Miroslav Rajt pôsobí ako cimbalista na slovenskej i poľskej scéne. Vyštudoval komponovanie vážnej hudby, v súčasnosti sa však venuje predovšetkým filmovej a scénickej hudbe a vlastným projektom. Podieľal sa na tvorbe hudby pre rôzne divadelné hry v divadle v Zakopanom či v bratislavskom divadle GUnaGU. V rozhovore priblížil ako vyzerá proces tvorby filmovej hudby, koľko času dokáže zabrať a akým spôsobom je možné dostať vašu vlastnú hudobnú tvorbu do divadiel a filmov.

Pôsobili ste v súboroch SĽUK a LÚČNICA, ako vás to ovplyvnilo vo vašej práci?

Boli to pre mňa dosť významné súbory, kde som mal možnosť pôsobiť hneď po štúdiu na konzervatóriu. Stretol som sa tam s veľmi dobrými muzikantami a kolegami, ktorí ma zasvätili do sveta hudby. Spoznal som novú hudobnú kultúru a slovenský folklór, keďže som vyrastal na Brezovej pod Bradlom a poznal najmä folklór tu v okolí. Keď som prišiel do SĽUKU, hrali sme všetky folklórne štýly a to som sa musel naučiť. Dal mi väčší rozhľad vo folklóre. V Lúčnici to bolo podobné,

Ďalšou mojou skúsenosťou bol Slovenský rozhlas. Podieľal som sa na nahrávaní niekoľkých albumov spolu s významnými umelcami z folklórnej bradže. Okrem albumov to boli aj rôzne rozhlasové nahrávky v Banskej Bystrici alebo v Bratislave. Nahral som veľa sólových skladieb pre cimbal spolu s OĽuN-om. Zaujímavé boli aj rozhlasové koncerty v malom štúdiu v Bratislave spolu s OĽuN-om a jeho hosťami.

V súčasnosti pracujete na komponovaní scénickej hudby, ako prebieha spolupráca s režisérmi?

Je to náročné, pretože s nimi musíte komunikovať a spolupracovať. Niekedy jednoducho režisérovi nevhoviete, keďže on má svoju predstavu a vy, ako autor, máte odlišnú. Občas je to potreba skĺbiť a nájsť kompromis. Všetko je to o dohode, schopnostiach a možnostiach autora.

Čo zahŕňa tvorba scénickej hudby?

Samotná tvorba je založená na hraní sa so zvukmi. Je to experimentovanie so všetkým z čoho ide zvuk. Nájdeme hudbu k divadlu, ale aj divadlo k hudbe. Scénická hudba je žáner čo znesie absolútne všetko. Od príjemných romantických melódií, ktoré sú väčšinou znázorňované slákmi a klavírom, až po napätie, ktoré býva napríklad znázornené v nízkych polohách s pravidelným rytmom a stále sa opakujúcou melódiou vo vysokých tónoch. V poslucháčovi sa tak vzbudzuje napätie.

Ako vyzerá tento proces? Tvoríte cimbalovú alebo kombinovanú hudbu?

Všetko sa robí na počítači. Nie je to klasické komponovanie kedy sa sedí pri klavíri a zapisujú sa jednotlivé tóny do partitúry. Hudobných programov na komponovanie je veľmi veľa a konkurencia je obrovská. Stačí, ak sa niekto vyzná v hudobných serveroch a môže pracovať na takýchto projektoch. Ja ale uprednostňujem klasické komponovanie. Ak už pracujem na počítači, využívam program Sibelius, ktorý slúži na zapisovanie partitúr. Som zástancom toho, že pravá hudba je hudbou vtedy, ak je písaná zo srdca a z emócií, nie na počítači.

Ak chcete dostať vami vytvorenú hudbu do divadla, môžete im zavolať alebo sa zúčastniť kastingu.

Keďže sa všetko robí na počítači, koľko času zaberie tvorba scénickej hudby?

Záleží ako intenzívne sa tomu venujete. Je to náročné, ak chcete vytvoriť dobrú hudbu, treba najskôr vymyslieť dobrú a zaujímavú tému, aby si ju poslucháč ľahko zapamätal. Potom už len tému zaranžovať a zvoliť vhodnú inštrumentáciu. Všetko záleží od skladateľovej predstavy.

Ako to myslíte?

Záleží, či to skladateľ chce mať jemné, rozprávkové, alebo chce tomu pridať dramatickosť. To, na čom aktuálne pracujem sa nesie v magickom duchu. Je tam aj to rozprávkové aj trochu dramatiky. Zvolil som mysteriózne cítenie.

Kam by ste chceli hotovú hudbu poskytnúť?

Na čom aktuálne pracujem je skôr scénická hudba. Keď ju dokončím, chcel by som ju ponúknuť do divadla alebo do filmu. Mám zámer zverejniť svoju tvorbu u nás alebo v zahraničí.

Ako to funguje? Oslovíte divadlo alebo režiséra, že máte pripravenú hudbu?

Áno, presne tak. Zavolám im. No robia aj kastingy. Režiséri majú často svojich skladateľov, ktorí im robia hudbu a keď nemôžu, tak oslovia niekoho iného. Ale rovnako, ako v iných odvetviach, existujú kastingy pre filmovú hudbu. Tiež sa vo filmoch často zvyknú využívať skladby z vážnej alebo populárnej hudby, kde oslovia kapelu. Dokonca som nahrával cimbal do amerického filmu, nakoľko si skladateľ zvolil práve tento nástroj.

Je niekto, pre koho by ste chceli tvoriť?

Nemám nikoho konkrétneho. Je veľa režisérov, ktorých obdivujem. Páči sa mi Stanislav Štepka z Radošinského naivného divadla, má dobré hry, tvorbu a humor. Osobne sme sa párkrát stretli. Ponúkol som mu pár skladieb, ktoré mi veľmi pekne ohodnotil, žiaľ neboli vhodné do jeho hier. Viac sme sa už nekontaktovali, čo bola možno škoda.

Okrem toho pracujete na zhudobňovaní básní. O aké básne ide?

Sú to básne Máši Haľamovej, presnejšie zo zbierky Ruky. Zatiaľ som zhudobnil asi šesť básní, ktoré sme aj nahrali. Teraz pracujem na básňach, ktoré napísala moja manželka.

Budú tieto básne niekde dostupné?

Určite áno. Chceme nahrať album a verím, že sa nám to podarí zrealizovať v blízkej budúcnosti. Texty sú písané v poľštine ale aj slovenčine, takže by sa mali objaviť na oboch trhoch.

Keďže sa venujete hlavne cimbalu, stretávate sa so stereotypizáciou, že na cimbal hrajú len Rómovia?

Absolútne nie. V dnešnej dobe už cimbal nie je braný ako nástroj ľudovej, alebo cigánskej hudby, hoci nepopieram, že kedysi to platilo. V súčasnosti je dosť populárny. Cimbal môžete počuť aj vo filmovej hudbe, či už v domácej alebo zahraničnej tvorbe. Je to atypický nástroj, nie je to ani klavír ani harfa. Znie ako niečo medzi tým. Poznám veľa mladých ľudí a hlavne mladé dievčatá, ktoré ho študujú na vysokej škole, či už v Banskej Bystrici alebo v Budapešti na Listovej akadémii.