Téme fact-checkingu sme sa pred pár týždňami venovali v samostatnom článku, kedy sme vám priblížili, ako táto služba funguje a čo jej kritici vyčítajú. Rozhodli sme sa ďalej venovať tejto problematike, a preto sme oslovili priamo človeka, ktorý za overovaním faktov stojí. Je ním Robert Barca, bývalý redaktor Denníka N či webový editor časopisu .týždeň. V súčasnosti je jediný fact-checker pre náš trh.

V rozhovore pre Atteliér hovorí o tom, koľko hoaxov sa im v agentúre podarilo vyvrátiť, s akými druhmi falošných správ sa stretáva, ale aj o povolaní overovača faktov.

Viac ako 150 označených príspevkov

Správa, že Facebook začne overovať fakty aj na Slovensku, sa objavila vo februári. Fact-checkerom ste od 1. marca. Koľko hoaxov sa vám odvtedy podarilo vyvrátiť?

Áno, plnohodnotne sa fact-checking na Slovensku v rámci AFP ( pozn. red. Francúzska tlačová agentúra, ktorá zastrešuje overovanie faktov pre Facebook na Slovensku) spustil 1. marca 2020 na stránke fakty.afp.com. Odvtedy sme vyvrátili 32 falošných správ a pomocou nástroja Facebooku označili viac ako 150 príspevkov ako nepravdivých.

Zoberú zrniečko pravdy a doplnia zbytok obrazu tak, aby zapadal do ich názorového sveta.

V rozhovore pre technologický magazín Živé.sk ste uviedli, že editorský proces v AFP je mimoriadne dôkladný, informácie sa preverujú desaťkrát, a preto sú vaše články publikované aj viac ako týždeň po napísaní. Uprednostniť jeden hoax pred ďalšími môže byť náročné. Podľa akých kritérií sa pri výbere rozhodujete?

Kritériom je viralita príspevku, spoločenská závažnosť témy, aktuálnosť, ale aj náročnosť “debunku” – t. j. ako dlho mi bude trvať, kým dezinformáciu vyvrátim. Nedá sa povedať, že by sme postupovali podľa nejakej pevne danej prioritizácie. Pracujem na viacerých článkoch zároveň a rozhodujem sa na subjektívnej báze vždy v diskusii s editormi.

Keď označíte príspevok za hoax, ostatní užívatelia sú pred jeho prečítaním upozornení. Správa sa tiež začne zobrazovať v News Feede na nižších pozíciách. Máte nejaké údaje o tom, že takýto postup funguje? Nebolo by lepšie príspevok vymazať?

Oficiálne štatistiky či sociologický výskum v rukách nemám. Súčasný systém funguje tak, že každý, kto zdieľa dezinformáciu, ktorú my vyhodnotíme a označíme ako nepravdivú, dostane následne notifikáciu o tom, že zdieľal nepravdivý obsah s odkazom na článok, v ktorom dôkladne danú správu vyvraciame. Osobne mi tento prístup príde omnoho hodnotnejší, než keby sa mala správa len vymazať. Obsah my nemažeme, profily či stránky si ich následne môžu vymazať sami.

V apríli zverejnila – na základe článkov fact-checkerov – najznámejšia sociálna sieť upozornenia na 50 miliónov príspevkov s nepravdivým obsahom ohľadom koronavírusus nepravdivým obsahom ohľadom koronavírusu. Ktorá dezinformácia súvisiaca s pandémiou, rezonovala na slovenskom internete najviac?

Tých dezinformácií súvisiacich s pandémiou je veľmi veľa. Či už najrôznejšie tvrdenia o povinnom očkovaní, o tom, že koronavírus je výmysel, konšpirácia, že zaň môže Bill Gates, že ho vymysleli Rusi, Američania alebo čínska armáda. Objavujú sa tiež správy, že ho rozširujú 5G siete, ktoré sa u nás zatiaľ ani nezavadzajú, že vírus sa šíri pomocou chemtrails (pozn. red. teórie, že do paliva lietadiel sú pridávané látky za účelom vyvolania škodlivého účinku). Skrátka nespočetne veľa hlúpostí všetkého druhu.

Všetkých dezinformátorov spája, že si chcú budovať značku, priviesť čo najviac ľudí na svoj profil a získať čo najviac followerov. Preto rozširujú čo možno najškandalóznejšie až neuveriteľné správy, ktoré však buď nemajú s realitou nič spoločné, alebo len zoberú zrniečko pravdy a doplnia zbytok obrazu tak, aby zapadal do ich názorového sveta. My však nehodnotíme názory, ale pravdivostnú hodnotu nimi prezentovaných faktov.

V súčasnosti majú politici na Facebooku a Instagrame plnú voľnosť šíriť vyložené nezmysly a klamstvá.

Na slovenskom Facebooku ste ako fact-checker aktívny len vy. Je to dostatočné? Môžeme očakávať, že postupne budú pribúdať ďalší?

V tomto momente neviem o tom, že by sa mal projekt fact-checkingu v dohľadnej budúcnosti v rámci SR rozširovať. Kapacita jedného človeka však aj na náš relatívne malý trh nestačí. Myslím, že je pravdepodobné, že fact-checkerov pribudne.

Politici majú voľnosť šíriť klamstvá

Hybridným hrozbám sa začína intenzívnejšie venovať aj vláda SR. Je na Slovensku dezinformačná scéna rozšírenejšia v porovnaní s ďalšími krajinami V4?

Nemyslím si, že by bola na Slovensku dezinformačná scéna zásadne odlišná od iných krajín v regióne. Vo svojej praxi sa stretávam s dvoma druhmi falošných správ. Jedny sú medzinárodné – šíria sa po celom svete, sú prekladané trollmi a dezinformátormi z jedného jazyka do druhého a oslabujú dôveru v svetových politikov a médiá, pretože sa tvária, že poukazujú na rôzne medzinárodné sprisahania a pod.

 Moja práca je však najmä o neustálom hľadaní pôvodu dezinformácií a ich overovaní pomocou novinárskych metód.

Tým druhým typom sú lokálne dezinformácie, ktoré reagujú na domáci kontext v danej spoločnosti. Málokedy sa stane, že slovenský web preberie lokálnu dezinformáciu z politiky či spoločnosti, ktorú my vidíme napríklad v Poľsku, Francúzsku, Nemecku či inde.

Príspevkom aktívnych politikov sa venovať nemôžete. Práve oni však často patria medzi najväčších šíriteľov zavádzajúceho obsahu. Myslíte si, že sa to v dohľadnej dobe zmení a budete môcť kontrolovať aj ich činnosť?

Toto je najkľúčovejšia otázka zo všetkých. V súčasnosti majú politici na Facebooku a Instagrame plnú voľnosť šíriť vyložené nezmysly a klamstvá. Marian Kotleba šíril správu o mikročipoch vo vakcínach proti koronavírusu, ktoré vraj mali byť predpovedané už v Zjaveniach Jána v Biblii. Niečo takéto môže byť pri globálnej pandémii nebezpečné. Facebook však odmieta politikov hodnotiť, pretože nechce zasahovať do demokratickej súťaže, a ja neviem o tom, že by sa tento prístup mal v dohľadnej dobe meniť.

Ako vyzerá pracovný deň fact-checkera? Chodíte aj do terénu?

Každý deň sa venujem inej téme, vyberám príspevky a dezinformácie, ktorým sa budem venovať. Aj keď do terénu nechodím, mám pracovné stretnutia a som v neustálom kontakte so svojimi kolegami elektronicky. Moja práca je však najmä o neustálom hľadaní pôvodu dezinformácií a ich overovaní pomocou novinárskych metód.

Prax z viacerých redakcií a komunikačných oddelení bola pre mňa pri kvalifikácii na prácu v AFP kľúčová.

Medzi našimi študentmi sú možno budúci novinári, ktorí by sa chceli venovať fact-checkingu. Aké vzdelanie musí mať novinár na to, aby mohol vykonávať tento druh práce?

Fact-checking môže vykonávať prakticky ktokoľvek. Existuje mnoho aktivistov, blogerov či influencerov, ktorí overujú informácie vo svojom voľnom čase. AFP však svojich fact-checkerov dôkladne vyškolí v používaní online nástrojov, ja som absolvoval dve školenia v našej varšavskej bunke. Pri každodennej práci používam reverzné vyhľadávanie, nástroje na archiváciu webstránok, Crowdtangle a mnohé iné štatistické a analytické online nástroje.

Ja sám som sa dezinformáciám začal venovať až ku koncu magisterského štúdia pri svojom výskume. Na svoju prácu nepotrebujem žiadnu špeciálnu licenciu, nemám ani vzdelanie v oblasti žurnalistiky, vyštudoval som medzinárodné vzťahy a teraz ešte študujem fotografiu. Prax z viacerých redakcií a komunikačných oddelení bola pre mňa pri kvalifikácii na prácu v AFP kľúčová.

Vo februári sa spoločnosť Facebook rozhodla spustiť  fact-checkingový program na Slovensku a v Českej republike. Ten je súčasťou celosvetového projektu, ktorý spoločnosť realizuje od roku 2016 s cieľom bojovať proti dezinformáciám. Aktuálne sociálna sieť spolupracuje s viac ako 50 partnermi, ktorí kontrolujú obsah vo viac ako 40 jazykoch. Z našich susedov nie je do programu zapojené už len Maďarsko.

Samotný Facebook však fact-checking nerobí, ale spolupracuje s nezávislými recenzentmi z celého sveta. Títo kontrolóri faktov, tzv. fact-checkeri, posudzujú a hodnotia vierohodnosť článkov zobrazujúcich sa v kanáli noviniek – News Feede najznámejšej sociálnej siete. Na Slovensku overovanie faktov zastrešuje francúzska tlačová agentúra Agence France-Presse (AFP).

Agence France-Presse
Francúzska tlačová agentúra AFP bola založená v roku 1835 v Paríži, radí sa tak medzi najstaršie na svete. Zamestnáva 1700 novinárov zo sto rôznych krajín. Overovať fakty a výroky začali v roku 2017. Na Slovensku pôsobia od februára 2020. 

Ako fact-checking funguje?

„Hneď ako fact-checker posúdi správu ako falošnú, Facebook ju začne zobrazovať v News Feede na nižších pozíciách, vďaka čomu sa značne zníži jej šírenie. Zabráni sa tak šíreniu hoaxov a zredukuje sa počet ľudí, ktorí uvidia daný obsah,“ uvádza Facebook.

Sociálna sieť prostredníctvom tlačovej správy ďalej tvrdí, že stránky, ktoré opakovane zdieľajú nepravdivé informácie, budú mať obmedzený dosah na publikum. Stratia tiež možnosť inzerovať a speňažiť svoje príspevky. Rovnako Facebook používateľov upozorní, ak takúto správu čítali alebo zdieľali.

Fact-checking sa však nedotýka každého používateľa, ktorý zverejní pochybný príspevok. Facebook nechce zasahovať do politickej súťaže, a preto sa rozhodol, že tento program sa nebude vzťahovať na aktívnych politikov a politické strany. Pre nich platia len dve pravidlá – nesmú podnecovať násilie a zavádzať ľudí o tom, ako, kedy a kde môžu voliť.

Na Slovensku máme jedného fact-checkera

Podľa stránky AFP, fact-checking vykonávajú novinári, ktorí pri svojej práci dodržiavajú základné pravidlá žurnalistickej práce a kľúčové princípy a zásady tejto svetovej agentúry. Informujú tak, aby poskytli presné, nezávisle a nestranné spravodajstvo.

Preskúmané dezinformácie sú následne dôkladne rozanalyzované na stránke AFP formou článkov. „Obsah na preskúmanie vyberáme na základe redaktorského záujmu, frekvencie zdieľania, stupňa virality a verejnej diskusie o danom obsahu,“ vysvetľujú agentúra výber príspevkov.

Na Slovensku má AFP jedného člena – novinára Roberta Barcu. V rozhovore pre technologický magazín Živé.sk na margo detailného editorského procesu, ktorým prechádzajú všetky články, povedal, že každá informácia je desaťkrát preverovaná. Ich cieľom je všetko vysvetliť a dokázať, následkom čoho trvá editovanie aj niekoľko dní.

50 miliónov pochybných príspevkov o koronavíruse

Len v apríli zverejnila sociálna sieť upozornenia na 50 miliónov príspevkov súvisiacich s nepravdivým obsahom ohľadom koronavírusu. Vychádzali pritom zo 7500 článkov, ktoré napísali fact-checkeri. Slovenský fact-checker napísal počas apríla desať článkov, v ktorých upozorňoval na viaceré nepravdy a zavádzajúce informácie.

Vyvrátil napríklad hoax súvisiaci s mobilnou technológiou 5G, ktorá má prispievať k šíreniu koronavírusu, či obrázok, podľa ktorého predsedníčka Európskej komisie Ursula Von der Leyenová tvrdí, že seniori predstavujú pre Brusel nového nepriateľa a treba ich vytlačiť z bežného života.

Ozývajú sa kritici

Kontrolovanie faktov však má aj svojich odporcov a čelí skepticizmu z viacerých strán. Aktivisti a kritici z oblasti technologického priemyslu tvrdia, že spoločnosť a jej partneri stále nevenujú dostatok pozornosti rastúcemu problému s dezinformáciami. Taktiež sa im nepáči, že Facebook presúva zodpovednosť za overovanie pravdivosti obsahu do rúk externých organizácií.

Kritické hlasy sa ozývajú aj z tábora konzervatívcov. Znepokojuje ich, že činnosť vykonávajú najmä liberálne zameraní novinári a konzervatívnejšie ladené príspevky sú kvôli tomu znevýhodňované. Brent Bozell, konzervatívny spisovateľ a aktivista, vo svojom blogu uviedol, že hovoril s Markom Zuckerbergom a vyjadril vážne znepokojenie nad liberálnymi organizáciami, ktoré Facebook do programu vyberá.

Ďalšiu obavu vyvoláva domnienka, že program bude potlačovať právo prejaviť slobodný názor a rovnako aj sledovať názory ostatných. V Česku sa napríklad šírilo video Dana Vávru, ktoré si na YouTube pozrelo takmer 150-tisíc ľudí. Vávra v ňom spochybňuje činnosť fact-checkerov a kritizuje cenzúru na Facebooku. Vo všeobecnosti sa boj proti dezinformáciám nepáči ani politikovi Eduardovi Chmelárovi, ktorý ho prirovnáva k najtemnejšej vízii Georgea Orwella.

Na hoaxy intenzívnejšie reaguje aj slovenská vláda

Silu dezinformácií nemožno podceňovať. Treba na ne poukazovať už len kvôli tomu, že cez skresľujúce alebo úplne nepravdivé správy šíria nenávisť a rozdeľujú spoločnosť. Konšpirátorom sa už dlhodobo na Slovensku venujú iniciatívy Konšpirátori.sk či Infosecurity.sk. Falošné správy neignorujú ani domáce médiá. Denník N, SME či portál Aktuality.sk na podobné články upozorňujú pravidelne.

Vážnosť situácie si uvedomuje aj vláda SR a začína sa touto problematikou intenzívnejšie zaoberať. Štát pracuje na zlepšení komunikácie prostredníctvom sociálnych sietí, pričom nevylučuje ani spoluprácu s influencermi, ktorí dokážu oslovovať väčšie publikum. Súčasne chce podporovať iniciatívy bojujúce proti hoaxom.