Aj študenti našej fakulty musia brať do úvahy otázku budúcnosti masmédií. Aj keď tá sa len veľmi ťažko odhaduje. Príchod a stav, v akom je dnes umelá inteligencia, nám ale naznačuje niektoré blížiace sa trendy. Spoločnosť a médiá sa pravdepodobne budú v najbližších rokoch razantne a asi aj pomerne rýchlo meniť.

Ako pripomenul doktor Kabát, vývoj nových technológií má exponenciálne tempo. Je preto len otázkou času, kedy pocítime vplyvy AI v našom osobnom, ale najmä pracovnom živote. Technológie sú v našich životoch určujúce, čo potvrdzuje aj technologický determinizmus, ktorého dôkazy držíme v ruke každý deň.

Koniec tradičnej práce?

Modely umelej inteligencie, ako napríklad známy ChatGPT, už teraz dokážu produkovať použiteľné články na mnohé témy. V priebehu sekúnd vygenerujú texty, ktoré by copywriteri písali niekoľko hodín. Ak potom venujete pár minút editovaniu, text pre reklamnú alebo tlačovú agentúru je na svete.

Väčšiu bezpečnosť by mohlo priniesť prepojenie AI a blockchainu.

Mário Šmýkal vo svojom newslettri Škola nepísania, pripomína, že umelej inteligencie sa netreba báť. „Ona za vás do terénu nepôjde,“ tvrdí. Budúcnosť žurnalistiky tak závisí najmä od schopnosti novinárov získavať nové informácie a rozhovory v teréne. Tí sa tak budú môcť, a pravdepodobne aj musieť, viac sústrediť na čo najkvalitnejší nový obsah a príbehy.

O budúcnosti ľudskej, neaugmentovanej práce Kabát hovorí, že: „prežije, ale skôr na úrovni nostalgického artefaktu, ktorý má hodnotu pre konkrétnych ľudí.“ Takýmto artefaktom sú napríklad vinylové platne, pre ktoré existuje konkrétna skupina fanúšikov. Aj tak ale väčšina z nás využíva na každodenné počúvanie hudby rôzne digitálne aplikácie.

Umelá inteligencia a dezinformácie

„Každý nástroj ponechaný bez dozoru môže skončiť v nesprávnych rukách,“ odpovedá Kabát na otázku o rizikách, aké umelá inteligencia prinesie. Veľkou výzvou pre spoločnosť a média sa javí schopnosť generovať množstvo obsahu, o ktorom nevieme, či je pravdivý. Ten sa dá následne veľmi ľahko šíriť tak, ako sa aj dnes šíria dezinformácie.

V priebehu sekúnd vygeneruje texty, ktoré by copywriteri písali niekoľko hodín.

Takéto množstvo informácií sa nedá efektívne kontrolovať spôsobom, akým to robíme dnes. S informáciami a správami, ktoré sú už vonku sa nedá nič robiť. Podľa Kabáta dáva zmysel zamerať sa skôr na zavedenie systému označovania verifikovaných informácií a autorít, ktoré garantujú ich pravdivosť.

Väčšiu bezpečnosť by mohlo priniesť aj prepojenie technológií AI a blockchainu. Blockchain poskytuje bezpečný a decentralizovaný spôsob ukladania a zdieľania dát, ktorý ukladá každú zmenu. Poskytol by tak transparentnosť a zodpovednosť pri používaní AI. Túto technológiu poznáme napríklad z kryptomien a NFT (non-fungible token).

Investigatíva bez strachu

Umelá všeobecná inteligencia (AGI), ktorá by na diaľku dokázala vykonávať rôzne úlohy ako človek, by tiež mohla priniesť revolúciu v investigatívnej žurnalistike bez strachu. „Automat, ktorý nemá rodinu ani nič, čo by mohlo byť predmetom vyhrážok dokáže zistiť a publikovať pravdu,“ hovorí Kabát. Dodáva, že stačí dostatočný dopyt, ktorý už v spoločnosti existuje.

Dáva zmysel zamerať sa skôr na zavedenie systému označovania verifikovaných informácií a autorít, ktoré garantujú ich pravdivosť.

Takto pokročilá AGI ale tiež môže ovplyvňovať názory a postoje voličov, čím vzniká riziko, že bude zneužitá na politické účely. Kabát potvrdzuje, že história nasvedčuje skôr možnosti, že sa tohto nástroja zmocnia vplyvní ľudia. Niektoré pracovné pozície môžu zaniknúť, no na druhej strane, v súčasnosti vďaka AI vznikajú aj nové. Treba sa však pripraviť a pokrok tejto technológie neignorovať.