vždy je lepšie ísť za človekom, mentorom, ktorý má prax v oblasti, z ktorej sa chceš ty niečo naučiť, ktorú chceš zlepšiť a zaplatiť mu. Až vtedy zistíš, koľko toho nevieš. Z vlastnej skúsenosti viem, že ľudia nemajú problém poradiť ti, sú šťastní a jasné, že ti pomôžu. Určite vyhľadávajte ľudí, ktorí sú lepší od vás, spojte sa s nimi a keď im dáte úprimnú spätnú väzbu, prečo by ste si chceli od nich nechať poradiť, tak nemajú problém. 

Máš ešte niečo, čo by si chcel povedať? 

Chcem povedať, že najdôležitejšie sú vzťahy. Z toho sa vieš najviac učiť, z toho sa vieš najviac posunúť. Ak chceš ísť sám za svojím cieľom, tak kľudne choď, ale bude ti to trvať dlhšie. Každý je najlepší v jednej oblasti. Keď sa to spojí celé, tak tú guľu nikto neporazí. Určite odporúčam vytvárať si okolo seba prostredie s ľuďmi, od ktorých sa máš celý život čo učiť. Lebo ty budeš priemerom tých ľudí, ktorými sa obklopuješ. Tak sa obklopuj dobrými a inšpiratívnymi ľuďmi.

A čítanie. Čítanie je jedna z najlepších vecí, čo môžeš robiť, keď si mladý, lebo potom už nebudeš mať čas. A ešte jedna vec. Nikdy sa neber vážne! Nie je to dobré. Budeš si dávať viac pozor, budeš viac striktný, budeš si dávať mantinely a prestaneš tvoriť. Pekný citát je, že: „Strach hovorí ’čo ak’ a viera hovorí ’aj keby’.“ 

Nič tomu nechýbalo. Chuligáni zahalení v kuklách, nadávky, pyrotechnika. Čakal som len na moment, kedy rozhodca zapíska a začne sa prvý polčas.

Zápas sa začal celkom svižne. Na strane domácich sa predstavili policajti, ktorí mali celú situáciu pod kontrolou. Zvolili taktiku sledovania súpera a pri prekuknutí ich stratégie odvážne zaútočili na hostí.
Tréner sa nebál použiť svoju najväčšiu hviezdu ‑ vodné delo. Zaskočení protestujúci boli voči tejto taktike bezmocní. Musíme len dúfať, že im vodné delo rovno nevstreklo nanočip do mozgu. Hoci pochybujem, že nejaký mozog majú.

Je super, ak niekto chce vyjadriť svoj nesúhlas. Má na to právo, ale dá sa to urobiť aj slušne a nie ako malé opičky, ktoré vedia iba liezť na bránu a kričať vulgárne pokriky na Matoviča.

Hádzala sa pyrotechnika a rôzne iné predmety do policajtov. Čo majú oni spoločné s nariadeniami vlády? Sú tam hlavne preto, aby sa kvôli vám, vandalom, nikomu nič nestalo. Správate sa ako neandertálci. Paradoxne, jediní ľudia, ktorých sa vám podarilo zraniť, boli ostatní civilisti. Páni, tlieskam vám. Ste ozajstné esá a ukázali ste nám všetkým, ako správne protestovať.

Práve tá ryšavá žena, ktorá sa snažila športovou palicou zničiť kovovú bránu, zostane v mojom srdci do konca života.

Hovoríte, že nie ste ovce a nenecháte si od druhých rozkazovať. Keď vám na proteste povedali, aby ste si dali dole rúška, zrazu nevadilo, že to niekto nakázal. Poslušne ste si ich sňali dole ako také ovečky.

Nepochopím, ako môže rúško niekomu prekážať. Vyhovárať sa na obmedzovanie slobody týmto „náhubkom“ je rovnaká blbosť, ako mlátiť bejzbalovou pálkou do brány pred Úradom vlády. Rúško je to najmenej, čo môžeme počas korony pre naše bezpečie urobiť.

Práve tá ryšavá žena, ktorá sa snažila športovou palicou zničiť kovovú bránu, zostane v mojom srdci do konca života. Ešte nikdy som nevidel nikoho tak bojovať a nevzdávať sa, aj keď bolo jasné, že tento súboj nevyhrá. Ako by povedal Jaro Slávik ‑ nevyskúšaš, nevieš. Mohol sa jej niekto aspoň pokúsiť vysvetliť princíp hry kameň, papier, nožnice. Lebo očividne to nechápe.

Mal som slzy v očiach, keď som videl, ako deti kričia vulgarizmy do megafónu.

V dave bol iba jeden človek so zdravým rozumom, ktorý sa snažil o pokojný priebeh protestu. „Zomriem tu od hladu pre vás, budem za vás bojovať, ale protestujte slušne,“ povedal. Treba podotknúť, že má dosť vysoké ambície. Pri jeho nadváhe by od hladu zomieral mesiace. Chuligáni tak dlho čakať pravdepodobne nebudú.

Mal som slzy v očiach, keď som videl, ako deti kričia vulgarizmy do megafónu. Bohužiaľ, tie slzy neboli od radosti. Modlím sa, aby základné školy boli otvorené čo najdlhšie. Aspoň takéto deti budú v kultivovanom kolektíve a nie doma, kde sa učia iba nadávať. Aký rodič dobrovoľne učí dieťa k násiliu? Som zvedavý, čo z nich za pár rokov vyrastie. Sťažujete sa, že v triedach musia nosiť rúška a aké je to pre nich peklo. Pravda je ale taká, že najväčšie zlo ich čaká doma.

Celý protest proti opatreniam je jedno veľké fiasko. Hlavným cieľom nebolo bojovať za lepšie Slovensko. Jediné, o čo tým najaktívnejším išlo, bolo vandalizovať a pobiť sa s policajtmi. Určite tam boli aj slušní ľudia. Bohužiaľ, boli prekričaní chuligánmi.

Hosťujúci teda odišli domov bez bodov a so zranenými vo svojej zostave. Jediné, čo im zostáva, je poučiť sa z vlastných chýb a skúsiť to nabudúce ako civilizovaní ľudia, nie ako zvieratká. Vo vzduchu však naďalej visí jedna otázka. Pomohol tento trapas niečomu?

Zahraniční študenti príliš nekomunikujú na verejnosti cudzím jazykom, už boli obeťami nadávok a útokov. O živote v našom hlavnom meste hovorí študent Bruno Costa, pochádzajúci z exotického ostrova Svätý Tomáš a Princov ostrov.

Bolo ťažké nájsť si prácu v Bratislave kvôli tomu, že si cudzinec?

Moje zameranie v štúdiu je IT. Bakalárky stupeň som vyštudoval v Portugalsku, kde som popri štúdiu aj praxoval v odbore. Chcel som získať iné skúsenosti, preto som sa rozhodol študovať druhý stupeň na Slovensku a hľadal som si prácu popri štúdiu. Bolo to náročné najmä preto, že ľudia sú uzavretí, boja sa zamestnať ľudí iných kultúr a, samozrejme, problémom bola aj jazyková bariéra. Predpokladal som, že v profesijnej oblasti, akou je IT, nebude slovenčina až taká podstatná.

Mýlil som sa. Keby som si hľadal zamestnanie v oblasti gastronómie či upratovania, bolo by to ľahšie. Mám pocit, že Slováci a celkovo ľudia z východných krajín nechcú dať dobrú prácu osobám, akou som ja. Keď som praxoval v Portugalsku pre IT spoločnosť, na vianočnom večierku, kde bolo 400 ľudí, som bol jediným černochom. Často sa stáva, že menšiny neobsadzujú lepšie pracovné pozície.

V škole a v zamestnaní komunikuješ po anglicky, alebo si sa musel začať učiť po slovensky?

Komunikujem po anglicky, ale určite by bol život v hlavnom meste jednoduchší, keby som ovládal slovenský jazyk. V škole sa nezúčastňujem na vyučovaní pravidelne, pretože to prebieha po slovensky. Na základe dohody sa stretávam s vyučujúcimi iné dni, kde konzultujeme zadania. Posielajú mi taktiež veľa literatúry, ktorú si musím naštudovať, aby som sa pripravil na skúšku. Ak som na hodine prítomný, vždy si niečo zapamätám a učenie je jednoduchšie.

Takto je to komplikovanejšie. Pracujem v medzinárodnej firme. S klientmi komunikujeme po anglicky. Nevýhodou je komunikácia medzi kolegami, ktorí pochádzajú zo Slovenska a nekomunikujú medzi sebou po anglicky. Prihlásil som sa na jazykový kurz a učím sa základy slovenčiny, ale je to mimoriadne náročné.

Mal si nejaké nepríjemné skúsenosti s profesormi, ostatnými študentmi či s kolegami v práci?

V škole len minimálne. Mal som len jednu negatívnu skúsenosť s nemenovaným profesorom. Po prezentácii zadania, ktoré nám určil, som bol vždy frustrovaný. Moja práca nebola pre neho nikdy dostatočne dobrá. Vždy uvádzal, podľa môjho názoru, nezmyselné komentáre k mojej práci. Čo sa týka spolužiakov, mal som šťastie. Boli vždy ochotní mi pomôcť. Z práce zatiaľ nemám žiadnu negatívnu skúsenosť. Tie mám skôr vtedy, keď som na verejných miestach – autobuse, klube alebo nákupnom centre.

V obchode sa ma staršia pani spýtala, či sa môže dotknúť mojich vlasov, pretože také kučeravé v živote nevidela.

Mentalita ľudí je odlišná. Ako by si porovnal život ľudí v domovskej krajine a na Slovensku?

Najväčším rozdielom je teplo. Verím aj v to, že pekné slnečné počasie pozitívne ovplyvňuje energiu ľudí. Na Slovensku mám z ľudí zmiešané pocity. Polovica mi dáva pocítiť, že som iný. Pozerajú sa na mňa inak, občas zazerajú. Druhá polovica je priateľská. Stretol som ľudí, ktorých keď som na ulici poprosil o pomoc, otočili sa mi  chrbtom, ale aj takých, ktorí mi pomohli s úsmevom na tvári. Občas ma ľudia zastavia v klube alebo pri bežnom nákupe a chcú sa so mnou odfotografovať. Cítim sa ako známy futbalista.

Negatívnu skúsenosť so Slovákmi mám predovšetkým z klubov. Nočný život v hlavnom meste je zábavný, ale musím byť stále v strehu. Viackrát sa mi stalo, že sa na mňa zamerali a naschvál do mňa drgali alebo dokonca vyliali minerálku. Aj fakt, že som ja ten, ktorý musí nakoniec odísť z klubu, a nie útočník, je nepríjemný.

Povedal si, že ľudia sa na teba v negatívnom zmysle zameriavajú. Majú Slováci podľa teba silné rasistické predsudky?

S rasistickými názormi úzko súvisia predsudky, ktoré sú hlboko zakorenené v mysliach ľudí. Myslím, že je to problém nielen Slovenska, ale aj iných východných krajín Európy. Na jednej strane si myslím, že sčasti je to preto, že nie ste na ľudí tmavšej farby pleti zvyknutí a neprichádzate s nimi do každodenného kontaktu. Z tohto dôvodu ľahko ľudia prepadajú predsudkom a stereotypom, čo u niektorých vedie k rasizmu.

Na druhej strane sú niektorí ľudia jednoducho zlí, neakceptujú rôznorodosť a ani ju akceptovať nechcú. Ľudia majú a vždy budú mať predsudky, a tie sa týkajú ako černochov, tak aj homosexuálov či imigrantov. Som toho názoru, že tolerancia k rôznorodosti je nedostatočná a mala by sa učiť v škole odmalička. Keby ste navštívili moju krajinu, nehovorím, že sa nič zlé nemôže stať, ale je tu veľmi malá pravdepodobnosť. Žijem s rodinou v hlavnom meste a my vítame cudzincov s otvorenou náručou. Môžem dokonca tvrdiť, že sa k nim dokážeme správať lepšie ako k sebe samým.

Myslíš si, že váš postoj k ľuďom bielej farby pleti je ovplyvnený históriou z dôvodu okupácie a zotročovania belochmi?

Určite áno. Otroctvo neskončilo tak dávno, dokonca ešte aj moja generácia si v sebe nesie následky. Ostrov Svätý Tomáš bol portugalskou kolóniou. Boli naň dovážaní otroci z Angoly kvôli práci na plantážach cukrovej trstiny. Takmer 400 rokov sme boli základňou pre lode otrokárov na ceste do Brazílie a pre obchodné lode na ceste z Portugalska do Indie. Portugalci prišli na naše územie a zobrali nám všetko, čo sme mali. Patrili sme im.  V roku 1869 bolo oficiálne zrušené otroctvo, ale fakticky ešte existovalo do roku 1875. Nezávislosť sme získali v roku 1975.

Keď som bol dieťa, starý otec mi hovoril, aby som len sklonil hlavu a s pokorou sa prispôsobil. To isté hovorili jemu, keď bol dieťaťom. Snažili sme sa vám veľmi podobať. Napríklad dievčatá si kupovali parochne, aby mali rovné vlasy ako Európanky. Dúfam, že toto myslenie sa s nástupom ďalšej generácie vymaže. Chcem, aby si všetci uvedomili, že sme si skutočne rovní. Ľudia chcú byť rovnocenní, ale mnohí z nich si myslia, že si to nezaslúžia, pretože ich pleť je tmavá.

Ako reaguješ na aktuálne kauzy v Bratislave, pri ktorých boli zahraniční študenti napadnutí a dokonca aj zabití?

Registrujem tieto správy o útokoch. Vyvoláva to vo mne pocit strachu. Nikdy si nemôžete byť istý, že sa niečo zlé nestane, aj ak ste vo vlastnej krajine. Ale keď ste v zahraničí, ten pocit nebezpečia sa znásobuje. Snažím sa nechodiť v noci po ulici sám a vyhýbam sa konfliktom. Často sa stretávam so zahraničnými študentmi, ktorí sú tu na výmennom pobyte. Aj keď sú bielej farby pleti, taktiež majú strach. Snažia sa nekomunikovať na verejnosti cudzím jazykom, pretože už boli obeťami nadávok či útokov. Tieto kauzy určite vrhajú zlé svetlo na Slovensko ako demokratickú krajinu pre život cudzincov.

Stávajú sa podobné kauzy na ostrove Svätého Tomáša cudzincom?

Informácie o podobných útokoch z mojej krajiny nemám. Vlastne si ani nespomínam, že by sa niečo podobné stalo. Moji známi, ktorí sú Slováci, neustále riešia negatívne správy z diania na Slovensku. Život v mojej krajine je úplne iný. Tam nepočúvaš v spravách, že ľudia urobili niečo také zlé. My sme veľmi pokojní a mierumilovní.

Keď som bol dieťa, starý otec mi hovoril, aby som len sklonil hlavu a s pokorou sa prispôsobil.

Vieš si predstaviť dlhodobý život na Slovensku alebo preferuješ žiť v inej krajine?

Dlhodobo nie. Nikdy a nikde nie si v bezpečí, ale na Slovensku pociťujem podvedomý strach, ktorý je predovšetkým psychicky náročný.

Život v hlavnom meste by mal byť pre cudzincov priaznivejší ako v iných regiónoch Slovenska z dôvodu väčšieho počtu ľudí zo zahraničia. Navštívil si aj iné časti Slovenska? Ako sa ľudia k tebe správali?

Áno, mal som viacero možností. Najlepšie spomienky mám na Oravu. Samozrejme, ľudia sa na mňa pozerali, ale bolo to iné ako v Bratislave. Boli len zvedaví. Napríklad v obchode sa ma staršia pani spýtala, či sa môže dotknúť mojich vlasov, pretože také kučeravé v živote nevidela. Na dedinských trhoch ma ponúkali rôznymi tradičnými špecialitami, aby som mal skúsenosť a krásne spomienky. Cítil som sa tam v bezpečí. Najviac negatívnych skúsenosti mám z mesta Trnava. Bežne na mňa útočia predovšetkým mladí muži. Z Bratislavy mám zmiešané pocity. Niekedy mám pocit, že sa ľudia ku mne správajú podľa toho, ako sa zobudia.

Čo tvoji najbližší priatelia a komunita, máš viac slovenských alebo zahraničných priateľov?

Pohybujem sa v komunite zahraničných študentov, ktorí prichádzajú na výmenné pobyty. Tým, že máme rovnaké problémy, zdieľame ich, rozprávame sa o svojich skúsenostiach a podporujeme sa navzájom. Samozrejme, za ten čas, čo som tu, som si vytvoril vzťahy aj so Slovákmi, ale je ich len zopár. Povedal by som, že najväčším problémom je jazyková bariéra. Veľa Slovákov má blok, boja sa hovoriť po anglicky.

Čoraz viac mladých ľudí sa zaujíma o dianie vo svete, ale aj doma. Spoločnosť Ringier Axel Springer sa rozhodla umožniť vybraným študentom nahliadnuť za oponu žurnalistiky s projektom Digital Media Campus (DMC). Jeho ponuka je naozaj široká – od práce v konkrétnych redakciách až po zaujímavé workshopy.

Ako sa študent prihlási do Digital Media Campusu?

Študent má možnosť poslať prihlášku na ich oficiálnej webovej stránke. Prihláška musí obsahovať životopis a motivačný list, na základe ktorých si vyberú užšiu skupinu ľudí. Výberové konanie pokračuje osobným pohovorom s koordinátorkou projektu Dáriou Chriašteľovou. Na tomto stretnutí sa uchádzač dozvie, do akých pozícií potrebujú ľudí v rámci DMC.

Program pre vybraných študentov

Samotný program Digital Media Campusu je rovnaký pre všetkých študentov. Podľa preferencií uchádzajúceho študenta a na základe dostupnosti pozície si môže zvoliť redakciu, v ktorej chce pracovať. „U mňa osobne to bol napríklad technologický portál zive.sk, u mojich kolegýň lifestylový magazín diva.sk. Cieľom bolo vytvoriť projekt, ktorý nebol len jednorazový, ale na ktorom sa dá ďalej stavať a pokračovať v ňom,” priblížil svoje skúsenosti študent Michal, ktorý sa do projektu zapojil.

Prednášky prebiehajú samostatne a nemajú takmer žiadny vplyv na prácu v konkrétnej redakcii. Študenti musia pre absolvovanie programu vytvoriť kreatívny projekt – facebookovú stránku, podcast alebo sériu článkov. Skrátka niečo pre web, do ktorého sú zaradení. „Je to spôsob, ako účastníkov Campusu iniciovať ku vlastnej tvorbe,” dodáva Michal.

Náučné prednášky a zaujímavé výlety

Existujú dva typy prednášok – diskusné s výkladom a diskusné s praktickými úlohami. Diskusie prebiehajú s mnohými známymi osobnosťami, ako sú napríklad Michal Hvorecký, Patrik Herman, Peter Bárdy a ďalší. Ich úlohou je čo najviac priblížiť zákulisie médií, vysvetliť, ako pracovať s video výstupom v pozícii moderátora, priblížiť, ako fungujú médiá v online prostredí, ale aj ako správne písať a editovať články.

Týmito zaujímavými a prínosnými prednáškami sa to však nekončí. Študenti majú príležitosť navštíviť napríklad Štrasburg, centrálu OSN vo Viedni alebo europarlament v Bruseli. Tento rok mali študenti možnosť stretnúť sa s našimi europoslancami a po prednáškach s nimi spravili aj rozhovory, ktoré boli uverejnené na ich facebookovej stránke.

Prečo sa prihlásiť?

Pokiaľ sa študent chce stať novinárom a zaujíma ho žurnalistika, je to perfektná príležitosť získať aspoň praktické skúsenosti. Ak to bude brať vážne, popracuje na svojich zručnostiach a ukáže, že je dobrý, je dosť veľká šanca, že ho v niektorej z redakcií môžu zamestnať.

Rôzne platformy ako Sinclaire, Amiga, Atari a neskôr PC znamenali pre vtedajších technologických nadšencov celý vesmír, v ktorom si programovali vizualizácie podľa svojich predstáv. Dnes už pre nás nepochopiteľné technické nedostatky stáli v tej dobe za vznikom špecifickej audiovizuálnej subkultúry. Dôležité je uvedomiť si, že množstvo dát, ktoré teraz posielate smskou, bolo v tej dobe priestorom na realizáciu programátorských schopností. Produkcie extrémne malej kapacity (napr. 4kB, 64kB, 1MB) boli rozdelené do príslušných kategórií podľa veľkosti a platformy (PC, Atari alebo staršie) a prezentované na svojráznych súťažných festivaloch zvaných demopárty. Súťažiaci prezentovali svoje demá publiku, zároveň tiež svojej konkurencii, ktoré následne hlasovalo. Vizuálna stránka prezentovaných dém balansovala na hraniciach vkusu a nevkusu.

Umelecké koncepty vs. absurdné programátorské happyendy, 8-bitová hudba a programátori oblečení v kostýmoch jednorožcov.

Časť absurdných vizualizácií, ktoré by už dnes grafik aj s dávkou sebazaprenia ťažko zlepil dokopy, sa znovuobjavujú v súčastnom prúde vaporwave. Demoscénerská komunita je stále živá, čoho dôkazom je aj množstvo počítačových festivalov tohto druhu pravidelne sa konájúcich po celom svete, avšak jej najaktívnejšie jadro tvorí stále hlavne Európa. Cieľom už nie je iba prekonávanie a napínanie medzí hardvéru, kedže kvalitné grafické procesory sú už široko dostupné. Ale ide viac aj o nápady, myšlienky, originalitu a vyjadrenie vlastného univerza. Demopárty davajú priestor aj iným platformám, pre rôzne animácie, game development, pixel art, fotografie alebo iba samostatnú hudbu. Každý, kto rád hodiny tvorí za počítačom, skúša nové veci, oprašuje staré znalosti alebo zdokonaľuje svoje zručnosti, si nájde v tejto medzinárodnej komunite nielen publikum, ale aj cenné konexie a priateľov.

Unikátnosť tejto subkultúry z 90. rokov a taktiež nostalgia sa pretavili do snahy o prinavrátenie života slovenskej demopárty Demobit.

Táto prvá a nezabudnuteľná demopárty, ktorá mnohých výrazne ovplvynila a zostala v pamäti, sa konala v roku 1995 v Bratislave. V tej dobe ju organizovali teenegeri, ktorí sú dnes po 20 rokoch majiteľmi úspešných IT firiem. Demobit zažil znovuzrodenie v januári 2017 a po mnohých rokoch sa zdal ako znovuobjavenie vzácnej hračky z detstva. Našťastie po svojom znovzrodení neprešiel znova do hybernácie, ale v roku 2018 Demobit rezonuje naďalej. Ďalšia časť sa uskutoční 2. až 4. februára v Bratislave, v priestoroch Binária v Mlynskej doline.

Dnes, keď máme 3D virtuálnu realitu a ďalšie takmer neobmedzené technologické prostriedky na zachytávanie skutočnosti, nie je demoscéna iba undergroundovým fetišom ľudí, inklinujúcich k tradicionalizmu, ale demoscénu môžeme považovať za skvostný artefakt vizuálneho umenia.

Autor: Marianna Sádecká

Foto: Archív Demobit, pouet.net
FB: Demobit
https://www.demobit.party/

Na počte účastníkov sa viacerí nevedia zhodnúť, isté však je, že ich bolo obrovské množstvo aj napriek nepríjemnému počasiu. My sme tam boli s nimi a prinášame vám pohľad na celý priebeh udalosti prostredníctvom našich fotografií.

Organizátori získali veľkú _popularitu

Pochod sa začal na Hviezdoslavovom námestí

V dave sa objavil aj šéfredaktor týždňa Štefan_Hríb.

Maskoti mali symbolizovať nevyšetrené_kauzy.

Okrem študentov sa na pochode zúčastnili aj rodiny s deťmi a starší ľudia

Na čele pochodu boli stredoškoláci

Organizátori Karolína Farská a David Straka

Účastníci pochodu pred Námestím SNP

Tisíce ľudí sa tlačili v dave na námestí

Matka_zavraždeného Róberta Remiáša Anna Remiášová.

Herec Maroš Kramár

Autor: Ivana Vyšná
Foto: Ivana Vyšná, Lukáš Kala

Zároveň ich doplnia umelci, ktorí sa vo svojej tvorbe zaoberajú podobnými otázkami a témou večera tak bude bádanie a skúmanie vedecké i umelecké. 35. vydanie je zároveň prvým podujatím, ktoré organizačne zastrešuje OZ Soyart, preberajúci licenciu organizátora po zakladateľkách PechaKucha Night Bratislava. V rámci spolupráce s PechaKucha Night Oslo na špeciálnej sérii PKN Norwegian Editions sa na podujatí tiež predstavia rečníci z Nórska.

Na koho sa môžete tešiť?

Abandoned (Re)creation Martin Zaiček a Andrea Kalinová predstavia krásu opustenej architektúry kúpeľných miest

Barbara Lášticová Sociálna psychologička, ktorú zaujíma, ako je možné merať a zmierňovať stereotypy a predsudky

Hanna von Bergen /NO Spoluzakladateľka nórskej verzie Zóny bez peňazí

Ivan Brezina Psychológ skúmajúci laické presvedčenia o múdrosti

Ľudmila Horňáková Umelkyňa pracujúca s témami participácie, dôvery medzi komunitami, aktivizmom a udržateľným verejným priestorom

Martin Boroš Ukáže možnosti využívania dát pre sociálnovedný výskum

Martin Kleibl Záchranca poslednej monumentálnej maľby v Petržalke, ale aj popularizátor folklóru

Mária Rumanová Režisérka a scenáristka uvedie dokument Hotel Úsvit z prostredia Čiernej nad Tisou

Matúš Rabada Oživuje tradičnú techniku modrotlače

Olav Brekke Mathisen /NO Žurnalista a hudobník, ktorého inšpirujú zlé susedské vzťahy

Soňa G. Lutherová Antropologička predstaví svoj autorský dokumentárny debut Zatopené o kaštieli z Parížoviec a jeho majiteľoch

Tatiana Bužeková Zaoberá sa etnografiou a antropológiou, hovoriť bude o spoločenskej premene v roku 1968

Vladimír Bahna Kognitívny antropológ predstaví svoj výskum v oblasti hnusu

PechaKucha Night Bratislava Vol. 35

Kedy a kde: Streda 9.11.2016, 20:20, Kino Mladosť, Hviezdoslavovo nám. 17

Lístky: 5,- EUR na mieste, rezervácia možná na zuzana.h@pechakucha.sk

FB event: www.facebook.com/events/1769401766645837

FB page: www.facebook.com/PechaKuchaBA

Web: www.pechakucha.sk

Veľkolepú hollywoodskú show odštartoval efektným príchodom hudobníkov v sprievode pesničky z filmu Šofér slečny Daisy (1989), ktoré patrí medzi jeho prvé úspešné filmové skladby. 58- ročnému skladateľovi filmovej hudby, ktorý je držiteľom filmového Oscara, dvoch Zlatých glóbusov, štyroch cien Grammy a množstva ďalších ocenení, sa hudba stala blízkou až po smrti jeho otca. Málo ľudí o ňom vie, že po odchode z rodného Nemecka do Londýna, kde študoval školu Hurtwood House, pomáhal s hudbou napríklad aj synthpopovej skupine The Buggles (TV killed the radio star) a neskôr aj talianskym new wave hudebníkom z Krisma. Zimmer pôsobí na scéne skoro štyri desaťročia.

Prelomový sa pre neho stal soundtrack pre film Barryho Levinsona – Rain Man. Režisér si ho vybral na základe odporúčania svojej manželky, ktorá milovala Zimmerov soundtrack pre film A World Apart 1988 (Rozdelený svet). O rok neskôr ho objavil režisér Ridley Scott, s ktorým pracoval na viacerých jeho filmoch, no najznámejším a najpredávanejším je soundtrack k filmu Gladiátor (2000). Hans Zimmer pri predstavovaní časti venovanej práve skladbám z tohto filmu nezabudol spomenúť menší príbeh: „Ľudia vedia, že mi nemajú volať ráno, lebo vtedy som nevľúdny, keďže rád robím večer. No mne ráno zvoní telefón. Bol to Ridley Scott, musím vám povedať, je to neuveriteľný rozprávač príbehov, a povedal mi, že ide robiť film Gladiátor a ja budem robiť hudbu. Vedel som, že film potrebuje hudbu a musí byť ako ženská duša.“  Hudba k Gladiátorovi bola presne taká, ako ju popísal. Počas piesní z filmu naskakovala niekoľkokrát husia koža a hudba sa vám doslova dostala do každej časti tela. Bolo to strhujúce.

Hans nestál stroho na mieste ale dirigoval hudubníkov, orchester a zbor. Počas koncertu vystriedal niekoľko hudobných nástrojov od klasického klavíra, elektronického keyboardu, bendža až ku rôznym gitarám. Bolo úžasné vidieť ako si užíva koncert nielen on, ale aj ostatní hudobníci. Pri titulnej skladbe k filme do Rona Howarda Da Vinciho kód povedal, že práve Louvre, Mona Lisa a Sklenená pyramída sa stali inšpiráciou pre pieseň a celý soundtrack. Pri úvodných tónoch Levieho kráľa sme sa všetci preniesli do strhujúceho animovaného príbehu.Disney si vybrala práve Hansa Zimmera ako skladateľa pre Levieho kráľa, a to vďaka soundtracku k filmu The power of one, vychádzajúceho z africkej kultúry, plného bubnov a typických afrických chorálov. Za tento soundtrack získal práve svojho prvého Oscara za najlepšiu filmovú hudbu. Skladateľ sa poďakoval spevákovi Lebo M za jeho príchod na Slovensko a vyzdvihol aký je to úžasný človek a priateľ. Hans niekoľkokrát ďakoval svojim hudobníkom, predstavoval ich. Užíval si s nimi každú pieseň. Prvú časť koncertu ukončil časťou venovanou skladbám z Pirátov z Karibiku. Členovia jeho kapely mali na ramene farebného papagája, pirátsku vlajku či klobúky, čelistka počas hrania skladby podala neuveriteľne oduševnený výkon. Svojou hrou strhla do pirátskeho víru celý štadión.

Hans druhú časť odštartoval romantickou skladbou z filmu od Tonyho Scotta True Romance 1993 (Pravdivá romanca), no po nej nasledovali známe temnejšie skladby z najnovších blockbusterov (Temný rytier trilógia, Interstellar, Počiatok, Muži z ocele). Prvá časť vyzerala ako veľkolepý koncert v opere, druhá časť bola čisto rockovo-elektronický koncert. Pri týchto skladbách sa štadión doslova otriasal v základoch. Celkový dojem podtrhla aj svetelná show.

Najemotívnejšia časť koncertu prišla pri skladbe Aurora. „Na premiére filmu Temný rytier povstal v Londýne sa ma novinári spýtali na tragédiu v Denveri (ozbrojený útočník vystrieľal divákov počas polnočného premietania filmu Temný rytier povstal v roku 2012 pozn. red.). Ja som o nej nevedel, no chcel som spraviť niečo pre obete a ich rodiny. Zavolal som mojím hudobníkom a zložili sme túto úžasnú pieseň Aurora.“ Počas nej človek veľmi ťažko udržiaval slzy na krajíčku. Keď si Zimmer predstavoval čoho všetkého bol v posledných dňoch vo svete svedkom, tak mu to prišlo ľúto. Povedal: „Sme tu zo všetkých kútov sveta, nerozprávame prázdne slová, vytvárame mier, spievame zo srdca, dnes sme tu pre Vás, Bratislava!“. Na koncerte v Bruseli venoval pesničku Aurora aj obetiam marcových teroristických útokov na letisku Zavantem.

Záver trojhodinového koncertu patril skladbám z Nolenovho filmu Interstellar, po ktorých nasledovalo dlhé standig ovation plného zimného štadiónu. Hudobník sa za nekončiaceho potlesku vrátil na pódium a ako prídavok zahral ikonické skladby z filmu Počiatok.

Absolútnou čerešničkou na záver bolo jeho klavírne sólo na titulnú skladbu Time. Zimomriavky naskakovali už po niekoľkýkrát a nik z divákov si neuvedomil, že prišiel záver úžasnej a neopakovateľnej show. Za zmienku stojí bubeník Satnam Ramgotra, ktorý svojou strhujúcou hrou na bicích vytvoril elektrizujúcu energiu

Turné s názvom Line on Tour začalo v anglickom Londýne a končí vo francúzskom meste Orange. Celkovo 32 vystúpení, vrátane Prahy či Viedne, sa postará o nezabudnuteľný zážitok, na ktorý budeme všetci ešte dlho spomínať. Muzikantov sprevádzajú štyri kamióny plné hudobných nástrojov, osvetlenia a ozvučenia, vytvárajúce priestorový zvuk. Na každom vystúpení sa za pódiom nachádza projekcia, vizuálne prispôsobená  tak, aby pri konkrétnej skladbe prispievala k absolútnemu vnímaniu majstrovského diela.

Zaujímavé je, že pódium plné hudobníkov z rôznych končín sveta nebolo chránené ochrankármi, číhajúcimi na každé nekalé zásahy zo strany  divákov. Tí sa tak mohli len na pár metrov priblížiť k Zimmerovym hudobným nástrojom, ktoré používa na komponovanie skladieb a zvukových kulís slúžiacich k oživeniu filmových diel. Okrem sláčikov, gitár, či plexisklom odzvučnených bicích ste na pódiu mohli vidieť aj  dvojstrunové čínske husle Er Hu alebo elektrické violončelo, na ktorom si strihla svoje sólo famózna čelistka Tina Guo. Tá sa len pred tromi týždňami vydala za svojho manžela, gitaristu Armanda Morabiata, mimochodom, ďalšieho člena Zimmerovej kapely, počas série vystúpení s názvom Live On  Tour. Túto informáciu o svadbe a trávení medových týždňov počas turné prezradil sám Zimmer a diváci si ich lásku overili skandovaním slova „kiss“, teda bozkom.

Autor: Kristína Doktorová, Jakub Meluš
Foto: Hans Zimmer, Jakub Meluš

Hans Zimmer (58)

• Prvú filmovú hudbu zložil k filmu My Beautiful Laundrette od Stanley Myers
• Prvá nominácia na Oscara za hudbu k filmu Rain Man 1988
• Zložil hudbu k viac ako 120 filmom
• Celosvetovo zarobil viac ako 24 miliárd dolárov
• Je držiteľom 1 Oscara, 2 Zlatých Glóbusov, 3 cien Grammy a ocenení ako American Music Award či cenenia Tony
• Nominácia za hudbu k filmu Interstellar bola jeho 10 nominácia na sošku Oscar
• V roku 2003 mu organizácia ASCAP udelila prestížnu cenu Henryho Manciniho za Celoživotné dielo a jeho dopad a ovplyvnenie umenia
• Od roku 2010 má vlastnú hviezdu na Chodníku slávy v L.A.
• V roku 2014 získal na Zurichskom filmovom festivale  cenu za celoživotné dielo
• Zložil hudbu k známym filmom ako: Batman vs. Superman: Úsvit spravodlivosti, Inferno, Kung Fu Panda 1-3, Legenda o Tarzanovi, Malý princ, Amazing Spider-Man 2, Interstellar, Biblia, Biblia pokračuje (TV seriál), Muž z ocele, Osamelý jazdec, Rivali, 12 rokov otrokom, Madagaskar 1-3, Návrat Temného rytiera, Piráti z Karibiku 1-4, Rango, Sherlock Holmes 2: Hra tieňov, Megamozog, Počiatok, Anjeli a démoni, Sherlock Holmes. Duel Frost/Nixon, Temný rytier, Simpsonovci vo filme, Da Vinciho kód, Prázdniny, Batman začína, Kruh 1-2, Kráľ Artuš, Príbeh žraloka, Posledný samuraj, Slzy slnka, Čierny jastrab zostrelený, Hannibal, Pearl Harbor, Gladiátor, Mission: Impossible II., Princ Egyptský, Tenká červená čiara, Peacemaker, Tak dobre, ako sa len dá, Kazateľova žena, Operácia Zlomený šíp, Skala, Leví kráľ, Pravdivá romanca, Thelma a Louise, Dni hromu, Šofér slečny Daisy, Rain Man

Celú akciu zastrešuje spoločnosť Red Bull, s ktorým mám už nejaké spolupráce za sebou. A preto, keď ma oslovil na celoslovenskú videoprodukciu tejto obrovskej akcie, nemohol som odmietnuť.

Okrem videa zo samotnej akcie sme pre bežcov pripravili aj promo video, v ktorom môžeme vidieť známe osobnosti ako herec Filip Tůma, moderátor Matej “Sajfa” Cifra,  YouTuber Daniel “Gogo” Štrauch, motocyklový pretekár Ivan Jakeš, crossfit tréner Dominik Hopjak, reprezentant Slovenska v sledge hokeji Marián Ligda či kajakárka Jana Dukátová. Síce bez slov, ale svojou účasťou vo videu a na projekte vyzývajú všetkých, aby sa na beh prihlásili.

Každý ambasádor je niečim iný, výnimočný a tomu sme chceli prispôsobiť aj rozmanitosť lokácií. Nakrúcalo sa na rôznych miestach, ako napríklad vrch Kamzík, okolie Liptovskéko Mikuláša, ale aj lokality v centre Bratislavy – Petržalka, Lodenica či most SNP. Miesta majú reflektovať emóciu, ktorou video korešponduje a ich rozmanitosť symbolizuje rôznorodosť jednotlivých ambasádorov.

Propagačné video charitatívneho behu, ktorý podporili aj viaceré známe tváre, si môžete pozrieť tu: http://www.wingsforlifeworldrun.com/sk/sk/novinky/emotivne-video-vyjadruje-viac-ako-tisic-slov-3864/

Nielen vizuálna, ale aj hudobná časť snímky je od slovenského autora.

Jureš Líška, frontman skupiny Fallgrapp, zložil túto hudbu čisto pre účely videa. Hudba vyjadruje nádej, gradáciu a veľkoleposť myšlienky ako aj spoločné odhodlanie ambasádorov.

Beh Wings for Life World Run sa tento rok uskutoční v Bratislave 8. mája o 13:00 (CET.) Na štarte sa stretnú nielen všetci ambasádori z videa, ale aj ďalšie osobnosti, ako napríklad herec Róbert Jakab, bežec Gabriel Švajda či biker Filip Polc.

Príď bežať po ich boku a vyjadri svoju spolupatričnosť tiež. Spravíš tak niečo dobré nielen pre svoje zdravie, ale aj pre tých, ktorí behať nemôžu. Registrácia je možná na www.wingsforlifeworldrun.com, kde nájdeš všetky podmienky a informácie.

Autor: Boris Holečko

Foto: wingsforlifeworldrun.com

Zahraniční experti ponúknu v prednáškach inšpirácie a príklady dobrej praxe. Na programe je diskusia s účasťou primátora Bratislavy. Workshop sa zameria na diskusiu o tom, čo treba spraviť, aby aj Bratislava prijala strategické materiály týkajúce sa verejných priestorov a riadila sa nimi.

Prednášky v stredu 27. januára od 18:00:

• Andreas Delleske (DE)
Andreas Delleske stál pri vzniku najstaršej a najznámejšej štvrte bez áut v nemeckom Freiburgu. Tá sa stala modelom trvalo udržateľného bývania v ekologickom, sociálnom i kultúrnom ohľade. Za posledných sedemnásť rokov sprevádzal Delleske záujemcov po tejto štvrti najmenej tisíckrát. Žije v prvom energeticky pasívnom, viacerými rodinami obývanom dome v Nemecku.

• Mattijs van ’t Hoff (NL)
Mattijs van ’t Hoff je holandský urbanista, poradca úspešnej organizácie STIPO, ktorá pôsobí ako odborný a konzultačný tím v oblasti mestského rozvoja a stratégie. Je spolueditor publikácie The City at the Eye Level o význame a tvorbe mestského parteru. V minulosti pracoval na rôznych projektoch pre oddelenie mestského rozvoja v Rotterdame.

• Eva Kail + Clarissa Knehs (AT)
Eva Kail je viedenská urbanistka a špecialistka na zohľadňovanie rodového hľadiska v územnom plánovaní a participácii. Stála v pozadí viac ako 60 pilotných projektov bývania či dopravy. Od roku 1986 pracuje na viedenskom magistráte – Oddelení plánovania a obnovy mesta, kde sa špecializuje na „genderové plánovanie“. Spolu s Clarissou Knehs sa podieľala na plánovaní premeny Mariahilferstraße, ktorú možno označiť za „complete street“ aj ako pilotný projekt gender mainstreamingovej štvrte vo Viedni.

• Zuzana Kuldová (CZ)
Zuzana Kuldová sa snaží skvalitňovať pražské verejné priestranstvá v rámci Kancelárie verejného priestory na Inštitúte plánovania a rozvoja hl. mesta Prahy (IPR). Architektonickej tvorbe se venovala v kanceláriách Bekkering Adams v Rotterdame a MOBA studio v Prahe, kde získala niekoľko ocenení v českých aj medzinárodných súťažiach, najmä prvé miesto v urbanistickej súťaži Plzeň – vnútorné mesto a ocenenie pre škôlku do Rigy alebo park v Gorizii.

Diskusia v stredu 27. januára od 19:45:

• Ivo Nesrovnal, primátor hlavného mesta SR Bratislavy
• Dominika Belanská, Obchodná ulica a okolie, o. z.
• Zuzana Kuldová, Institut plánování a rozvoje hl. m. Prahy
• Jára Johnová, Pražské matky

Workshop 28. januára:

• Workshop je len na pozvánky. Zúčastnia sa ho zástupcovia samosprávy, architekti, aktivisti a ďalší odborníci z oblastí, ktoré súvisia s verejnými priestormi.
• Cieľom je (1) predstaviť strategické plánovacie dokumenty, využívané pri plánovaní a rozvoji verejných priestorov, (2) vytvoriť priestor pre diskusiu o stratégii verejných priestorov pre Bratislavu, (3) vytvoriť štruktúru takéhoto dokumentu pre Bratislavu a definovať proces, ktorý povedie k jeho príprave.

Konferencia + workshop

27. – 28. január 2016
Stará tržnica
Bratislava

Viac informácií na www.whatcity.sk

Autor: TS

Veronika Hložníková a Renáta Zmajkovičová na móle predstavili šaty a topy v modrej a tyrkysovej farbe s minimalistickou potlačou.

Kolekcia Róberta Bartolena bola zasa zladená do odtieňov béžovej a modrej, modelky vyzerali ako víly, čo podporovalo dojem, že sú zrodené z vody.

Anna Mária Kiss Kósa sa ukázala so svojou kolekciou svadobných šiat a styling dotvárali šperky.

Timberland predviedol hravú kolekciu topánok a na pódiu sa ukázali hviezdy ako Barbora Rakovská, Lenka Šóošová, Sajfa a Jaroslav Bekr.

Fotografie všetkých úchvatných modelov, spolu s kolekciami ďalších návrhárov nájdete v našej galérii.

Atteliér sa spýtal pár otázok aj dvoch krásnych a úspešných žien, ktoré majú k móde veľmi vrúcny vzťah.

Annamária Kiss Kósa

Kde čerpáte inšpiráciu na svoje návrhy ?

Annamária :  Tentokrát som  sa inšpirovala hlavne od mojich zákazníčok. Lebo celkovo svadobnú kolekciu som ešte nikdy nerobila, vždy len prišli jednotlivé baby a dali si navrhnúť a  ušiť svoje svadobné šaty. Takže som pozbierala malinké detaily, že čo  sa tým nevestám najviac páči a dala som to dokopy. Takže nebola to inšpirácia, ale len pozbieranie jednotlivých informácií.

Vy ste si navrhla aj vlastné svadobné šaty. Vymenila by ste ich za niektoré z tejto kolekcie ?

Annamária : Ja keď som si šila svadobné šaty, už po týždni som chcela druhé. Mne sa strašne rýchlo mení vlastný vkus. A tým, že si viem aj sebe ušiť, tak sa tomu aj venujem. Vždy, keď spravím nejaký nový model, tak si poviem, že toto by som si chcela obliecť, takže ak by som sa vydávala druhý, tretí, piatykrát, tak si oblečiem niečo úplne iné.

Aké sú Vaše najobľúbenejšie obchody, kde rada nakupujete ?

Annamária : Je pravda, že sebe veľmi málo šijem. Do obchodov nerada veľmi chodím, lebo ma to znervózňuje, hlavne tá atmosfére nákupných centier a ľudí. Takže keď už, tak uprednostňujem tie značky čo všetci. Promod, ale veľmi málo si kupujem nové veci. Keď už si chcem zgustnúť a niečo zaujímavé, tak idem do sekáča.

S  ktorým zo známych návrhárov by ste chcela vytvoriť nejakú módnu kolekciu ?

Annamária : To je zaujímavá otázka, nad tým som sa ešte nikdy nezamýšľala. (Smiech) Ani neviem, to už by bolo pre mňa uznanie, keby ma svetoznámy návrhár oslovil, takže naozaj neviem. Som vďačná za každú príležitosť, ja aj rada spolupracujem s inými z iných odborov – so šperkármi, grafikmi. Mňa to posúva niekam ďalej, vždy ma to inšpiruje.

Pre koho významného/ známeho ste ušila nejaký model ?

Annamária : Zo Slovenska – Monika Haklová si u mňa nechala viackrát šiť šaty. Z Maďarska – tým, že tam teraz žijem v Budapešti, tak tam šijem viacerým celebritám aj Miss-kám. Keďže už tam teraz bývam štvrtý rok, tým smerom sa orientujem.

Aké sú podľa Vás ikonické módne kúsky, ktoré by mala mať každá žena v šatníku a nikdy nevyjdu z módy ?

Annamária : Ja si myslím, že čierne kokteilové šaty, čierna úzka sukňa a pekné čierne sačko.

Karin Haydu

 Koho kolekcia Vás dnes najviac zaujala ?
 Najviac sa mi páčila kolekcia Janky Jurčenko. Konkrétne smaragdovo-  zelené šaty.

 Máte niečo aj vyhliadnuté, čo by ste si chcela kúpiť ?
 Páčil sa mi jeden kabátik a tie šaty.

 Keby ste mala predvádzať pre nejakého módneho návrhára,  kto by to bol ?
 Ja pravidelne predvádzam na BMD, zajtra bude mať ten pán kolekciu –je  to Stefano Pelliceria. Veľmi známy, prestížny talianský kožušník, pre  ktorého predvádzam už 4. ročník. Zajtra mám pracovné povinnosti  mimo  Bratislavy, takže prvýkrát mu budem neverná, alebo teda on mne,  lebo  ma niekym nahradí, všetci sme predsa nahraditeľný. Mnohokrát  som  predvádzala pre pani Luptákovú a pre rôzne iné značky, je to vždy  také  milé, keď Vás oslovia na predvádzanie a dajú Vám najavo, že ste tá  správna, ktorá by mala predviesť ich model, keď si Vás vybrali. Videli ste,  že dnes boli na pódiu mnohé známe tváre a veľmi im to svedčalo a mali  oveľa väčší ohlas ako tie modelky, ktoré predvádzali šatvstvo. A mám  mnohé kolegyne, ktoré apriori odmietajú predvádzať, pretože im to spôsobuje istý stres. A to nerozumiem prečo, veď chodiť sa naučili už keď boli malé. Takže oveľa zložitejšie kreácie musia predvádzať, keď sa musia naučiť nejaký text a moderovať. Mám mnoho kolegýň, ktoré sú krásne a určite by to zvládli skvele, ale je to pre nich stresujúce.

Aké sú podľa Vás ikonické módne kúsky, ktoré by mala mať každá žena v šatníku a nikdy nevyjdú z módy ?
Karin : Určite čierne nohavice, biela blúzka, čierne tielko, obyčajné tričko čierne aj biele. Čierna aj biela to sú tie farby, ktoré sú storočia stabilné a nikdy nevyjdú z módy. A paradoxne vždy tie jednoduchšie veci sú dlhodobo IN. Také tie kreácie, ktoré sú moc undegroundové alebo nejaké extravagantné, tak tie vydržia sezónu – dve a už sú OUT.

Čo je podľa Vás najväčšie faux pas ?
Karin: Asi pančušky do lodičiek s otvorenou špičkou. To je asi také najväčšie faux pas.

Kde čerpáte inšpiráciu, keď sa obliekate ? Sledujete blogy alebo časopisy ?
Karin: Nesledujem nič, neriadim sa absolútne nejakými módnymi trendami. Samozrejme, že človek, keď sa pohybuje v danom prostredí, tak zachytí niečo. Pre mňa je inšpirujúca napr. takáto módna prehliadka, ale žeby som nejak obdorne listovala a pozerala čo teraz fičí aby som sa zariadila, alebo doplnila šatník, tak to určite nie. Ja sa obliekam podľa nálady, podľa môjho vkusu. Otvorím šatník ráno, pozriem ako je vonku a nemám problém.

Čo je najdrahší kúsok vo Vašom šatníku ?
Karin : Najdrahší kúsok, mám jedny šaty Herve Leger.

Autor: Lucia Krčová, Foto: Ivana Vyšná

Kolekcia Kristíny Farkašovej

Kolekcia Kristíny Farkašovej

Kolekcia Kristíny Farkašovej

Kolekcia Kristíny Farkašovej

Kolekcia Kristíny Farkašovej

Kristína Farkašová s komičkou Evelyn

Kolekcia Veroniky Hložníkovej

Kolekcia Veroniky Hložníkovej

Kolekcia Veroniky Hložníkovej

Kolekcia Veroniky Hložníkovej

Kolekcia Veroniky Hložníkovej

Kolekcia Veroniky Hložníkovej

Kolekcia Veroniky Hložníkovej

Kolekcia Veroniky Hložníkovej

Kolekcia Veroniky Hložníkovej

Kolekcia Veroniky Hložníkovej

Kolekcia Veroniky Hložníkovej

Kolekcia Veroniky Hložníkovej

Kolekcia Róberta Bartolena

Kolekcia Róberta Bartolena

Kolekcia Róberta Bartolena

Kolekcia Róberta Bartolena

Kolekcia Róberta Bartolena

Kolekcia Róberta Bartolena

Kolekcia Róberta Bartolena

Kolekcia Róberta Bartolena

Modelky Róberta Bartolena vyzerali ako víly

Kolekcia Róberta Bartolena

Kolekcia Róberta Bartolena

Kolekcia Róberta Bartolena

Annamária Kiss Kósa a jej kolekcia svadobných šiat

Annamária Kiss Kósa a jej kolekcia svadobných šiat

Annamária Kiss Kósa a jej kolekcia svadobných šiat

Annamária Kiss Kósa a jej kolekcia svadobných šiat

Annamária Kiss Kósa a jej kolekcia svadobných šiat

Annamária Kiss Kósa a jej kolekcia svadobných šiat

Annamária Kiss Kósa a jej kolekcia svadobných šiat

Annamária Kiss Kósa a jej kolekcia svadobných šiat

Annamária Kiss Kósa a jej kolekcia svadobných šiat

Annamária Kiss Kósa a jej kolekcia svadobných šiat

Annamária Kiss Kósa a jej kolekcia svadobných šiat

Annamária Kiss Kósa a jej kolekcia svadobných šiat

Annamária Kiss Kósa a jej kolekcia svadobných šiat

Annamária Kiss Kósa a jej kolekcia svadobných šiat

Annamária Kiss Kósa a jej kolekcia svadobných šiat

Timberland

Timberland

Timberland

Timberland

Timberland

Timberland

Timberland

Timberland

Timberland

Timberland

Timberland

Timberland

Timberland

Annamária Kiss Kósa a jej kolekcia svadobných šiat

Kolekcia Róberta Bartolena

Annamária Kiss Kósa a jej kolekcia svadobných šiat

Kolekcia Michaely Ľuptákovej

Kolekcia Michaely Ľuptákovej

Kolekcia Michaely Ľuptákovej

Kolekcia Michaely Ľuptákovej

Kolekcia Michaely Ľuptákovej

Kolekcia Michaely Ľuptákovej

Kolekcia Michaely Ľuptákovej

Kolekcia Michaely Ľuptákovej

Kolekcia Michaely Ľuptákovej

Kolekcia Michaely Ľuptákovej

Kolekcia Jany Jurčenko

Kolekcia Jany Jurčenko

Kolekcia Jany Jurčenko

Kolekcia Jany Jurčenko

Kolekcia Jany Jurčenko

Kolekcia Jany Jurčenko

Kolekcia Jany Jurčenko

Kolekcia Jany Jurčenko

Kolekcia Jany Jurčenko

Kolekcia Jany Jurčenko

Kolekcia Jany Jurčenko

Nuppl

Nuppl

Nuppl

Nuppl

Nuppl

Nuppl

Otto Berg

Otto Berg

Otto Berg

Otto Berg

Otto Berg

Otto Berg

Otto Berg

Otto Berg

pitour

pitour

pitour

pitour

pitour

pitour

pitour

pitour

pitour

Vrzala Exclusive

Vrzala Exclusive

Vrzala Exclusive

Vrzala Exclusive

Vrzala Exclusive

Vrzala Exclusive

Vrzala Exclusive

Vrzala Exclusive

Vrzala Exclusive

Vrzala Exclusive

Kolekcia Zlatice Hujbertovej

Kolekcia Zlatice Hujbertovej

Kolekcia Zlatice Hujbertovej

Kolekcia Zlatice Hujbertovej

Kolekcia Zlatice Hujbertovej

Kolekcia Zlatice Hujbertovej

Kolekcia Zlatice Hujbertovej