Na dejepise sme sa o nej učili všetci ako o najväčšom a najstrašnejšom vojenskom konflikte vôbec, ktorý sa začal 1. septembra 1939 a mal na svedomí životy desiatky miliónov ľudí. Za 6 rokov jej trvania populácia prišla o mnohé. O domovy, ideály, mladosť, svojich blízkych. No čo je oveľa podstatnejšie, v tom nekonečnom kruhu bojov a krvi niektorí ľudia akosi stratili svoju ľudskosť a dušu. Viera však pretrvala.

A práve vďaka nádeji, že to peklo raz skončí a snahe hrdinov, sa nakoniec podarilo zosnovať jej koniec. Aspoň pre Európu sa vojna oficiálne skončila práve 8. mája 1945, kedy Nemecko podpísalo kapituláciu. Skutočne sa však vojna ukončila až kapituláciou Japonska, ktorej podpísanie urýchlilo zhodenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki, 2. septembra 1945.

A práve preto oslavujeme Deň víťazstva nad fašizmom. Nie je to len o sviatku, voľnom dni a tom, že si konečne oddýchneme po dňoch namáhavej práce. Pamätáme na našich padlých, ktorí obetovali svoje životy v nezmyselnom boji za zvrátenú ideológiu či za myšlienku, že to raz skončí a svitne na lepšie časy. Na ich odvahu a vytrvalosť, vnútornú silu a odhodlanie postaviť sa režimu, ktorý videl všade nepriateľa a napokon si z každého nepriateľa aj spravil.

Tohtoročný Deň víťazstva nad fašizmom

Po minulé roky organizovali mestá či obce v tento deň tradičné podujatia. V týchto pohnutých časoch to však nie je možné, a tak mnohé z nich vyzývali svojich občanov k solidarite a apelovali, aby išli vzdať hold obetiam vojny jednotlivo. Takýmto spôsobom sa ľuďom na svojich oficiálnych stránkach prihovorili napríklad obec Litmanová či mestá Trenčianske Teplice a Handlová. Samotní predstavitelia mesta si uctili padlých krátkym príhovorom a uložením kytíc na pamätníky.

https://www.instagram.com/p/B_8HwpznHKu/?utm_source=ig_web_copy_link

Najvyšší slovenskí ústavní predstavitelia sa práve 8. mája stretli v Liptovskom Mikuláši na vojenskom cintoríne Háj Nicovô, aby si uctili pamiatku padlých vojakov. Okrem prezidentky Zuzany Čaputovej, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára a premiéra Igora Matoviča sa tichého kladenia vencov k pamätníku osloboditeľov zúčastnili aj podpredsedovia parlamentu Peter Pellegrini, Milan Laurenčík a Juraj Šeliga. Toto miesto sa malo stať dejiskom celoslovenských osláv 75. výročia Dňa víťazstva nad fašizmom. Kvôli mimoriadnym opatreniam v súvislosti s COVID-19 sa však celoštátne oslavy neuskutočnili. Pieta prebehla v komornej atmosfére. Na prísne strážené miesto prišlo len pár zvedavcov z radov verejnosti.

Na cintorín prišli vzdať úctu aj predstavitelia mesta, rektor Akadémie ozbrojených síl Jozef Puttera a zástupcovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Pietny akt pokračoval pri pamätníku Červenej armády v centre mesta. V podvečer Dňa víťazstva nad fašizmom si prišla delegácia politikov uctiť padlých na bratislavský Slavín. Prítomní boli aj viacerí poslanci NR SR.

Iný dátum – oslava rovnakého víťazstva

V Rusku sa zase víťazstvo vo Veľkej vlasteneckej vojne oslavuje každoročne 9. mája, konkrétne v podobe vojenskej prehliadky na Červenom námestí v Moskve. Vzhľadom na momentálnu situáciu ju však ruský prezident Vladimir Putin odložil, ako uviedol denník SME. Nácviky prehliadky však prebiehajú a nový termín bol navrhnutý na 24. júna. V ten deň bude totiž rovnako 75. výročie, no tentokrát prvej povojnovej vojenskej prehliadky.

Ani v Trnave sa nezabúda

Na facebookovú stránku Trnavského samosprávneho kraja bol pridaný krátky komentár župana Trnavy Jozefa Viskupiča vo forme videa. Práve v Deň víťazstva nad fašizmom padli z jeho úst výrazy ako nárast xenofóbie, vytrácanie sa slušnosti, popieranie podielu nášho vtedy vojnového štátu na holokauste i výzva, aby sa na toto všetko nezabudlo.

Motív medailí i známok

Tento dátum považovala za dôležitý aj kremnická mincovňa, ktorá ešte pri príležitosti 70. výročia Dňa víťazstva nad fašizmom vytvorila limitovanú edíciu zlatých a strieborných medailí. Okrem nich boli v náklade 300-tisíc vytlačené poštové známky s touto tematikou Poštovní tiskárnou cenin Praha.

Inšpiruje knihy aj filmovú produkciu

Dnes už existujú desiatky filmov a kníh s tematikou 2. svetovej vojny, ktoré nám zabudnúť nedovolia. Rozhodne sa oplatí pozrieť napríklad Pianistu, Schindlerov zoznam, Chlapca v pásikavom pyžame, Život je krásny, Stalingrad, Lidice či Pád Tretej ríše.

V beletrii sa v ostatnom čase stali veľmi populárnymi príbehy s témou vyhladzovacích táborov a kníh s týmto námetom stále pribúda. Spomeniem napríklad Mengeleho dievča, ZlatovláSSka, Odsúdení prežiť, Orgovánové dievčatá alebo Príbeh pôrodníčky.

Veľmi zaujímavá a dobre hodnotená je aj kniha Krutý kontinent od Keitha Loweho, ktorá naopak popisuje, ako to vyzeralo v Európe po ukončení vojny. To sú naše tipy, ktorými si môžete pripomenúť históriu, a tak si aj uctiť nedávny sviatok padlých vojakov – Deň víťazstva nad fašizmom.

Zdroj: dnes24.sk, pravda.sk