Od 1. júla sa dvíhali ceny študentských domovov, bytov, potravín a ako keby to nestačilo, študenti sa možno zase nebudú v škole ani vidieť. Niektoré ceny vyskočili oproti minulému školskému roku skoro dvojnásobne.

To najmä kvôli energetickej kríze, ktorá začína ovládať svetové hospodárstvo. Financie na energie aktuálne chýbajú aj v školách. Prichádza pre študentov po pandémii ďalšie nešťastie?

Slovenská rektorská konferencia upozornila na hroziaci kolaps vysokých škôl, ktorý môže nastať v dôsledku energetickej krízy. Takýto kolaps je viac než pravdepodobný, pretože vo vláde sa skôr riešia hádky medzi jednotlivými predstaviteľmi a osobnostné spory ako stav krajiny, ktorá sa pred očami občanov rozpadá.

Z toho nám teda vyplýva otázka, či budú žiaci v zime chodiť do školy, znova sa vráti online vyučovanie alebo dokonca či sa bude vôbec učiť. Pribúdajú aj ďalšie otázniky. Ako to bude s učiteľmi? A čo doktorandské štúdium?

TASR informovala, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky uvoľnilo 19. septembra 30 miliónov eur pre regionálne školy ako kompenzáciu za energie. Tu nasledovala ďalšia otázka – kde sú vysoké školy?

Po viacerých žiadostiach vysokých škôl Ministerstvo financií školám vyhovelo a 30. septembra uvoľnilo približne 17 miliónov eur pre verejné vysoké školy. Táto finančná kompenzácia by mala postačovať, avšak či aj naozaj bude je otázne. Pokiaľ nie, Slovenská rektorská konferencia oznámila, že školy sa 17. novembra zatvoria.

Vláda uvažuje nad mnohými možnosťami, ako bude fungovať školstvo počas energetickej krízy. Online výučba každý piatok, predĺženie zimných prázdnin o dva týždne alebo celé vyučovanie v online prostredí.

Možností, ktoré predstavili členovia vlády je mnoho, ale o týchto sa hovorí najviac. Vysoké školy a univerzity chcú pre študentov iný život a mnohé z nich sa zapojili do protestov proti týmto opatreniam.

Zároveň je jasné, že online vyučovanie počas pandémie nebolo ani zďaleka ideálne. Prezenčné hodiny sa nahradiť nedajú a nedostatky školy cez počítač sa podpísali na psychickom zdraví študentov.

World Health Organization v marci tohto roku podala informáciu o náraste depresií a úzkostí počas vyčíňania koronavírusu až o 25 %. Do skupiny najviac postihnutých patria vo veľkej väčšine ľudia od veku 14 až 25 rokov. Je to práve kvôli online výučbe a obmedzenému školskému životu.

Organizácia týmto chcela varovať jednotlivé krajiny, aby posilnili služby na podporu duševného zdravia. Pokiaľ vláda nezakročí a nezačne venovať viac času školstvu, tak bude skutočne potrebné riešiť vo veľkom. Zbytočné hádky vo vláde a v parlamente nám určite nepomôžu.

Ako bude školstvo počas energetickej krízy v zime vyzerať ešte nevie nikto jasne povedať. Všetci dúfame, že sa dá situácia (a najmä vláda) dokopy a nájde sa rozumný spôsob, ako tento problém vyriešiť.

Predovšetkým preto, aby mohli žiaci a študenti všetkých škôl navštevovať školu osobne. A rovnako, aby neboli obratí o ich školské životy ako to bolo počas posledných dvoch rokov.

Súčasný predseda Národnej rady Slovenskej republiky a šéf strany Sme rodina Boris Kollár sa v relácií televízie Markíza Na telo vyjadril, že vláda musí v aktuálnej energetickej kríze pristúpiť ku krokom ako tvrdé stropovanie cien a pokojne aj zoštátnenie elektrární.

Energetický analytik Ján Pišta uviedol, že v zákone, ktorý bol v rámci tohto opatrenia schválený sa nehovorí o zoštátnení celého podniku.

Sformulovali tam možnosti, ktoré vláde umožnia prikázať Slovenským elektrárňam alebo aj iným výrobcom dodávať elektrinu konkrétnym skupinám odberateľov. V konečnom dôsledku nejde o zoštátnenie celej firmy, ale elektriny ako produktu.

„Taktiež sa tam uvádza aj to, že vláda by mala vykompenzovať prípadné straty firmám, ktorým vo vyššom hospodárskom záujme vydá takéto pokyny,” hovorí energetický analytik.

Podľa jeho slov to však znamená aj nájsť zdroje na kompenzáciu strát a vtedy môžu nastať veľké problémy. “Ak by k tomuto došlo, straty by boli obrovské,” uzatvoril.

Netreba naletieť ľahkým riešeniam

Slovenské elektrárne podľa slov Borisa Kollára vyrábajú elektrinu v priemere za 40 až 45 euro za Megawatt. „Nie je mysliteľné, že naše elektrárne túto energiu vyrobia za 45 eur, predajú za 60 eur a niekto to kúpi a obratom nám to predá naspäť za 900 eur,” uviedol v diskusnej relácií Na telo.

Výrobcovia elektriny však nečakajú, kým prídu odberatelia a pýtajú od nich elektrinu. Podľa slov energetického analytika Pištu vypredávajú svoju produkciu na niekoľko rokov dopredu.

Dôvodom je, aby rozložili riziko v čase aj v objeme. Slovenské elektrárne teda elektrinu na rok 2023 predávali už v roku 2019 až 2020, keď ceny boli ešte pomerne nízke.

„Existujú odberatelia, ktorí využili tie nízke ceny pred dvomi rokmi a kúpili si elektrinu do budúcich rokov a tí majú teraz cenu už nakúpenej elektriny oveľa nižšiu než je aktuálna cena na burze,” priblížil Pišta.

Tvrdí však, že to nevyužili všetci a problém vzniká práve v tom, že je tu možno polovica firiem, štátnej správy či malých podnikov, ktoré ešte nemajú nakúpené nič a musia to kupovať teraz.

„Z toho potom vzniká doslova optický klam, že Slovenské elektrárne majú nízke výrobné náklady a všetko to predali do zahraničia za lacno a teraz si to musíme z toho kupovať za draho,” podotkol.

Nepoučili sme sa z histórie?

„Keď počujem slovo znárodnenie, tak si vždy spomeniem na rok 1948 a na prvého česko-slovenského komunistického prezidenta Klementa Gottwalda. Ten o tom často hovoril a nakoniec to aj zrealizoval. Tých 40 rokov nebolo veľmi šťastných. Všetci dobre vieme, kam nás to priviedlo,” povedal Pišta pre podcast denníka SME -Index.

Priblížil, že jedným z dôsledkov, ktorý si Slovensko odnieslo z týchto čias je napríklad to, že nemáme diverzifikované zdroje plynu a aktuálne na to doplácame.

Podľa jeho slov to Slovensku spôsobili dlhé roky, kedy ekonomické zameranie bolo len na východ. „Dôsledkom tých našich 40-tich rokov je teda to, že sme zostali v takmer všetkých druhoch energie závislí na Rusku, čoho náprava je teraz veľmi komplikovaná a drahá,” uviedol.

Obmedzovanie importu a exportu by bola len cesta do pekla

Zoštátnenie elektrární by podľa Pištu mohlo do veľkej miery ovplyvniť aj investorov, ktorých tu na Slovensku máme, ale aj tých, ktorí by chceli prísť. „Pokiaľ by sme nevedeli zabezpečiť novým investorom dostatok elektriny napríklad aj zo zahraničia, čo dokážeme vďaka trhu, tak by sem neprichádzali,” doplnil.

Automobilový priemysel podľa jeho slov zamestnáva veľké množstvo ľudí a podieľa sa na HDP. Mnohé dane a príjmy tečú do štátu práve z tohto sektoru a toto všetko by vysychalo.

Ľudia by prišli o prácu a štát zas o peniaze a zdroje. „Ak stratíme investora, tak je to doslova katastrofa, ale naopak v prípade, keď nejakého získame, je to pre nás víťazstvo, pretože toto všetko sú veci, na ktoré to má vplyv,” podotkol.

Ak stratíme investora, tak je to doslova katastrofa

Hrozbou by mohol byť aj domino efekt v rámci členských štátov Európskej únie. Pišta uvádza, že v prípade, kedy by sa začali krajiny izolovať a jednoducho by si povedali, že znížia kapacitu, aby znížili aj toky energie cez hranice, by mohli spôsobiť mnohým iným krajinám veľmi nepríjemné chvíle.

„Obmedzovanie importov a exportov by bola len cesta do pekla,” doplnil. Takže v prípade, kedy by Slovensko nevyviezlo elektrinu a zakázali by sme export, by sme si v aktuálnej situácií prilepšili. Mohla by však nastať situácia, kedy by sme potrebovali niečo doviesť a to by bol opäť veľký problém. „Je to také krátkozraké riešenie,” poznamenal.

Má vôbec Slovensko financie na znárodnenie elektrární?

Na základe oficiálnej webovej stránky Slovenské Elektrárne a.s. sú vlastníkmi akcií Slovenských elektrární Slovenská republika s podielom 34 % a spoločnosť Slovak Power Holding (SPH) s podielom 66 %. Štát je teda len menšinovým vlastníkom.

Pišta podotkol, že štátna kasa na zoštátnenie Slovenských elektrární nemá v rozpočte peniaze. Ak nejaký politik príde s tým, že ich chce znárodniť, je to vlastne akt proti medzinárodnému právu. Vlastníci budú samozrejme brániť a budú si pýtať kompenzáciu vo výške, na ktorú teraz štát nemá.

„V prípade, že by na tento krok došlo a medzinárodné súdy by slovenskej vláde prikázali tieto kompenzácie zaplatiť, tak tie prostriedky bude musieť niekde nájsť,” priblížil. Štát by sa podľa neho mohol dostať do zlého investičného ratingu. To by mohlo znamenať, že by si potom nedokázal požičať na investičných trhoch. „Toto by mohlo štát dostať do bankrotu.”

Izolovať sa od Európy nemá zmysel

„Keby sa tu presadil ekonomický nacionalizmus a prestali by sme spolupracovať a navzájom si zdieľať prostriedky, tak by potom začali vznikať ďalšie železné opony,” hovorí Pišta.

Podľa jeho slov by sa krajiny, ktoré sú na tom lepšie mohli taktiež začať izolovať. Sme závislí od bohatších krajín a ich zdrojov. Podľa analytika sa to prejavuje napríklad aj pri eurofondoch, kde dostávame dodatočné prostriedky a využívať ich na rozvoj krajiny

„O tieto výhody by sme mohli prísť a ostali by sme sami, zamknutí vo vlastnej biede a chudobe,” hovorí. Na solidaritu sme podľa jeho slov odkázaní, ale na druhú stranu aj bohatšie krajiny profitujú z toho, že ich susedia na tom nie sú až tak zle. Nemusia napríklad riešiť rôzne utečenecké vlny. „Nabehli sme na vysokú mieru vzájomnej práce a solidarity a teraz to prerušiť by nebolo dobré pre nikoho,” tvrdí.

Solidarita je namieste

Minister hospodárstva Hirman pre Denník SME nedávno uviedol, že Slovensko by z modelu Európskej komisie neprofitovalo. Model navrhuje vybrať nadmerné zisky výrobcov elektriny z neplynových zdrojov.

Za prijateľnejšie riešenie pokladá vytvorenie celoeurópskeho kompenzačného mechanizmu. „Získané peniaze by sa zhromažďovali v spoločnom fonde a na základe prepočtu by sa prerozdeľovali medzi jednotlivé štáty,” hovorí.

Analytik Pišta zdôraznil, že Európska komisia už vydala smernicu, ako majú tieto opatrenia fungovať. Tento mechanizmus prerozdeľovania tam však nie je.

Ostali by sme sami, zamknutí vo vlastnej biede a chudobe

Podľa jeho slov stanovili, akým spôsobom a z čoho sa majú prostriedky vybrať a na čo sa môžu použiť. To, že by to išlo do nejakého spoločného fondu sa tam nespomína. Tým pádom sa to podľa neho v tomto opatrení pravdepodobne nedá zmeniť.

Mohli by nás zachrániť eurofondy? Ján Pišta tvrdí, že je to reálne. Avšak, je treba urobiť formálnu úpravu v Európskej legislatíve. Potom by sa dali využiť aj na iné účely.

Slovensko je vlastne takou výnimkou v rámci Európy. Slovensko eurofondy nevyčerpalo kvôli rôznym problémom, kým ostatné krajiny áno.

„Mohli by to byť približne 3 až 4 miliardy eur, ktoré by sa dali čerpať a stačilo by to na kompenzáciu všetkých domácností, štátnej správy, malých podnikov, škôl a iných kritických inštitúcií,” priblížil. Avšak pre veľké podniky a firmy by to podľa neho bohužiaľ už nestačilo. Pre nich je treba hľadať ďalšie zdroje.

Počas rozhovoru s majiteľom Cervezy Petrom Hečkom je v podniku v obedňajších hodinách prázdno. Obľúbený trnavský bar sa začína zapĺňať až podvečer, počas tzv. „happy hour“.

V prevádzke spravili niekoľko krokov na šetrenie energií. Jednými z nich sú napríklad posunutie otváracích hodín, vypínanie strojov na noc či zníženie ventilácie, kým neprídu zákazníci. „Okrem toho prechádzame na kúrenie elektrinou, keďže kúriť plynom by bolo túto zimu neúnosné. Vylobovali sme si čo najnižšiu cenu a uvidíme, čo bude v novom roku,” približuje Hečko.

K šetreniu energií pristúpila aj kaviareň Leháro v centre Trnavy. Majiteľka Slavomíra Selnekovičová hovorí, že okrem svietenia úspornými žiarovkami sa snažia na jeseň a zimu viac používať sviečky, ktoré v podniku dotvárajú príjemnú atmosféru.

Najbližšie mesiace ukážu, ako veľmi sa nás kríza dotkla.

„Pevne veríme, že aj túto skúšku zvládneme a nebudeme nútení zatvoriť. Nad ďalšími krokmi sme zatiaľ neuvažovali,” dopĺňa s tým, že čakajú, ako sa situácia vyvinie.

Zákazníci budú musieť siahnuť hlbšie do vrecka

Študentské podniky sú vyhľadávané aj vďaka nízkym cenám. „Ak má bar, ako napríklad Cerveza, nastavené nízke marže, je ťažšie zvyšovať sumy priamo úmerne k rastu cien energií. Náš koncept tak stráca na význame,” opisuje Peter Hečko.

Drahšie faktúry nemajú len za energie, ktoré sa im oproti vlaňajšku zdvihli trojnásobne, ale aj za dodávky tovaru. Ľudia si preto síce budú musieť priplatiť, ale v konečných sumách sa odrazí len tento faktor, teda ceny veľkoskladov. „Berieme to tak, že je to naša strata,” dodáva.

Zdražovať začali aj v Leháru. „Súčasnú neľahkú situáciu je cítiť všade, či už v domácnostiach alebo vo firmách. Avšak, ešte len najbližšie mesiace ukážu, ako veľmi sa nás kríza dotkla,” hovorí Selnekovičová.  

Podá vláda pomocnú ruku?

Po skúsenostiach z vlaňajších rokov, kedy tu fungovanie diktoval koronavírus a kompenzácia štátu bola slabá alebo dokonca žiadna, Peter Hečko z Cervezy hovorí: „Pomoc od vlády už ani nečakám. Náš podnik dostal za celé covidové obdobie 1380 eur. Tisíctristo osemdesiat eur.”

Verí, že po zvládnutí zatvoreného podniku utiahnu aj energetickú krízu. „Toto obdobie treba prežiť a straty budeme dobiehať zas niekedy v budúcnosti,” dopĺňa Hečko s tým, že aj plánované rekonštrukcie baru budú musieť odložiť na neskôr.

Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska v tejto súvislosti vyzvala vládu na predstavenie podporných opatrení, ktoré zmiernia výrazné výdavky podnikov. „Podiel nákladov na energie v pomere k obratom prevádzok medziročne stúpol o 12,5 %. Ak by sme celé toto zvýšenie preniesli do cien služieb, dopyt by značne klesol a jednoducho by sme prišli o zákazníkov a tržby,” upozornil prezident asociácie Marek Harbuľák.

Vládny kabinet vyčlenil na pomoc s vysokými cenami energií celkovo 5 miliárd eur, z toho 1,5 miliardy na tento a zvyšných 3,5 miliárd na budúci rok. Presnú schému pomoci predstaví v nasledujúcich týždňoch.

„Nenecháme nikoho v štichu. Pre nás je najvyššia priorita to zvládnuť, zvládnuť to veľmi dobre a myslím si, že práve tá obálka päť miliárd je jasným dôkazom, že to tak aj myslíme,” povedal premiér Eduard Heger počas rokovania tripartity o štátnom rozpočte. Podmienkou na doručenie pomoci je však schválenie rozpočtu v parlamente.

Študentské akcie zatiaľ ostávajú bez zmeny

Už vyše desať rokov Študentská rada, ktorá háji záujmy študentov UCM, organizuje v podnikoch rôzne akcie. Zvýšené náklady na ich usporadúvanie zaznamenali aj oni, aj keď v inej miere ako spomenuté prevádzky.

Podľa slov Mateja Kubáka zo Študentskej rady im majitelia zatiaľ vychádzajú v ústrety a ak sa ich už zdražovanie dotklo, do cien to nepremietli. „Je tu však aj druhá strana mince. Ak niečo kupujeme, ako napríklad tlačoviny či výzdobu, jednáme s firmami, ktoré to robia vo veľkom. A keďže im náklady narastajú, svoje predajné ceny pravidelne zvyšujú,” približuje Kubák.

Za posledné dva roky im tieto náklady išli hore o sto percent. Straty však pokrýva Rada, keďže lístky na jednotlivé akcie naďalej predávajú po päť eur. „Na bežné podujatia je nastavená táto suma a myslím si, že počas semestra sa ani zvyšovať nebude, pokiaľ nám podniky nezdvihnú nájom,” dopĺňa s tým, že cena lístka závisí napríklad aj od interpreta, ktorého pozvú.

Vláda vyčlenila na pomoc s vysokými cenami energií 5 miliárd eur.

Napriek tomu, že Študentská rada spadá pod univerzitu, financovanie akcií, ktoré sa konajú mimo akademickej pôdy, si hradia z vlastných prostriedkov. Cena vstupného sa preto nastavuje tak, aby pokryla náklady.

„Škola, podľa môjho názoru, nemá prečo podporovať večerné akcie a párty študentov. Ako napríklad Piknik day, vedenie nám ho prakticky celý uhradilo,” spresňuje Kubák.

Náklady na energie sa, pochopiteľne, zvýšili aj školám Žiadajú od štátu kompenzácie a dofinancovanie výpadkov v národných a európskych projektoch. V opačnom prípade hrozia, že by mohli 17. novembra zavrieť svoje brány.

Po čase sme akademický rok 2022/2023 na našej univerzite mohli začať bez strachu zo zatvárania pre koronakrízu. Vo vzduchu však visí nový problém v podobe energetickej krízy a inflácie. Slovenská rektorská konferencia upozornila na ich následky a možný kolaps vysokých škôl. Vládu žiada, aby zmenila financovanie univerzít a aby kompenzovala výpadky spôsobené energetickou krízou.

Situácia sa týka aj internátov, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou vysokoškolského života. Univerzita sv. Cyrila a Metoda ponúka svojim študentom niekoľko možností ubytovania v Trnave: Študentský domov UCM, Študentský domov Miloša Uhra, Internát Strednej odbornej školy elektrotechnickej a Ubytovacie zariadenie Strednej odbornej školy poľnohospodárstva a služieb na vidieku.

Výrazné zmeny nepociťujú

„Študenti nastúpili na náš internát v klasickom režime. Zatiaľ oni ani my nepociťujeme obmedzenia v spojitosti s energetickou krízou,“ hovorí Dana Ťažká z internátu Strednej školy elektrotechnickej. Podobná situácia je aj v ostatných ubytovacích zariadeniach. Špeciálne opatrenia v rámci šetrenia energií zatiaľ neplánujú zavádzať.

Prorektor pre rozvoj a vzťahy s verejnosťou na UCM Andrej Brník dodáva: „Univerzita sa dlhodobo snaží pristupovať k téme udržateľnosti a šetreniu životného prostredia. Už predtým sme robili rôzne opatrenia na zníženie výdaja energie, ako napríklad výmena žiaroviek či nový výmenník na spracovanie tepla a teplej vody.“

Zároveň predpokladajú, že vysokoškolskí študenti sú uvedomelí a zodpovední a prispôsobujú tomu aj svoje správanie. Naviac, internáty ešte nepoznajú konkrétne sumy, za ktoré budú nakupovať energiu na nasledujúci rok. „Všetky následné rozhodnutia závisia od situácie a cien elektriny a plynu,“ dodala Dana Ťažká. Až podľa toho budú môcť pristúpiť k prípadným obmedzeniam.

Bude študentské ubytovanie drahšie?

To, čo sa zmenilo, je mesačný poplatok. Zdražovanie vo väčšine prípadov však nebolo drastické. „V porovnaní s predchádzajúcim rokom ceny išli hore, ale nie oveľa. Záleží na type izby, ale maximálne navýšenie bolo o päť eur,“ konkretizuje Dana Ťažká. V Študentskom domove Miloša Uhra študenti za rôzne typy izieb zaplatia od 70 do 80 eur.

O pár eur viac si priplatia aj študenti v ubytovacom zariadení Strednej odbornej školy poľnohospodárstva a služieb na vidieku. Informovala nás jeho správkyňa Anna Tomašovičová: „Zatiaľ sme energetickú krízu nepocítili, no s infláciou a narastajúcimi cenami sme rátali vopred. Predtým sa platilo 50 eur, teraz je to 63 eur, kedy v oboch prípadoch ešte 7 eur dopláca štát.“

Najväčší rozdiel zaznamenali študenti ubytovaní v Študenstkom domove UCM. „Od 1. júla 2022 sa upravil cenník poplatkov za ubytovanie. Mesačná splátka predstavuje momentálne 80 eur z pôvodných 50 eur,“ hovorí Soňa Krahulcová, vedúca študentského domova UCM. Toto navýšenie má aj iné dôvody. Podľa prorektora sa suma nezvyšovala viac ako 15 rokov. „Do internátu sa posledné roky výrazne investovalo. Zároveň sa nám zvyšovali finančné nároky na jeho fungovanie a každoročne sme za ubytovanie museli doplácať. Nové vedenie UCM sa rozhodlo, že tento stav je neudržateľný, a tak sme cenu nastavili primerane trhu a podmienkam, v ktorých ho realizujeme,“ vysvetľuje Brník.

Neistá budúcnosť cien energií

Študentský domov UCM vykurujú zostatkovým teplom z jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, kde avizovali, že ceny síce pôjdu hore, ale nie tak drasticky ako pri elektrickej energii či plyne. „Momentálne je však priskoro čokoľvek predpovedať, keďže nemáme ešte presné ceny elektriny na budúci rok a študenti majú podpísané zmluvy do konca júna 2023,“ dopĺňa prorektor Brník.

Viaceré zariadenia sa zhodli, že nateraz už neplánujú zvyšovať mesačné poplatky. „Študentom garantujeme do septembra rovnaké ceny vzhľadom na podpísané zmluvy,“ uzatvára riaditeľ Študentského domova Miloša Uhra Radovan Široký.