Keď u nás v redakcii padla otázka „kto by bol ochotný byť niekoľko dní offline?“, moja ruka vyletela hore skôr zo zvedavosti ako z potreby dať si digitálnu pauzu. Čakala som však, že zdvihnutých rúk bude viac, no bola som jediná. Rozmýšľala som: „Čo na tom môže byť také ťažké?”

Najskôr som si stanovila pravidlá. Pre prácu sa nemôžem tváriť, že WhatsApp či Gmail neexistujú. Rovnako som počas troch dní používala Google či Outlook, ktoré potrebujem pri písaní mojej diplomovej práce. Moja offline zóna spočívala najmä v sociálnych médiách ako sú Facebook, Instagram, YouTube, Tik-Tok či Pinterest. Rovnako som sa vyhýbala Spotify, či iným aplikáciám, ktoré vyžadujú internetové pripojenie.

Problémy hneď na začiatku

Moja výzva začína v sobotu. Hneď po zobudení som do ruky vzala mobil, vypla budík a zo zvyku otvorila Instagram, ktorý som promptne opäť vypla. „Storky“ kamošiek s ranným hráškovým lattéčkom teda musia počkať, ja chytím druhý dych a začnem sa chystať do práce.

Keď som vyšla z internátnej izby, prvýkrát som si uvedomila vážnosť situácie. Po ceste si vždy rada púšťam Sabrinu Carpenter, ktorá mi dodá energiu potrebnú na zvládnutie zákazníckeho servisu. Tentokrát som šla bez nej, slúchadlá som nechala v taške a počúvala som zvuky rannej Trnavy. Načerpať pozitívne vibrácie skrz trúbenie aut a ľudí pokrikujúcich po sebe niečo o paradajkách v akcii je oveľa náročnejšie ako skladbou „Manchild“.

Po príchode do práce musím svoju dochádzku „odkliknúť“ pomocou appky. Môj online detox teda naruší zapnutie dát a príchod správ od mamy, školskej skupiny a upozornení z Instagramu. Dáta rýchlo vypnem a mobil zamykám do skrinky. Byť offline je o čosi jednoduchšie, keď je mobil mimo môj dohľad. Nie nadarmo sa vraví „zíde z očí, zíde z mysle“.

Naspäť na internáte si zalejem kávu, ku ktorej si bežne zapnem Pinterest. Inšpirácie na ranné outfity a motivačné citáty o zmysle života tentokrát „skippnem“ ( z angl. „preskočím“ – pozn. red.). Keďže však nemám čo robiť, začínam písať svoju diplomovú prácu.

Offline ako „slayáda” produktivity

Písanie mi ide celkom od ruky, keďže okolo seba nemám žiadne rušivé vnemy. Mobil je v režime „nerušiť“ a tok mojich myšlienok sa odráža na zapísanej strane vo Worde. Problém nastane zhruba po dvoch hodinách intenzívneho sústredenia – chcelo by to krátku pauzu. Zrazu však neviem, čo mám robiť. Nechcem sa ísť prejsť, lebo to by mi zabralo dlhší čas, a knihu sa mi tiež neoplatí načínať.

Idem si teda ľahnúť a pozerať do blba. Počas tejto krátkej pauzy som si namiesto Tik-Tokov prehrávala všetky scenáre, ktoré môžu nastať, keby nestihnem napísať diplomovú prácu. Prestávkam som sa napokon radšej vyhýbala. Pozitívnou správou bolo, že veci, na ktorých som pracovala, boli hotové dvakrát rýchlejšie, než za normálnych okolností (teda keď scrollujem na mobile a smejem sa na príspevkoch Zomri).

Euforický stav môjho premotivovaného alter-ega však opäť netrval dlho. Nastal večer a moja chuť sedieť na zadku s analýzou správ STVR sa vyparila skôr ako šunkové žemle v Jame. V bežné dni by mi moja lenivosť signalizovala, že je čas pustiť si na YouTube ASMR, prípadne by mi večer spríjemnil @jacksepticeye s novou „hororovkou“, pri ktorej by som si zapla aj mobil s Pinterestom. Kto písal o tom, že Gen Z (ľudia narodení v rokoch 1997 až 2012 – pozn. red.) má problém s pozornosťou?

Pocit samoty ako dôverný priateľ

Dnes si otváram denník a píšem o svojich pocitoch. Denník som napriek svojej potrebe vypísať sa neotvorila už veľmi dlho. Niežeby som nechcela, no večerná pohodička strávená za počítačom sa mi pozdáva trochu viac.

Počas tohto času som si veľakrát uvedomila, aké nevyhnutné je dnes online pripojenie – pri dochádzke v práci, či keď som potrebovala navigáciu alebo platiť pri pokladni. Keďže Klarna (platobná a nákupná služba – pozn. red.) vyžaduje internet, aj môj pistáciový Termix stál bez Kaufland karty o 40 centov naviac. Nevýhodou bolo aj to, že som nemohla komunikovať s kamarátmi z Erasmu.

Celkovo som sa cítila viac osamelo. Sociálne médiá pre mňa predstavujú sieť, v ktorej sme chytení všetci, ale spolu. Je to priestor, cez ktorý sa dokážem spojiť s okolitým svetom, nadväzovať kontakty či hľadať inšpiráciu. Priestor, v ktorom mám pocit, že na tom čo prežívam, záleží.

Veta „čo nie je na Instagrame akoby sa nestalo“ ma zrazu zasiahla ako trnavský vietor uprostred slnečného dňa. Odrazu som mala pocit, že som pre okolitý svet akási nezaujímavá. O pozornosť kamošiek som bojovala so smartfónmi, v húfe ľudí som bola jednou z mála, ktorej do tváre nesvietilo modré svetlo a moje latté s ovseným mliekom nevidel nik okrem baristu.

Čo mi digitálna pauza priniesla?

Môj digitálny detox nebol iba nudný a náročný. Naopak, bol presne to čo som potrebovala – aby som aspoň na chvíľu otvorila oči. Počas troch dní, keď som bola prítomná viac vo svete ako na mobile, som zistila, že nedostatok voľného času je prevažne iba mojou výhovorkou. Voľna som totiž odrazu mala omnoho viac ako kedykoľvek predtým, a to napriek tomu, že som strávila 30 % času v práci a ďalších 70 % nad mojou diplomovkou.

Tomu, čo som mala aktuálne na „to-do liste“, som venovala všetku svoju pozornosť a moja produktivita dosiahla pomyselného vrcholu. Aj napriek váhe kopiacich sa povinností, som sa cítila akási ľahšia.

Dopamín som dobíjala inde. Večery som trávila „junk-journaling-om“ (tvorba denníka zloženého z výstrižkov, poznámok a spomienok – pozn. red.). Častejšie som sa prechádzala, vyhľadávala rozhovory tvárou v tvár či počúvala zvuky spievajúcich vtákov. O svete teraz síce nič neviem, no to ani svet o mne. Občas je predsa len fajn, trochu sa vypariť. Niekedy je to možno jednoduchšie ako si myslíme. Stačí jeden klik na ikonu s názvom „Wi-Fi“.

O čo som (ne)prišla?

Napriek všetkým benefitom môjho offline vyčíňania som však v pondelok čakala do polnoci. Akonáhle mi časomiera vysvietila samé nuly, začala som otvárať jednu aplikáciu za druhou. Z toho čo som videla, som však nebola prekvapená. Na druhom brehu mojej zvedavosti na mňa nečakalo nič. Nikto ma nezháňal, Pinterest bol stále rovnaký a na Facebooku boli asi tri statusy s politickým podtónom naviac.

O čo som tak počas mojich troch dní offline prišla? Opičiak Punch našiel svoju spriaznenú dušu a že vyjadrenia Timothéeho Chalameta o balete ho pravdepodobne stáli Oscara. O čom som však prišla naozaj? Hodiny strávené sledovaním cudzích životov a pár „storiek“, ktoré prezentujú nereálnu idylku. A to ma vôbec nemrzí.

Študentov sme sa pýtali:

1. Aký je tvoj denný screen time (čas na mobile – pozn. red.)?
2. Skúsil/a si niekedy digitálny detox? Čo by ti počas neho najviac chýbalo?
3. Máš „analógové hobby“, ktorému sa venuješ, keď si offline?

Ema, FMK, masmediálna komunikácia, 1. ročník Bc.

Môj screen time sa pohybuje v priemere okolo 4 hodín.

V minulosti som digitálny detox ešte neskúšala, ale vedela by som si ho v budúcnosti predstaviť, najmä počas dňa, ktorý mám zaplnený aktivitami. Vtedy by som to zvládla pomerne bez problémov. Počas offline dňa by mi však najviac chýbal priamy kontakt s kamarátmi a ľuďmi.

Momentálne nemám žiadne analógové hobby, no v minulosti som chodievala na gymnastiku, mažoretky a tiež do divadla.

Silvia, FF, psychológia, 3. ročník Bc.

Denne som na mobile asi 5 hodín.

Určite si viem predstaviť byť offline, no aktuálne je pre mňa ťažké odpojiť sa od sociálnych sietí. Napriek tomu to mám v pláne niekedy v budúcnosti vyskúšať. Pri digitálnom detoxe by mi najviac chýbal kontakt s priateľmi, s ktorými si pravidelne píšem a volám, inak by mi však nič zásadné nechýbalo.

Dvakrát do týždňa chodievam spievať. Práve vtedy viem pekne vypnúť od digitálneho sveta.

Kristián, FMK, masmediálna komunikácia, 2. ročník Bc.

Môj denný screen time je do 3 hodín.

Digitálny detox väčšinou praktikujem počas prechádzok, keď chodím bez mobilu na 2 – 3 hodiny. Zatiaľ som síce neskúšal byť offline celý deň, no do budúcna by som to určite chcel skúsiť. Najviac by mi pritom chýbalo počúvanie hudby alebo pozeranie filmov.

Rád chodím na prechádzky, pričom si niekedy vezmem aj foťák a vyrážam do prírody fotiť alebo natáčať.

Adriana, FF, psychológia, 3. ročník Bc.

Čas, ktorý trávim na mobile, sa líši podľa toho, či som doma alebo v škole. V škole je to približne 3–4 hodiny, zatiaľ čo doma je to asi 6–7 hodín.

Digitálny detox som vyskúšala počas týždňovej dovolenky, keď som si nastavila režim, že cez deň som bola offline a mobil som používala iba večer. Tento režim mi vydržal štyri dni. Doma som to zatiaľ neskúšala. Počas detoxu mi najviac chýbala komunikácia s kamarátmi, a zároveň mi prekážalo, že som nemala prehľad o tom, čo robia.

Medzi moje najväčšie analógové hobby patrí čítanie kníh, no zároveň sa snažím do svojho života zaradiť viac pohybu.

Daniel, FMK, masmediálna komunikácia, 3. ročník Bc.

Povedal by som, že môj screen time je približne 2 hodiny denne.

Digitálny detox som už skúšal, pričom som doma používal starý telefón výhradne na telefonovanie. Takto som vydržal aj týždeň, niekedy dokonca dva. Rád by som sa však od online sveta odpojil ešte viac, pretože nad tým uvažujem pomerne často. Zvažujem napríklad používanie tlačidlovej Nokie, keďže notifikácie na smartfóne ma vyrušujú a zároveň stresujú. V súčasnosti mobil využívam najmä na hudbu, na sociálne siete veľmi nechodím. Aj napriek tomu by mi najviac chýbala okamžitá komunikácia s kamarátmi.

Vo voľnom čase rád čítam, učím sa hrať na elektrickú gitaru a chodím s rodinou na výlety.

Barbory, FF, psychológia, 3. ročník Bc.

Môj screen time závisí od toho, kde sa nachádzam. V škole je výrazne nižší, približne 2–4 hodiny. Snažím sa, aby som na mobile trávila menej času.

Digitálny detox som skúšala už viackrát, pretože mám pocit, že naša generácia je na mobiloch čoraz viac závislá, a zároveň sa to stále zhoršuje. Byť offline som si vyskúšala aj s kamarátmi na chate, kde sme vydržali tri dni. Počas tohto obdobia mi však chýbala komunikácia s ostatnými kamarátmi.

Najradšej mám beh a prechádzky, no zároveň rada hrám na klavíri či gitare, alebo si len tak spievam.

Ľuboš, FMK, masmediálna komunikácia, 3. ročník Bc.

Denný screen time na mobile mám okolo 3 hodín.

Nad digitálnym detoxom premýšľam pomerne často a zároveň ho aj často praktikujem, keď idem s kamarátmi na túry. Vtedy ide o celodenné výlety bez telefónov či počítačov. Viem si síce predstaviť byť offline aj v bežnom živote, no v dnešnej dobe je to náročné, keďže technológie potrebujeme takmer na všetko. Preto by som to síce rád skúšal častejšie, no nie je to úplne jednoduché. Najviac by mi z online sveta chýbal kontakt s kamarátmi, s ktorými práve nie som, ale aj seriály či filmy.

Medzi moje analógové hobby patrí šport, korčuľovanie, behanie a turistika.

Foto: attelier.sk/Júlia Petra Škodová