Študentka Klaudia nakupuje v second-handoch od úplného detstva. Pamätá si, ako ju tam mamka brávala, keď bola ešte malá, a tak si vytvorila vášeň, ktorá ju neopustila až doteraz. V posledných rokoch si však začala všímať zmeny. „Sekáče sa dosť spopularizovali. Kedysi tam chodilo len pár ľudí. Teraz, keď je nová kolekcia, sa dnu pomaly ani nedostaneš, lebo príde veľký nával zákazníkov,“ opisuje Klaudia.

Popularita a nárast predaja v second-handoch sa odráža aj na číslach. Podľa globálneho prieskumu spoločnosti Thredup vyše polovica zákazníkov si v priebehu roka 2023 kúpila oblečenie z druhej ruky. Záujem majú hlavne mladí ľudia. Z generácie Z a mileniálov si kúpilo použité oblečenie 65 %. Európska ambasádorka klimatického paktu Lidia Martin odhaduje, že do roku 2030 by second-handový trh mohol byť dvakrát väčší ako trh rýchlej módy.

Nákupná horúčka hrozí aj v sekáčoch

Second-handy sa považujú za skvelú ekologickú alternatívu nakupovania oblečenia, ktoré vedú k udržateľnejšiemu prístupu k oblečeniu. Ich nízke ceny ale môžu lákať k nezodpovednému a impulzívnemu nakupovaniu podobne ako vo fast fashion predajniach. „Keď som bola mladšia, zvykla som čakať na výpredaje v sekáčoch, kedy všetko stálo jedno euro alebo 50 centov. Potom som si nakúpila úplné somariny, ktoré som ani nenosila. Podobnej nákupnej horúčke sa teraz už vyhýbam,“ uvádza absolventka FMK Lucka.

Psychologička Barbora Kuchárová, ktorá sa venuje prevencii proti závislostiam, hovorí, že dopaminové nadšenie z nakupovania je veľmi krátkodobé. „Najskôr žena pociťuje eufóriu, že si niečo kúpila. Potom prichádza domov s pocitmi viny, hovorí si, že si to mala odoprieť, ďalší sveter už nepotrebuje.“

Nadmerné nakupovanie môže prerásť až do závislosti. Ťažko sa však odhaľuje, keďže na prvý pohľad si ju nevšimnete. Psychologička Kuchárová pracovala s klientkou, mladou mamičkou závislou na nakupovaní v second-handoch. Navštevovala ich pre veľmi lacné oblečenie, no skutočným dôvodom bola potreba oddychu, ktorý ako mama popri starostlivosti o deti nachádzala len pri tejto činnosti.

Podľa psychologičky môže časté nakupovanie značiť hyperkompenzáciu. Človek si neprítomnosť niečoho (vzťahov, lásky, sebaprijatia) vynahrádza prebytkom iného. „Ľudia túžia po exkluzivite, výnimočnosti, že sú nenahraditeľní, napríklad vo vzťahoch. Obchodné reťazce im ponúkajú tento pocit,“ opisuje Kuchárová.

Hodnotu nachádzame v schopnosti nakupovať

S prehnaným nakupovaním sa spája pojem konzumná spoločnosť, ktorá kladie dôraz na neustálu potrebu spotrebovať nové produkty. Aj keď je v súčasnosti konzumerizmus na Slovensku veľmi rozšírený, pred desiatkami rokov bola situácia úplne iná. „Za komunizmu boli výrobky drahé, silným ekologickým faktorom bola vysoká cena. Keď stál sveter 300 korún a zarobili ste 1 500, tak ste si nekúpili štyri svetre. Boli ste radi, že máte jeden alebo dva. Dnes kúpite vo výpredaji rifle za 20 eur, čo ľudí láka. Keď je niečo dostupné, tak si to doprajú,“ vysvetľuje sociológ SAV Milan Zeman.

Poukazuje na fakt, že výrobky kedysi aj niečo vydržali a kvalita bola pýchou výrobcu. Dnes sa však vyrábajú produkty, aby sa čo najrýchlejšie museli vymeniť. Ako príklad sociológ uvádza topánky, ktoré keď si hneď po kúpe odložíte do skrine, za päť rokov by sa mala rozpadnúť podrážka. Od obuvníka zistil informáciu, že výrobcovia používajú prchavé látky, ktoré vydržia tak akurát záručnú dobu, teda dva roky.

Podľa sociológa otvorený trh a konkurencia spôsobili, že z oblečenia sa stal rýchloobrátkový tovar. Rovnako sa rozšíril predaj fast fashion, kde sa módne trendy menia v priebehu mesiacov. Psychologička Kuchárová hovorí, že práve preto pribúdajú prípady závislosti na nakupovaní. „Žijeme v konzumnej spoločnosti, kde sa konzum spája s našou hodnotou. Náš potenciál sa meria schopnosťou nakupovať,” dodáva.

Sekáčový nešvár menom Shein

Obeťou konzumerizmu sú aj second-handy. „Kedysi tam bolo o dosť jednoduchšie nájsť kvalitné, pekné kúsky. Teraz veľa oblečenia, ktoré ponúkajú, sú značky Shein, H&M a podobne,“ rozpráva o svojej skúsenosti Klaudia. Rovnako aj absolventka FMK Lucka v nich pozoruje nárast fast fashion a ultra fast fashion značiek.

Nekvalitné oblečenie trápi aj samotné vedenie second-handov. „Vidíme to na percentách v rámci triedenia. Kedysi, keď sme nakúpili textilnú surovinu, až 50 % z nej bolo takej dobrej kvality, že sme ju mohli predávať v predajniach. Teraz to predstavuje niečo medzi 30 – 40 %,“ opisuje manažérka Textil House Zdenka Komárová.

Ľudia podľa nej nakupujú veľmi lacno a kvalita pre nich nie je prvoradá. Podobne manažér značky Humana Zdenek Nosek vidí problém v tom, že ľudia prešli na kúpu menej kvalitných vecí vo väčšom množstve. Odráža sa to potom na predajniach second-handov, kde sa objavuje menšie percento kvalitných kúskov oblečenia.

Manažér Humany apeluje na ekologický princíp sekáčov. „Naši zákazníci tým, že kupujú oblečenie z druhej ruky, odďaľujú nákup toho nového, čo má priamy vplyv na dopyt a aspoň čiastočné zníženie výroby, ktorá zaťažuje životné prostredie masívnym spôsobom. Ak by sme second-handy nemali, dopyt po novom oblečení by prudko vzrástol,“ hovorí. Síce kvalita produktov v second-handoch klesá, absolventka FMK Lucka oceňuje, že ich kúpou dokáže predĺžiť životnosť jednotlivých kúskov namiesto toho, aby skončili hneď v koši.

Mladým nevadí priplatiť si za udržateľnosť

Študentka Kika rada nakupuje v second-hadoch nielen pre udržateľnosť, ale aj pre originalitu ponúkaného tovaru. Má svoj špecifický štýl a zameriava sa na retro módu. Väčšinu zaujímavých kúskov vo svojom šatníku našla práve v obchodoch z druhej ruky. Pochvaľuje si, že stále v nich dokáže nájsť staršie a kvalitné produkty vyrobené z tradičných materiálov namiesto umelých látok.

Rovnako ale priznáva, že nakupuje aj vo fast fashion reťazcoch, pretože niekedy nemá čas na „hrabanie sa“ v sekáčoch. Svoje nákupné správanie opisuje: „Rýchlu módu kompenzujem internetovými obchodmi, ktoré sa zameriavajú napríklad na čisto bavlnené výrobky a smerujú k udržateľnosti. Rada podporím slovenských výrobcov. Fast fashion je pre mňa skôr krajná možnosť.“

V dôsledku environmentálnej krízy sa v dnešnej dobe kladie väčší dôraz na ekologickú stránku módneho priemyslu, ktorý predstavuje tretie najviac znečisťujúce odvetvie výroby. Podľa prieskumu KMPG 68 % mileniálov a generácie Z zo Slovenska akceptuje priplatiť si za udržateľný produkt. Trend udržateľnosti môžeme vidieť aj na sociálnych médiách. Vo videách koncipovaných ako anti-haul tvorcovia vyzývajú sledovateľov, aby zbytočne nekupovali produkty, či už kvôli ich osobnej zlej skúsenosti alebo zbytočnosti.

Stopka prehnanému nakupovaniu

Psychologička Kuchárová radí, aby si ľudia, ktorí majú problém s nadmerným nakupovaním, urobili inventúru svojej duše a pozreli sa, ktoré veci skutočne potrebujú, čoho majú dostatok, a tak si stanovili stopku. Do obchodov pomáha chodiť s nákupným zoznamom a nakupovať transparentne. Niektorí ľudia závislí na nakupovaní majú podľa psychologičky tendenciu kamuflovať svoje nákupné správanie. Napríklad schovávajú štítky z oblečenia v smetnom koši alebo chodia nakupovať do rozličných predajní, aby ich ľudia nespoznali.

Pri podobných prípadoch je potrebné vyhľadať odbornú pomoc a problém riešiť s terapeutom. Psychologička radí: „Dôležitá je analýza, teda zistiť problém, ktorý riešim nakupovaním. Môže to byť napríklad aj strach zo samoty, strach zo starnutia alebo potreba zažívať blízkosť ľudí. Potom sa treba rozhodnúť pre zdravšie spôsoby, ktorými by si človek vedel uspokojiť svoju potrebu.“

Viktória tvorí oblečenie a doplnky z látok zo secondhandov, skrachovaných tovární a odpadových materiálov. Každý kúsok prejde jej šikovnými rukami, pretože ho šije sama.

K vlastnej značke ju doviedol školský projekt a následne aj bakalárska práca počas štúdia architektúry na STU. Naštudovala si potrebné informácie, prestala nakupovať vo fast fashion reťazcoch a kúpila si šijací stroj. Vypočujte si, ako pokračovala idea upcyklovanej módy a príbeh značky Marna.

Vypočujte si aj ďalšie epizódy Podcasttu.

Katarína Peterová je slovenská slow fashion blogerka. Na svojom blogu Laflorita.sk šíri osvetu o globálnych ekologických problémoch v módnom priemysle a učí čitateľov, ako sa dajú z nepotrebného oblečenia vytvoriť nové kúsky.

S Katkou sme sa porozprávali nielen o jej vlastnej ceste k udržateľnej móde, ale aj o negatívach fast fashion, o tom, ako vyzerá výroba udržateľných značiek, a prezradila nám aj niekoľko rád, čo môžeme robiť s nepotrebným oblečením, aby neskončilo na skládke.

V minulosti si bola kráľovnou výpredajov. Aká bola tvoja cesta k udržateľnej móde?

Moja cesta bola veľmi dlhá, trvalo to možno päť alebo šesť rokov. Fast fashion som prepadla, bol to v mojej mladosti trend. Mám pocit, že každý človek, ktorý sa dnes zaujíma o pomalú módu, si zažil strop, keď tomu prepadol. Ja som bola schopná ísť do obdchodného centra a minúť svoje posledné peniaze vo výpredaji, aby som si kúpila niečo v zľave.

Postupne som však zistila, že to nie je len o túžbe po nových veciach, ale aj o mojom sebavedomí a sebaprijatí. Keby som bola vyrovnaná sama so sebou, tak by som nepotrebovala mať na sebe stále niečo nové.

A kde nastala zmena?

Najviac mi otvorilo oči, keď som sa začala venovať tvorbe popri škole. Od malička som bola tvorivá, k čomu ma viedla mamina a starká. Odjakživa sa u nás šilo, vyšívalo a plietlo. Každý deň som po škole sedela starkej na kolenách a spolu sme vyšívali, takže som to mala v sebe hlboko zakorenené. Keďže som mala počas vysokej školy „veľa voľného času“ (smiech), potrebovala som sa realizovať.

Vtedy som začala naplno tvoriť a uvedomila som si koľko času sa skrýva len za skrátením nohavíc. Myšlienka, že by som svoj výtvor, ktorému som venovala hodiny práce, predala za cenu porovnateľnú s fast fashion obchodmi bola nepredstaviteľná. Následne začalo moje štúdium v Mníchove cez erazmus a objavila som hnutie Fashion Revolution. Vtedy mi docvaklo, že plné obchody krásnych a lacných vecí nie sú také ružové, ako sa na prvý pohľad zdá. Už to budú asi tri roky, čo sa snažím žiť udržateľnejšie.

Čo ťa viedlo k rozhodnutiu prestať nakupovať fast fashion oblečenie?

Odjakživa ma ťahalo k lokálnej móde. Vždy som bola jej podporovateľom, ale kedysi u mňa rozhodovala cena, takže som sa nakoniec priblížila k fast fashion. Hnutie Fashion Revolution mi otvorilo oči. Zasiahlo ma najmä poznanie toho, čo sa deje na druhej strane planéty. Dovtedy sme nemali informácie o tom, ako sa oblečenie vyrába. Dala som si záväzok, že prestávam nakupovať a v roku 2018 som si dala rok bez nákupov. Vďaka skúsenosti s tvorbou, ku ktorej som bola vedená, som si to vedela viac predstaviť.

https://www.instagram.com/p/CJd48nIrJus/

Pre mnohých je pojem fast fashion známy, no možno netušia, aký má negatívny dopad nielen na životné prostredie. Vedela by si to priblížiť?

Pre mňa bola dôležitým uvedomením predstava, že sú to masy tovaru a vlastne aj masy odpadu. Svetové fast fashion značky sú pomaly v každom väčšom meste na celom svete. Obrovské množstvo tovaru sa musí vyprodukovať a odoslať do celého sveta. Myslím, že ako takú predstavu má o tom každý, pretože nikdy sme nevkročili do prázdneho obchodu. Vždy sú tam haldy oblečenia. Nie je to iba o ušití nejakého kúsku, ale aj o vypestovaní materiálu.

Ešte pred tým, ako sa ide oblečenie šiť, je za tým obrovská časť ľudskej práce. Látku je potrebné utkať, nafarbiť, premiestniť na nejaké miesto. Keď si predstavíme šitie odevov, každý odev má svoj strih. Keď vystrihneme strih z rovnej látky, už pri tom vzniká odpad. Už pri samotnej výrobe vzniká veľa odpadu, ktorý pravdepodobne končí na skládke. Najnegatívnejšou stránkou je nedostatočne ohodnotená práca ľudí a detí. Je to novodobé otroctvo. Tých negatívnych faktorov je naozaj veľa.

Čím sa vyznačuje udržateľná móda? 

Udržateľná časť oblečenia je taká, ktorá sa nachádza v našej skrini. Udržateľný nákup, rovná sa, žiadny nákup. Treba využívať to čo už máme, vážiť si to, snažiť sa kombinovať alebo nachádzať iné spôsoby, než ísť do obchodu a kúpiť si novú vec. Môžeme napríklad nakupovať v secondhande, swapovať či upcyklovať. Keď sa už naozaj rozhodnem, že niečo potrebujem, tak hľadám kvalitu. To je veľký rozdiel oproti fast fashion. Pomalá móda sa sústredí na to, aby tie veci vydržali roky a aby to nemalo taký veľký dopad na generácie po nás.

Ako vyzerá proces výroby oblečenia u výrobcov udržateľnej módy? Čím sa líši od nadnárodných výrobcov, ktorých produkcia sa často sústreďuje v krajinách tretieho sveta?

Popísala by som to na príklade malej lokálnej značky, ktorá sa snaží tvoriť udržateľným spôsobom. Najväčší rozdiel oproti veľkej fast fashion značke je, že vieme, kto za tým je. Poznáme dizajnéra, ktorý stojí za tou značkou, prípadne rodinu konkrétnych ľudí. Keď niekomu napíšem, tak mi príde odpoveď, v ktorej bude podpísaný konkrétny človek.

Pri udržateľných značkách je osobný kontakt s tvorcom. Mám pocit, že každý lokálny výrobca sa istým spôsobom chváli a teší sa z toho, čo tvorí. Nechcem aby to vyznelo, že sú prehnane sebavedomí, jednoducho je u nich viditeľná radosť z práce. Udržateľná výroba dbá na kvalitu, vie odkiaľ pochádzajú materiály, majú certifikáty. Pri spracovaní si dávajú pozor na odpad.

Môže spotrebiteľ svojim správaním ovplyvniť iné značky, aby zmenili sociálne alebo environmentálne podmienky výroby?

Myslím si, že áno. Keď prídeš do obchodu a opýtaš sa obchodníčky, z akého materiálu bol kus oblečenia vyrobený, väčšinou nevie. Ale keď sa jej to stane desať krát za deň, začne to riešiť s nadriadeným a ten to posunie vyššie.

Mne sa stalo, že som bola vo veľmi typickej komunisticky vyzerajúcej slovenskej obuvi. Opýtala som sa pani predavačky, či by mi vedela povedať, ktoré topánky boli vyrobené na Slovensku. Tá pani na mňa vypleštila oči, že čo od nej chcem.

https://www.instagram.com/p/CAVnWXGn4z2/

V súčasnosti sa stretávame s rozšíreným problémom greenwashingu, čo znamená že značka sa prezentuje ako udržateľná, no v skutočnosti to tak nie je. 

Pred nákupom odporúčam čakať a sledovať. Keď zbadáme nový obchod, alebo nového predajcu na Instagrame, nespravme hneď krok k nákupu. Skúsme sa vyhnúť impulzívnemu nakupovaniu a sledujme, či značka pridáva fotografie z výroby, prípadne komunikuje, odkiaľ pochádza materiál. Sústreďme sa na drobnosti.

Ak nevieme tieto informácie nájsť, skúsme kontaktovať výrobcu mailom a pýtať sa. Ak máte pocit, že značka nie je dostatočne transparentná a nákup nebude udržateľným krokom, skúste hľadať alternatívy u iných výrobcov, ktorí vytvárajú niečo podobné a ich komunikácia je otvorenejšia. Greenwashing sa dá veľmi ľahko prekuknúť.

Mnohí považujú ceny oblečenia od udržateľných značiek za príliš vysoké. Čo si o tom myslíš?

Skôr by som sa pýtala, prečo je oblečenie vo fast fashion obchodoch také lacné. Keď sa pýtame, prečo je udržateľná móda taká drahá, tak nemáme šajnu, čo za tým je. Stratili sme pojem o hodnote, o tom, čo znamená niečo rukami vyrobiť, čo znamená viesť firmu. Nespraví sa to lusknutím prsta. Výrobcovia musia nakúpiť materiál, vytvoriť prototypy, zabezpečiť kvalitu. Stojí to strašne veľa energie a peňazí.

https://www.instagram.com/p/CCJrqwBHa0F/

Z tvojich príspevkov na blogu a sociálnych sieťach je zrejmé, že väčšinu oblečenia si vytváraš sama. Ak sa však už rozhodneš nejakú značku podporiť, aké sú pre teba rozhodujúce kritériá pri výbere?

Keď sa mi niečo zapáči a viem, že by som pri výrobe strávila veľa času, tak radšej podporím niekoho, kto je v tom profík. Väčšinou sa rozhodnem podporiť ľudí, ktorých poznám. Mnohí výrobcovia, od ktorých mám kúsky, sú moje priateľky, ľudia, s ktorými mám niečo spoločné. Radšej podporím ľudí, ktorých mám rada, než by som vošla do nejakého neznámeho obchodu, pretože chcem aby im rástla značka.

V rozhovore pre BloggersRE si povedala, že keď sa rozhodneme spomaliť, už v tom momente začíname žiť udržateľnejšie. Myslíš, že sa podarí na túto cestu spomalenia nasmerovať aj nadnárodné módne značky?

Neviem (smiech). Ale verím, že raz sa to podarí a bude to pre človeka prijateľnejšie. Ak sa nad tým zamyslíme, tak móda je tu pre nás. Aj fast fashion značky mali víziu, aby sme si mali čo obliecť, aby sme sa v tom cítili a vyzerali dobre. Mohli by upraviť výrobu tak, aby ľudia, ktorí chcú nakupovať a žiť inak, mali prístup aj k tejto móde a nemali by z toho výčitky.

Ako si predstavuješ, že by sa mohol módny priemysel vyvíjať do budúcna?

Predstavy mám rôzne, ale nemám konkrétny návod. Mohlo by sa začať tvoriť z textilného odpadu. Často sa stáva, že zo starých kolekcií sa zvýši obrovské množstvo oblečenia aj po výpredaji, a ten materiál je stále súci na tvorenie. Upcyklácia je však veľmi náročná na čas, premýšľanie a technológie, takže takéto kolekcie by boli aj tri krát drahšie. Toto je moje malé prianie, aby oblečenie, s ktorým sa ešte dá pracovať, neskončilo ako odpad.

https://www.instagram.com/p/CFfRi5_H30r/

Veľké množstvo oblečenia končí na skládkach. V minulosti bolo zvykom, že sa oblečenie dedilo aj dve generácie. Čo je dôvodom nášho ľahostajného prístupu?

Je to spôsobené tým, že sme stratili pojem o hodnote vecí, nemáme predstavu o tom, ako sa vyrábajú. Myslím si, že sme málo informovaní o materiáloch a o ich kvalite. Táto nedostatočná informovanosť spôsobuje, že nám je v podstate jedno, z akého materiálu máme oblečenie. Kvalitný materiál však dokáže zabezpečiť dlhšiu životnosť nášho oblečenia. Samozrejme, dôvodom je aj to, že nová vec je lacnejšia ako oprava starej. Je šialené, že oblečenie má rovnakú cenu ako obed či dokonca káva.

V súčasnosti existujú rôzne spôsoby, ako sa „zbaviť“ nepotrebného oblečenia, ktoré je ešte nositeľné. Čo robíš, ak ti doma v skrini visí kus oblečenia, ktorý už nenosíš?

Ja mám doma doslova pyramídu, ktorá začína od časovo najmenej náročných vecí až po najnáročnejšie možnosti. Prvá vec, ktorú môžem urobiť, je, že zbalím nepotrebné oblečenie do tašky, vyjdem von na sídlisko, nájdem textilný kontajner a vhodím tam tú svoju starostlivo zabalenú taštičku. Vďaka tomu, že som mala možnosť nahliadnuť na proces, ktorý sa za tým skrýva, vidím to ako náročnú, no veľmi potrebnú prácu.

Rovnako, ako je zabezpečený odvoz plastového, papierového odpadu, je dôležité spracovanie aj textilného odpadu. Vďaka tomu oblečenie nekončí na skládke, ale putuje buď na downcykláciu, alebo do secondhandov, a to oblečenie dostane druhú šancu. Ak by sme všetky tie tony oblečenia hádzali do komunálu a boli by na skládkach, tak by sme boli neskutočne zahltení.

Ďalší celkom rýchly spôsob, ako sa zbaviť nepotrebného oblečenia, je navštíviť swap, kde si prinesiete veci a vymeníte ich za nové. Rovnako sa dá usporiadať súkromný swap, čo robím veľmi rada. Keď sa mi nahromadí veľa vecí, zavolám kamošky, tie si ako jastraby všetko rozchytajú a ja o hodinu nemám nič (smiech). Swapy dokonca fungujú aj online cez sociálne siete. Ďalší rýchly spôsob je darovanie, buď niekomu, kto je v sociálnej núdzi, alebo rodine. Táto možnosť je asi každému blízka, lebo všetci sme v detstve nosili oblečenie po súrodencoch, bratrancoch a sesterniciach. Prečo si takto nepoposúvať oblečenie aj teraz?

Ak vás zaujíma táto téma a aktivity, ktorým sa Katarína Peterová venuje, vypočujte si záznam z rozhovoru rádia Aetter.

Veľa mladých ľudí sa začína zaujímať o ekologické témy a ich spôsoby uvedenia v praxi, ktoré sú reálne prospešné. Registrujeme second-handy, zero-waste materiály, čapovateľnú drogériu a najnovšie aj tzv. swap – teda výmenu produktu za produkt. Swap je ekologický a zároveň ekonomický spôsob, ako sa zbaviť nepoužívaného oblečenia a dostať zaň “nové” originálne kúsky. Pritom nezaťažujeme planétu kúpou nového fast-fashion oblečenia.

Sára je veľkou milovníčkou módy, no zároveň jej nie je ľahostajná naša planéta. Preto sa snaží vnímať svet inak, venovať pozornosť menej konzumným veciam: „Celosvetovo táto myšlienka predstavuje akúsi alternatívu bežného nakupovania oblečenia, prípadne iných vecí, ktoré by sa dali na swape vymieňať.“

Swap v Trnave

Sára vo svojom okolí začala viac vnímať tento typ podujatia. Celá myšlienka sa jej zapáčila natoľko, že mesto Trnava má svoj vlastný swap aj vďaka nej. Je to spoločný projekt, ktorý vytvorila so svojimi kolegyňami a existuje už vyše roka. Sára si tiež rada nakupuje v sekáčoch alebo na blšákoch. Vysvetlila, že je to ekonomickejšie a často sa jej podarí nájsť originálne kúsky.

Podľa jej slov bolo prvé spustenie tohto projektu časovo náročné: „Keď sme robili swap úplne prvý raz, venovali sme tomu niekoľko týždňov. Vôbec sme nevedeli, do čoho ideme, a snažili sme sa premyslieť každý detail.“ Okrem samotných eventov sa stále venujú i celej organizácii, pretože si samy zastrešujú sociálne siete a komunikáciu.

Okrem swapu oblečenia sa začali venovať aj výmene rastlín. Namiesto oblečenia si môžu návštevníci vymeniť kvetiny, odrezky z rastlín alebo kvetináče. Sára vysvetľuje, že každý swap má vlastné, ale zato jednoduché pravidlá: „Vždy dopredu avizujeme prostredníctvom nášho facebook eventu alebo facebook stránky miesto, čas a dátum konania a tiež jednotlivé pravidlá. Uvádzame v nich, čo na swap patrí a čo nie,“ opisuje postup.

Je to aspoň malá troška, ktorou môžeme pomôcť prírode.

Hlavným cieľom nie je len posunúť nevyužité oblečenie alebo nadbytok rastlín, ale nájsť im nový domov niekde, kde budú využívané a potrebné.

Radosť z úspechu

Na základe ohlasov okolia vidí, že sa o tento druh výmeny zaujíma viac a viac ľudí. Tvrdí, že najlepšie reakcie sú po evente, keď ľudia dávajú spätnú väzbu. Či už ako komentár, alebo príspevok na sociálnej sieti.

K veľkému úspechu sa pridávajú aj ponuky na organizáciu podobnej udalosti na iných miestach než len v Trnave, kde vznikol: „Náš swap chceme robiť naozaj lokálne a okrem toho vo veľa mestách sa už swap koná pod taktovkou niekoho iného, a preto sa nám zdá zbytočné vytvárať nejakým spôsobom konkurenciu.“

Zvýšený záujem ľudí o takéto podujatie sa dá vidieť každým ďalším úspešne zvládnutým podujatím. Môže to byť spôsobené aj tlakom, ktorý sa v spoločnosti vyvíja v súvislosti s konzumným správaním. V dnešnej dobe je trendy byť „eco“ a „zerowaste”. Práve vďaka pozitívnym reakciám a ich následnému šíreniu medzi známymi sa prídu pozrieť na miestny Trnavský swap stále noví ľudia.

Kvety nad oblečenie

Vyswapované oblečenie a aj rastliny sú súčasťou jej domova. Ako sama tvrdí, rastliny doma vedú: „Oblečenia zo swapov mám pomenej, pretože nakupujem aj v sekáčoch či blšákoch a v poslednej dobe si viac a viac uvedomujem, že nič nové nepotrebujem.“

Dnes má doma niekoľko druhov rastlín, ktoré si vyswapovala alebo sa ich ujala po skončení akcie. Veľa odrezkov zostáva po evente bez domova a je škoda ich vyhodiť. Vezme si ich domov, nechá ich zakoreniť, následne ich presadí a opäť prinesie odrezky na ďalší swap, kde nájdu svoj domov.

Prinášame vám tretiu a poslednú časť zo série o fast fashion. V prvej časti sme si priblížili materiály oblečenia, a v druhej sme hovorili o jeho výrobe a preprave. V poslednej časti sa budeme venovať následkom fast fashion a možnostiam jeho eliminácie prostredníctvom slow fashion, recyklácie a upcyklácie.

„Slow fashion je dômyselne vyrobené vysokokvalitné oblečenie s doplnkami, určené na dlhodobé nosenie.“

Fast fashion neškodí len životnému prostrediu a zdraviu konzumentov, ale vo veľkej miere aj pracovníkom v odevných a textilných továrňach. V minulosti sa vo fabrikách v dôsledku nedostatočných bezpečnostných opatrení stalo niekoľko „nehôd“ so smrteľnými následkami. Posledná udalosť je z 8. decembra 2019 z indického Dillí, kde vypukol požiar, pri ktorom zomrelo minimálne 43 ľudí a viac než 50 bolo zranených.

Avšak v posledných rokoch sa dostáva do popredia forma etickej a udržateľnej módy. Mnohé fast fashion značky prezentujú niektoré zo svojich odevov ako „udržateľné“ a „eco-friendly“. Netvrdíme, že to tak nie je. Netreba však zabúdať na to, že takéto značky sa často snažia iba držať krok s „trendom” a stále im ide najmä o zisk a predajnosť.

Dôvody, prečo je dôležité zamyslieť sa nad rýchlou módou, si môžete pozrieť v nasledujúcom videu:

Ako konzumenti im našou kúpou dávame nepriamo najavo, že s ich filozofiou súhlasíme a podporujeme ich. Len ľudia majú možnosť to zmeniť a vyjadriť svoj postoj. Treba si dávať pozor na túto formu „brainwashingu“ od známych fast fashion značiek, ktoré sa len hrajú na udržateľné a etické, lebo je to trendy a in. Skúsme im vyjadriť náš nesúhlas tým, že radšej podporíme niektorú zo slow fashion značiek alebo iné formy recyklácie a upcyklácie oblečenia.

Slow fashion nie je voľba, ale nevyhnutnosť

Čo vlastne znamená pojem „slow fashion“? Môžeme ho definovať napríklad ako antitézu fast fashion. Slow fashion môže byť vyvážený životný štýl – etický, ekologický, udržateľný, nadčasový a sústreďuje sa viac na kvalitu ako kvantitu. Expertka na udržateľnú módu Alden Wicker tvrdí: „Slow fashion je dômyselne vyrobené vysokokvalitné oblečenie s doplnkami, určené na dlhodobé nosenie.“

Prečo je slow fashion nevyhnutná? Predpokladá sa, že odevný a textilný priemysel ročne vyprodukuje okolo 1,7 miliardy ton oxidu uhličitého, CO₂ (čo značne prispieva ku globálnemu otepľovaniu).

Na pestovanie potrebných surovín na výrobu oblečenia sa minie obrovské množstvo vody, pesticídov a ostatných toxických chemikálií, ktoré ničia pôdu, biodiverzitu a vodné zdroje.

Celosvetovo sa vyrobí okolo 80 miliárd nových odevov ročne, pričom v súčasnosti končí na skládkach spaľovne až 80 % všetkého vyrobeného oblečenia.

„Žijeme v “throwaway” (odhadzujúcej) spoločnosti, ktorá núti módne značky znižovať ceny oblečenia, a teda aj jeho kvalitu,” hovorí Christina Dean, zakladateľka Redress.

Najväčším konzumentom v Európe je Veľká Británia, kde ročne jedna osoba nakúpi až 27,8 kg oblečenia.

Ako začať – objavte svoju kreativitu pomocou slow fashion

Na to, aby sme boli trendy a in, nepotrebujeme nakupovať kvantá oblečenia z fast fashion obchodov. Móda je predsa forma vyjadrenia, tak buďme kreatívni a vyskúšajme napríklad vytvoriť viacej outfitov len s pár kúskami oblečenia. Môžeme napríklad vyskúšať kapsulový šatník. Ten obsahuje len základné kusy oblečenia, ktoré sa navzájom kombinujú.

Skúsme dať svojmu starému odevu ešte druhú šancu a upcyklujme ho. Teda vytvorme nové kúsky oblečenia z toho starého. Na rozdiel od recyklácie sa upcykláciou odevu jeho hodnota zvyšuje.

Prostredníctvom recyklácie tak naše oblečenie môžeme darovať známemu, rodine, na charitu, do second handov, kontajnerov na oblečenie alebo vymeniť prostredníctvom swapov. To, samozrejme, platí pre odevy, ktoré sú ešte v dobrom stave a dajú sa nosiť, len nám už nesedia alebo nás prestali baviť.

Na to, aby sme boli trendy a in, nepotrebujeme nakupovať kvantá oblečenia.

Ak je oblečenie už poškodené a nedá sa ďalej nosiť, neznamená to hneď, že ho musíme vyhodiť. Skúsme porozmýšľať a vymyslieť mu nejaké využitie v domácnosti (handry, obaly, obliečky na vankúše a pod.). Základom celej filozofie slow fashion je predsa eliminovať množstvo odevov a textilu; nielen jeho výrobou, ale aj tvorbou odpadu.

Slow fashion obchody, second-handy a swapy

Môžeme vymeniť klasické fast fashion obchody za tie slow fashion. U nás na Slovensku je ich síce menej, ale mnohé zahraničné sú dostupné aj online.

Kamenné a online obchody na SR:

• Kasha showroom,
• Marna ateliér,
• Lull,
• Less is more,
• Bagbet,
• I am organic,
• PLZR,
• Rivica,
• Sobi.eco,
• Severanka,
• Cila,
• Drobne,
• Bartinki, atď.

Online zahraničné obchody:

• Melisa Minca,
• Springkode,
• TOMS, Fjällräven,
• Ethical Market.

Mnohé ďalšie si môžete pozrieť na:

• Eco Cult
• či Good On You.

Pokiaľ nie sme obmedzení budgetom, môžeme investovať peniaze do kvalitných značkových vecí od samotných návrhárov.

Dostupnejšou alternatívou sú second-handy. Tie sa nachádzajú v každom meste a nie sú určené len pre ľudí, ktorí majú „hlboko do vrecka”. Vieme tam nájsť naozaj pekné a hlavne originálne a ekologické oblečenie.

https://www.instagram.com/p/B18cq5roz2V/

Jedným z najoriginálnejších a najštýlovejších second-handov na Slovensku je NOSENE. Nepredávajú len obnosené oblečenie, ale niektoré kúsky upcyklujú. Ktokoľvek k nim môže priniesť svoje obnosené oblečenie. Ich kamenné predajne sa nachádzajú v Bratislave a v Banskej Bystrici, prednedávnom dokonca rozbehli na ich stránke www.nosene.sk vlastný e-shop.

Ďalšou z možností je návšteva rôznych swapov (nielen oblečenia), ktoré sa organizujú v našom okolí. Bližšie informácie nájdeme na facebookových stránkach, ako napríklad Trnavský swap, SWAP Košice a pod., alebo stránky ako Nová Cvernovka či Stará tržnica, kde sa uskutočňujú okrem výmen aj rôzne festivaly a workshopy týkajúce sa udržateľnej a etickej módy.

Najznámejší slow fashion festival na Slovensku organizuje hnutie POMALO – festival udržateľnosti v bratislavskej Starej tržnici. Festival nám predstavuje zodpovednú módu a pomalý životný štýl.

Módna revolúcia

Žijeme v dobe sociálnych sietí, čo je najlepší spôsob na masové zdieľanie. Preto sa namiesto propagovania neetickej, neudržateľnej, škodlivej fast fashion skúsme zapojiť do módnej revolúcie a presadzovať slow fashion.

Ako inšpirácia môžu poslúžiť aj nasledujúce instagramové účty:

https://www.instagram.com/p/B6SvK2Bhzsx/

https://www.instagram.com/p/BywoQOZCrDz/

https://www.instagram.com/p/B19OcykIt-a/

https://www.instagram.com/p/B525FDtp-7A/

https://www.instagram.com/p/B5KL32hnPXo/

https://www.instagram.com/p/B5uiLk4pA8m/

V predchádzajúcom článku o fast fashion sme sa venovali materiálom, z ktorých sa oblečenie skladá. Teraz si priblížime, aká je výroba oblečenia a ako sa k nám jednotlivé kúsky odevu dostanú.

„Nemáte čo nosiť? Nájdite nových módnych favoritov v obchode alebo online,” týmito slovami sa nás snaží zaujať v reklamách na sociálnych sieťach jedna z najznámejších fast fashion značiek H&M.

Podľahli ste pokušeniu vlastniť ten nádherný top či štýlové nohavice? Upútal vás dizajn alebo lacná cena? Nezúfajte, nie ste prvý ani posledný, kto si kúpil nejaký kus oblečenia len kvôli príťažlivo nízkej sume. Avšak zamyslite sa, prečo je to také lacné a či to skutočne stojí za to.

Predtým, ako sa oblečenie ocitne v obchodoch v nákupných centrách, musí precestovať niekoľko tisíc kilometrov. Takže sa môže stať, že tričko, ktoré máte práve na sebe, precestovalo viac kilometrov, než vy za posledných 5 rokov (alebo celý život). 

Moderný druh otroctva?

Čím je oblečenie lacnejšie, tým viac si ho môžeme dovoliť. Čo však stojí za jeho nízkymi cenami? Pokles cien odevov je možný len z dôvodu znižovania cien nákladov, tzn. lacná pracovná sila, preprava a menej kvalitné materiály.

Dnes naše oblečenie vyrába približne 75 miliónov ľudí, 80 % z toho tvoria mladé ženy vo veku 18 až 24 rokov. Bohužiaľ, medzi tieto štatistiky môžeme zaradiť aj malé deti, ktoré často vypomáhajú v samotnej fabrike. Títo pracovníci (napríklad ženy v Bangladéši) zarobia približne 96 dolárov mesačne. Vláda sa vyjadrila, že na to, aby mohli žiť slušný život so základnými potrebami, by potrebovali 3,5-krát viac peňazí.

Približne 11 % detí z celého sveta je nejakým spôsobom nútených k práci.

Ich pracovný čas je 14 – 16 hodín denne. Nepoznajú víkendy, pracujú 7 dní v týždni s (ne)povinnými nadčasmi. Keďže ich platy sú také nízke, nadčasy robia skoro stále. Fabriky týmto pracovníkom vôbec neposkytujú dobré zdravotné podmienky. Často sú bez ventilácie a pracovníci tak dýchajú toxíny a prach z textílií. Taktiež bývajú verbálne a fyzicky týraní, ak nesplnia stanovené kvóty. Na pracovisku im chýba aj zdroj pitnej vody.

Napriek tomu, že detská práca je zakázaná zákonom, v mnohých chudobných krajinách je veľmi rozšírená. Podľa Medzinárodnej organizácie práce (ILO) približne 11 % detí z celého sveta je nejakým spôsobom nútených k práci. Mnoho z nich pracuje aj v textilnom a odevnom priemysle, aby uspokojili požiadavky amerického alebo európskeho trhu.

Aké je to pracovať v jednej z bangladéšskych fabrík, sa môžete pozrieť v nasledujúcom videu:

https://www.youtube.com/watch?v=8QSC_9c6qCQ

Z Bangladéša až na Slovensko len za 9,99 €

Mnoho fast fashion značiek má fabriky práve v Bangladéši. Až 80 % exportu z tejto krajiny tvorí odevný priemysel. Ako funguje ich proces výroby? Odkiaľ je látka? Kto sedí za šijacím strojom? Ako sa oblečenie transportuje do Ameriky alebo Európy? 

Prepočítajme si, čo všetko môže byť potrebné k výrobe a preprave oblečenia: 

1. Materiál (napríklad bavlna, viskóza, polyester) – treba zaplatiť jeho vypestovanie/vyrobenie, ľudí, ktorí s ním manipulujú a prepravu do fabriky. Materiály sa dovážajú z Uzbekistanu do Indie, Číny alebo Turecka.
2. Návrh oblečenia – zaplatiť návrhárov/dizajnérov, softvér na navrhovanie, vyrobiť makety oblečenia.
3. Výroba odevu – zaplatiť pracovníkov, náklady na softvér, stroje, budovu a energie, doplnkový materiál, balenie oblečenia.
4. Transport – zaplatiť cestu do veľkoskladu, cestu do obchodu, ľudí, ktorí s tým manipulujú.

Predtým, ako sa vôbec dostane oblečenie do obchodu, prejde dlhú cestu a mnohými rukami pracovníkov. Ako je teda možné, že za veci zaplatíme tak málo, keď je to taký namáhavý proces? 

V dnešnej konzumnej spoločnosti sa z 2 veľkých módnych kolekcií (jeseň/zima, jar/leto) stalo 52 mikrokolekcií. Každý týždeň tak pribúdajú nové a nové kúsky oblečenia. Na to, aby sa oblečenie kupovalo, musia mať značky aj lákavé ceny… Aby si spoločnosti udržali vysoké zisky, tak znižujú náklady na ich výrobu, no tým spôsobujú ujmu pracovníkom, ktorí musia pracovať v zlých podmienkach. 

Práve konzumenti, tzn. kupujúci, majú v rukách veľkú moc. Jedine oni môžu dosiahnuť zmeny, a to tým, že budú čoraz menej nakupovať vo fast fashion obchodoch a siahnu radšej po udržateľných kúskoch alebo lokálnej móde (tzv. slow fashion).

V nasledujúcom videu si môžete pozrieť podrobnejší popis výroby oblečenia:

Fast fashion alebo „toxická plavba”

Druhým najväčším znečisťujúcim priemyslom vo svete je práve módny priemysel. Každý deň sa v Bangladéši vyleje až 22 000 litrov odpadu do riek, pričom sa minie niekoľko tisíc galónov vody pri výrobe bavlny. Stephen Leahy z The Guardian tvrdí, že voda spotrebovaná na pestovanie bavlny v Indii by pokryla 85 % denných potrieb vody celej indickej populácie (1,24 miliardy ľudí), zatiaľ čo 100 miliónov ľudí v Indii nemá ani prístup k pitnej vode.

Znečistenie z lodí každoročne spôsobuje asi 400 000 predčasných úmrtí na rakovinu pľúc a kardiovaskulárnych ochorení.

Na prepravu materiálu do fabrík a oblečenia z fabrík do obchodu sa najčastejšie využíva lodná doprava. Tá vo veľkom množstve znečisťuje životné prostredie. Profesori J. J. Winebrake a J. J. Corbett tvrdia, že znečistenie z lodí každoročne spôsobuje asi 400 000 predčasných úmrtí na rakovinu pľúc a kardiovaskulárnych ochorení, no i 14 miliónov prípadov astmy v detskom veku.

Dôvody, prečo sa fast fashion nazýva aj „toxická plavba”:

• Po celom svete je asi 90 000 námorných nákladných lodí. 
• 15 najväčších lodí vyprodukuje toľko znečistenia ako 750 miliónov automobilov.
• Európa má najrušnejšie lodné prístavy na svete.
• V Dánsku zomrelo predčasne 1 000 obyvateľov na znečistenie z dopravy.
• Približne 4 % všetkých klimatických zmien sú spôsobené práve lodnou dopravou.

Ďalšie fakty, prečo sa módny priemysel považuje za toxický:

• Až 190 000 ton mikroplastov z textílií sa každý rok dostane do oceánu.
• Každý rok zomrie 20 000 ľudí na rakovinu (alebo potratom) na dôsledky chemických postrekov na bavlnu.
• 70 000 sudov oleja je ročne použitých na výrobu polyesteru. 
• 10 % celosvetových uhlíkových emisií pochádza z odevného priemyslu.
• 1 kg chemikálií je potrebný na vyrobenie 1 kg odevu.
• Takto znehodnotená pôda bude viesť k zníženiu produkcie potravy o 30 % nasledujúcich 30 – 50 rokov, ak sa nič nezmení.

Transparencia je v móde

Dnes sa do popredia dostáva trend „slow fashion” a etickej módy. Módne značky sú transparentné a ponúkajú svojim zákazníkov náhľad do ich procesu výroby odevov. Pristupujú zodpovedne k pestovaniu a výrobe bio materiálov, k pracovnej sile a primeranej sume za ich oblečenie. 

Napríklad značka Everlane je radikálne transparentná s ich cenami. Na svojej stránke vás tak informujú, koľko presne stál materiál, výroba, preprava a ďalšie poplatky za jednotlivý kus oblečenia.

https://www.instagram.com/p/B42is0iJKTc/

Po tragédii z roku 2013, keď sa zrútila budova Rana Plaza v Bangladéši (zahynulo 1 130 a zranených bolo vyše  2 500 ľudí), bolo v Londýne založené medzinárodné hnutie Fashion Revolution, ktoré bojuje za transparentný, etický a udržateľný módny priemysel.

https://www.instagram.com/p/B4zphXLhvNS/

Značiek a hnutí ako Everlane a Fashion Revolution po celom svete neustále pribúda. Ich podnetom na vznik neboli len straty na životoch pri nehodách či zlé pracovné podmienky, ale aj zodpovednejší prístup k životnému prostrediu. Pre inšpiráciu, zamyslenie a otvorenie očí, si môžete pozrieť dokumenty ako The True Cost, RiverBlue, China Blue, The Next Black a sledovať haštegy ako #whomademyclothes, #fashionrevolution a #responsiblefashion.

Pokiaľ to podľa vás neznie moc dobre, skúste sa zamyslieť nad možnosťou menej škodlivej a ekologickej formy obliekania.

Prinášame vám prvý článok zo série „Fast Fashion”, v ktorom sa dozviete, z čoho sa vyrába lacné oblečenie. Dočítate sa aj to, aký vplyv má nadmerná produkcia textilu na životné prostredie.

Vyskakujúce reklamy a sponzorované príspevky

Vkročíte do obchodu s oblečením, vidíte stovky navešaných módnych kúskov, pripravené figuríny a skoro dokonalé modelky na plagátoch. Ste ohúrení a aj vy chcete vlastniť toto krásne oblečenie. 

Žijeme v dobe digitálnych obrazoviek, internetu a trendov. Naším najväčším cieľom je dosiahnuť čo najviac lajkov a zdieľaní na sociálnych sieťach.

Čím estetickejšie fotografie pridáme, tým máme väčší dosah. Z každej strany na nás vyskakujú reklamy a sponzorované príspevky s módnymi kúskami. Fast fashion značky nás tak nepriamo nútia kupovať oblečenie, ktoré nepotrebujeme, len aby sme sa vyrovnali iným módnym blogerom. Málokto sa však zaujíma, ako sa to oblečenie vôbec dostane do predaja.

Módny priemysel je multimiliardovým biznisom, ktorý v dnešnej dobe prostredníctvom marketingovej stratégie ovplyvňuje veľkú časť populácie. Zdalo by sa, že každá fast fashion značka je v plusoch a nemá potrebu zvyšovať tržby. Vo svete sa už dejú prvé zmeny v módnom priemysle, pretože nedávno jedna z nich, Forever 21, oznámila bankrot.

Pláne bio bavlny a chemické laboratóriá 

Začiatok procesu výroby oblečenia je pri výbere materiálu, ktorý môže byť z prírodných zdrojov, ako napríklad bavlna a ľan. Bavlna je prírodné vlákno získavané z plodu bavlníka. Ľan sa získava z vnútra stonky ľanovej rastliny. Ľan je trikrát silnejší a odolnejší ako bavlna. Je jedným z najstarších materiálov na svete.

Pri výrobe sa minie menej vody než pri bavlne. Na výrobu jedného bavlneného trička sa môže minúť až 2 700 litrov vody, čo je voda na pitie pre jedného človeka približne na 900 dní. Materiály sú rozložiteľné, tzn. nezamorujú našu planétu. Treba si dávať pozor na to, či ide o bio bavlnu a bio ľan, pretože ak nie, tak sa pri ich výrobe používajú pesticídy, ktoré sú zdraviu škodlivé. Pri farbení materiálov sa používa až 25 % z celkových svetových pesticídov, ktoré vnikajú do nášho ekosystému. 

Ďalšími prírodnými materiálmi sú vlna, hodváb a koža. Tie nemôžeme nazvať ani etické, preto sa im vegáni vyhýbajú veľkým oblúkom. Aj keď všetky sú rozložiteľné a dlho trvácne, ich proces získavania je bolestivý a krutý. Pri farbení kože sa používajú chemické farby, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie a zamorujú vodu a pôdu. 

Čo sa týka umelých materiálov, najznámejšie sú polyester, nylón a viskóza. Polyester a nylón (alebo polyamid) sú plasty, ktoré nie sú rozložiteľné a sú zdrojom mikroplastov. Ich výroba je síce lacná, ale spotrebuje sa pri nej veľa vody. Nielen výroba týchto materiálov škodí ľudskému organizmu, ale aj oblečenie, ktoré sa z toho vyrába a aj sa nosí.  

Viskóza je polosyntetický materiál získavaný zo stromov. Z celulózy sa viskóza vytvorí prostredníctvom chemických látok. Jej proces je škodlivý nielen pre životné prostredie, ale aj pre výrobcov. Preto je najlepšie vyhľadávať ekologickejšie a rozložiteľnejšie materiály z etických zdrojov. 

Alternatívne eco-friendly materiály

Vo svete ich je viacero, ale na Slovensku ich poznáme veľmi málo. Náklady na ich výrobu sú drahšie a získanie potrebných surovín ťažšie. Na druhej strane je celý proces etický a ekologický. Medzi ne patrí bambus, ktorý sa vyrába z drene bambusovej trávy. Materiál je ľahký a silný. Má antibakteriálne účinky a pohlcuje pachy. Vyrábajú sa z neho rôzne druhy oblečenia od spodnej bielizne až po šaty. 

Sójová tkanina (alebo „vegánsky kašmír”) sa vyrába zo zvyškov sójového oleja alebo tofu, a preto sa považuje za eco-friendly. Je podobná prírodnému hodvábu. Zaujímavosťou je, že prvé pokusy textilných dizajnérov so sójou boli už v 40. rokoch minulého storočia. Prívržencom sójovej tkaniny bol aj Henry Ford, ktorý vlastnil oblek vyrobený práve z tohto alternatívneho eco-friendly materiálu. 

Korok svojimi vlastnosťami pripomína živočíšnu kožu. Spracováva sa z kôry duba korkového, je vysoko odolný a dlho vydrží. Na Slovensko sa dováža z Portugalska. Na výrobu oblečenia ho používa napríklad aj značka Cork it, ktorá sa zameriava na kabelky, topánky a ďalšie doplnky. 

Materiál Malai alebo prírodné polyméry sa získavajú z vody hnedých kokosových orechov. Vďaka bakteriálnej celulóze sa z kokosovej vody pridaním bakteriálnej kultúry za 12 až 14 dní vyprodukuje biela vrstva želatínovej konzistencie, nazývaná aj nano vlákna celulózy, do ktorých sa pridávajú vlákna banánovej stonky a konope. Tento bio-kompozitný materiál je flexibilný, vodoodolný a môžeme ho prirovnať k prírodnej koži alebo papieru. Za týmto procesom stojí aj slovenská dizajnérka Zuzana Gombošová v spolupráci s kokosovým priemyslom v južnej Indii. 

Materiály budúcnosti? 

Mali by sme sa zamyslieť, ako sa správame voči prírode, čo všetko do nej vypúšťame a vyhadzujeme. Mnohé kúsky oblečenia obsahujú nerozložiteľné látky, ktoré sú vyhodené na skládkach odpadu, prípadne len tak voľne v prírode. Ďalším problémom syntetických materiálov sú škodlivé chemikálie, ktoré prenikajú do nášho organizmu, ale aj do našej planéty.

Aj keď bavlna je prírodný materiál, pri jej pestovaní sa používajú pesticídy, ktoré Agentúra pre ochranu životného prostredia (EPA) klasifikuje ako známe alebo podozrivé z karcinogénov. Nehovoriac o neetickom pestovaní a spracovaní, pri ktorom sa minie niekoľko hektolitrov vody.

Pri dnešnom stave planéty by sme mali hľadať možnosti, ako znížiť dopad týchto chemikálií a nerozložiteľných materiálov. Najlepšou alternatívou sú prírodné materiály, ktoré sú šetrné k prírode aj k ľuďom. Teda nie sú spracované chemicky a využívajú prírodné ingrediencie, pri ktorých nevzniká zbytočný odpad, prípadne sú veci schopné sa rozložiť v prírode.

Mnoho alternatívnych materiálov obsahuje zdroje, ktoré by inak neboli vôbec využité, a tak eliminujú nadbytočný odpad. Skúste aj vy dať šancu materiálom budúcnosti. Potešíte nielen svoje telo, ale aj našu planétu.