Ak ste momentálne v cudzine a máte záujem pricestovať domov transportom, ktorý zabezpečuje Slovenská republika, je potrebné, aby ste kontaktovali príslušné veľvyslanenctvo v krajine, v ktorej sa nachádzate. Tento krok je dôležitý preto, aby bolo možné určiť počet cestujúcich a následne priradiť čas a formu, akou bude preprava prebiehať. Presuny občanov Slovenskej republiky má na starosti ministerstvo zahraničných vecí.

Občania, ktorí využijú takúto dopravu, sú povinní absolvovať 14-dňovú karanténu v zariadeniach ministerstva vnútra. V súčasnosti je k dispozícii niekoľko zariadení a ich počet sa neustále zvyšuje. Najnovšie k nim pribudli aj Bardejovské Kúpele. Možnosť využiť karanténne centrá majú aj občania, ktorí pricestovali na Slovensko sami a povinnú karanténu nechcú realizovať v spoločnej domácnosti so svojimi rodinami alebo blízkymi. Pre tento účel je potrebné volať tiesňovú linku 112.

„Po príchode je každý klient zaregistrovaný do elektronického systému, ktorý umožňuje online sledovanie stavu v karanténnom centre, ako aj priebežné informovanie kompetentných orgánov,” priblížil Petar Lazarov, hovorca Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre televíziu Ta3.

Karanténne centrum v Gabčíkove a jeho kvalita

Mnohí ľudia sa na kvalitu zariadenia v Gabčíkove sťažujú. Na internete sa objavujú fotografie jedál a izieb, s ktorými nie sú spokojní. „Všimla som si fotky kúpeľne a záchoda s popisom, že sú otrasné. Podľa mňa ale bolo všetko čisté, hoci nie nové. Keďže som prišla z Afriky, toto mi príde skôr ako luxus v porovnaní s tým, ako ľudia žijú tam,” vyjadrila sa Dominika Šimonffyová.

Ďalším faktorom, s ktorým sú mnohí nespokojní, je strava. „O 07:00 prinesú do strediska raňajky, no kým sa ku mne dostanú, je 9:00. Vyžaduje si to určitý čas, keďže nás je tu veľa a kapacita ľudských zdrojov je obmedzená. Nie je preto ale dôvod na nervozitu. Obed sa začína rozdávať o 12:00  a večera o 18:00,“ hovorí Vladimír Maďorán. Strava je prispôsobená aj pre vegetariánov a ľudí s alergiou na lepok alebo laktózu. Pobyt v zariadení je síce zdarma, no poplatok vo výške 13 € si pri odchode zo zariadenia musí každý zaplatiť sám.

Batožina, s ktorou občan pricestuje, mu ostáva. V prípade, že nevyhnutne potrebuje hygienické potreby alebo lieky, môže zavolať na registráciu v Gabčíkove a požiadať o ne. „Dal som si priniesť lieky na alergiu, osušku a šampón,” hovorí o svojej skúsenosti Vladimír Maďorán.

V karanténnom centre v Gabčíkove môžu klienti prijať aj balíček od rodiny alebo blízkych. Ten po odovzdaní na registráciu kompetentní donesú pred dvere izby, v ktorej sú ubytovaní. Túto možnosť využila aj Dominika: „Mám notebook vďaka kamarátom, ktorí mi ho sem doniesli a tiež vďaka ochotným hasičom, ktorí mi ho priniesli z registrácie.”

Ako postupovať po prekročení hraníc?

Ak chce občan Slovenskej republiky prísť domov vlastnou dopravou, no nechce absolvovať povinnú karanténu vo vlastnom dome alebo byte, môže ju stráviť aj v karanténnom stredisku. Je však dôležité kontaktovať centrum pre zdravotnícke informácie na čísle +421 800 221 234. Podobne urobil aj Vladimír Maďorán. S kolegami pricestoval z Belgicka osobným automobilom.

14-dňovú karanténu sa rozhodol dobrovoľne absolvovať v štátnom zariadení: „Tri hodiny pred príjazdom k hraničnému priechodu Jarovce som kontaktoval centrum pre zdravotnícke informácie a požiadal som o dobrovoľnú karanténu v stredisku Gabčíkovo. Chcel som totiž predísť prípadnému nechcenému šíreniu nákazy a nechcel som ohroziť ľudí, na ktorých mi záleží.“

Podobná situácia nastala aj u Dominiky Šimonffyovej, ktorá spolu s kamarátmi cestovala na Slovensko z Afriky. Cestu absolvovali letecky s viacerými prestupmi a následne ich na letisku v Rakúsku vyzdvihol príbuzný. Pri hraničnom prechode im taktiež zmerali teplotu. Na tiesňovej linke 112 požiadali o dobrovoľnú karanténu v stredisku Gabčíkovo. „Do karanténneho centra som prišla s kamarátom o druhej v noci, kedy prebehla aj registrácia,” hovorí Dominika.

Transport, ktorý zabezpečila Slovenská republika, využila aj Jana Brišáková, ktorá pricestovala z Rakúska autobusom. Na hraničnom prechode sa k nim pripojili aj policajné zložky a sprevádzali ich až do Gabčíkova. Cestujúci vraj boli málo informovaní: „Ocenila by som lepšiu komunikáciu hlavne pri preprave,” hovorí Jana. „Mali sme výbornú stravu a úžasných ochrankárov a hasičov, ktorí s nami komunikovali normálne a snažili sa nám vo všetkom vyhovieť,” dodáva napokon.

Čas strávený v karanténe môže byť aj zábavou

Viacerí ľudia v karanténnom centre Gabčíkovo sa vyjadrili, že kvalitnú WiFi sieť tam nájdete len veľmi ťažko. Postupne si namiesto internetu vymysleli vlastnú zábavu. Inšpirovali sa Talianskom a na balkónoch často znie smiech, spev a aj potlesk našim hrdinom. Vytvorili si aj vlastnú skupinu na Facebooku, kde medzi sebou komunikujú a navzájom si poskytujú oporu.

Na internete je mnoho vtipných fotiek a videí o tom, ako ľudia trávia čas doma. Karanténne centrum v Gabčíkove sa stalo dočasným domovom aj pre Majstra N (Adama) a Wonder Woman (Dominiky). Tí ukázali, že na zábavu je potrebná len kreativita a dobrá nálada. Rozhodli sa, že ostatným spríjemnia čas menšími vystúpeniami

„Želala by som si, aby sme si uvedomili, že my nie sme tí ľudia, ktorí potrebujú najviac pozornosti a pomoci. Potrebujú ju chorí a zdravotníci, ktorých nesmieme ohrozovať. Prospela by lepšia informovanosť pre ľudí, ktorí sa sem chystajú alebo tu už sú, aby si udržali pokoj a aby zbytočne nestresovali,” dodala slovenská Wonder Woman.

Ako správne kašľať?

To je jedna z informácií, ktorá je možno banálna, ale o to dôležitejšia. Mnoho z nás kašle i kýcha do svojich dlaní. S tými si následne podávame ruky, chytáme kľučky či pomocou prstov ťukáme do telefónov. Takisto nie je správne, ak pri kašli nepoužívame ruky vôbec a vylučujeme kvapôčky (koronavírus je kvapôčková infekcia, ktorá sa šíri vzduchom, pozn. red.) do okolia. Najlepšou a najbezpečnejšou metódou je požívať náš rukáv, resp. predlaktie. Táto časť nášho tela totižto neprichádza tak často do kontaktu s inými predmetmi alebo osobami ako práve dlane.

Ako reagovať pri prejave symptómov?

Ak pociťujete ťažkosti s dýchaním, kašlete alebo máte zvýšenú teplotu, riaďte sa heslom Dr. Medovej: „Telefonicky kontaktujem lekára a za žiadnych okolností nejdem do čakárne.“ Takýmto prístupom by ste ohrozili nie len ostatných, ale aj samých seba.

Následne k vám príde špeciálna infekčná sanitka. Rozdiel medzi infekčnou a obyčajnou záchrankou je v tom, že jej obsluhujúci personál má na sebe špeciálny oblek. Tí vás následne prevezú na infekčné oddelenie, kde sa podrobíte patričným vyšetreniam.

Dokáže alkohol naozaj sám poraziť koronavírus?

Na našu otázku odpovedala pani doktorka veľmi pohotovo: „Alkohol koronavírus nezabije, je to hlúposť.“ Síce by alkohol teoreticky dokázal koronavírus zahubiť, ale to len pri vyššej telesnej teplote ako 56°C. Čo je prakticky nemožné dosiahnuť, resp. pre organizmus to je životu nebezpečné.

„Alkohol koronavírus nezabije, je to hlúposť.“

V niektorých krajinách sa rozšíril trend alkoholoických sprejov, ktoré ľudia po sebe striekajú ako repelent. Ak koronavírus máte, je používanie podobných sprejov zbytočné. Môžu však byť nápomocné, pri dezinfikácii dlaní, ktoré sú kritickou časťou nášho tela.

Ako predísť nakazeniu?

Stopercentná odpoveď na túto otázku neexistuje, keďže žijeme v rýchlej dobe. Ľudia cestujú z kontinentu na kontinent a je prakticky nemožné zamedziť kontaktu s nakazenou osobou. Pani doktorka uviedla tri najdôležitejšie veci, vďaka ktorým môžeme znížiť riziko nakazenia na minimum: pravidelná osobná hygiena, pud sebazáchovy a sebareflexia.

Dôvodom, prečo je veľmi náročné tento vírus izolovať, je vysoká inkubačná doba. Zatiaľ čo prasacia chrípka sa prejavila do šiestich dní, koronavírus sa môže prejaviť v období štrnástich dní. Pre mnoho ľudí je prirodzene náročné vydržať 2 týždne v aspoň relatívnej izolácií, čo je jedným z hlavných dôvodov rýchleho šírenia.

Zdôrazňovala aby sa ľudia, ktorí nedávno navštívili kritické oblasti (Ázia, Južná Kórea alebo severné Taliansko) vyhýbali veľkým davom ľudí, t.j. nákupné centrá, školy, vlakové či autobusové stanice a pod. Je dôležité, aby človek nezatajoval, že sa v daných krajinách nachádzal.

Samozrejme je dôležité sa kritickým oblastiam vyhýbať. Na tejto mape detailne vidíme štatistické údaje a farebne vyznačené oblasti, ktoré by sme určite v najbližšej dobe nemali navštíviť.  Ak by ste náhodou koronavírus dostali, nepodliehajte panike, nie je „automaticky po vás“. Úmrtnosť pri ľuďoch od 20 do 29 rokov je 0,2% čo je takmer rovnaké číslo, aké je bežné pri klasickej chrípke (0,1%).

Môže sa koronavírus rovnať s inými epidémiami modernej histórie?

V priebehu posledných 100 rokov na našej planéte vzniklo niekoľko ničivých pandémií. Napríklad typ vírusu H1N1, ktorý bol príčinou šírenia chorôb pri prasacej aj španielskej chrípke len zriedkavo napádal ľudí s vyšším vekom ako 60. U koronavírusu je to úplne inak. Práve seniori (nad 80 rokov) sú najohrozenejšou vekovou kategóriou kvôli nižšej obranyschopnosti organizmu.

Je dôležité začať od seba a byť disciplinovaný. Dodržiavanie hygieny, správna metóda kašľania a kontrolovanie zdravotného stavu sa môžu zdať banálne, no práve naopak, práve počas týchto dní sú mimoriadne dôležité. Aj v tomto prípade platí, že je nevyhnutné všímať si maličkosti.