Závislú osobu môžu diagnostikovať len psychiatri. Tí však pracujú na hranici svojich možností, a tak sú užívatelia drog odsúdení vyhľadávať pomoc inde. Práve preto existujú klasifikovaní sociálni pracovníci, ktorí za každých okolností zachovávajú ich anonymitu. Nemusia sa báť prílišnej pozornosti či prezradenia. V dnešnej epizóde Podcasttu sa dozviete, že sociálny pracovník nepomáha len drogovo závislým, ale aj ostatným, „obyčajným ľuďom”.

S Pavlom Vančom sme sa rozprávali:

• o tom, čo Združenie STORM je,
• ako sa o nich užívatelia drog dozvedia,
• čo klientom ponúkajú,
• ako rieši vlastnú psychohygienu,
• či v ich sfére existujú dobrovoľníci a mnoho ďalšieho.

Rozhodnutie súdu v spoločnosti opäť vyvoláva otázky ohľadom právneho poriadku v našom štáte. Chceme žiť v krajine, kde si za usmrtenie cudzieho človeka odpykáme menší trest, než za to, že si s kamarátmi dáme jedného “jointa”? 

Z úst politikov bežne počúvame, že násilie nesmie mať v našej spoločnosti miesto. Alkohol sa však natoľko stal súčasťou našej kultúry, že po desaťročia na jeho konzumáciu prihliada aj náš právny systém. Požitie alkoholu sa v ňom totiž berie ako poľahčujúca okolnosť. Je to však práve alkohol, ktorý je častokrát spúšťačom násilia. 

Je neprípustné, aby Jozef Šípoš – otec dvoch detí, ktorý nikomu fyzicky neublížil a nikoho nezabil, mal stráviť ďalších dvadsať rokov v slovenských väzniciach len kvôli tomu, že mu polícia zadržala v jeho byte marihuanu. Tú podľa vlastných slov využíval na výrobu konopných mastí pre chorých ľudí. 

Juraj Hossua niekoľkokrát oľutoval svoj skutok a počas svojho pobytu v cele preukazoval slušné správanie. Práve to mu najviac dopomohlo k podmienečnému prepusteniu. Život mladému Filipíncovi ale Hossuovo príkladé správanie vo väzení už nevráti. 

Útočník bude mať už nepochybne navždy poškvrnený život touto hrôzostrašnou udalosťou a jej následky si vo svojom duševnom zdraví ponesie dokonca života. Ako sám tvrdí, verí, že jeho prípad je ponaučením pre všetkých, ktorí sa pri konzumácii alkoholu nevedia ovládať a mieni šíriť osvetu ohľadom škodlivých účinkov alkoholu.

Jeho počínanie možno bude mať v budúcnosti pozitívny vplyv na to, aby sa podobným prípadom predchádzalo. Bolo to však za tú najvyššiu cenu. Zároveň jeho prípad poukazuje na to, v akom systéme žijeme. Voči zabitiu je náš súdny systém viac ústretový, než voči pestovateľom či konzumentom marihuany, ktorí nikomu neubližujú. 

Začnime nasledovať vzorec Holandska

Nejeden ľudský život vyhasol na základe agresivity spôsobenej alkoholom. Ďalšie životy však môžu byť zmarené vo väzení kvôli tomu, že Slovensko si stále zachováva konzervatívnu tvár a voči marihuane je naďalej mimoriadne skeptické. Aj keď môže mať viacero pozitívnych vplyvov.

Kedy sa kompetentní na najvyšších miestach spamätajú a začnú nasledovať vzorec Holandska? Krajina Beneluxu prešla ešte v roku 2004 k benevolentnejšej drogovej politike, marihuanu je vďaka nej v krajine tulipánov konzumovať povolené. Holandsko sa odvtedy namiesto zvyšovania, naopak, pravidelne stretáva s poklesom kriminality. Okrem toho prihliada na väčšiu edukáciu a rehabilitáciu (liečenie) spojenú s návykovými látkami.

Holandsko už roky ukazuje dobrý príklad toho, ako pracovať s touto problematikou. Slovensko však do takého vyspelého rozmeru zdá sa ešte nedorástlo. Rozhodne však nemôžeme mávnuť rukou nad tým, že za vraždu (hoc nechcenú) si bude páchateľ odpykávať menší trest, než za pestovanie alebo konzumovanie marihuany. Takáto krajina nie je spravodlivá.

Adventure seekers a študenti chémie

Užívanie drog prináša nové pocity, podnety, zážitky. Po drogách preto siahajú aj vysokoškoláci či nadpriemerne inteligentná mládež. ,,To sú práve takzvaní novelty seekers alebo adventure seekers, ktorí hľadajú niečo nové. V iných európskych krajinách sa robili prieskumy, na základe ktorých možno povedať, že ľudia, ktorí sú veľmi bystrí či tvoriví, častejšie skúšajú drogy. Hľadajú nové podnety, zaujímajú sa o svet a skúmajú ho. Povedia si: Prečo by sme to neskúsili.“ Oblasť umenia a médií je z tohto pohľadu rizikovou oblasťou. ,,Tam ešte navyše zohráva úlohu stimulácia. Droga môže zvýšiť pohotovosť alebo reakčný čas u moderátora, ktorý ide naživo. Navyše, po užití napríklad pervitínu, metamfetamínu alebo kokaínu majú veľmi dobrý asociačný prísun a nápady. To môže využiť herec, keď ide už dvadsiatykrát hrať v divadle tú istú rolu a má nejaké problémy so sústredením sa, napríklad kvôli depresii.“

,,Droga môže zvýšiť pohotovosť alebo reakčný čas u moderátora, ktorý ide naživo.”

Pri rizikových oblastiach asi každému napadne, či náhodou študenti chémie nemajú vyššiu náchylnosť na užívanie drog, keďže si ich mnohokrát dokážu aj sami vyrobiť. ,,Áno, mali sme tu aj takého. A niektorí dokonca už idú študovať chémiu s tým, že už sú užívateľmi drog, majú vybudovanú závislosť a idú na takú vysokú školu, lebo ich to baví, drogy sú ich vášňou.“

Aký podiel majú médiá?

Keďže na Slovensku nie je požívanie drog legálne, zo zákona o reklame sa na propagáciu drog vzťahuje jedna zo všeobecných požiadaviek na reklamu, ktorou je, že reklama nesmie prezentovať produkty, ktorých výroba, predaj, poskytovanie alebo používanie je zakázané. Reklama samotná možno má isté právne mantinely, no čo také zobrazovanie celebrít v médiách? Niekedy je naozaj náročné odhadnúť, či je daná hviezdička pod vplyvom alkoholu alebo drog. A to môže mať vplyv na vnímanie návykových látok mladistvými. Veď kto sú ich najväčšie vzory v tínedžerskom veku? Rodičia asi nie. Česť výnimkám.

,,Oblasť umenia a médií je rizikovou oblasťou.”

Ľubomír Okruhlica súhlasí s tým, že médiá môžu mať vplyv na to, ako mladí drogy vnímajú. ,,Dnes sadosť propagujú úmrtia celebrít, hlavne spevákov, takže mladí vedia, že je to nebezpečné. Lenže keď je ten človek stále populárny, oni si povedia: No tak a čo, veď to je štýl života, veď to patrí k tomu, aby som sa stala alebo stal populárnym. V tínedžerskom období je takéto správanie typické. Keď vidia, že títo ľudia sú slávni a je o nich známe, že užívajú drogy a že žijú, tak si to spočítajú a povedia si, že niekomu sa možno stane, že sa predávkuje, ale že však niekoho aj zrazí auto, keď má 16, 17 rokov, takže prečo akurát on by mal tak dopadnúť. Tá informácia z médií by mala ísť v tejto súvislosti vždy s negatívnym posolstvom.“

Drogy ako životný štýl

Užívanie drog sa nestáva životným štýlom len pre rockerov či slávnych hercov. Koľký z vás si dávajú každý piatok jointa na odreagovanie sa? ,,Sú ľudia, ktorí jednoducho chcú brať drogy, patrí to k ich životnému štýlu. Ale je typické, že dosť často k nám potom prichádzajú tridsiatnici, ktorí sa v živote neliečili a sú roky závislí. Ja sa ich vždy pýtam, prečo sa rozhodli, že už nechcú tak pokračovať. Hovoria, že im to už nič vnútorne nedáva, žiadne pocity, zážitky, že je to nuda a dokola stále to isté. Všetci ich rovesníci už majú rodinu a prácu a oni sa cítia akoby zakonzervovaní v tom veku, keď sa rozbehli s drogami, to mohli byť tak 16, 17 a teraz sú 29-30- roční.“

Typický prípad Amy Winehouse

Sú aj takí, ktorí dokážu prestať sami. Dokonca aj keď už berú tvrdé drogy. ,,Je to strašne vzácne. Pamätám si jednu pacientku, ktorá bola zdravotná sestra a pichala si heroín. Zo dňa na deň prestala, ale asi na 4.-5. deň prišla s tým, že má ukrutné bolesti, abstinenčné príznaky.“ Pre mladých na Slovensku je najdostupnejšia marihuana, pretože je lacná a dá sa ľahko vypestovať. Navyše nehrozí riziko smrteľného predávkovania sa. Ak pravidelne beriete marihuanu, možno si hovoríte, že s tým kedykoľvek dokážete prestať, no veľmi často sa stáva, že keď je telo zvyknuté na prísun určitých látok, bude si pýtať náhradu. ,,Veľa z tých, ktorí sú závislí od marihuany vo veku 18 – 20 rokov skončia sami, ale vo vyššej miere ako iní bežní ľudia prechádzajú na závislosť od alkoholu. Tam je taký switch, takáto častá zmena.“ To bol príklad Amy Winehouse, ktorá dokázala prestať s užívaním tvrdých drog. ,,To bol úplne typický prípad. Všetci si mysleli, že sa predávkovala drogami, ale pitva ukázala, že to bol čisto len alkohol. Ja som to čakal, ona bola práve ten príklad, že prestala s drogami, snažila sa abstinovať a začala to nahrádzať alkoholom, ale zase až v takej miere, že ulietala v alkohole.“

Nové trendy

Kombináciu drog s alkoholom možno považovať za nový trend v oblasti užívania drog. ,,Heroínová epidémia už prešla, to už dnes berú len ľudia, korí sú vylúčení zo spoločnosti, to je považované, s prepáčením, za shit, ale pri pervitíne, ktorý už medzi užívateľmi dosť letí a aj pri marihuane je dosť častá kombinácia s alkoholom. Ilegálne drogy sa kombinujú s alkoholom a je dosť ťažké sa z toho dostať.“

,,Sú ľudia, ktorí jednoducho chcú brať drogy.”

Iným problémom sú nové syntetické drogy. ,,Pokiaľ to nezakážu na základe nejakého výskumu, tak ich môžu ďalej vyrábať. Mnohé z takzvaných nových psychoaktívnych látok vôbec nevyvolávajú závislosť, ale sú silne toxické a človek sa môže otráviť.“

Žalobaba žaluje, život ti zachraňuje

Ak máte vo svojom okolí kamaráta, ktorý má problémy s drogami a chcete mu pomôcť, možno by ste mali zájsť za jeho rodičmi. Príde vám to ako zrada? Ten človek vám predsa verí a nechcete mu narobiť problémy… Odborník potvrdzuje, že práve toto môže byť riešením. ,,Niekoľko ľudí sa k nám prišlo liečiť tak, že kamarát alebo kamarátka to povedali rodičom. Sú to mladí ľudia vo veku od 16 približne do 20 rokov, ktorí žijú s rodičmi. Mnohí sú radi, keď sa to rodičia dozvedia, lebo ten človek sám toho nie je schopný, ale keď to povie kamarát, ktorý sa s nimi spojí bez vedomia toho užívateľa, tak oni sú radi, že už sa to vie a chcú sa z toho dostať von.“

,,Mnohí sú radi, keď sa to rodičia dozvedia.”

Mladí ľudia však často majú z liečenia strach a prinútiť ich ísť na liečenie nie je vôbec jednoduché. ,,Svoju rolu zohráva hanba alebo obava, že budú mať niekde v dokumentácii, že mali problémy s drogami. Veľmi často je tam navonok deklarovaný záujem, ale skutočne nechcú isť, necítia sa takí zničení a myslia si, že oni nie sú závislí, že to majú pod kontrolou a niekto ich núti len preto, že je to ilegálne. Faktom je, že mnohí sa obávajú aj kvôli abstinenčným príznakom.“ Áno, také sú drogy svine. Podľahnete im ľahko, no cesta von býva náročná a tŕnistá. Vždy tu však nejaká je a s pomocou to ide ľahšie.

Legalizácia – áno čo nie?

Vyplývajúc zo svojej pracovnej pozície nemôže byť pán doktor Okruhlica za legalizáciu marihuany. ,,Legalizáciou by to bolo psychologicky dostupnejšie, lebo by opadla obava, že budú mať zápis v registri trestov a mnoho komplikácií na dlhé roky. A čím je niečo dostupnejšie, tým je vyššie riziko, že by to užívalo omnoho viac ľudí. Došlo by k nárastu užívateľov a tým pádom aj k nárastu pravidelných užívateľov a zdravotných problémov. Lebo keď sa z tých, ktorí to skúsia, stane 5 % alebo 10 % závislých, tak absolútne množstvo by legalizáciou bolo oveľa väčšie.“ Čo sa ale týka medicínskej marihuany, už to tak striktne nevidí. ,,Ale muselo by byť preukázané, na čo je účinná a na čo pomáha. Keby sa zistilo, že pri niektorých problémoch skutočne pomáha a neexistuje nenávyková náhrada vo forme lieku, tak prečo nie, veď sa používa aj morfín, ktorý sa podáva pri tých najťažších bolestivých stavoch a pomáha množstvu ľudí.“

Každý rok sa príde liečiť 30-40 mladých pod 18 rokov

Štatistiky počtu mladých, ktorí majú problémy s drogami nie sú presné. ,,Sú to len odhady, presne sa to nikdy nebude vedieť, pretože sa to zo dňa na deň mení. Ale keď berieme do úvahy ilegálne látky, kde patrí marihuana, tak takmer každý druhý mal niekedy v živote skúsenosť s drogami a až 40 % mladých skúsilo práve marihuanu. Faktom ale je, že takých, ktorí by pokračovali v tom užívaní a museli by vyhľadať pomoc alebo majú nejaké vážne problémy, je málo. Väčšinou to bolo len experimentovanie.“ Kritériá prieskumov sa za posledné roky zmenili. ,,Dnes sa v európskom formáte hovorí o tzv. problémových užívateľoch. Kedysi tam boli injekční užívatelia a teraz tam zaradili napríklad aj závislých od marihuany, čo rozhodne je pre nich problém, aj keď teda nehrozí úmrtie ani prenos infekcie. Ale problém majú so závislosťou. A tých je, nie je to len môj odhad, tak do 15-30 000, čo majú problémy na Slovensku. Tie odhady sa vzťahujú na takých, ktorí v priebehu posledného roku mali problém, nie že si za uplynulých 12 mesiacov raz alebo dvakrát potiahli z jointu, ale na takých, ktorí v poslednom roku mali problém s marihuanou, s pervitínom, s heroínom.“ Podľa prieskumov nie je veľa mladých, ktorí by mali problémy s drogami. ,,Mladých, ktorí by prišli s tým, že sa potrebujú a chcú liečiť, je relatívne málo. Bolo ich viac v období heroínovej epidémie, lebo tá veľmi rýchlo vyvolala silné telesné abstinenčné príznaky, čiže to donútilo tých ľudí prísť, neboli schopní sami prestať. Teraz, keď je mix rôznych látok a maloopijátov a nie sú abstinenčné príznaky takého typu, to trvá veľmi dlho, kým niekto príde k nám. Ľudí pod 18 rokov, ktorí by sa liečili, sa dá napočítať za Slovensko niekoľko desiatok. Každý rok ich príde približne 30 – 40. Ale gro tvoria potom 24 roční a starší, a to sú potom vlastne tí, ktorí aj v tých 16,17 boli závislí,“ uzatvára Okruhlica.