Do týchto nových priestorov sa totižto nedávno presťahoval tím Pergamenu, ktorého práce určite poznáte, len o tom ešte neviete. Skupinka deviatich ľudí sa zaslúžila o dizajny, ktoré sú oceňované vo svete, aj na Slovensku. Príkladom sú dizajnérske ocenenia ako Red Dot Design Award alebo Pentawards, ktoré sa udeľujú za medzinárodne najlepší obalový dizajn. Denne tak kupujete paradajky, víno, bagety, čaje či knihy s nadštandardným dizajnom. V Pergamene totižto vznikla nová tvár Tatranského čaju, Jupíka, obal na čaj Spicy Tea, dizajn obalov pre rajčiny Veselá paradajka a nespočetne veľa vín, ale aj obalov kníh. Napriek týmto úspechom a mnohým zákazkám si našli čas nám porozprávať viac o tejto práci.

Ako prebieha práca na projekte

V priestoroch budovy na námestí nás privítala account manažérka Pergamenu Slávka Nádaská a usadila nás do zasadačky. Zatiaľ ako sme čakali na kreatívneho riaditeľa, čo-to nám porozprávala o fungovaní štúdia. Klasický bežný deň u nich začína poradou, kde si určia, na ktorých projektoch je potrebné v daný deň pracovať. Každý dostane svoju úlohu a snaží sa dodržiavať „timing“. Ak začínajú robiť na novej značke a jej vizuálnej identite, venujú sa jej aj dva, tri týždne. „Kolegovia si k zadaniu vždy najskôr sadnú a urobia spoločný brainstorming. Svoje nápady si častokrát najskôr naskicujú ceruzkou, čiže nie je to len o sedení za počítačom. Väčšinou na jednom projekte pracujú dvaja–traja dizajnéri. Tento systém sa nám rokmi overil, je dobré dostať k návrhom spätnú väzbu najskôr od kolegov, vychytať „muchy“, pozrieť sa na navrhnutý dizajn z viacerých strán.“ Potom sa vyberú 2-3 najlepšie návrhy a pripraví sa prezentácia pre klienta. Ak sa už klient rozhodne pre určitú cestu, tá sa ďalej rozpracuje a vizuálne doladí do finálnej podoby.

Začiatky Pergamenu a súčasnosť

Do miestnosti prichádza kreatívny riaditeľ Juraj Demovič. Podrobnejšie nám opisuje históriu štúdia Pergamen, ktoré vzniklo v roku 1993. Štúdio zakladal spolu so svojím spolužiakom z vysokej školy, Jakubom Dvořákom. Neskôr sa k nim pridal ďalší spolužiak, Juraj Vontorčík. Po prvých troch rokoch sa rozhodli, že ak sa chcú dostať k zaujímavejším projektom, nemá zmysel byť ďalšou lokálnou reklamnou agentúrou. Rozhodli sa zamerať na grafický dizajn a postupne naberali do tímu čoraz viac dizajnérov.

V súčasnosti tvorí Pergamen zohratá skupina kreatívcov, ktorí vytvárajú dizajn, DTP grafici, ktorí pripravujú návrhy do tlače a account managerky, ktoré sa starajú o komunikáciu s klientmi.

Celkovo v Pergamene vládne priateľská a uvoľnená atmosféra. „Častokrát sme viac priatelia, než kolegovia. Aspoň párkrát do roka chodievame na spoločné výlety, bicyklovačky, alebo si niečo dobré uvaríme. Svoje návrhy si vzájomne komentujeme a konštruktívne kritizujeme. Vždy pomôže, ak sa pri práci na nejakom projekte získa určitý odstup, ak sa na návrh pozrú viacerí kolegovia a vyjadria svoj názor. Vďaka tomu sa nám darí dostať z návrhov to najlepšie“, prezrádza Juraj Demovič. Asi aj pre tieto dôvody má Pergamen toľko úspechov.

Náš prvý kontakt s novým klientom je zvyčajne tzv. brief, ktorý od neho dostaneme. (pozn. red.: brief je zadanie, ktoré posiela klient agentúre. Zvyčajne obsahuje bližšie informácie o projekte, objasnenie dôvodov na zmenu dizajnu, popis cieľovej skupiny, načasovanie prác a ďalšie informácie, ktoré je potrebné zohľadniť pri práci na projekte). Po schválení rozpočtu zo strany klienta sa začína pracovať na zadaní. „Nové projekty nazývame „biely papier“. Začíname tým, že si robíme rešerše, pozeráme, ako komunikujú podobné značky v zahraničí, robíme si kvázi prieskum, na základe ktorého si vieme utvoriť obraz, kam sa chceme s projektom vizuálne dostať. Je dôležité, aby mal projekt postavený koncept na dobrej myšlienke, ktorá sa dá ďalej rozvíjať. A je skvelé, ak má aj nejakú pointu navyše. V úvode prác máme častokrát „depresiu“ z toho, koľko dobrých vecí na podobnú tému už existuje, pričom viete, že to musíte urobiť dobre a nesmie sa to v žiadnom prípade podobať na nejaký už existujúci dizajn.“

Inšpirácia prichádza hlavne rešeršovaním

Dobrým príkladom toho, ako to vyzerá, je proces vzniku redizajnu obalov na detské limonády Jupík. „Keď sme začali s prácami na projekte, najskôr sme si rešeršovali rozprávkové knihy, animované rozprávky, detské produkty, všeličo, čo môže súvisieť s deťmi. Takže sme sa nepozerali len na to, ako vyzerajú sladké limonády, ale aj na produkty určené pre deti, ktorých obaly pracujú s ilustráciami.“ Namiesto niečoho gýčového a plného farieb tak vznikol jednoduchý pútavý návrh, ktorý je inšpirovaný detským svetom. Proces tvorby pokračoval kreslením. „Začne sa na papieri s ceruzkou, pri počítači sa nezačína skoro nikdy. Čmárame si, kukáme si cez plece a podobne. Ale napríklad pri vymýšľaní tvaru fľaše pre TATRATEA sme si pomáhali modelovaním z plastelíny,“ spomína Juraj Demovič. Pri vytváraní konkrétneho projektu si vzájomne zasahujú do náčrtov, na jednom projekte robia viacerí, a tým prinášajú do dizajnu stále viac nápadov. Po vytvorení návrhov prichádza ďalšia ťažká úloha, pri ktorej je treba mať vysokú mieru sebareflexie. Reč je o výbere tých najlepších návrhov a odprezentovaní klientovi. Ak si ešte stále niekto myslí, že takáto práca je plná zábavy a home officu, je na omyle. Pracuje sa bežne od deviatej do šiestej, napriek tomu sa stáva, že klient niečo vyžaduje aj o ôsmej večer.

Kým nás prevádzajú po ďalších priestoroch, ktoré sa ukrývajú na vrchných dvoch poschodiach, rozprávajú nám aj o tom, aký je podstatný nielen talent, ale aj osobnosť človeka, ktorý sa uchádza o prácu v Pergamene. Dá sa povedať, že sme všetci naladení na jednej vlne a to je dobre.

Vytvárajú dizajn pre obaly produktov aj obálky kníh

Ako postupujeme hore po schodoch, zaujmú nás vystavené ocenenia, ktoré Pergamen získal. Na prvom poschodí nás už registrujú Juraj Vontorčík a jeho kolega. V ďalších priestoroch sú na poličkách vystavené fľaše Včeloviny a rôznych vín. Niektoré z nich sú už v regáloch obchodov a niektoré ešte len uzrú svetlo sveta. Cez otvorené priestory stúpame vyššie na priestranné podkrovie, kde pracujú ďalší traja grafici. Jeden práve navrhuje polep na auto pre konkrétnu značku vína. „Veľakrát sa totižto práca nekončí len dizajnom etikety a návrhom loga. Pokračuje to vizitkami, taškami, polepmi na auto a podobne, pretože sa vytvára celková identita produktu.“ Za stolom pracuje dokonca aj jeden bývalý študent FMK a takisto má počítač zahltený prácou. Pri preplnenej knižnici sa skrýva tretia grafička, Lívia Lörinczová, ktorá ako jediná z Pergamenu vyštudovala grafický dizajn (pozn. ostatní zakladajúci dizajnéri Pergamenu absolvovali Pedagogickú fakultu v Nitre).

Väčšina z kníh ležiacich v knižnici vďačí svojmu originálnemu obalu práve Pergamenu. „Obálky kníh sú voľnejšia práca, než obaly na produkty. Navrhujeme nielen obálky, ale aj zalomenie vnútorných strán, pričom sa snažíme dodržiavať typografické pravidlá tak, aby sa budúcemu čitateľovi kniha dobre čítala. Existuje viacero „zalamovačských pravidiel a trikov“, o ktorých, žiaľ, mnoho sadzačov knižných textov nevie, čo je škoda.“

Presúvame sa k obrovskému oknu, ktoré bielu miestnosť presvetľuje ešte viac. Tam si všimneme nátlačky obalu na pripravovanú knihu od Mareka Vagoviča, Vlastnou hlavou. Cítime sa ako v zákulisí niečoho veľkého, alebo ako v továrni na nápady a pekný dizajn. To vlastne považujú v Pergamene za najdôležitejšie: „Dôležité je dostať sa k zaujímavej robote a môcť robiť pekný dizajn.“ Keď už viac nechceme vyrušovať pri práci, spravíme si aspoň spoločnú fotku a odchádzame s pocitom, že už nikdy nebudeme kupovať produkty s pekným dizajnom bez znalosti, koľko je za tým tvrdej práce.

Autor: Jana Fridrichová
Foto: Ivana Vyšná

Digiacademy je prvá slovenská platforma poskytujúca online kurzy, ktoré sú postavené na praktických príkladoch. Hlavnou myšlienkou projektu je poskytnúť najnovšie znalosti v oblasti digitálnych technológií – jednoducho a dostupne. Kurzy sú zatiaľ bezplatné, dostupné 24 hodín denne, 7 dní v týždni čo znamená, že klient nie je obmedzený časom.

Technika nepredstavuje žiadne obmedzenia –  kurzy sa dajú absolvovať na počítači, notebooku, tablete ale aj na mobile. Ani jazyk nie je bariérou, pretože všetky videá sú v slovenskom jazyku. Autori by tým chceli osloviť aj staršiu generáciu, pre ktorú býva cudzí jazyk odrádzajúci. V ponuke nájdete kurzy so základmi grafického dizajnu, CSS a HTML či iMovie. Plánované sú aj videá o marketingu a blogovaní.

         

Začalo to cenou  za najkrajšiu študentskú knihu v Česku, neskôr bol iba krôčik k výhre Best of the Best na Red Dot Award v Berlíne. Zrazu o rodákovi z Považskej Bystrice vedeli všetci, a to doslova. Ozvalo sa mu ministerstvo hospodárstva, či by nechcel, aby jeho kniha cestovala až do Milána. Mala byť totiž darom pre hostí slovenského pavilónu na výstave Expo 2015. Nasledovalo veľa ďalších pozvaní, príležitostí  a ponúk. Všetci si Tomáša spájajú najmä s úspešnou knihou AHA. Keďže sme nechceli byť tuctoví, tak sme sa rozhodli nevenovať výhradne profesii. Zameriame sa na Tomášov život ešte pred vydaním knihy. Čo bol, mimochodom, náročný a zároveň odvážny počin, predovšetkým ak ste študent a na tlač potrebujete tridsaťpäť tisíc eur. A navyše – všetky vydavateľská vás odmietnu.

,,Človeka veľmi ovplyvní a posunie ďalej hlavne to, že nemá strach. Ak sa nebojí napríklad vycestovať preč a má otvorenú myseľ .“

Jeho cestovateľské zážitky začali na vysokej škole, keďže každé leto pracoval v inej krajine. Dnes už má pochodený kus sveta. Cestovanie je hlavne o odvahe, potrebné je naučiť sa zvládať aj náročnejšie situácie a vedieť vstrebávať iné kultúry. Jedno z najinšpiratívnejších miest pre Tomáša bol jednoznačne Istanbul. Nielen turecké ornamenty, ale rovnako aj ľudia a kultúra. ,,Slováci často zabúdajú na to, aká je naša kultúra jedinečná. Turci sa vedia predať.“ Treba byť istým spôsobom hrdý na to odkiaľ pochádzate, mať oči otvorené a vnímať kultúru. Každé jedno z miest, ktoré navštívil, ho naučilo niečomu novému a všetky skúsenosti a zážitky, ktoré postupne zbieral, ho nakoniec doviedli až k vydaniu knihy.

,,Slováci často zabúdajú na to, aká je naša kultúra jedinečná.“

,,Slovensko nie sú iba Tatry, kroje a fujary- pre mňa sú to hlavne šikovní ľudia, ktorí pomáhajú zveľaďovať svoje mesto alebo okolie, mladé startupové firmy, úspešní vedci, inovátori a umelci, na ktorých sa často zabúda. Slovensko má vďaka nim veľký potenciál a oni sú dôkazom, že patríme do vyspelej Európy a nemierime späť,“ hovorí. S čistým svedomím môžeme povedať, že Tomáša sprevádza dizajn na každom kroku a je s ním veľmi spätý. ,,Každé rozhodnutie, ktoré v živote spravíme, nás formuje a ja som dnes rád za svoje rozhodnutia. Či už ide o to nebáť sa vydať knihu a nevzdávať sa alebo mať ešte väčšiu odvahu na to vydať aj pokračovanie.“ My sa na pokračovanie knihy už veľmi tešíme.

Autor: Annamária Borisová
Foto: archív Tomáša Kompaníka

Maroš Hamorský, Matúš Hliboký, Marek Lenčucha, Branislav Macko, Roman Majerský, Marek Surovec. Toto sú mená našich spolužiakov, ktorí od minulého leta pripravujú projekt DOSKA. Myšlienka študentskej súťaže sa zrodila v hlave Maroša Hamorského niekedy v apríli minulého roka. Keďže na Slovensku už existuje pár podobných projektov a chalani nechceli iba kopírovať už zaužívané systémy, hľadali niečo nové, čím by sa odlíšili. Tak vznikol unikátny koncept „battle system“, ktorý celú súťaž zatraktívnil a priniesol jej dynamickosť. Mareka Surovca sme sa opýtali, čo bolo pri príprave projektu zložité: „Začiatky boli veľmi komplikované, nakoľko sme začínali v lete, keď sme boli porozliezaní po celom Slovensku a tak všetky brainstormy a celkovo komunikácia prebiehali zväčša na internete – ako sa na online súťaž patrí. Komplikovaná bola aj tvorba corporate identity, za ktorú sa musíme poďakovať najmä Marekovi Lenčuchovi, ktorý odviedol úžasnú prácu. Bol trpezlivý, zniesol naše námietky, tlak času a vytvoril niečo, čo je veľmi pekné a vystihuje podstatu Dosky a ďalej samozrejme zháňanie hlavného partnera a čakanie. Vždy, keď sme ohlasovali nový krok súťaže, boli sme plní očakávania a nervozity. Vyjde to? Nevyjde? Príjmu to? Bude to úspešné? – To boli pre nás skúšky.“

Kto súťaží?
Registrácia súťaže bola spustená 1. 2. a za tri minúty tridsaťštyri sekúnd sa zaregistroval maximálny počet súťažiacich. Súťažiaci sa prihlasovali ako dvojice zložené s copywritera a grafika. Počet tímov bol obmedzený na 32 najrýchlejšie sa zaregistrovaných. Podmienkou prihlásenia bolo štúdium na vysokej škole, slovenské občianstvo a najviac 26 rokov dosiahnutých v deň registrácie.

Kto vyhráva?
Jedinečnosť súťaže je v systéme súťaženia. Každý tím bojuje o postup do ďalšieho kola iba s jedným tímom. Súťaží sa v piatich kolách. Do prvého kola, ktoré bolo spustené 2. 3. bolo nasadených 32 tímov, do druhého kola, ktorého úlohou je facebook aplikácia postúpila polovica nasadených, do kola tretieho sa zapája osem tímov, ktoré pripravujú mobilnú aplikácii. Štyri tímy, ktoré sa prepracovali do semifinále si zmerajú sily v zadaní microsite a vo finálovom kole budú dva tímy súperiť v príprave komplexnej online kampane. Podmienkou na splnenie zadaní jednotlivých kôl je zaslanie grafického návrhu a explikácie, nevyžaduje sa plná funkčnosť, dôležitý je nápad.
Kto rozhoduje?
O postupe jednotlivých tímov rozhoduje fundovaná porota v zložení: Radovan Grežo (MUW;Digital), Michal Pastier (Zaraguza Digital), Jaro Zacko (Triad Advertising), Samuel Bednár (Vaculík Advertising), Jord Nikov (Digitask), Peter Šebo (Zoznam.sk) a Marek Bobula (Zoznam.sk). Porotcovia hodnotia anonymné práce bodmi a slúžia na rozhodnutie o postupe z konkrétneho kola. Spoluprácu s porotcami si organizátori pochvaľujú, nakoľko sa s nimi už poznajú osobnejšie. Jedná sa o mladých ľudí, ktorých teší podporovať mladé talenty. Za rovnako ústretovú považujú aj spoluprácu s partnermi, ktorých zapojiť do projektu bolo o čosi zložitejšie ako s porotcami, no po ich súhlase s projektom odsúhlasili ceny, o ktorých organizátori nesnívali.
Láka hlavná cena aj „cena útechy“
Motivácia nie len zúčastniť sa, ale aj súťaž vyhrať je veľká. Tím, ktorý sa umiesti v súťaži Doska na prvom mieste vyhráva zrealizovanie výhernej kampane a poskytnutie mediálneho priestoru od spoločnosti Zoznam.sk v hodnote 20 000€, dvakrát iPhone 4 a možnosť vybrať si stáž v jednej z partnerských agentúr (Digitask, MUW; Digital, Triad Advertising, Vaculik Advertising, Zaraguza Digital) alebo v Zoznam.sk. Pre tím, ktorý sa v súťaži umiestni na druhom mieste organizátori pripravili 100€ poukážku na nákup kníh v kníhkupectve Martinus a taktiež možnosť zvoliť si stáž v jednej z agentúr. Hlavným partnerom súťaže je Zoznam.sk a odbornú garanciu má na starosti Asociácia digitálnych marketingových agentúr. Vyhrať môže iba jeden tím, všetky tímy a priaznivcov Dosky poteší afterparty, ktorá sa bude konať po ukončení všetkých súťažných kôl. Marek hovorí: „Afterparty sa bude konať ani nie 24 hodín po ukončení posledného kola 1. 4. v bratislavskom podniku K.C. Dunaj. Program oficiálne začína o 17 hodine. Vyhlásime výsledky súťaže, odovzdáme ceny a potom sa začne oslavovať víťazstvo alebo zapíjať prehra. Pozvaní sú všetci partneri súťaže, súťažiaci a ich priatelia či fanúšikovia. Budeme radi, ak príde čo najviac ľudí, ktorí sa môžu spoznať, podebatovať pri pivku. Samozrejme môžu osloviť aj realizačný tím, ktorý sa afterparty, žiaľ, zúčastní bez mojej prítomnosti, a nadať organizátorom za prebdené noci alebo si jednoducho v uvoľnenej atmosfére užiť Doska game over party a zrelaxovať po skúšaní svojich schopností.“
Budúcnosť s otáznikom
Jednoznačnej odpovede na otázku, či sa súťaž na budúci rok dočká pokračovania, sme sa od organizátorov nedočkali. Nebránia sa takejto myšlienke, ale tiež nechcú predbiehať. Všetko závisí od toho, ako dopadne aktuálny nultý ročník súťaže a aké budú ohlasy. Pokračovať v tradícií Dosky a objavovania nových talentov by sa potešili. A čo súťaž priniesla samotným organizátorom? „Realizácia Dosky nám priniesla mnohé – vrásky na čele (smiech). Teraz vážne, priniesla nám mnohé skúsenosti, rozhľad, známosti, nové možnosti, otvorila poniektorým oči, ukázala smer, ktorým sa chceme uberať. Je to niečo, čo sme vytvorili a začína žiť. Súťaž nám priniesla hlavne skutočne pozitívne pocity a každým dňom prináša mnohé nové. Je to náš prvý spoločný projekt a určite v každom z nás niečo zanechal,“ hovorí Marek.